Daňová optimalizácia 2018: 2+1 dôvodov, prečo to (zas) pôjde ťažšie

Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:

 

1. Daniari majú právo považovať každý váš skutok za účelové vyhýbanie sa plateniu daní (Daňový poriadok 2014)

 

Inými slovami: akýkoľvek úkon, ktorý vo firme či pri svojom podnikaní urobíte – napr. zmluva, zamestnanie zamestnanca, objednávka služby, fúzia či povedzme obchod medzi viacerými firmami jedného podnikateľa – môže daňový úrad považovať za neopodstatnený a vyhlásiť, že ste ho vykonali iba za účelom zníženia akejkoľvek dane. Takýmto príkladom môže byť napr. zamestnanie “samého seba” vo vlastnej firme, použitie výhod licenčnej autorskej zmluvy (ktorá je v súčasnosti “hitom”) či napr. podnikanie formou viacerých spoločností, pričom obrat žiadnej z nich neprekročí obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH (a DPH tak neplatia). Ale aj čokoľvek – skutočne čokoľvek – iné.

Pre istotu presné znenie tohto pravidla (platného od začiatku roku 2014) – § 3 ods. 6 zákona o správe daní (Daňový poriadok):

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Hrozivé je, že k tomuto všeobecne znejúcemu a všeobecne stanovenému pravidlu neexistujú žiadne presné pravidlá pre konkrétne prípady – štát si teda vaše správanie, resp. čokoľvek v papieroch podnikateľa môže vykladať podľa vlastnej ľubovôle. A dorubiť daň. Širší kontext a praktické úskalia tejto novinky rozobral veľmi kvalitne môj tajomný blogerský kolega Dobroslav Štica vo svojich článkoch “Kladivo na daňové čarodejnice” a “Kladivo na daňové čarodejnice II” – okrem iného môže vďaka tomuto pravidlu štát de facto všetko a podnikateľ nemá veľkú šancu sa brániť. Napríklad vás legálne potopiť (ako sa to stalo v Čechách), aj keď ste akýmsi úkonom vôbec nechceli optimalizovať. Citované dve vety sú tak len čerešničkou na mizernej slovenskej právnej istote, biednej predvídateľnosti rozhodovania, absencii špecifických pravidiel a najmä ľudskosti vo výkladoch zákonov či v prístupe úradníkov.

2. Daniari vám fiktívne transakcie môžu jednoducho škrtnúť (Daňový poriadok 2018)

Pravidlo uvedené v predchádzajúcom bod má od r. 2018 tvrdší update:

„Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

3. Transferové oceňovanie aj medzi slovenskými závislými osobami (zákon o dani z príjmov 2015)

Ak v súčasnosti dve firmy, ktoré sú navzájom prepojené – majetkovo, ekonomicky či osobne – uskutočnia nejaký cezhraničný obchod, sú povinné ho uskutočniť za bežné trhové ceny. Nie teda za ceny, ktoré si v domnení “slobodného podnikania” stanovia podľa svojich potrieb. Prípadne môžu ceny nechať na pokoji, no musia dorovnať ich rozdiel oproti cenám bežným a dorovnané sumy zdaniť v rámci svojho základu dane z príjmov. Stanovené trhové ceny sú zároveň povinné čo najpodrobnejšie a nejnepriestrelnejšie zdokumentovať. Takýmto obchodom môže napr. poskytnutie pôžičky či úveru, dodanie služby či tovaru alebo čokoľvek podobné, čo môže firma pri svojej činnosti uskutočniť.

Toto pravidlo platí už mnoho rokov iba pre obchody medzi “tzv. zahraničnými závislými osobami” – tj obchodmi medzi slovenskou firmou a zahraničnou firmou, ktoré majú rovnakého spoločníka či štatutára prípadne ktoré sa navzájom podieľajú na základnom imaní. Od januára 2015 sa však bude týkať aj slovenských závislých osôb – tj obchodov medzi výlučne slovenskými podnikateľmi. Skúmať sa teda budú vzťahy medzi navzájom prepojenými obchodnými spoločnosťami alebo vzťah medzi spoločnosťami a živnosťou či inými aktivitami fyzickej osoby, ktorá je s týmito spoločnosťami prepojená.

Pravidlám transferového oceňovania – a teda dorovnania cien – bude podliehať napr.:

Viac o transferovom oceňovaní:

Transferové oceňovanie a Hra o tróny (novinky pre rok 2017)

Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?

Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť

5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov

Resumé: radšej zabudnite?

Daňová optimalizácia môže mať podľa mňa podobu jednoznačne legálnu (tj využívanie možností, ktoré dáva podnikateľom sám zákon) a “na hrane” (resp. špekulatívnu), keď podnikatelia hľadajú diery v slabo nastavených zákonoch a využívajú formulku “čo nie je zakázané, je dovolené”. V poslednom čase však štát pre podnikateľov obmedzil aj niektoré legálne možnosti voľby (a teda aj optimalizácie), ktoré sa v zákonoch nachádzali s cieľom uľahčiť podnikateľom život – napr. možnosť ľubovoľne odpočítavať starú daňovú stratu (2014) či možnosť vybrať si metódu odpisovania majetku (2015). A hľadaniu cestičiek v zákonoch – pri pohľade na pravidlá citované v tomto článku – odzváňa možno pomaly tiež.

V jednom z komentárov na blogu som dostal spätnú väzbu v zmysle, vraj sa ako autor príliš negativistický. Ok, samozrejme že viem, že – najmä dnes, pri zvyšovaní platieb štátu a zároveň rozsiahlom kradnutí z verejných peňazí – optimalizuje, kto vládze. Svojim klientom však vždy dopredu formulujem riziko a konečné rozhodnutie je vždy na podnikateľovi. Veľa štastia :)

 

Aké sú Vaše skúsenosti? Hľadáte legálne spôsoby, ako ušetriť na daniach? Žiadajú od Vás vaši klienti nápady, kde ušetriť? Podeľte sa v komentároch

 

Foto: Flickr

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This