Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?

Možno ste ho dostali aj vy. List zo Sociálnej poisťovne, ktorým úradníci doslova huckajú zamestnancov proti svojim zamestnávateľom (tj chlebodarcom) – aby ich skontrolovali, či nepodvádzajú na odvodoch, resp. či čosi neoptimalizujú. Keď si odmyslíme spoločníkov eseročiek, ktorí vo svojich firmách zamestnávajú sami seba (určite sa pobavili), je často práve optimalizácia/šetrenie/fixlovanie zamestnaneckých odvodov (cca 50% z hrubej mzdy) dôvodom, prečo tieto pracovné miesta ešte stále trvajú a zamestnávatelia ich nenahradili flexibilnejšími a lacnejšími formami, prípadne nezrušili vôbec. A rovnako aj dôvodom, prečo podnikatelia majú zamestnancov stále z čoho vyplácať. Z tohto pohľadu mi príde takáto propaganda zo strany štátu – mimochodom asi nebude lacná a čo myslíte, kto to celé platí? – zákerným ťahom, ktorý sa snaží len vybrať viac do svojej kasy. Lebo jej v nej – z logiky jej fungovania a riadenia – vždy čosi chýba.

Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Tak si ich ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – tak trochu nahrubo prejdime:

1. práca na živnosť: minimum papierov a odvodov, ak vás nechytia úrady

Výhody:

• minimálna administratívna na oboch stranách (vyplácateľ aj živnostník)
• takmer nulové náklady na strane vyplácateľa – odpadajú odvody platené za zamestnanca, povinnosť poskytovať stravné, viesť mzdové účtovníctvo, zabezpečiť BOZP či pracovnú zdravotnú službu atď
• minimálne sankcie plynúce z porušenia pracovnoprávnych, odvodových a súvisiacich predpisov (vyplácateľ)
• živnostník platí za určitých okolností v prvých rokoch iba zdravotné poistenie, sociálne poistenie naskočí až neskôr (ak jeho príjem za prvý rok podnikania prekročí cca 7 00 EUR, inak nie)
• živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky – teda jednoducho nezaplatí daň zo sumy 60% zo svojich príjmov. Od roku 2017 platia už nové paušálne výdavky vo výške 60% z príjmov živnostníka a až do absolútneho maxima 20 000 EUR. 
• živnostník si za určitých okolností môže uplatniť daňové úľavy – nezdaniteľné časti (na seba či na manželku) a daňový bonus na dieťa

Nevýhody:

• možnosť pokutovania za nelegálnu prácu zo strany Inšpektorátu práce – ak teda daný vzťah formálne či vecne vykazuje znaky závislej, tj “zamestnaneckej” práce. V opačnom prípade je to však úplne v pohode: práca na živnosť na základe obchodno-právnej zmluve v prípade reálne vykonávanej nezávislej práce nezávislého kontraktora je legálne a úplne v poriadku.
• živnostníkovi pri vyššom príjme stúpnu v neskorších rokoch odvody do poisťovní – v čom mnohí živnostníci nevidia zmysel (na myslim mám hlavne Sociálnu poisťovňu)

Viac: Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť

2) práca na autorskú zmluvu: elegantný únik od odvodov

Výhody:

• vyplácateľ za autora neodvádza ani neplatí odvody do poisťovní
• vyplácateľ má minimálne starosti s administratívou – teda podobne ako v prípade živnosti
• na vyplácateľa sa nevzťahujú minimálne sankcie plynúce z porušenia pracovnoprávnych, odvodových a súvisiacich predpisov
• v prípade, ak je autorská zmluva uzatvorená na použitie diela, ide o pasívny príjem a suma na strane autora nepodlieha odvodom do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne; vtedy si autor platí len minimálne preddavky do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ (cca 64 EUR) Viac o licenčnej autorskej zmluve
• rovnako príjem nepodlieha odvodom, ak je zdanený zrážkou vyplácateľom – čo však trochu zvyšuje administratívnu náročnosť na strane vyplácateľa. V tomto prípade si autor platí rovnako iba minimálne mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne
• v prípade aktívneho príjmu, ktorý si autor zdaní sám (tj nebude zdanený zrážkou), je možné si uplatniť daňové úľavy – tj nezdaniteľné časti a daňový bonus
• pri aktívnom aj pasívnom príjme nezdanenom zrážkou si autor môže uplatniť daňové výdavky, najmä paušálne. Áno, 60%.

Nevýhody:

• v prípade, ak je autorská zmluva uzatvorená na vytvorenie diela a príjem nie je zdanený zrážkou pri zdroji, ide o aktívny príjem a suma na strane autora podlieha odvodom do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne
• v prípade, ak je autorská zmluva uzatvorená na použitie diela (pasívny príjem) alebo je príjem zdanený zrážkou, nie je možné uplatniť daňové úľavy – tj nezdaniteľné časti a daňový bonus
• v prípade, ak ide o disimulovaný právny úkon (tj prekrývajúci iný typ vzťahu), je tu možnosť pokutovania za nelegálnu prácu zo strany Inšpektorátu práce.

Viac: (Ako na) autorské diela, autorské zmluvy, licencie, príjmy, dane a odvody: 16 otázok a odpovedí či Licenčná autorská zmluva: ušetrí odvody aj vyberie peniaze z eseročky?

3) práca na zmluvu o dielo: závisí od jej obsahu

Výhody:

• vyplácateľ neodvádza ani neplatí za zhotoviteľa odvody do poisťovní
• vyplácateľ má minimálne starosti s administratívou
• na vyplácateľa sa vzťahujú sankcie plynúce z porušenia pracovnoprávnych, odvodových a súvisiacich predpisov
• kedysi platilo, že ak ide o príležitostný príjem občana, 500 EUR z odmeny je oslobodených od dane a odvodov. Bohužiaľ uvedené už neplatí: ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. 
• ak ide o príležitostný, tj ostatný príjem občana, tento nepodlieha sociálnemu poisteniu

Nevýhody:

• zhotoviteľ si nemôže uplatniť daňové úľavy – tj nezdaniteľné časti a daňový bonus
• z ostatného príjmu sa platí plných 14% na zdravotné poistenie
• “zmluva o dielo” je pomerne široký pojem a môže sa vzťahovať tak na príležitostné príjmy občanov ako aj pravidelné príjmy autorov a SZČO – každá z nich má odlišný spôsob zdanenia a “zodvodnenia”, podrobnejšie si prečítaj v samostatnom článku o zmluvách resp príležitostných vs pravidelných príjmoch. A dokonca ak zmluva o dielo vykazuje znaky závislej práce, ide v podstate o rovnaký režim, ako trvalý pracovný pomer

4) Trvalý pracovný pomer, resp. “závislá činnosť” – odvody a papiere

Výhody:

• zamestnanec sa nemusí starať takmer o žiadnu agendu, prihlasovacie a vykazovacie povinnosti či komunikáciu s úradmi. Maximálne raz do roka podá žiadosť o vykonanie ročného zúčtovanie, ústretový mzdár v malej firme ju dokonca prejde s ním ;)
• zamestnanec je poistený v Sociálnej poisťovni nemocensky a dôchodkovo – vymeriavacím základom pre neskorší výpočet dávok je jeho hrubá mzda

Nevýhody:

• zamestnávateľ musí platiť slušné odvody z hrubej mzdy zamestnanca – čo znamená vysokú cenu práce. Inak povedané: na to aby zamestnanec dostal “v čistom” 600 EUR, zamestnávateľ zaplatí cca 1 100 EUR
• zamestnávateľ je povinný platiť a zabezpečiť iné súvisiace plnenia – napr. stravné či plnenie v súvislosti so zamestnávaním zdravotne postihnutých občanov (áno, ďalšie náklady, predražujúce celé zamestnávanie)
• rozsiahla administratíva: zamestnávateľ je povinný viesť mzdové účtovníctvo, má rozsiahle vykazovacie, prihlasovacie, nahlasovacie a platobné povinnosti, je povinný zabezpečiť BOZP či pracovnú zdravotnú službu (aj toto ide z jeho vrecka – povinne), podlieha desiatkam rôznych predpisov a veľmi ľahko môže za akúkoľvek administratívnu či formálnu “hlúposť” dostať pokutu – áno, často aj pokutu, ktorá ho dokáže pochovať

5) Práca na dohodu

Výhody:

• v prípade zamestnania študenta môžu obe strany ušetriť na odvodoch – zdravotné odvody neplatí ani jedna strana, odvody do Sociálnej poisťovne sa platia až z mesačnej odmeny prevyšujúcej 200 EUR
• to isté platí (od júla 2017) pre dôchodcov – odmena do 200 EUR neznamená žiadne odvody na strane zamestnávateľa ani dohodára (zamestnávateľ platí iba 1,05%)
• zamestnanec-dohodár sa nemusí starať takmer o žiadnu agendu, prihlasovacie a vykazovacie povinnosti či komunikáciu s úradmi
• zamestnanec-dohodár, ktorý podlieha odvodom (neštudent, prípadne študent s odmenou vyššou ako 200 EUR mesačne), je poistený v Sociálnej poisťovni nemocensky a dôchodkovo – vymeriavacím základom pre neskorší výpočet dávok je jeho hrubá odmena

Nevýhody:

• zamestnanie na dohodu má rovnaké nevýhody ako trvalý pracovný pomer. Kedysi bolo síce zamestnávania dohodárov výrazne jednoduchšie, dnes už je to skoro naopak

Viac: Dohodári: finty, stravné, dôchodky, materské (otázky a odpovede)

či Študent dohodár a leto: môže si uplatniť odvodovú výnimku?

Zamestnaj babku aj dedka: nová odvodová úľava pre dôchodcov 2018 (a iné formy zamestnávania) 

Používate niektoré z uvedených foriem zamestnávania resp. spolupráce s kolegami vo vašom tíme?

Aké máte skúsenosti?

Máte prípadne na vec konzervatívnejší názor a tak trochu súhlasíte so štátom?

Budem rád, ak sa podelíte v komentároch