Dlžíš vlastnej firme? 9 spôsobov riešenia (a súvislostí) pohľadávok voči spoločníkovi

Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. Tj pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť. 

Ako sa to vlastne môže stať?

  • spoločnosť poslala z firemného účtu pár tisíc spoločníkovi – iba tak, bez nejakej myšlienky, podkladu, zmluvy. Spoločník jednoducho potrebuje z niečoho žiť. Ľudsky chápem, právne to však bohužiaľ nie je celkom v poriadku
  • spoločnosť za spoločníka zaplatila niečo z firemného účtu. Napr. nákup v potravinách a po ruke bola len firemná karta. Spoločník sumu na firemný účet nevrátil a takto vzniká pohľadávka
  • spoločnosť niečo zaplatila za seba, no nemá príslušný doklad – faktúru, zmluvu či iný účtovný doklad, ktorým je možné obchod zachytiť. A ak takýto doklad chýba prípadne nie je kompletný a nedá sa ani nijako doplniť, v praxi neostáva veľa možností – vlastne iba jediná, vznikla nám pohľadávka voči tomu, kto platbu uskutočnil a nezdokladoval
  • z firemného účtu odišla suma jednoznačne súkromného charakteru. Či už platba za rodinnú dovolenku, nákup fénu z Alzy či ide napr. len o sms-kové hlasovanie na faktúre za mesačný telefónny paušál. Nie, nejde o nedaňové náklady. Sú to čisto súkromné plnenia konkrétnej súkromnej osoby.

Prečo je to problém?

Peniaze a majetok firmy nie sú peniazmi či majetkom spoločníka ako fyzickej osoby

Spoločník vie samozrejme dostať odmenu za určité plnenie – mzdu za závislú prácu, odmenu za výkon funkcie konateľa, podiel na zisku a pod. Ide o legálne cesty, z ktorých každá síce niečo stojí (tj dane či odvody na strane spoločníka či vyplácateľa), ale majú svoj právny rámec + pravidlá a sú teda “kóšer”. No len si tak preposielať sumy z účtu jedného subjektu na účet iného subjektu – dokonca “bez rámca” – kóšer určite nie je.

V určitých prípadoch môže niekto peniaze od spoločníka vymáhať

Eseročka sa občas môže dostať do 2 nesympatických režimov – režim “kríza” podľa Obchodného zákonníka alebo “predĺženie” podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (čo už v podstate znamená konkurz eseročky). V “kríze” sa na eseročku vzťahuje zákaz vrátenia vkladu a takým je aj poskytnutie takmer akéhokoľvek “plnenia bez primeraného protiplnenia” spoločníkovi. Teda napríklad aj prevod peňazí ako taký či bez príslušnej ceny (úrok). Takto poskytnuté peniaze by mal od spoločníka vymáhať konateľ (áno, v jednoosobobých eseročkách ide samozrejme o nezmysel), no neskôr to môžu od neho vymáhať veritelia. V konkurze môžu zas takýmto úkonom eseročky ako dlžníka, ktorým chcel ukrátiť veriteľov, odporovať na súde rovnako veritelia ako i správca konkurznej podstaty.

Preddavok na dividendu v zmysle Obchodného zákonníka vyplatiť možné nie je

Eseročka musí skutočne predmetný rok uzavrieť, vykázať účtovný zisk, vyplatiť z neho všetko potrebné/povinné (rezervný fond, úhradu starých strát a pod.) a až vtedy má spoločník právo na dividendu. Akákoľvek suma môže byť samozrejme považovaná prípadný preddavok na dividendu – porušenie pravidla z Obchodného zákonníka opäť nesankcionuje žiaden daňový či iný podobný úrad, ale už spomenutí veritelia či správca konkurznej podstaty.

Pohľadávka môže byť za určitých podmienok pôžičkou a pôžičku treba úročiť

A to vlastne ešte predtým, než spoločník svoj dlh splatí tým či oným spôsobom. Pohľadávka v zmysle poskytnuté peniaze fyzickej osobe totiž spĺňa definíciu pôžičky z Občianskeho zákonníka – zmluva o pôžičke nemusí mať totiž písomnú formu, stačí, že k právnemu úkonu došlo. Úrok síce nie je povinný, ale: keďže do hry vstupuje vzťah dvoch závislých osôb – spoločníka a “jeho” eseročky – úrok nemôže byť len tak hocijaký či nulový, ale trhový. Trhový samozrejme pri porovnateľnom obchode (druh pôžičky, splatnosť, typ dlžníka a pod.)., pričom príslušná pátracia/analytická činnosť zisťovania trhových čísiel je samozrejme na eseročke.

Úrok je pri takto stanovenej výške účtovným aj daňovým nákladom eseročky a týmto by vec mala byť vyriešená. V opačnom prípade – teda ak sa pri poskytnutí pôžičky úrok nestanoví – mal by sa aspoň pripočítať k základu dane z príjmov a predsa zdaniť. A to dokonca dvakrát:

  • na strane eseročky – keďže poskytla plnenie závislej osobe a toto potrebuje byť ošetrené trhovou cenou
  • a rovnako aj na strane spoločníka, ktorý pôžičku prijal, keďže úroková úľava je de facto zamestnanecký benefit. Aj spoločník sa na účely dane z príjmov považuje za zamestnanca a akékoľvek plnenie poskytnuté firmou-zamestnávateľom za výhodných podmienok sa na jeho strane zdaňuje. A to ako príjem zo závislej činnosti – čo znamená odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne zamestnávateľa i zamestnanca + preddavok na daň z príjmov, spolu cca 50%.

V prípade jednoosobových eseročiek však možno existuje hack, vďaka ktorému pohľadávka nemusí znamenať pôžičku a všetko spomenuté o úrokoch padá. V jednosobových eseročkách musí mať v zmysle Obchodného zákonníka každá zmluva medzi spoločníkom a “jeho” eseročkou písomnú formu. Ak teda taká neexistuje, podľa všetkého neexistuje ani právny vzťah. Čakáme na doplnenie od právnika 🙂

Viac: Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?

Súkromné plnenie spoločníka je de facto príjmom zo závislej činnosti. Drahým

Daniari teda úplne v pohode a legálne môžu považovať súkromné peniaze či iné plnenie zaplatené firmou pre spoločníka-fyzickú osobu za jeho osobný príjem, a to nezdanený. Ešte raz: príjem spoločníka sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti, teda príjem akéhokoľvek iného zamestnanca a na daniach a odvodoch stojí cca 50%. Úplne ideálne a správne je súkromné plnenie takto dodaniť v mesačnej mzde a máte pokoj. Menej ideálne je čakať na kontrolu, ktorá to dodaní aj s pokutou.

A teraz čo s tým: možné riešenia

1. Vrátiť na bankový účet

Ideálne. Spoločník teda zašle danú sumu zo svojho súkromného na firemný účet. Vyriešené.

2. Vrátiť v hotovosti

Teda do firemnej pokladnice. Hotovostné platby v prípade, ak minimálne jednou stranou obchodu je podnikateľ, sú však limitované – zatiaľ – sumou 5 000 EUR. Limit sa vzťahuje na celý právny úkon: ak teda celkový dlh spoločníka presahuje 5 000 EUR, nesmie byť hotovostne vrátená žiadna jeho časť, napr. 1 000 EUR, 2 000 EUR a pod. V konečnom dôsledku však porušenie tohto zákazu samotný právny úkon vrátenia nespochybňuje, no podnikateľa čaká potenciálna pokutka.

Viac:
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti: možno obmedzuje aj vás
Čiastočné platby a úhrady v hotovosti: sú legálne alebo nie?

Rovnako si myslím, že hotovostné vrátenie dlhu spoločníka do pokladnice neodporuje zákazu poskytnutia hotovostného úveru plynúceho z Obchodného zákonníka. Jednak nejde o poskytnutie pôžičky ani vrátenie hotovostnej pôžičky, jednak sa prikláňam k názoru, že zákaz poskytnutia hotovostného úveru sa vzťahuje na menej zdravé spoločnosti, tj spoločnosti v režime “kríza” podľa Obchodného zákonníka.

Viac: Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?

Pokladnica v eseročke je takou večnou témou. Takéto vrátenia môžu jej účtovný stav navyšovať donekonečna, minimálne v nesúlade so stavom reálnym. Ale firemná oficiálna pokladnica, jej riziká a možnosti zníženia je iný príbeh :)

Tip k “vráteniu”: minimálne v prípadoch, ak si skutočne omylom spoločník zaplatil z firemných (teda nie jeho vlastných) peňazí nejaké súkromné plnenie, je vhodné takéto chybné platby ošetriť v účtovníctve eseročky ako mylné platby. Môžeme polemizovať či sa už použije účet 378 ako ostatné pohľadávky” alebo ten “správny” pre spoločníkov, tj 355 “Pohľadávky voči spoločníkovi”, no samostatná analytická evidencia v zmysle “chybné platby” podľa mňa dokáže zabrániť zbytočnému úročeniu.

3. Započítať so záväzkom voči spoločníkovi ohľadne dividend

Možno najdôležitejším plnením, ktoré firma – aspoň raz za čas – vypláca svojim spoločníkom, je podiel na zisku, tj dividenda. Po zdanení na úrovni eseročky (donedávna okolo 21-22%, od r. 2020 pri výnosoch max. 100 000 EUR 15%) a splatení príspevku do rezervného fondu či úhrade starých strát môže firma za určitých podmienok vyplatiť časť zvyšného účtovného zisku aktuálneho roka či rokov minulých samotným spoločníkom – ako osobám, ktoré za týmto účelom eseročku založili a sú teda konečnými užívateľmi tejto konečnej výhody. Zdanenie na strane spoločníka (ak hovoríme o daňovom rezidentovi SR fyzickej osobe) sa rovná 7%-nej zrážkovej dani z príjmov.

Viac: Ako si vyplatiť podiely na zisku 2017/2018/2019 a staršie: daň z príjmov, odvody, percentá

No a samotné rozdelenie časti zisku resp. “pridelenie” dividendy na základe rozhodnutia valného zhromaždenia či rozhodnutia jediného spoločníka v stanovenej sume je záväzkom voči spoločníkovi. Záväzok je podľa Obchodného zákonníka možné započítať s pohľadávkou voči spoločníkovi a týmto do veľkej miery povinnosť “vrátenia” dlhu odpadá. Podľa mňa sa však prípadná pohľadávka ako pôžička úročí do okamihu zápočtu.

Pozor, dôležitá pikoška: nielen vyplatenie dividendy v peniazoch podlieha 7%-nému zdaneniu na strane spoločníka, ale aj samotný zápočet. Čiže ak sa spoločník chce zbaviť nesympatického dlhu voči svojej firme v sume 10 000 EUR, nielenže príde o prípadnú 10 000 EUR-ovú dividendu (ktorú si už vlastne vybral 🙂 ), ale zaplatí aj 700 EUR, tj svoj podiel na zisku predsa len zdaní.

4. Započítať so záväzkom voči spoločníkovi z titulu pôžičiek, “vkladov” a nákupov pre firmu

Záväzky voči spoločníkovi sa môžu v agende eseročky ocitnúť podobným spôsobom ako pohľadávky, i keď predsa len opačným smerom:

  • spoločník čosi firme požičal – bez zmluvy či s, no ide de facto o pôžičku
  • spoločník čosi za firmu uhradil – nemal po ruke inú, než súkromnú kartu a uhradil tak občas nákup pohonných hmôt, kúpu počítača či čistiacich prostriedkov do kancelárie. Prípadne priamo omylom pri úhrade dodávateľskej faktúry použil súkromný účet namiesto firemného.

Takéto chybné platby môže spoločník – podobne ako pohľadávky- hneď zinkasovať z firemného účtu a rovnako sa môžu neriešené kumulovať. Až ich napokon spoločnosť započíta s pohľadávkami voči spoločníkovi.

5. Započítať so záväzkom voči spoločníkovi z titulu predaného majetku

Eseročka nemusí svoj dlhodobý odpisovaný či neodpisovaný majetok kupovať len z predajní či e-shopov. Niečo môže kúpiť aj od samotného spoločníka, najmä v prípade rozbehu eseročky. Neexistuje dôvod, prečo by začínajúca firma nemohla kúpiť pár kusov kancelárskeho nábytku, počítač, telefón, monitor či ojazdené auto od svojho zakladateľa, ktorý ich používal dovtedy. Skôr existuje dôvod, aby tak urobila: eseročka si môže uplatniť v účtovných aj daňových nákladoch súvisiace služby, servis či spotrebný materiál iba v prípade, ak nejaký ten predmetný majetok eviduje. Blbo, nelogicky a vlastne aj nesprávne vyzerá 100 ks toneru bez existenie tlačiarne v majetku firmy.

Ak spoločník predá svojej eseročke starší majetok, v prípade, ak ho ako SZČO dovtedy nemal v obchodnom majetku (tj neuplatnil si jeho kúpu v daňových nákladoch živnostníka či inej SZČO), predaj nezdaňuje, je oslobodený. Naopak, eseročka si daný počítač, stroj či auto vie uplatniť v daňových nákladoch bez ohľadu na oslobodenie na strane predajcu. Akurát tu znova máme to nešťastné transferové oceňovanie: spoločník a “jeho” eseročka sú závislé osoby a počítač, stroj či auto musí byť ocenené v trhovej cene, tj pátracia činnosť a… veď viete.

Viac: Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)

A teda ak eseročka dlží na základe kúpnej zmluvy za pár kusov majetku svojmu spoločníkovi napr. 12 000 EUR a spoločník zároveň dlží tejto firme napr. 12 000 EUR, záväzok je opäť možné s pohľadávkou započítať. Na rozdiel od dividendy bez dodatočnej “ceny”.

6. Započítať so záväzkom voči spoločníkovi z titulu nevyplateného cestovného

Spoločník môže pre vlastnú eseročku vykonávať aj vykazovať pracovné cesty – samozrejme reálne a samozrejme za účelom vykonávania biznisu, tj reálnych zákaziek, obchodov, vzdelávania a pod. Z tohto titulu mu firma dlží cestovné náhrady – za prípadné použitie vlastného auta (amortizácia + spotreba pohonných hmôt), za prípadné iné cestovné platené zo spoločníkovho vrecka, za ubytovanie a iné plnenia platené zo spoločníkovho vrecka či nedokladované zákonné stravné (ľudovo “diéty”). Aj takéto náhrady sa môžu v agende eseročky dlhodobo kumulovať a neskôr “zlikvidovať” formou zápočtu s pohľadávkami voči spoločníkovi. Cestovné samozrejme nepodlieha daniam a odvodom ani na strane spoločníka ani na strane vyplácajúcej eseročky (okrem vreckového pri zahraničnej služobke).

Viac:
Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)
Pracovná cesta či výlet? Daňový náklad a iné výhody

7. Započítať s akýmkoľvek iným záväzkom voči spoločníkovi

Napadajú ma nevyplatené mzdy resp. odmeny konateľa – ak sa teda spoločník vo vlastnej eseročky zamestnal na pracovný pomer, resp. na o čosi štíhlejšiu zmluvu o výkone funkcie konateľa. Občas sa to stane, že si odmenu vyplácať buď nestihne alebo nemá z čoho: a zápočet to vie vyriešiť. Trochu mi tie mzdy či odmeny nesedia: v zmysle pravidiel Obchodného zákonníka je voči samotnému spoločníkovi možné započítať akékoľvek splatné pohľadávky a záväzky, no samotná mzda – aj keď vyplatená spoločníkovi – je však už pojem z pracovného práva, teoreticky teda môže nastať nejaký postih zo strany Inšpektorátu práce či iných podobných orgánov v zmysle “nevyplatili ste zamestnancovi, čo mu patrí…”

8. Započítať so záväzkom voči spoločníkovi z titulu zníženia základného imania

Základné imanie je tvorené prioritne vkladmi spoločníkov, počas života spoločnosti je ho však možné zvýšiť aj z interných zdrojov firmy – okrem iného zo starých účtovných ziskov, doteraz nevyplatených spoločníkom. A pri jeho neskoršom znížení vzniká na prvom mieste záväzok voči spoločníkom, na druhom sa “deje”” jeho úhrada resp. zápočet. Pozor však na zdanenie:

  • ak bolo základné imanie zvýšené z vkladov spoločníkov, suma pripadajúca na tento vklad sa pri jeho znížení a následnej výplate spoločníkom nezdaňuje
  • ak bolo základné imanie zvýšenie z nerozdeleného zisku a ide o zisky dosiahnuté za roky 2004 až 2016, suma pripadajúca na tento vklad sa pri jeho znížení a následnej výplate spoločníkom nezdaňuje. Z dividend pripadajúcich na zisky dosiahnuté v rokoch 2004 až 2016 sa totiž na strane spoločníka neplatila daň z príjmov – ani pri výplate, ani pri zápočte, ani pri “prehnaní” cez základné imanie a následnej výplate/zápočte (a tí šikovnejší dokonca obišli aj platenie zdravotných odvodov :) )
  • ak bolo základné imanie zvýšenie z nerozdeleného zisku a ide o zisky dosiahnuté za roky 2017 a neskôr, suma pripadajúca na tento vklad sa pri jeho znížení a následnej výplate spoločníkom-fyzickým osobám zdaňuje 7%-nou zrážkovou daňou. A to aj pri výplate a rovnako aj pri zápočte s prípadným pohľadávkami voči spoločníkovi.

Novinka: 
Zvyšovanie základného imania z vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti – na rozdiel od zvýšenia novými vkladmi súčasných či nových spoločníkov – podliehalo donedávna povinnosti overiť účtovnú závierku auditorom. Oficiálne preto, aby sa pri uvádzaní výšky základného imania nešvindľovalo, v každom prípade to určite niečo stálo (rozumej: náklady na povinný audit). Od júla 2020 táto povinnosť odpadá pre všetky spoločnosti. Postačí, aby sa vychádzalo z účtovnej závierky, ktorú valné zhromaždenie či spoločník schválili najneskôr 6 mesiacov po dátume, ku ktorej bola vytvorená a suma, o ktorú sa základné imanie zvyšuje, nie je vyššia ako jeho pôvodná suma. Ide o jedno z 114 “rušiacich” opatrení prvého podnikateľského kilečka.

9. Započítať so záväzkom voči spoločníkovi z titulu výplaty vkladu z kapitálového fondu

Vklad do kapitálového fondu existoval dlhé roky iba v účtovníctve bez právneho základu, od r. 2018 je už kapitálový fond pokrytý obchodno-právne, účtovne aj daňovo:

  • kapitálový fond je možné nielen tvoriť, ale z neho aj vyberať. Výber sa síce oficiálne zdaňuje, no v konečnom dôsledku sa len uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov samotného spoločníka – výber je síce zdaniteľným príjmov, od neho je však možné odpočítať samotný vklad (príspevok do fondu, splatený samotným spoločníkom)
  • možnosť tvorby kapitálového fondu musí byť zakotvená v spoločenskej zmluve/zakladateľskej listine, o jeho tvorbe musí rozhodnúť valné zhromaždenie resp. spoločník jednoosobovky rozhodnutím
  • rovnako musí valné zhromaždenie/spoločník rozhodnúť aj o neskoršom výbere vkladu. Pri výbere je navyše potrebné strpieť aj oznámenie v Obchodnom vestníku 60 dní pred samotným vyplatením – aby boli informovaní veritelia spoločnosti a overili si, či im firma ako prioritným veriteľom niečo nedlží. Výber z fondov je možný iba v prípade, že sa tak firma nedostane do režimu “kríza” resp. “úpadku” (tj platobnej neschopnosti či predĺženia)
  • pozor, zložitejší model: okrem výplaty spoločníkovi/vkladateľovi teda “výberu” možno prostriedky kapitálového fondu použiť aj na zvýšenie základného imania. Ak však neskôr dôjde k zníženiu, suma zníženia sa už na strane spoločníka zdaňuje. Kapitálový fond totiž nevznikol splatením a od sumy “výberu” nie je čo odpočítať. Výber sa tak de facto zdaní ako dividenda.

Viac: Ako svojej firme požičať a nezadĺžiť ju či zachrániť: kapitálové fondy 2018

No a prípadný výber vkladu z minulosti je možné samozrejme realizovať v peniazoch, no rovnako aj zápočtom.

Resumé

Osobne mi vychádza, že ideálne je pohľadávky voči spoločníkovi “zlikvidovať” hneď pri vzniku. A to najlepšie úhradou v peniazoch. Nevzniknú tak zbytočné úroky rôznymi smermi (vrátane súvisiacej nepríjemnej práce) a nebudú hroziť možné právne postihy zo strany prípadných veriteľov či konkurzného správcu v budúcnosti.

Aký máte na uvedené súvislosti a najmä riešenia názor? Aké sú vaše skúsenosti? 
Podeľte sa v diskusii, pomôžete tak aj ostatným

Photo pexels gustavo fring 1

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This