Ktorákoľvek fyzická osoba – teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky – si môže občas čosi privyrobiť. Kamarátovi naprogramovať reklamu na Facebooku, zhotoviť jednoduchý web alebo spracovať daňové priznanie – skrátka niečo, čo nerobí štandardne v priebehu dňa, ale iba tak “popri”. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka – zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. aj doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov – a takým dokladom zmluva je.
Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme. Aspoň doteraz.
Finančná správa – teda úrad, ktorý kontroluje dodržiavanie daňových a účtovných zákonov a rovnako ich vo svojich materiáloch vykladá – totiž pred niekoľkými dňami zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov – podľa tohto výkladu všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní – tj zaplatiť z nich daň 19% a keďže ide o tzv. “ostatný príjem”, tak dokonca aj 14% zdravotné poistenie. Ak tak neurobili – čo v praxi samozrejme veľakrát určite neurobili, keďže všeobecný výklad v praxi je iný – čakajú ich pokuty: za prípadné nepodanie daňového priznania resp. nezdanenie tohto príjmu
Keď som túto letnú správu Finančnej správy čítal v sobotu popoludní, skoro ma dvihlo z gauča. Veď žiadna definícia príležitostného príjmu – na účely oslobodenia resp. na akékoľvek iné účely – sa v zákone nenachádza. A podnikatelia jednoducho často vyplácajú malé sumy občanom za napr. poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či napr. skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad: a tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny). Uvedené tvrdenie metodikov z Finančnej správy teda vôbec nie je v súlade so zákonom, navyše je nelogické a nespravodlivé. Teraz – po aktuálnom publikovaní čerstvého pohľadu daniarov – majú teraz tie stovky občanov, ktorí si za posledné roky zarobili na základe takýchto zmlúv pár stoviek EUR a uplatnili oslobodenie – podať dodatočné daňové priznanie a zaplatiť dodatočné dane, vrátane pokút?
Pre pripomenutie – o príležitostných príjmoch som písal napr. tu:
- Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne? – tu som spomenul aj to, že Finančná správa svoje tvrdenie často uvádza v odpovediach na otázky podnikateľov, no ich odpovede jednoducho nemajú právnu záväznosť (čo v komentári potvrdil aj daňový poradca Martin Tužinský)
- Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
- Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?
Príležitostné príjmy a oslobodenie od dane: ako je to napísané v zákone
Ešte predtým, než prejdem k vyjadreniu Finančnej správy (áno, spýtal som sa ich na dôvody ich tvrdenia), tak si to celé prejdime ešte raz:
- zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií: 1. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody), 2. príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (skrátene a nahrubo: SZČO), 3. príjmy z kapitálového majetku a 4. ostatné príjmy
- ostatné príjmy sú skutočne všetky ostatné – napr. príjmy z predaja bytu, výhry či príjmy zo zdedených práv. Okrem iného však hneď prvý bod (§ 8 ods. 1 písm. a)) vymenúva, že medzi ostatné príjmy patria aj: “príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí”. Nič viac, žiadne upresnenie ani odkaz na iné miesto v zákone prípadný iný predpis (ako je to v slovenskej legislatíve bežné)
- na inom mieste v zákone (§ 9) sú vymenované oslobodenia pre niektoré príjmy fyzických osôb – okrem iného je podľa § 9 ods. 1 písm. g) oslobodený aj “príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) (áno, ten, ktorý som spomenul v predchádzajúcom bode a o ktorom sa tu celý čas bavíme), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom”.
Toľko zákon. A teraz ako svoje tvrdenie zdôvodňujú daniari:
Finančná správa: oslobodené sú iba príjmy nezdokladované zmluvou
Tlačovému oddeleniu Finančnej správy som teda tento týždeň napísal 2 otázky:
- o ktoré ustanovenie zákona o dani z príjmov – resp. iného zákona – sa uvedené informácie opierajú? Zákon totiž pojem “príjem z príležitostných činností” nedefinuje ani neupresňuje, rovnako nehovorí o podmienke či pravidle zmluvne dohodnutého alebo dosiahnutého príjmu.
- v prípade, ak by podnikateľský subjekt, zisťujúci základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, vyplatil sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento nie je zdokladovaný zmluvou prípadne iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, pričom podľa účtovných predpisov je podnikateľ “povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje” (§ 10 ods. 2 zákona o účtovníctve) a rovnakoje povinný “doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi” (§ 6 ods. 1 zákona o účtovníctve)
No a tu sú odpovede:
K otázke 1:
V ustanovení § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je uvedené, že ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 ZDP, sú najmä príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až r) ZDP. Ostatné príjmy nie sú taxatívne vymenované, preto ak ostatné príjmy nie je možné zaradiť medzi príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až r) ZDP, ide o ostatné príjmy – „iné“.
V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje v základných pojmoch, resp. ani na inom mieste neupresňuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností. Avšak všeobecné zásady používané pri výklade zákonov umožňujú čítať zmysel právnej normy vyjadrenej v právnych vetách nie len na základe znenia legálnych definícií, ale i vo vzťahu ku kontextu, zmyslu a účelu celej právnej úpravy obsiahnutej v predmetnom zákone (Rozsudok NS SR 4Sžf/22/2011). Pre správne stanovenie daňovej povinnosti fyzickej osoby je nevyhnutné posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ide teda o zásadné odlíšenie druhu príjmov práve podľa všeobecného významu slov „príležitostná činnosť“. Musí ísť jednak o „činnosť“ a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby, a súčasne musí ísť o činnosť, ktorá je príležitostná, t. j. v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosiahne na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ak teda fyzická osoba dosiahne iba jediný príjem v príslušnom zdaňovacom období na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce, alebo autorský príjem podľa osobitného predpisu, alebo príjem za výkon činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie, povolenie, lebo ide o výkon podnikateľskej činnosti a vykoná túto činnosť síce len „jednorazovo“, nemôže ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ďalej napríklad, ak fyzická osoba dosiahne príjem na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú splnené znaky závislosti a nie je možné príjem zaradiť ani medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku, nie je možné takýto príjem pokladať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP – iný príjem. Zaraďovanie príjmov fyzickej osoby medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP je v praxi často krát nesprávne interpretované hlavne vo vzťahu k uplatneniu príslušného oslobodenia od dane fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Vždy je potrebné každý prípad posúdiť individuálne.
K otázke 2:
Rozhodnutie o tom, akým spôsobom si zabezpečí podnikateľ výkon svojej podnikateľskej činnosti, je rozhodujúci i vo vzťahu k uplatneniu daňových výdavkov a ich preukazovaniu. Vychádzame z toho, že výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou môže byť skôr výnimočný. Napríklad: ak fyzická osoba (nepodnikateľ) odovzdá do výkupu, ktorý vykonáva podnikateľ, iný majetok ako kovový odpad, ktorý táto fyzická osoba získala príležitostným zberom, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP,na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Avšak i v prípade existencie takéhoto nezmluvného vzťahu je potrebné, aby si podnikateľ zabezpečil preukázateľnosť výdavku vynaloženého na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, a to tým, že vystaví doklad preukazujúci výplatu príjmu konkrétnej fyzickej osobe, ktorý zaúčtuje vo svojej účtovnej evidencii v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov alebo zaeviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom ZDP ustanovuje, čo je daňovým výdavkom a za akých podmienok je možné výdavok uplatniť ako daňový výdavok, resp. čo nie je daňovým výdavkom.
Sme vo vojne?
Podľa metodikov Finančnej správy ide o vyslovene o slovíčkárenie – zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou, pravdepodobne musí ísť o niečo naozaj neplánované v zmysle “choď vyniesť odpadky” (?). A či potrebuje vyplácajúci podnikateľ doklad? Nebolo mi jasné, opýtal som sa teda pre istotu ešte raz:
Vaše vyjadrenie interpretujem tak, že pokiaľ podnikateľ vyplatí príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi, nepotrebuje to zdokladovať 2 dokladmi (1. zmluvou ako účtovným dokladom, preukazujúcim obsah účtovného prípade a vznik záväzku 2. dokladom o úhrade záväzku), ale iba 1 dokladom (napr. hotovostným dokladom o úhrade sumy resp. bankovým výpisom)?
A prišla aj upresňujúca odpoveď:
Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm. b) ZDP].
Čiže finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi – zmluvou a dokladom o úhrade odmeny – ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Či to isté platí aj pri úhrade bankovým prevodom, nevedno – veď na položke v bankovom výpise je často uvedená len suma a názov príjemcu, nevojdú sa tam teda všetky náležitosti účtovného dokladu a ako doklad na preukázanie vynaloženého daňového výdavku to ani nemusí stačiť. V každom prípade by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”. Čiže radšej bez zmluvy radšej nepodnikajte, no so zmluvou sa zas rozlúčte s oslobodením.
Povedzme priamo, že ide o výklad Finančnej správy a nie citáciu zo zákona (ktorý je záväzný). Výklad a názor teda my – občania a podnikatelia – môžeme mať vlastný, s vierou, že ho presadíme, prípadne rizikom, že sa tak nestane. Podľa toho môjho ide o účelové ohnutie zákona s jediným cieľom – zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom, zdaniť aj drobné zárobky občanov a vybrať tak celkovo viac. Nič logickejšie ma nenapadá – teda okrem nadpráce metodikov počas leta. No ich upresnenie výkladu zákonov by sa zišlo skôr v mnohých iných nejasných oblastiach, naozaj ich je dosť.
No a máme tu záver príbehu – od r. 2018 oslobodenie padá
Dôležitý update pre rok 2018: od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní – samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Dohraté.
Aký máte na uvedenú kontroverznú tému názor?
Uplatňujete si v podnikaní náklady za príležitostné práce občanov na základe zmluvy a s oslobodením na strane prijímateľa odmeny?
Budete tak prípadne robiť aj naďalej?
Máte konkrétnu skúsenosť s daňovou kontrolou?
Ilustračné foto: Gratisography, Picjumbo
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, resp. utvrdiť sa v tom, že som mal s mestom podpísanú zmluvu o diele v hodnote 1000,00 EUR a inou organizáciou 320 EUR, pritom som zamestnaný na TPP v inej organizácií. Musím teda podať daňové priznanie 1320,00 – 500 EUR , zo sumy 820,00 EUR ? plus teda odvod do ZP ? Ďakujem.
Musíte, keďže ste mali okrem zamestnania aj príjmy iné a všetky spolu boli vyššie ako 1 900 EUR. A s tým oslobodením 500 EUR by som to zvážil, viac v článku.
Pekný deň pán Furmaník,
mám otázku týkajúci sa príležitostných činností. Som poberateľ starobného dôchodku ( od 2003) a príležitostne ( v priebehu roka nepravidelne) vykonávam pre jedného podnikateľa jednoduchšie opravy elektronických prístrojov.
Za vykonanú prácu požadujem odmenu max. 400 €.
Ja to považujem za príležitostnú činnosť. Je to správna úvaha? Môžem sa s podnikateľom dohodnúť na jednorazovom vyplatení odmeny za príležitostnú koncom roka jedným pokladničným dokladom ktorý si podnikateľ zaúčtuje do svojho účtovníctva.
Ďakujem
Môcť určite môžete. A ako to zdaniť: ak iné príjmy nemáte, ste pod hranicou 1 901,67 EUR a daňové priznanie podať nemusíte a teda ani nič platiť.
Dobrý deň p. Furmaník
Perosím Vás o radu.
Som realitný maklér a vyplatil som tipersku odmenu súkromnej osobe vo výške 500euro. Stačí mi od príjemcu podpis na mnou vytvorenom tlačive s názvom “Potvrdenie o prevzatí odmeny za sprostredkovanie klienta”? Alebo musím vystaviť riadny príjmový doklad? Ďakujem
Predpokladám, že Vám ide o daňový náklad, resp. správny doklad na tento účel – to potvrdenie je vlastne pre Vás výdavkovým dokladom, aspoň to tak vyzerá. Ak má všetky náležitosti zákona o účtovníctve, tak je to OK.
Dobrý deň,
ak OZ vyplati matke na rodicovskej dovolenke na zmluvu o dielo sumu 1850,- € ako príležitostný príjem, musí podať matka daňové priznanie? Pocita sa vyplacanie rodicovskej davky ako prijem matky? Dakujem
Rodičovská zdaniteľným príjmom nie je určite, ten druhý príjem – musíte sa rozhodnúť sami, či ho oslobodíte alebo nie, presne ako je to uvedené v článku. No ak je celkový ročný príjem pod. 1901,67 EUR, tak daňové podať nemusí a teda ani nič platiť.
Pán Furmaník, ďakujem za váš článok. Výborný výklad danej problematiky. Ja by som mal otázku ak by ste mi vedel odpovedať:
Som zamestnaný na TPP, popri tom ale ak ma niekto požiada, viem pripraviť žiadosť o dotáciu z EUR fondov. Tento rok som to písal 2x, budúci rok nepredpokladám že bude nejaká výzva v tejto sfére (ak tak možno jedna). Prvýkrát som písal v marci a teraz ešte jeden krát v novembri. Spolu to bolo za 1750 + 1400 EUR = 3150 EUR. Ohľadom toho odpočítania 500 EUR, každý koho sa opýtam mi povie niečo iné, takže to asi zdaním celé. Je to správny výpočet: 3150 * (0,19+0,14) = 1039,5 EUR? Táto suma je moja daň, ktorú mam zaplatiť? Ďakujem za akúkoľvek odpoveď.
Principiálne áno, no 19% daň odvediete v daňovom priznaní, 14% zdravotné poistenie až neskôr v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia (pošle sama zdravotná poisťovňa). Ale: nezabudnite, že si môžete odpočítať aj daňové náklady – a všetko uvedené vypočítate iba zo základu dane :)
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď a hlavne info ku poisťovni, to som ani nevedel keďže to takto idem platiť prvýkrát. Aspoň budem vedieť. Ešte raz vďaka.
Dobrý deň, do 27.6.2017 som bol študent a zarobil som si na Zmluvu o dielo (podľa občianskeho zákonníka) 1700 Eur, ktorá skončila dňom 25.6.2017. Teraz som na úrade práce a od 1.9.2017 budem pracovať v Českej republike. Koľko budem musieť zaplatiť pri ročnom zúčtovaní zo zárobku Zmluvy o dielo? Platí pre mňa stále tá hranica 1900 Eur, alebo mám smolu?
(ospravedlňujem sa za spam, ten komentár nižšie som písal ja, môžete ho zmazať, mne sa to už nedá)
1 900 EUR je hranica pre podanie daňového priznania – do tejto sumy sa tým pádom príjem ani nezdaňuje. No v ČR už čosi zarobíte, čiže ju presiahnete a budete musieť podať slovenské (kombinácia slovenské aj české príjmy) daňové priznanie – a teda celé to správne zdaniť
Dobrý deň, do 27.6.2017 som bol študent a zarobil som si na Zmluvu o dielo (podľa občianskeho zákonníka) 1700 Eur, ktorá skončila dňom 25.6.2017. Teraz som na úrade práce a od 1.9.2017 budem pracovať v Českej republike. Koľko budem musieť zaplatiť pri ročnom zúčtovaní zo zárobku Zmluvy o dielo? Platí pre mňa stále tá hranica 1900 Eur, alebo mám smolu?
Dobrý deň, ako je to teraz z príkaznými zmluvami? Riešime teraz to, že by sme dotyčnému vyplatili za práce na našej webovej stránke odmenu. Nie je náš zamestnanec, nevykonáva túto prácu v pracovnom čase ani v našich priestoroch ani našimi výrobnými prostriedkami, jedná o jednorazový príjem. Akurát teda, že koná podľa našich pokynov v zmysle, že tá práca je mu zadaná nami. Ide o závislú alebo nezávislú činnosť? Možno to urobiť cez príkaznú zmluvu a zaplatiť iba 19 % daň? A čo to je vlastne za daň – aký variabilný symbol dať pri platbe daňovému? Je to zrážka alebo niečo iné? Ďakujem za odpoveď.
Toto je odpoveď na moju otázku z Finančného riaditeľstva. Aj by mi to niekto vedel vyložiť ľudskou rečou? Príslušnú legislatívu som si dokázal prečítať aj bez nich.
„Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže vyplácať príjmy napr. príjmy za práce vykonávané napr. podľa zmluvy o dielo alebo podľa nepomenovanej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Ak výkon práce pre zamestnávateľa spĺňa podmienku, že fyzická osoba vykonáva činnosť podľa príkazov zamestnávateľa, nie pod svojím menom, nie na vlastný účet ako je to napr. v prípade živnostníka, takéto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti.
Ak plynie daňovníkovi príjem na základe uzavretej zmluvy (príkazná zmluva, mandátna zmluva, zmluva o dielo, zmluva o spolupráci) a nejde o príjem zo závislej činnosti, tak dosiahnutý príjem uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov FO typ B ako ostatný príjem v VIII. odd. – Iné príjmy. Jedná sa o príjem na základe vopred uzavretej zmluvy a cielenej činnosti, nie o náhodný, príležitostný príjem. Takýto príjem podlieha zdaneniu (nie je oslobodený do sumy 500 eur, oslobodenie sa týka iba príjmov vymedzených v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a pri tomto druhu príjmu je možné uplatniť len preukázateľne vynaložené výdavky.“
Odpovedali Vám v podstate to, o čom je tento článok a aj ten pôvodný (https://ludskourecou.sk/2016/04/prilezitostne-prace-a-prijmy-treba-zivnost-dohodu-ci-co-vlastne/). Teda buď ide o závislú prácu a vtedy treba pracovný pomer podľa Zákonníka práce (a teda odvody, výkazy, papiere atď) alebo ide o ostatný príjem, z ktorého daný človek v daňovom priznaní zaplatí 19% daň a 14% odvody, bez oslobodenia 500 EUR.
Dobrý deň, riešime
Dobrý deň práve riešim zmluvu o tvorbe autorských článkov (príležitostný príjem alebo niečo také), ide o písanie článkov nepravidelne, aj vyplácanie bude nepravidelné, som tieť normálne zamestnaná na plný pracovný úväzok, ale v inej firme, musím to nahlásiť niekde na úrade a platiť z toho 19% daň a aj 14% daň na zdravotné poistenie? Asi sa to nedá dať do príležitostných príijmov a nezdanpva4 ak to nebude viac ako 500 eur? Diki.
Podľa Finančnej správy skôr nie, tj 19%+14%. No je to na Vás, ako si dané ustanovenie – a prípadne ich výklad – vyložíte a aplikujete
Ja by som to skôr videl na “19 % + 2 %” – zrážkovou daňou a netreba nič riešiť
Ďakujem za doplnenie, je možné využiť aj tento režim, ak súhlasia obe strany. Prijímateľ platí iba 19%+2% pri zdroje, neskôr už nič a nemusí to už nikde uvádzať. Vyplácateľ musí zrážku vykazovať a odvádzať DÚ
Dobrý deň, môže firma vyplatiť dôchodcovi na zmluvu o dielo sumu 1750,- € ako príležitostný príjem? A na druhej strane musí podať dôchodca daňové priznanie?
Môcť môže všetko. Druhá vec je, ako to dôchodca zdaní. Ak nemal iné príjmy, nemusí – podliezol totiž hranicu 1900+ EUR – podávať daňové priznanie a teda ani nič zdaňovať. Akurát by ten príležitostný príjem mal vyzerať ako nezávislá a nepravidelná práca. Aj vzhľadom na sumu.
Dobrý deň. Prečo by mal príjem u dôchodcu (alebo hocikoho nezarábajúceho) vyzerať ako príležitostný a nepravidelný ? “Nezávislá práca” schvaľujem, ale keď niekto nemá žiadny príjem a zarobí si počas roka aj “nepríležitostne a pravidelne” (teda napríklad pracuje pre 1 spoločnosť externe 3,4,5 mesiacov) a neprekročí hranicu 1900 €, to už nie je možné ? §32 nič také nerieši. Ďakujem
Je to možné a § 32 také niečo naozaj nerieši, zároveň však § 5 rieši, že v závislá práca sa zdaňuje inak (zamestnávateľ, registrácie, prihlášky, preddavok na daň, odvody).
… opravujem: “namiesto 44,- Eur”
Je to iba ďalší “premyslený” počin našich naslovovzatých odborníkov zákonodarcov. Takže príklad: Ako maličká s.r.o. potrebujem kúpiť nejaký stroj, ktorý stojí nový 400,- Eur. Starý pán sused náhodou má taký stroj a už ho nepotrebuje, rád by sa ho zbavil a prilepšil si nejakou korunkou. Mohla by som ho od neho kúpiť za 200,- Eur.. On by si pomohol k malému dôchodku, ja by som ušetrila a štát by dostal na daniach iba o 44,- Eur menej (22% z môjho daňového nákladu 200,-).
Po “šikovnom a múdrom” usmernení daniarov je situácia iná. Bojím sa ohroziť buď starého pána suseda, alebo svoju malú firmu tým, že mi daniari tento výdavok neuznajú a dodanenie a pokuty by malo pre nás obidvoch silný dopad. Preto radšej kúpim ten nový stroj za 400,- Eur, čo má nasledovný dopad: Chudák dôchodca si neprilepší a stroj mu bude zavadzať aj naďalej, ja musím ako nie veľmi majetná firma vynaložiť dvakrát vyššiu sumu (400,- Eur), a štát príde o 88,- Eur (22% zo 400,-) namiesto 33,- Eur. Čo dodať? Takto náš štát pomáha svojim občanom, svojim drobným živnostníkom, svojim malým s.r.o-čkam. Iba tí, čo majú milióny, majú právo na úľavy a pomoc. My ostatní máme dve možnosti: 1. so všetkým praštiť a ísť na Úrad práce, alebo 2: zdrhnúť odtiaľto čo najskôr a čo najďalej.
Článok sa týka oslobodenia pri “príjmoch z príležitostných činností”, čiže ide o práce. Nie predaj majetku. Príjem z príležitostného predaja hnuteľného majetku (ak nebol majetkom obchodným), je oslobodený.
Inak – usmernenie FS SR nehovorí o tom, že daňový výdavok nebude uznaný. Podľa ide o riadny daňový výdavok v každom prípade
Dobrý deň,
ako živnostník som robil pre jednu zahraničnú firmu počas r. 2016 nejaké PR články+ texty a obsahové časti na web. Bolo mi vyplatené cca 6×500 počas roka za prácu vykonanú pre nich. S tým, že žiadnu zmluvu sme nemali. Akúrát odomňa požadovali aby som im vystavil faktúru. Takže vždy som im poslal len FA na určitú sumu v ktorej som uviedol, že marketingové práce. FA niesú ani podpísané ani nič. Len mnou zaslané pre tú spoločsnoť. Je povinnosť tento prijem zahrnúť do daňového? Ďakujem pekne.
Určite áno. Minimálne preto, že ide o príjem a určite preto, že ide o podnikateľský príjem, aj keby ste živnosť nemali (a teda máte). Normálne príjem z podnikania mínus náklady (reálne alebo paušálne). #mimotémy
Dobrý deň, sme OZ a budeme mať nazvime to konferenciu, kde nám pár prednášajúcich prednesie prednášky. Môžem im dať na túto činnosť príkazné zmluvy, s uvedenou odmenou + výdavkový doklad na odmenu, pričom táto bude cca okolo 100€? Prednášať budú iba jednu prednášku, raz za rok, nie v našich priestoroch a bez použitia našej techniky. Do zmluvy by som chcela dať súhlas so zverejnením na našom webe. Aké povinnosti nám týmto vznikajú? Doteraz kým som si neprečítala Váš článok som myslela, že nemáme žiadne odvodové povinnosti. Jeden prednášajúci je z ČR. Vopred ďakujem
Určite zmluvy podľa Občianskeho alebo obchodného zákonníka – radšej nie príkazné, keďže tie podľa názvu evokujú závislú činnosť a o túto v tomto prípade podľa Vášho popisu nejde. A oni si to zdania ako príjem SZČO resp. ako ostatný príjem fyzickej osoby.
Dobrý deň, minulý rok som ako študent zarobila na zmluvu o spolupráci 1.400 EUR. teraz v daňovom priznaní si chcem odpočítať 500 EUR. Musím to uvádzať v poznámkach na tlačive DP (1400 – 500)?
Ďakujem
Ak si už chcete – napriek názoru daniarov prezentovaných v tomto článku – uplatniť oslobodenie, ok :) V poznámkach sa to podľa mňa neuvádza
Podľa Fin. správy študent je povinný podať daňové priznanie, ak jeho ročný zdaniteľný príjem prekročil 1901,67€. Zamestnávateľ asi neplatil zálohu na daň a odvody, keďže to nebola brigádnická činnosť, takže ani vratka dane nebude aktuálna. Prečo je teda potrebné, podľa vás, podávať daňové priznanie pri 1400€, ak ide o študentku ?
Nuž áno, máte pravdu – ak mala Alžbeta v r. 2016 iba tieto príjmy, nemusí nič podávať.
Dobrý deň. Mám otázku ako postupovať v prípade, že chcem využiť “príležitostný príjem” a zarobiť si nejaké to euro, no môj potenciálny zákazník by chcel odomňa faktútru. Môžem mu ju vystaviť len s mojimi a jeho údajmi a spôsobom platby? Prípadne je potrebné ešte niečo viac?
Ďakujem.
Teoreticky môže byť faktúra, hoci možno lepšie zmluva, resp. – vzhľadom na veci uvedené v tomto článku – nejaká objednávka alebo protokol a pod. Stačí ak spĺňa náležitosti účtovného dokladu (kto, komu, čo, kedy a za koľko)
Dobrý deň,
je to možno výrazne off topic, ale chcel by som sa opýtať, či existuje povinnosť zdaniť aj príjmy z hazardných hier.
Ďakujem
Dobrý deň prajem. Popri zamestnaní mám ročný príležitostný príjem 560 e. 60 e mám zdaniť, čiže z nich zaplatiť 19 percent daň a 14 percent zdravotné..Existujú nejaké výdavky, ktoré si môžem pri tom uplatniť ako nepodnikateľ? Viem, že ak by šlo o príležitostný príjem z poľnohospodárstva, mohla by som odpočitať 25 percent. Môžem si dať do výdavkov príležitostného príjmu faktúry za internet?, keďže sa jedná o tvorbu obsahov webu? Veľmi pekne ďakujem za Vašu fundovanú odpoveď.
áno, príjem si môžete znížiť o výdavky “na jeho dosiahnutie”. Na rozdiel od podnikateľských príjmov teda nejde o “výdavky na zabezpečenie, udržanie a dosiahnutie príjmov”, ale je to trochu obmedzenejšie. A teda reálne výdavky (internet verím že áno, ale je to len môj názor) alebo (jedine pri príležitostných príjmoch z poľnohospodárstva) paušálne 25% (maximálne 5 040 EUR ročne)
Ďakujem veľmi pekne, p. Furmaník. Mohlo by byť podľa Vás výdavkom aj zmienené 14% zdravotné?
áno
Ďakujem veľmi pekne za jasné odpovede a Váš názor.
Pán je zamestnaný dajme tomu ako predavač. Vie však hrať a pozvú ho hrať na ples. Objednávateľ je však verejná inštitúcia a oni podľa zákona musia všetky zmluvy zverejniť na internete, takže oni požadujú zmluvu písomnú. Môže byť zabezpečenie zvukovej reprodukcie ako príležitostný príjem pre predavača/robotníka/účtovníka/atď na základe o ZoD? ďakujem za názor
To, aká zmluva byť môže alebo nemôže, je otázka skôr na právnika. Podľa mňa áno. Druhá vec je, či sa na jeho príjem vzťahuje oslobodenie, o ktorom je tento článok
áno tak som to myslela, či si môže takýmto spôsobom zarobiť dajme tomu 100 eur bez toho, aby ich musel zdaniť.
Neviem. Resp. všetko, čo viem, je hore v článku prípadne v diskusii
Ahoj :)
podľa toho, čo čítam na internete a potvrdili to aj na finančnej správe, je možné “uzatvárať” zmluvy o dielo ústne a aj na základe takej “zmluvy” si môže objednávateľ diela dať dohodnutú odmenu do daňových nákladov. No podľa môjho názoru bude tá zmluva o dielo ako záväzok chýbať v účtovníctve. No rozmýšľam, že okrem vystavenia výdavkového pokladničného dokladu (teda toho jedného dokladu, ktorý musí mať všetky náležitosti účtovného dokladu…) existuje niečo ako objednávka a protokol o odovzdaní prác, nie sú to zmluvy, ale mohlo by sa to brať ako dostačujúci doklad o preukázaní výdavku v prípade daňovej kontroly. Ďakujem za názor. :)
Ďakujem za názor, Irenka :)
Objednávka/protokol o odovzdaní prác – dáva zmysel, je to doklad, to nie je to zmluva, ktorá im vadí. Môže byť, možno čosi napíšu aj ostatní… ďakujem
Dobry den, pre nase obcianske zdruzenie sme si dali vyrobit webstranku cez jedneho znameho, fyzicka osoba. Zaplatili sme mu symbolicku sumu vyrazne pod 500e. Mame o tom doklad o uhrade. Ak som spravne pochopil ak by sme uzatvorili dohodu o diele, musel by prijimatel z danej sumy zaplatit odvody aj dan podla noveho zakona. Aky je teda najjednoduchsi postup aby nic nemusel zaplatit a my ako OZ by sme to mohli zahrnut do danoveho priznania. Dakujem
Neviem, spýtajte sa Finančnej správy, keď už toto vymysleli. Podľa nich stačí doklad, i keď z hľadiska účtovníctva by mala byť aj zmluva.
Dobry den, mam podobny pripad ako Peter. Ak teda bola uhradena suma z uctu OZ pre web na ZoD, aky iny doklad mozme pouzit ako ZoD podla obcianskeho zakonnika?Dnes som volala na Financnu spravu a hovorili, ze sa k zmluvam nevyjadruju, len k zakone o DZP. Takze do 500 eur FO su oslobodene od dane,a povinost oznamit Danovemu uradu do 15.januara 2017 meno, bydlisko a rodne cislo osoby, s ktorou mame zmluvu uzavretu sa musi z od 2016 len z neoslobodenych aktivit ako napr. autorska zmluva a ZoD podla obchodneho zakonnika, licencna zmluva. Je to tak? Namiesto zmluvy o dielo s FO mozem mat doklad ako prevod z bankoveho uctu ?
Dakujem pekne
Odkiaľ máte, že pri autorských zmluvách sa oznamuje rodné číslo? V zákone nič také uvedené nie je. Dokonca ani adresa sa tam neuvádza.
Martin, nemyslim priamo v autorskej zmluve, ale pri nahlasovani na Danovom urade vzdy nasledujuci mesiac po platbe.Odovzdava sa zoznam FO ktorym bola poslana suma podla paragrafu 8 do 500 euro.A co je uvedene v zakone pri oznamovacej povinnosti?Dakujem
Priznám sa, že o tomto som doteraz nepočul, že by sa niekde na DÚ nahlasoval taký zoznam… Odkiaľ máte takú informáciu? Ak sa zrazí a odvedie zrážková daň, tak zoznam sa posiela na stanovenom tlačive, ale nikde tam nie je stanovené obmedzenie 500 € ani rodné číslo.
Ďakujem Vám obom za diskusiu. @Martin: pri oznamovaní skutočnosti, že vyplácateľ nezrazí daň, my vo firme oznamujeme meno, priezvisko, rodné číslo autora a dátum uzatvorenia zmluvy. Rodné číslo: samotný autor s pasívnymi príjmami sa na DÚ registrovať nemusí, nemá teda DIĆ, tak nech má DÚ informáciu, že ten a ten konkrétny autor bude podávať daňové priznanie a nech vyplácateľovi už viac dá pokoj. @Lia táto oznamovacia povinnosť platí len pre autorské zmluvy. Nie iné typy zmlúv, resp. aktivít (podstatný je obsah zmluvy, súhlasím s Martinom).
Ja rodné číslo neoznamujem, pretože zatiaľ nepoznám žiaden zákon/vyhlášku/iné, ktorý by túto povinnosť ukladal. Nehľadiac na to, že rodné číslo je osobný údaj, ktorý nie je potrebný dokonca ani do hlásenia o zrážkovej dani z autorských honorárov, a teda jeho vyžadovanie od autora a spracovanie je na hrane.
Ďakujem za názor, Martin :)
Martin, Prosim este k otazke hore doplnim, oditla to som brala ohlasovaciu povinnost, lenze tam ide o autorsku zmluvu https://ludskourecou.sk/2015/12/pouzivate-licencnu-zmluvu-pozor-v-r-2016-vam-pribudne-zas-trochu-papierovania/ moja otazka bola ci papierovacka sa tyka aj Zmluvy o dielo podla obcianskeho zakonnika, alebo len tejto autorskej zmluvy.DO 15.1:2017 teda mam nejaku povinnost ak mam s FO jednu zmluvu presne na 500 eur?
“Papierovačkou navyše je v prvom prípade administratíva pri zrážaní
– vyplácateľ musí po skončení každého mesiaca zrazenú daň nielen
odviesť štátu, ale podať aj samostatné oznámenie o tejto zrážke.
V druhom prípade – teda ak sa firma zrážania zbaví – však túto skutočnosť (teda dohodu medzi ním a autorom o nezrážaní) musí oznámiť daňovému úradu. “
Zmluva o dielo podľa OZ nespadá pod ohlasovaciu povinnosť podľa AZ, ibaže by daná zmluva napĺňala znaky AZ, a teda by bola zmluvou autorskou (vtedy je irelevantné, či je tam napísané, že je podľa OZ, ak vecne spadá pod AZ). A k zbaveniu – pozor, zrazeniu odvodu do Literárneho/iného fondu sa pri autorskej zmluve vyhnúť nedá – tam sa to nedá preniesť na autora.
Zdravím, chcel by som v skratke opísať moju situáciu a opýtať sa na váš názor. Rozbieham projekt, ktorého podstatou je sprostredkovanie Videohovoru, – spojenia medzi študentami a učiteľmi, a s tým spojené služby. Študent zaplatí mne za sumu hodiny a ja po odrátaní provízie vyplatím učiteľa. Myslíte si, že je možné vyplatiť učiteľa na len na základe Zmluvy o poskytnutí služby, alebo je nutné, aby mal učiteľ živnosť a vystavil riadnu faktúru. Nejedná sa o pravidelný príjem pre učiteľa, skôr o výnimočnú činnosť.
Ďakujem
Martin
No ak ide o jednorazovú záležitosť, je možná zmluva podľa Občianskeho zákonníka a učiteľ ako prijímateľ odmeny ju zdaní ako ostatný príjem fyzickej osoby. Na druhej strane mi z uvedeného vyplýva, že pre Vás to bude pravidelný biznis a teda taký učiteľ sa tam nevyskytne len raz, či? (uvedené je len môj názor)
Logika metodikov finančnej správy je v tomto prípade úplne scestná.
To, že na určitú činnosť neuzatvorím písomne zmluvu neznamená, že sa nejedná o zmluvný vzťah.
Keď idem kúpiť rohlík do obchodu, okamihom zaplatenia uzatváram kúpnu zmluvu. Keď sa so susedom dohodnem, že mu za 5,- EUR pokosím trávnik, uzatváram s ním príkaznú zmluvu. Hoci len ústne. Stále je to zmluvný vzťah. To isté v prípade ak dovlečiem do výkupu meď. Uzatváram kúpnu zmluvu. Tzn. akýkoľvek príjem je vždy podložený zmluvným vzťahom, bez ohľadu na to, či mám písomnú zmluvu. (s výnimkou možno bezpríkazného konania, bezdôvodného obohatenia, a protiprávnych úkonov).
Takže výklad FS SR nedáva zmysel.
Ďakujem za komentár, Jakub.
Moj nazor na danu vec:
Nemoze v ziadnom zakone existovat definicia kazdeho pojmu alebo slova. Nie je teda ani ucelne pomenuvavat vsetky slova, pokial nesposobuju zjavne problemy pri vyklade,
Zakon nikdy nebude dokonaly a nie je ani nikde na svete, ale pokial by sa odkazoval len na presne definicie – aj v nasom zakone by nebolo mozne zachytit x konstrukcii, ktore v praxi vznikaju, preto by sa mali litery zakona vnimat z pohladu realneho obsahu pripadov a nie definicii.
Zasadny problem vo vyklade FR SR vidim v tejto casti vety:
“a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby”
Teda otazka znie, podla akeho kriteria rozdelit prijmy na tie, ktore su dosledkom cinnosti a tie, ktore nie su dosledkom cinnosti, a co je tou cinnostou vlastne podla tohto vykladu, lebo toto je dost klucove…
Inak s tym vyjadrenim FR SR suhlasim – o prilezitostne prijmy pojde vzdy ak nejde o prijmy podla paragrafov 5 – 7, v tomto zmysle podla mojho nazoru prilezitostny prijem z vytvorenia diela nebude nikdy prijmom podla § 8 odst. 1a.
Nevidim vsak dovod, preco by sa zmluvy podla Obcianskeho zakonnika, ktore nie je mozne priradit k paragrafom 5-7 nemohli posudzovat ako prilezitostna cinnost podla § 8 odst. 1a
V kazdom pripade – zbytocne o tom polemizovat – pretoze kvoli 500 € oslobodenia to nestoji za tu namahu…
Vďaka za názor, Matúš
nehovoríme o príjme za vytvorenie diela, ale príležitostnú výpomoc – z tohto pohľadu spadajú výpomoci určite pod § 8, nie napr. pod §6 (príjmy autorov, podnikateľov a pod.)
A polemizovať podľa mňa za to stojí – veď podľa tohto je možné dodaniť všetkých takýchto občanov, ktorí občas čosi zarobili. A ako nepodnikatelia sa veľmi nebudú vedieť brániť
Zdravim, mam nejake veci ktore som si kupil ako sukromna osoba a chcel by som ich dat na svoju sro. Mozem si ich cez kupnopredajnu zmluvu popredavat do sro za cenu ako som ich kupil a potom to v sro pouzit ako naklad? Mne ako fyzickej osobe nevznika povinnost platit nejaku dan z toho predaja? Este by som mal otazku ohladom prepisu auta z fyzickej osoby na moju sro. Auto mam kupene cez quatrocar splatky cize mi ostava este niekolko splatok a chcel by som to hodit na sro. Neviete mi poradit ako by sa to dalo? S tym zeby som nejake peniaze asi aj chcel ziskat z sro odpredajom auta z fyz. osoby na sro + sro by splacala auto.
Dakujem.
Drobný majetok od súkromnej osoby – spoločníka firme predať na základe kúpnej zmluvy predať je: firme vznikne náklad (resp. dostane sa do nej majetok), občan príjem z príležitostného predaja hnuteľných vecí nezdaňuje.
Vykupujem od obcanov suciastky ktore repasujem, doteraz mi podpisovali kupnu zmluvu podla obc. zak. a vydavkovy pokladnicny doklad. Mam teda vsetky zmluvy zahodit a nechat si len vydavkove doklady? Sice ak obcan predava svoj vlastny majetok tak by to nemal zdanovat, tento majetok vsak nadobudol cinnostou (prilezitostnou) zberom kedze su to vacsie pocty suciastok , ale celkova hodnota je do 500 eur, takze tu cinnost ktorou ich ziskal nezdanuje a nepodpisuje ziadnu zmluvu, zmluvu podpisuje len pri predaji vlastneho majetku (ziskaneho zberom), ak by sa dalo zdvodnit takto tak by kupne zmluvy mali byt v poriadku a “zberaci” by nemali nic zdanovat. Ci?
Trochu som sa stratil, ale: ak predáva vlastný majetok, ide o iné oslobodenie – tj oslobodenie pri predaji hnuteľného majetku, ktoré spadá pod iných paragraf a nie je limitovaný sumou. Ale či tie súčiastky sú príležitostnou činnosťou alebo predajom majetku? Pravdupovediac neviem, možno niekto z kolegov
no su jednoznacne “cinnostou”
Pretoze ten, kto ich kade-tade zbiera, vyvija cielenu aktivitu a ta je motivovana vidinou profitu, nejde o jeho “osobny majetok”
Kazdopadne – toto nikto nebude riesit, mozu mat aj x dalsich vykupcov a x rokov toto opakovane robit, a nikto im na to nepride, pritom by uz ani neslo o prilezitostnu cinnost… to je bezna prax na Slovensku a nikto si s tym nelame hlavu, a preco by aj mal….
Neviem.
Ak mas kupnu zmluvu malo by to byt z tvojej strany v poriadku, obcan ti ich predal a ty mas doklad.
To ze ich obcan zbiera (kupuje po srotoviskach, vypytuje po servisoch) to je prilezitostna cinnost a tam sa musi obcan drzat hranice 500 eur.
FS mala napísať 1 vetu. Od dane sú oslobodené TRINGELTY.
Tringely, tj obslužné, od dane oslobodené nie sú – vstupujú do základu dane+odvodov zamestnanca. Aspoň tie oficiálne :)
Prosím p. Furmaník neurazte sa, ale koľko ” debilkov” poznáte, ktorí si obslužné ( tringelty) priznajú do príjmov resp. do základu dane ? Lebo ja nepoznám ani jedného.
Minimálne tí, ktorí dostávajú tringelty cez platbu kartou ;) OK, taký je aspoň oficiálny výklad
V tomto prípade súhlasím ( platí asi pre väčšie mestá).
Je to šialené. A zderstvo. A ak sa nemýlim, tak od iných príjmov si nemožno odpočítať ani odpočítateľnú položku. Pekne to vymysleli. Tu zdierajú kvôli 500€ ale miliónové úniky nechajú tak.
Toto s tým priamo nesúvisí, ale bola by som vďačná za odpoveď. Kamarátov syn (už nie môj vlastný kvôli transférovému) sro spraví trebárs web, dostane 200€ (normálne by to bol príležitostný príjem) Je to študent, viac príjmov nemá. Možno takto spraví jeden dva weby do roka… Ako alternatívu príležitostnému príjmu vidím živnosť (keď si ju zakladá, nemôže vedieť, že nedosiahne zisk a PP to teda nie je). Odvody ako študent nezaplatí, daňové nepodá, pretože nedosiahne sumu pre podanie DP… Ak ale nie je študent, zaplatí pri živnosti preddavky na ZP. Nikde sa mi nepodarilo zistiť, že či ak nepodá DP, či mu ich v zúčtovaní vrátia.
A možno námet na článok. Nikde sa mi nepodarilo nájsť niečo k tomu, ako sa riešia tzv. donation buttons (kúp mi pivo alebo kávu). Je to cez paypal, jednoznačne je to označené ako donation / dar prepojené so súkromným účtom. Sú takéto príjmy oslobodené? Ak ich poskytne firma, je to dar a potom sa daňový náklad posudzuje podľa výsledku? Ďakujem veľmi pekne
Príjmy získané darovaním nie sú predmetom dane – okrem výnimiek: ak príjme fyzická osoba dar v súvislosti s výkon závislej činnosti (tj zamestnanec či spoločník danej firmy) alebo dar v súvislosti s výkonom samostatne zárobkovej činnosti (nikto nevie, čo sa pod týmto myslí), dar sa na strane príjemcu zdaňuje. Na strane darujúceho je to jednoznačne nedaňový náklad.
Študent-živnostník v prvom roku neplatí preddavky do ZP žiadne, v ďalších sa mu vypočítajú podľa skutočného výsledku podnikania, no na rozdiel od “čistých” SZČO neplatí preddavky v min. výške (cca 60 EUR), ale môžu byť aj nižšie. V každom prípade zaplatí reálne vypočítané odvody z jeho výsledku.
Ďakujem veľmi pekne
“Ak ale nie je študent, zaplatí pri živnosti preddavky na ZP. Nikde sa mi
nepodarilo zistiť, že či ak nepodá DP, či mu ich v zúčtovaní vrátia.”
SR urcuje svojim obcanom byt POVINNE zdravotne poisteny. Narok na vratenie zaplatenych zdravotnych odvodov maju len ti, co splnaju podmienky oslobodenia podla § 13a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
Rovnako podla § 19 ods. 1 písm. c) tohto zakona, zdravotna poistovna nema povinnost urobit rocne zuctovanie osobe, ktorej nevznikla povinnost podat DP.
vyzerá to šialene, platiť ešte sociálne k tomu (zdravotné/dôchodkové), ale my VŠETCI SI MUSIME UVEDOMIŤ nasledovné: príklad, kamarát v Nemec bol pomôcť Nemcovi pomaľovať stenu na dome a zletel z lešenia zo 7 metrovej výšky, trvalé následky, ochrnutý nie je. Len “priateľská” výpomoc………. dajme tomu, že skončí na invalidnom dôchodku…… kto mu to “zacvaká”? invalidný dôchodok a stratu zárobku? Ten kamarát, čo mu bol pomôcť, alebo poisťovňa len tak? ak to robil za odmenu za účelom zisku/získania malej odmeny…… všetko je to na logicky na hrane, šedá zóna……….. ako pokračovať ak si na priateľskej výpomoci niekto zlomí nohu na hlúpom zakopnutí, páde? poďme diskutovať aj o tom…….
Súhlasím, diskutujme. No pozor, daň a zdravotné poistenie nezakladá právo na akúkoľvek kompenzáciu či dávky zo Sociálnej poisťovne, na to by bolo treba ešte aj sociálne poistenie. V každom prípade nejaké riziká sú tu vždy, niečo dokáže kompenzovať komerčné poistenie, niečo štátne (logicky má význam skôr pri trvalých zamestnancoch), no nemôžeme jednoducho všetko (papiere, peniaze) prenášať na podnikateľa. Nejakú zodpovednosť si musí niesť každý sám.
este zaujimavejsie je to na nutenych pracach. ktore nariaduju svojim obcanom niektore mesta vo vzn. ide o povinne odpratavanie snehu majitelmi “prilahlych nehnutelnosti” k mestskemu majetku – ich chodnikom. trebars o tretej rano. ci pocas pobytu v cudzine. ci 85-rocnemu invalidovi na voziku – majitelovi domu pri mestskom chodniku.
co v pripade, ak si pri tom zlomi nohu? a co vtedy, ak sa o jeho metlu potkne iny chodec, dolame si klb a bude ziadat platenie trvalych nasledkov? od koho? je to vylozene cierna praca.
alebo mesto takehoto nuteneho zamestnanca, prihlasuje na platenie odvodov nemocenskeho na socialku, plati za neho zp a zamestnancovi plati minimalnu mzdu? alebo co ine to je, ak nie zamestnanec, ak mu nariadi nutenu PRACU? :-)
treba este pripenut, ze cesky ustavny sud ten komunisticky nezmysel prevzaty z gulagov, uz davno zrusil. a mesta sa o svoje pozemky musia starat same. presne ako hovori aj nasa ustava: majetok zavazuje.
Doteraz sme príležitostné činnosti nemali, ale zrovna teraz nám jedna FO nepodnikateľka skracuje firemné nohavice, tak som to riešila zmluvou. A teraz čítam toto. Trošku dosť ma to zaskočilo. Bolo by možné nahradiť zmluvu objednávkou, v ktorej sa všetko bližšie vyšpecifikuje? Tu následne priložím k výdavkovému pokladničnému dokladu alebo k výpisu z BÚ.
Spýtajte sa Finančnej správy :) OK, objednávka je tiež účtovný doklad, rovnako ako zmluva a podľa právnikov je aj objednávka zmluva – takže neviem.
Takže podľa nich sú prakticky oslobodené len “čierne” príjmy a aj to len do výšky 500 Eur….no vida, čo sa nedozvieme od kompetentných….chápem správne ?
Treba ísť presne podla zákona, slovíčko po slovíčku. Ak tam zmienka o forme dohody (resp. iného dokladu) nie je (a veru nie je), tak potom nie je a môže byť hoc aj na papieri. Tým pádom je aj pre obe strany obhajiteľná a preukazná.
Súhlasím, ich tvrdenie stojí trochu na vode a v porovnaní s dokladovaním každej blbosti je veta “stačí jeden doklad” pre podnikateľov riziková.
Ďakujem za výborný članok !!!
Rado sa stalo :)
Občas máme príležitostné práce. Potrebujeme pomoc pri vyložení nákladu. Je to možno 3x do roka a vždy sú to iní ľudia ( koho zoženieme ). Ich práca je cca 2 hodiny, podpíšu jednoduchú zmluvu, pokl.doklad o vyplatení a idú domov. Je to fakt malý zárobok a sú to ľudia väčšinou s malým príjmom a my ich teraz potrestáme. Už ťa nebudem volať, lebo mi to FS obmedzila svojím usmernením a ja nebudem riskovať. Vyložia to naši zamestnanci, veď aj tých treba potrestať a pridať im ešte viac práce. Alebo ich zamestnať na dohodu na dve hodiny. Spracovať celú mzdovú agendu. Veď čo by sme celé dni robili :( . Ja mám pocit, že FS pláta diery v rozpočte pre pochybné transakcie spriaznených ľudí a už nie je na koho siahnúť. A vlastne ešte nám zdania dividendy a možno aj spätne. Už som rozmýšľala, že si zriadim šanóm a nazvem ho kauzy. Budem tam postupne zakladať všetky kauzy a o koľko bol tento štát oklamaný . Určite bude ten výsledok vyšší ako tieto nezmyselné obmedzenia pre daňovníkov.
Ďakujem za komentár, snáď nám pomôže k presadeniu toho zdravšieho názoru na vec
Finančná správa si žije v inom svete… vo svete vlastných interpretácií a dezinformácií. Ja by som chcel vedieť, ako by som vedel preukázať uznateľnosť daňového výdavku v prípade kontroly, ak by som bol na strane podnikateľa – vyplácateľa náhodného príjmu, ak by som mal v účtovníctve iba výdavkový doklad, ktorý pojednáva o zaplatení, ale bližšie z neho nie je možné preukázať, čoho sa zmluvná odmena týkala. Nuž ale zas na druhej strane, nie je nič ľahšie, ako si do účtovníctva povkladať desiatky takýchto výdavkových dokladov.
Vzorová situácia: V rámci daňovej kontroly si predvolajú FO – nepodnikateľa, ktorej bol takýto príležitostný príjem vyplatený (štandardná situácia) a pod z pozície moci ho donútia vlastne priznať, že tento príjem nebol príležitostným príjmom, ale napĺňal znaky závislej práce, alebo išlo o opakovanú činnosť a vyplácajúci, ktorý nemá v rukách zmluvu s presne špecifikovanými podmienkami vzťahu sa nemá čím brániť. Lebo slovo proti slovu sa v daňovej kontrole chápe, že daňovník neustál svoje dôkazné bremeno… takže… sú vyjadrenia FS SR vôbec smerodatné, ak nie sú záväzné a nevychádzajú ani z platnej legislatívy?…
Ďakujem za komentár. Desiatky výdavkových dokladov tiež nie sú podľa daniarov “kóšer” – “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou môže byť skôr výnimočný”, čiže ani ani. Inak: je naozaj bežné predvolávanie občanov ohľadne súm 300+500 EUR?
Ak ide o nezamestnaného, pokojne môže ísť aj o sumu do výšky polovice nezdaniteľnej sumy + 500 €, tzn. reálne sa rozprávame o sume 2 400 € bez pár drobných.
Žiaľ, na kontrolách sa obvykle riešia banality a veľké veci unikajú…
Ani to zas nie sú nejaké veľké úniky – a najmä, ak to chcú vymôcť od chudáka občana.
myslim, ze “preukázať uznateľnosť daňového výdavku v prípade kontroly” by nebol problem. preukazal by som to oficalnym vyjadrenim ich najvyssieho – nadriadeneho organu. ten je pre nich totiz zavaznym metodickym usmernenim, ci nie…?