Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?

“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/07/pexels photo

Pôžičky (od spoločníka jeho eseročke): ako to prebieha

Povedzme že podnikateľ – teda eseročka – ešte len začína, na firemnom účte ešte toho veľa nemá, no potrebuje platiť. Spoločník teda firmu zafinancuje zo svojho – jednoducho presunie nejakú sumu zo svojho súkromného účtu na ten firemný. Nie, nie je to však také jednoduché, ako pri živnosti, kde sú “vaše peniaze vašimi peniazmi” a môžete si s nimi robiť či presúvať ich hore dole, ako sa vám zachce. Účtovník totiž zaúčtuje tento presun ako pôžičku spoločníka firme, vyhotoví zmluvu o pôžičke (jednotlivo za tento prípad alebo v súhrne za celý rok) a spoločnosť má od tejto chvíle záväzok voči svojmu spoločníkovi-súkromnej osobe.

Neskôr – keď už “je z čoho” – mu to firma vie/môže vrátiť: buď prevodom späť na jeho súkromný účet alebo napr. výberom z pokladnice (ak ju teda firma aj fyzicky má). V oboch prípadoch sa záväzok vynuluje.

Opačne: spoločník potrebuje peniaze, firma mu požičia

Áno, ide to aj opačne: povedzme, že na firemnom účte máte 10 000 EUR, no – keďže peniaze firmy nie sú vašimi peniazmi – ako spoločník nemáte z čoho žiť. Zamestnať ste sa nechceli, “lebo odvody” a teda nemáte ani žiadny priebežný príjem. Tak si teda čosi pošlete – z firemného na súkromný, v tomto prípade firma požičala súkromnej osobe, opäť zmluva a tentoraz firme vznikla pohľadávka. Spoločník ju neskôr splatí – reálnym prevodom na účet alebo ešte lepšie: “akože” do firemnej pokladnice.

Áno, uvedený spôsob sa dlhodobo používa(l) na vyberanie peňazí z firmy, no osobne ho už nikomu neodporúčam: úroky, transferové oceňovanie, obmedzenia a zákazy ohľadne hotovostných platieb a celkovo taká tá babračka okolo toho (podrobnejšie o týchto bodoch píšem nižšie v článku).

Súkromné nákupy aj platby: pôžička alebo iná pohľadávka

Okrem presunov peňazí “tam a späť” sa v praxi celkom často dejú aj situácie, kedy:

  • spoločník omylom či kvôli nedostatku peňazí uskutoční nejaký drobný súkromný nákup z účtu tej “svojej” eseročky – má predsa k dispozícii firemnú kartu a občas treba zaplatiť nákup v supermarkete, benzín do súkromného auta či povedzme predplatné Netflixu. Súkromná platba v podvojnom účtovníctve právnickej osoby – a najmä preto, že majetok firmy nie je majetkom jej spoločníka ako súkromnej osoby – neexistuje, preto je asi najideálnejšou možnosťou súkromný nákup opäť zaúčtovať ako poskytnutie pôžičky (vzniká pohľadávka voči spoločníkovi). Prípadne ako inú pohľadávku voči spoločníkovi – napr. chybnú platbu
  • spoločník uskutoční nejaký firemný nákup zo súkromného účtu – opäť preto, lebo na tej firemnej “nič nebolo”, resp. ju nemal poruke: takto môže kúpiť napr. benzín do firemného auta či kancelárske potreby. V tomto prípade vzniká firme záväzok voči spoločníkovi z titulu defacto pôžičky, ktorý mu neskôr musí/môže/je dobré splatiť.

K “neskôr splatiť”: ideálnym riešením je dať takéto pohyby dokopy na báze mesiaca a po jeho skončení vyrovnať jedným alebo druhým smerom. Tj spoločník sumu svojich súkromných nákupov vráti na účet alebo (reálne či “iba” účtovne) do firemnej pokladnice. A naopak: firma pošle spoločníkovi, čo za ňu zaplatil.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/07/pexels photo 1

No a pokladnica: pôžička ju dokáže zachrániť

Najmä v malých firmách je firemná pokladnica iba proforma veličina v účtovnom softvéri: účtovníci z nej oficiálne odpisujú výdavky, ktoré podnikateľ uskutočnil kdesi na cestách z vrecka a preto sa – úplne prirodzene – dostane občas aj do mínusu. A čo s tým majú pôžičky?

    • ak sa oficiálny stav vo firemnej pokladnici dostane do mínusu, hotovostnou pôžičkou od spoločníka (resp. od niekoho iného) ju vieme zachrániť, zadotovať a dostať – aspoň na nejaký čas – opäť do plusu. Ak ste čítali pozorne, viete, že to má aj druhú výhodu: áno, pôžičku predsa musí spoločníkovi firma neskôr vrátiť. Pokojne aj prevodom na jeho účet z účtu firemného, čiže takto elegantne si vie čosi “vybrať”
    • mínus nemusíte zachrániť ani poskytnutím pôžičky, ale napr. splatením pôžičky, ktorú ste si vybrali bezhotovostne. Peniaze vrátite “iba” účtovne – pohľadávka voči spoločníkovi vypadne a stav v pokladnici vyskočí do plusu
    • naopak, ak spoločník občas potrebuje “cash” na firemné nákupy a najmä na súkromný život, v praxi si často jednoducho vyberie z bankomatu. Úbytok z firemného účtu nemá účtovník ako inak zaúčtovať, než len ako dotáciu firemnej pokladnice. Počul som však aj názory, že to daňoví kontrolóri neuznávajú a výbery treba rovno účtovať ako poskytnutie pôžičky spoločníkovi (se vším všudy, tj čítaj vyššie aj nižšie) – pokiaľ však viem, žiadne zákonné ustanovenie ani metodický pokyn o účtovaní súkromných platieb či výberoch tam a späť v prípade eseročiek nehovorí.

 

A teraz komplikácie:

Úroky: nulový, nejaký alebo fiktívny?

Podľa Občianskeho zákonníka síce v SR môže ktokoľvek komukoľvek (firmy a občania) poskytnúť bezúročnú pôžičku, no sú tu aj iné zákony a ich pravidlá, najmä tie daňové:

  • v prípade spoločníka ako príjemcu pôžičky/trhového úroku je treba zdaniť aj ten nulový úrok – ide totiž o jeho nepeňažný príjem ako zamestnanca (podľa výkladov Finančnej správy sa aj spoločník, ktorý nie je zamestnancom, na účely dane z príjmov považuje za zamestnanca)
  • vyplácateľ musí ako svoj daňový výnos uplatniť trhový úrok – viď ďalší bod

Prečítaj si viac o pôžičkách, úrokoch a ich zdaňovaní

Transferové oceňovanie: je potrebné zdaniť trhový úrok

Každý obchod medzi prepojenými subjektmi musí byť uskutočnený za trhové ceny a na účely dokladovania trhovej ceny je potrebné mať vypracovanú pomerne zložitú dokumentáciu k transferovému oceňovaniu. Poskytnutie pôžičky je totiž obchod, eseročka a jej spoločník sú jednoznačne prepojenými subjektmi a cenou, ktorá má byť trhová, je úrok. V podstate môže byť pôžička slobodne poskytnutá bezúročne, na účely zákona o dane z príjmov však ten, kto ju poskytol, musí zdaniť ako svoj výnos trhový úrok; naopak, dlžník si môže dať do daňových nákladov maximálne tento trhový úrok. A aký? Ten by mal zistiť prostredníctvom pomerne zložitej metodiky k zisťovaniu trhových cien a všetko to spísať do spomenutej dokumentácie. Jej rozsah a zložitosť sa líši od veľkosti firmy: mikroúčtovným jednotkám stačí iba zúžený rozsah s vymenovaním transakcií, avšak aj v tomto prípade je potrebné ten úrok vo výnosoch jednoducho mať.

Pri väčšine obchodov (fakturácia za tovar či služby, nájomné, licenčné zmluvy) medzi prepojenými subjektmi musia mať transferovú dokumentáciu obe strany obchodu, v prípade pôžičiek, kde jednou stranou je spoločník ako súkromná osoba, iba eseročka. Citujem z jednej z odpovedí z Finančnej správy od pani Jany Gregorovej – výklad daniarov nie je zákon a nie je právne záväzný, ale jednoducho existuje a raz sa s ním možno bude potrebné biť:

Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje iba na fyzickú osobu, ktorá zisťuje základ dane podľa § 17 a § 29 zákona o dani z príjmov, teda nevzťahuje sa na fyzickú osobu s príjmami podľa § 7 a § 8 zákona o dani z príjmov, t. j. na príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy. Ak sa teda jedná o poskytnutie pôžičky zo strany spoločníka obchodnej spoločnosti, u ktorého sú úroky z tejto pôžičky príjmom podliehajúcim dani z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov ako príjmy z kapitálového majetku, potom nevzniká spoločníkovi ako fyzickej osobe žiadna povinnosť úroky obvyklé na trhu dodaňovať v daňovom priznaní fyzickej osoby, ak boli úroky dohodnuté v zmluve o pôžičke v nižšej sume ako sú úroky obvyklé na trhu, alebo ak úroky v zmluve neboli vôbec dohodnuté. Obchodná spoločnosť ako daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, je však povinná viesť dokumentáciu o použitej metóde ocenenia transakcie podľa vydaného usmernenia MF SR.

V praxi však existujú názory daňových poradcov a lektorov, podľa ktorých poskytnutie pôžičky je občiansko-právnym vzťahom a teda nie obchodno-právnym a preto transferovému oceňovanie nepodlieha. Aktualizácia: nejednoznačnosti o tom, na koho sa transferové oceňovanie vzťahuje a na koho nie, daniari od r. 2017 zjednotili – a to smerom na všetky vzťahy, tj dodaneniu trhovej ceny a povinnej dokumentácii podlieha jednoducho všetko medzi prepojenými subjektami :)

Prečítaj si viac o transferovom oceňovaní:

Daňová optimalizácia 2015: 3 dôvody, prečo to už pôjde ťažšie
Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť

Transferové oceňovanie a hra o tróny: novinky pre rok 2017

Obmedzenie hotovostných platieb: len do 5 000 EUR

Od r. 2013 boli zavedené limity pre hotovostné platby: zakázaná je každá podnikateľská platba, ktorá prevyšuje 5 000 EUR. Podľa vysvetlení daniarov je porušením zákona aj každá čo i len čiastková úhrada právneho úkonu, ktorý prevyšuje 5 000 EUR – teda ak zmluva, faktúra, splátkový kalendár a pod. znejú na 10 000 EUR a iba jedna časť je uhradená cash, nesmie byť ani táto časť vyššia ako 5 000 EUR. Na toto vysvetlenie majú síce niektorí daňoví poradcovia a lektori iný názor, no neriskoval by som – preto, ak chcete čarovať s pôžičkami a pokladnicou, robte zmluvy maximálne na 5 000 EUR.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/07/old icelandic cashiers till 1625100 1280x1920

Zákaz hotovostných pôžičiek

Tento zas platí od apríla 2015: spoločník nesmie svojej firme poskytnúť hotovostnú pôžičku. Od r. 2016 dokonca ani pribuzný spoločníka. Opäť komplikácia, ktorej prioritným zámerom bolo čosi vyriešiť, no všetci vieme, že za nejakú cenu ju predsa je možné obísť.

A čo ak hotovostnú pôžičku predsa len poskytneme?

Presne tak: čo sa stane, keď spoločník eseročky tento zákaz v Obchodnom zákonníku predsa len poruší: Dostane pokutu alebo nie? Ak áno, tak akú a od akého úradu? Táto otázka ma dlho trápila a tak som sa opýtal pána JUDr. Jána Marôneka z M2Businness s.r.o., ktorý o eseročkách a súvislostiach s obchodným právom dlhodobo a kvalitne píše:

Môj osobný názor je, že vykonať kontrolu ani zistiť porušenie Obchodného zákonníka nemôže žiaden úrad. Sankcia je skôr v postavení spoločníkov ako budúcich veriteľov voči spoločnosti, nakoľko ak porušia zákonnú povinnosť a poskytnú úver v hotovosti, tak môžu mať oslabenú pozíciu veriteľov, ak vôbec nejakú vo vzťahu k iným veriteľom spoločnosti.

Rovnako mal zaujímalo aj to, či je porušením zákona situácia, kedy spoločnosť poskytne spoločníkovi pôžičku bezhotovostnú a ten ju hotovostne iba splatí. Teda presun peňazí “tam” je bezhotovostný, ich vrátenie “späť” je cash. Opäť JUDr. Ján Marônek:

Pokiaľ spoločnosť nie je v režime krízy (de facto nie je v úpadku a ten jej ani nehrozí), tak nevidím problém v tom, aby spoločnosť poskytla spoločníkovi pôžičku a je to podľa mňa v poriadku. Viem, nie je to priamo v zákone napísané a existuje polemika, či sa zákaz poskytovania pôžičiek spoločníkom vzťahuje len na stav keď je spoločnosť v kríze alebo nie, ale môj osobný názor je taký, že sa zákaz vzťahuje len na prípad, keď je spoločnosť v kríze. Iný výklad by znamenal neprípustné obmedzenie zmluvnej slobody samotnej spoločnosti, hoc je „zdravá“.

Ak následne spoločník vráti pôžičku splatením do pokladne, tak je to podľa mňa tiež v poriadku a v súlade so zákonom, nakoľko § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka hovorí len o opačnom prípade, kedy spoločník úveruje spoločnosť (samozrejme ak sa jedná o sumu do 5 tis vrátane, suma nad 5 tis by musela ísť bezhotovostne vždy). Ak teda poskytne spoločnosti úver či iné obdobné plnenie. Náš prípad však vraví už o vrátení pôžičky. Osobne sa na to pozerám tak, že cieľom a účelom novely Obchodného zákonníka bolo to, aby spoločníci spoločnosti neúverovali a keď už, tak nie cez hotovosť. Nakoľko v takomto prípade, ak by spoločnosť „spadla“ do konkurzu, tak by spoločníci mali právo na vrátenie „akože“ úveru a tým by mohli poškodiť aj ostatných veriteľov, čo sa v praxi aj dialo. Preto štát preferuje skôr financovanie spoločnosti prostredníctvom navýšenia základného imania. V takom prípade sa spoločníci môžu uspokojiť až potom, čo budú uspokojení iní veritelia, čím by sa logicky zvýšila kredibilita firiem. Z tohto dôvodu účelom novely Obchodného zákonníka nebolo brániť tomu, aby mohol spoločník vrátiť svoju pôžičku do spoločnosti aj hotovostne /do 5 tis vrátane/.

Resumé:

Pôžičky medzi spoločníkom a “jeho” eseročkou sú normálnym prejavom slobodnej vôle občanov a podnikateľov. V praxi sa používajú aj na:

  • dotácie firemnej pokladnice – reálne či proforma, neskôr je možné si vybrať peniaze vrátením pôžičky z firemného na súkromný účet spoločníka
  • výbery peňazí z firmy – mzdy a dividendy sú totiž “odvodovo” drahé, neskôr je možné splatiť pôžičky bezhotovostne do pokladnice a napr. dostať týmto spôsobom pokladnicu z mínusu
  • oficiálne zaúčtovanie súkromných platieb ako i firemných platieb uskutočnených zo súkromného účtu

Každá pôžička si vyžaduje zmluvu, resp. viac zmlúv ako účtovný doklad, správne zaúčtovanie a sledovanie záväzku/pohľadávky. Je však potrebné zohľadňovať aj hotovostný limit 5 000 EUR, zdanenie úroku na strane veriteľa resp. jeho uplatnenie v nákladoch dlžníka, pravdepodobne vypracovať aj “papiere” k transferovému oceňovaniu na strane eseročky a posúdiť, či sme neporušili pomerne nový zákaz hotovostných pôžičiek (kým spoločnosť nie je v kríze, tak pravdepodobne nie).

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/07/godfather nechcesradsejpozicku

Viac hláv, viac rozumu: ak máte s pôžičkami, dotáciami do pokladnice, úrokmi, zdaňovaním či transferovým oceňovaním praktické skúsenosti či máte rozdielny názor, určite ich napíšte do komentárov – pomôžete tak ostatným. Ďakujem

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Prechod na SRO? Automobil v podnikaní? Daňové výdavky? Pracovná cesta?

Pridaj sa k vyše 7 000 aktívnym PROFÍKOM, ktorí novinky z ĽudskouRečou.sk odoberajú a čítajú.

Stiahni si 5 najobľúbenejších článkov, ktoré sú základom pre každého podnikateľa či účtovníka. Pošlem Ti zdarma aj eBook "Ako správne vystaviť faktúru" a následne aj všetky moje články, novinky či tipy z oblastí podnikania, daní či účtovníctva (ide o neplatený online kurz s názvom “ĽudskouRečou.sk")

Váš e-mail spracovávam za účelom zasielania nových článkov, tipov a noviniek z blogov ĽudskouRečou.sk a DaňovéPriznanieDPH.sk z oblasti daní, účtovníctva a podnikateľských zákonov od autora Petra Furmaníka či spriaznených autorov. E-mail Vám príde maximálne 6x mesačne a v databáze ho budem mať, až kým budete otvárať moje e-maily - po neotvorení 5 e-mailov za sebou bude vymazaný. Prevádzkovateľom je Libertax Consulting s.r.o, Hlavná 108, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 121 881. Váš súhlas s odberom súčastí online kurzu môžete kedykoľvek odvolať. Zásady spracovania osobných údajov si môžete pozrieť v časti "Osobné údaje".

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - prvý z mojich tipov Ti dorazí v priebehu pár minút