“Tak ja si tú firmu presuniem do ČR. Prípadne do Estónska, tam sa platí estónska daň (iba na úrovni spotreby fyzickou osobou). Zvažujem aj UK či Belize, v Dubaji je teplo, prípadne iné daňové raje.“
Vtip je v tom, že takéto vety dnes už často počuť aj od majiteľov malých či pidi eseročiek, ktoré nemajú zamestnancov, vlastné priestory ani majetok, iba poskytujú služby, dokonca často len jednu službu 1-2 odberateľom (napr. IT či konzultanské jednoosobovky). Pred pár rokmi sme malým podnikateľom vysvetľovali, že pre malé sumy príjmu či rovnorodú službu poskytovanú pre jedného odberateľa eseročka jednoducho nie je stavaná a adekvátne im skomplikuje život (väčšinou márne 🙂). Teraz bude na rade priniesť triezvosť do podobne impulzívnych túžob a želaní založiť si firmu v zahraničí kvôli pártisícovej úspore.
Dnes teda prehľad pravidiel, súvislostí a rizík, ktoré sa slovenských podnikateľov dotknú či dotknúť môžu, ak chcú podnikať cez zahraničné firmy. Aj keď sa vás možno týkať nikdy nebudú, nezaškodí ich poznať.
