Ako svojej firme požičať a nezadĺžiť ju či zachrániť: kapitálové fondy 2018

V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.

 

Kapitálové fondy 2018

Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede

Štáty majú už nejakú tú dobu tendenciu monopolizovať si vydávanie meny a túto na danom území jednu jedinú a povinne používanú menu regulovať, znárodňovať, znehodnocovať infláciou a zdaňovať. Práve preto mi bolo sympatické, keď pred pár rokmi skupina nadšencov vymyslela vlastnú digitálnu menu, na ktorú štáty nemôžu siahnuť, ukradnúť ani ju inak znehodnotiť. Aspoň tak som tomu spočiatku rozumel – priebeh najmä roka 2017 ukázal, že s kryptomenami sa dá robiť všeličo 😃 Pribudli kryptomilionári a tí sa teraz pýtajú, či a ako zarobené peniaze zdaniť. Čo teda priznať, nepriznať, zaplatiť, nezaplatiť, čo vyzerá, že je jasné a čo nie je jasné vôbec? Berte tieto odpovede ako jeden stále z prvých nástrelov pre začiatok roka 2018 aj s prípadnými omylmi či preklepmi. Za každé doplnenie zo strany kryptofanatikov či kohokoľvek iného ďakujem a článok budem priebežne aktualizovať – aj o vyjadrenia daniarov či prípadné nové pravidlá a zákony.

Článok je doplnený/aktualizovaný o informácie z metodického usmernenia Ministerstva financií z 3/2018

Ako si vyplatiť podiely na zisku 2017 a staršie: daň z príjmov, odvody, percentá

Áno, je to tak. Po rokoch nevyplácania si podielov na zisku (dividend) z vlastných firiem majú majitelia malých či jednoosobobých eseročiek citeľne výraznejšiu vôľu si dividendy oficiálne vyplácať. Nesympatických 14% do zdravotnej poisťovne vystriedalo totiž 7% platených Finančnej správe. Zaplatených 21% + 7% je síce stále dosť resp. stále viac ako napr. 15%, 10% či 1%, ktoré je možné rôznymi optimalizačnými “hackmi” dosiahnuť, je to už však prijateľná cena za nekomplikovanie si života. 7% je však cena za podiely zo ziskov dosiahnutých za rok 2017 a neskôr. Vyplácanie tých starších ziskov je tak “slovensky” zložité. Nech sa páči, môj pomerne podrobný prehľad.

Daň z príjmov 2018: končia príležitostné príjmy aj daňová optimalizácia ako taká?

Každoročná predvianočná novela zákona o dani z príjmov resp. ostatných daňových zákonov prináša často skôr nové režimy, pravidlá a papiere a v posledných rokoch aj nové zákazy, obmedzenia či limity. Tá pre rok 2018 priniesla aj pár zaujímavých či kurióznych úľav, no prichádza aj pár nových prekážok, ktoré tak trochu znamenajú slzy pre drobné privýrobky nepodnikateľov ako aj daňovo optimalizačné schémy, tricky a hacky väčších či menších podnikateľov.

Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 2: DPH, samozdanenie a odpočítanie

PDF-ko, e-mail alebo len náhľad dokladu od zahraničnej firmy, za niektorú z online služieb, ktoré dnes už mnohí denno-denne používame: Google Apps, Basecamp či Adobe. V minulom článku sme si povedali, kedy a ako vieme službu na základe zahraničnej faktúry dostať do daňových nákladov. Dnes si prejdeme DPH: Môžem si odpočítať DPH zo zahraničnej faktúry? Čo ak na nej DPH vôbec nie je uvedená? Pozor, téma sa týka aj neplatiteľov DPH.

Prečítajte si článok na blogu DaňovéPriznanieDPH.sk

 

Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 1: daňové náklady

V prebiehajúcej online dobe už vlastne denná prax: PDF-ko, e-mail alebo len náhľad dokladu od zahraničnej firmy za niektorú z online služieb, ktoré už mnohí denno-denne používame: Google Apps, Basecamp, Adobe či DropBox. V slovenských kanceláriách a fórach sa traduje, že na to, aby som si príslušný nákup mohol dať ako podnikateľ do účtovníctva či nákladov, potrebujem vyslovene “faktúru”. Ktorá tiež nemôže vyzerať hocijako. Ako to naozaj je? Prejdeme si, čo musí obsahovať doklad zo zahraničia, aby si príslušný slovenský podnikateľ mohol dať do nákladov, resp. správne spracovať aj pre DPH. Dnes prvá časť: daňové náklady.

Show Buttons
Hide Buttons

Stiahni si ešte náš "fakturačný" príbeh podnikateľa Martina

Dozvieš sa, čo robiť a ako fakturovať v situácii neplatiteľa DPH, firmy registrovanej podľa § 7a či platiteľa DPH.

Okrem toho Ti pošlem 5 tipov, resp. "NAJ" článkov z tohto blogu: Oplatí sa prechod na SRO? Ako na daňové náklady? Ako možno v podnikaní využiť auto či pracovné cesty (a ako vďaka nim ušetriť)? 

Prevádzkovateľom na účely spracovania osobných údajov je Libertax Consulting s.r.o, Hlavná 108, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 121 881. Jediný osobný údaj, ktorý spoločnosť spracováva, je Vaša e-mailová adresa - a to za účelom zasielania nových článkov, tipov a noviniek z blogov ĽudskouRečou.sk a DaňovéPriznanieDPH.sk z oblasti daní, účtovníctva a podnikateľských zákonov od autora Petra Furmaníka či spriaznených autorov. E-mail Vám príde maximálne 6x mesačne a v databáze ho budem mať, až kým budete otvárať moje e-maily - po neotvorení 5 e-mailov za sebou bude vymazaný. Zásady spracovania osobných údajov si môžete pozrieť v časti "Osobné údaje"

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - eBook Ti dorazí v priebehu pár minút