Nevšimol som si obrat. Oneskorená registrácia za platiteľa DPH: tipy a triky z praxe

Akosi sa v mojom okolí slušne často stáva situácia, že si niekto nevšimol, že ako služby poskytujúci a fakturujúci živnostník – či autor – vlastnej či nezávislej eseročke dosiahol z dodaných služieb obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Resp: všimol si to neskoro. A prichádza nie až tak sympatický režim “oneskorená registrácia k DPH” resp. “mimoriadne daňové priznanie k DPH”. Postup a pravidlá pre rok 2024, ako aj rok 2025, kedy dôjde k pár zmenám. Všetko, čo mi k téme napadlo a čo sa dá urobiť.

Živnostník Jožko obrat pre DPH prešvihol i nevšimol

Jožko dodáva eseročke LuckyJoe, s.r.o. programátorské práce ako živnostník, mesačne za cca 4 až 5 tisíc EUR. Keďže sa o jeho daňovú agendu nikto nestaral priebežne – a on tiež nie – v marci 2024, pri kompletizovaní tabuľky s vyšlými faktúrami a príjmami živnostníka za rok 2023 (na účely daňového priznania k dani z príjmov) si všimol, že obrat dosiahol už v septembri 2023. Išlo o sumu 52 500 EUR za mesiace december 2022 až september 2023.

Áno, obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH sa ešte v roku 2023 ako aj v roku 2024 počíta kumulatívne za akýchkoľvek po sebe idúcich kalendárnych mesiacov – tj aj “cez rok”. Od roku 2025 to už bude inak.

Obrat pre registráciu za platiteľa DPH: čo sa doňho počíta a čo nie

V každom prípade to Jožko prešvihol. O cca 6 mesiacov.

Aké sú ďalšie kroky?

Jožko požiada o registráciu za platiteľa DPH, samozrejme bez uvedenia mesiaca dosiahnutia a sumy to nejde.

Daniari si následne môžu vyžiadať príslušné podklady, tj najmä faktúry či zmluvy.

Dajme tomu, že o registráciu požiadal 10.4.2024 a daniari ho – či už na základe vlastného uváženia alebo po dohode s ním – zaregistrovali k 1.5.2024.

Oneskorená registrácia ho bude stáť nejakú tú pokutku – verme, že v minimálnej výške (60 EUR)

Od mája 2024 je povinný mesačne podávať DPHčkové výkazy: daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz. A okrem iného odvádzať výstupnú DPHčku.

Výhoda oneskorenej registrácie: paušálne výdavky

Jožko si vie stále uplatniť paušálne výdavky (na účely dane z príjmov):

• za rok 2023 – v tomto roku nebol platiteľom DPH. A ak by sa teda platiteľom DPH v priebehu roka 2023 aj stal, stále by ním nebol po celý rok – čiže paušál by mu ostal
• za rok 2024 – v tomto roku sa už platiteľom DPH stal, no nebude ním počas celého roka. Paušál mu ostáva.

Za rok 2025 – ak bude podnikateľom ako aj platiteľom DPH počas celého roka 2025, tak paušál si už uplatniť nemôže. Iba reálne výdavky. Jedine, že by…. ukončil podnikanie. Či už z dôvodu prechodu na eseročku, úteku do Panamy….

Mimoriadne daňové priznanie k DPH za obdobie oneskorenej registrácie

Taký zvláštny režim. Nemá samostatný ani názov ani paragraf, treba si ho len vykladať z pravidiel rozhádzaných po celom zákone o DPH a niektoré postupy si treba odvodiť.

Oneskorenec je povinný podať jedno mimoriadne daňové priznanie k DPH v podstate za obdobie, kedy mal byť platiteľom DPH. A v ňom vyčísliť predmetnú výstupnú DPHčku za toto obdobie a samozrejme ju aj odviesť.

Ale presnejšie:

• ak je oneskorenie max. 21 dní, nemusí “dozadu” robiť nič. Len fungovať ako DPHčkár od dátumu registrácie. Čo však nie je Jožkov prípad
• ak je oneskorenie viac ako 21 dní, tu už to mimoriadne priznanie podať musí. A to za obdobie od 10. novembra 2023 do 30. apríla 2024. Prečo 10. novembra?

Lebo tak sa to počíta. Síce iba podľa infovýkladov zo strany štátu, ale predsa: Jožko mal podať žiadosť o registráciu najneskôr do 20. októbra 2023. Pripočítame 21 dní a máme 10. novembra.

Podáva ho iba jedno jediné za celé obdobie oneskorenia. Zmena od 2025: za obdobie oneskorenej registrácie sa budú podávať daňové priznanie k DPH za každý jeden mesiac. Aby účení mali čo žrát…

No a v tomto daňovom priznaní:

• uvedie dodávky so vznikom daňovej povinnosti spadajúcim do tohto obdobia (§ 69 ods. 13 zákona o DPH)
• rovnako si môže odpočítať DPH zo vstupov s dátumom dodania v tomto období (§ 55 ods. 3 zákona o DPH)
• možné jednorazové odpočítanie DPH zo vstupov obstaraných pred dňom registrácie za platiteľa (§ 55 zákona o DPH) v tomto priznaní neuvádza. Uvádza ho až v prvom “riadnom” daňovom priznaní k DPH za svoje prvé zdaňovacie obdobie (Jožko najskôr až v máji 2024)
• daňové priznanie k DPH za toto obdobie sa podáva najneskôr do 60 dní od oneskorenej žiadosti o registráciu, v rovnakom termíne je splatná prípadná vlastná daňová povinnosť, uvedená v tomto priznaní (§ 78 ods. 9 zákona o DPH). V Jožkovom prípade do 9.6.2024.
• ak v tomto priznaní Jožko vykáže vyššiu vstupnú DPHčku než DPHčku výstupnú, nejde o režim nadmerný odpočet. Táto “špeciálna” mínusová suma sa uvedie so znamienkom mínus v r. 31 daňového priznania. Daňový úrad následne žiadanú DPHčku preverí (kontrolou či bez) a príslušnú sumu vráti platiteľovi DPH do 30 dní od lehoty na podanie tohto priznania či prípadne do 10 dní od skončenia kontroly.
• kontrolný výkaz sa za toto obdobie nepodáva.

A čo s už vystavenými a uhradenými faktúrami za obdobie “DOZADU”?

Zákon toto nehovorí. Preto má Jožko na výber:

• buď fakturované sumy a ich úhrady za november 2023 až apríl 2024 nechá vo finálnej sume “ako sú” a DPHčku vypočíta trojčlenkou. Napr. z fakturovanej sumy 4 000 EUR vypočíta základ DPH 3 333,33 EUR a DPHčku 666,67 EUR. DPHčku tak zaplatí z vlastného vrecka. No na účely dane z príjmov si vlastne zníži daňové príjmy (zaplatiť daň z príjmov z 3 333,33 EUR je stále menej ako zo 4 000 EUR)
• alebo k nej DPHčku dodatočne pripočíta resp. ideálne aj dofakturuje odberateľovi (4 000 EUR + DPHčka 800 EUR).

Oba spôsoby spadajú pod režim “oprava základu dane” (§ 25 zákona o DPH). Ja osobne si myslím, že z dôvodu jednoduchosti:

• je lepší spôsob 2, tj “pripočítanie” DPHčky – najmä v prípade ak už napr. odberateľ má časť obdobia spracovanú účtovnou závierkou, predsa len komu sa chce opravovať. A samozrejme Jožko by túto DPHčku v prípade, ak mu ju odberateľ uhradí, neplatil štátu z vlastného vrecka. Len by pretiekla od odberateľa k Jožkovi a tak štátu – čo je vlastne princíp DPHčky
• je možné vystaviť iba jednu jedinú faktúru za dané obdobie
• a touto faktúrou dokonca dofakturovať len príslušnú DPHčku – napr. za mesiace november 2023 až apríl 2024 pri fakturácii napr. 4 000 EUR mesačne iba DPHčku 6 x 800 EUR. V jednej sume 4 800 EUR.
• odberateľ by mal samozrejme teda dodatočne dofakturovanú DPHčku uhradiť. Minimálne z dôvodu, aby ju Jožo mal z čoho zaplatiť. No úhrada vstupnej DPHčky je de facto podmienkou pre jej odpočítanie.
• a áno, rizikom na strane odberateľa je takáto mimoriadna suma v odpočítavanej DPHčky či dokonca nadmerák.

Odberateľ a právo na odpočítanie DPH z takýchto opravených faktúr?

Áno, má. Za splnenia hmotnoprávnych a formálnych požiadaviek (§ 49 až § 51 zákona o DPH) samozrejme. Najmä teda preukázanie daného vstupu na svoje vlastné dodávky zdaňované výstupnou DPHčkou.

Rizikom je možný nadmerák, ktorý pri vyššej sume poštekliť daniarov a tí môžu začať daňovú kontrolu. Niežeby išlo o niečo nelegálne, ale daňová kontrola znamená čas, energiu a focus, tj náklady. A vlastne aj zadržanie nadmeráku či riziko rôznych šikanóznych praktík, ktoré môžu viesť k ukončeniu daňovej kontroly so zánikom na vyplatenie nadmeráku či dokonca vylúčenie konateľa z funkcie.

A teda naopak: v prípade vysokej možnej sumy môže byť preto vhodnejšie radšej opraviť každú faktúru z oneskoreného obdobia samostatne. Jednotlivé vstupné DPHčky napr. zo 6 faktúr od Jožka si totiž odberateľ môže dobrovoľne a podľa vlastného uváženia rozdeliť do rôznych mesiacov (napr. každý mesiac iba jednu z nich) – a teda bez vzniku nadmeráku. DPHčku z jednej faktúry totiž rozdeliť možné nie je.

A ešte raz: úhrada. Nemusí byť zrealizovaná hneď. No cca po 100 dňoch od splatnosti dodávateľskej faktúry musí platiteľ DPH pôvodne odpočítanú DPHčku vrátiť späť štátu.

Môžem sa na oneskorenú registráciu vykašľať?

“Budem dúfať, že staré obdobia si nikto nevšimne. A odteraz si fakturované sumy znížim tak, aby nedosahovali obrat. Prípadne pre istotu rovno ukončím podnikanie ako živnostník.”

Bohvie. Naozaj si to nikdy nikto nemusí všimnúť. Daňová kontrola či miestne zisťovanie prísť môže aj nemusí. Po prípadnej daňovej kontrole daňový úrad dorubí dlžnú DPHčku, pokuty v zmysle úrok za dni omeškania platby (3x základný úrok ECB min. 10% p.a.) ako aj nejaké ďalšie pokutky (nepodanie žiadosti, nepodanie výkazov za obdobia dozadu i dopredu). Vec tvojho risk managementu.

OK a ak sa raz takáto kontrola udeje a dorubí mi túto DPHčku, môže si mi ju môj odberateľ odpočítať?

Napr. o 2, 4 či 6 rokov?

A áno, dotknutým odberateľom môže byť nezávislá firma ako aj moja eseročka (napr. Jožkova HappyJoe s.r.o.)

Jednoznačnú odpoveď v zákone nenájdete. Môj názor, vyskladaný z dostupných pravidiel:

Podmienky pre odpočítanie DPH § 49 zákona o DPH sú splnené – najmä teda spojitosť daného vstupu (služieb živnostníka Jožka) s dodávkami zdaňovanými DPHčkou. Síce však zatiaľ nie je splnená formálna podmienka vyplývajúca z § 51 ods. 1 písm a) zákona o DPH (dodávateľ nevystavil odberateľovi faktúru), no z ustálenej judikatúry súdneho dvora EU (C-518/14, vo veci C-516/14, vo veci C-271/12) vyplýva, že formálne podmienky pre uplatnenie práva nemusia byť splnené “na 100%”. Mne osobne teda vychádza, že odberateľ právo na odpočítanie DPH má.

A dokonca: predmetný dodávateľ Jožko – už v postavení platiteľa DPH – môže dodatočne, po skončení daňovej kontroly k pôvodným dodávkam a faktúram vystaviť opravné faktúry (§ 71 ods. 2 zákona o DPH), kde pôvodnú fakturovanú sumu opraví/navýši o sumu výstupnej DPHčky. A zašle ich odberateľovi. Čo teda bude jednoznačne znamenať právo na odpočítanie tentoraz vstupnej DPH na strane odberateľa. Všetky podmienky (formálne i vecné, vrátane vzniku daňovej povinnosti na strane dodávateľa) sú takto totiž splnené.

Pozor na obrat: počíta sa nielen fakturácia živnostníka

Áno, nielen sumy za dodávky služieb živnostníka. Ale aj ďalšie možné obchody či aktivity toho istého Jožka s miestom dodania v SR – keďže ide o jednu a tú istú fyzickú osobu a na účely DPHčky tú istú zdaniteľnú osobu. Počíta sa tam napríklad aj:

• autorská odmena – bez ohľadu na jej druh či rozdelenie či napr. zdanenie (zrážkou vs skrze daňové priznanie). A tiež bez ohľadu na to, či ju autor dostal od nezávislej firmy alebo z vlastnej eseročky
• príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov – aj keď je od DPH oslobodený, do obratu sa počíta.

Nepočíta sa mzda zamestnanca, podiel na zisku či podľa všetkého ani odmena konateľa (aj napriek faktu, že konateľ je v podstate tiež SZČO a na účely DPH predsa len skôr zdaniteľnou osobou). A napríklad ani príležitostne dodaný hmotný či nehmotný majetok – auto, nehnuteľnosť, softvér.

Niekedy však skladba sledovaného obratu môže byť slušná pestrá a vlastné aj metodický oriešok: sú aktivity, ktoré sú síce od výstupnej DPH oslobodené, no do obratu sa počítajú a zas aktivity, ktoré nie sú dodaním tovaru či služby, no môžu “vyrušiť” daniarov vysokou sumou (napr. obchodovanie s kryptom). Áno, aj toto je košatá téma a zaslúži si samostatný návod.

Čo bude od r. 2025 inak:

• daňové priznanie k DPH za obdobie oneskorenej registrácie sa nebude podávať jedno jediné, ale oneskorenec bude musieť podať takéto priznanie za každý jeden mesiac oneskorenej registrácie
• a dokonca aj kontrolný výkaz. Za každý jeden mesiac
• nebude sa rozlišovať oneskorenie do 21 dní a po 21 dňoch. Výkazy musia byť podané za každý jeden mesiac.

Dávajte si teda na obrat pozor. Starosti s týmto celým viete využiť aj inak. A peniaze minuté na daňových poradcov či účtovníkov tiež.

Ak máte s oneskorenou registráciou pre DPH zaujímavé skúsenosti, iný názor prípadne ste našli chybu, sem s nimi.