Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”. Určená bola hlavne web developerom a “ajťákom”, čomu zodpovedal najmä jej originálny jazyk, z ktorého rád používam sympatický výraz “hack”:) Ide o ďalšiu celkom zaujímavú provokáciu na rozmýšľanie, ako dane a odvody skôr neplatiť ako platiť. A jednou z najdiskutovanejších tém v mojom okolí – najmä medzi programátormi a vývojármi – je licenčná autorská zmluva.
Licenčná autorská zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely – napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 toho nového – č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž – resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť – o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”. Zaujímavá je však preto, že ide o pasívny príjem aj z daňového hľadiska – a ako taký nepodlieha odvodom a poskytuje aj niekoľko ďalších výhod či iných zaujímavých súvislostí.
Napadli mi minimálne tieto:
Dielo a umelecký výkon
- predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Pozor, pojem “databáza” je potrebné chápať pomerne všeobecne, databázou je napríklad encyklopédia či antológia, nie databáza e-mailov (stalo sa v praxi :) )
- zmluva je teda použiteľná je teda najmä pre vývojárov, architektov, spisovateľov či novinárov, ale aj pre blogerov, autorov on-line kurzov a lektorov
- autorským dielom nie je “myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela” ani “výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa”.
- okrem diela definuje autorský zákona aj “umelecký výkon” – ním je “predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami – čo hovorí metodický pokyn k zdaňovaniu autorských príjmov od metodikov Finančného riaditeľstva; nejde síce o právne záväzný text (nie je to zákon), ale predsa. To len pre istotu, keďže ľudská (a umelecká) kreativita nemajú hranice.
Odmena
- odmena patrí autorovi za použitie diela. Teda nie za jeho vytvorenie – v tom prípade by išlo o aktívny príjem s plnými odvodmi.
- zaujímavosťou je, že autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) – a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov. Podľa neho môže autor dosahovať:
- príjmy z vytvorenia diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 631 až 643 Občianskeho zákona v súlade so znením § 91 Autorského zákona (dielo na objednávku) – čiže príjmy aktívne, s daňovými úľavami, no aj s odvodmi; a zároveň
- príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona – teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp. výkonným umelcom.
Registrácia autora na daňovom úrade/Finančnej správe
Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Kto však už registrovaný z iného titulu je, podáva daňové priznanie pod svojím DIČ.
Zároveň však – ak si chce uľahčiť papierovanie a chodenie – sa môže autor dobrovoľne zaregistrovať na portáli Finančnej správy v zmysle elektronické konto na podávanie dokumentov a pri procese on-line registrácie mu bude pridelené DIČ, pod ktorým daňové priznanie aktuálne (ako aj daňové priznania nasledujúce) podá.
Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť – pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Príklad: Jožo vytvoril softvér pre firmu v septembri 2019, pričom prvú odmenu dostal vyplatenú v októbri 2019. Registrovať sa je povinný do 31. októbra 2019. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je – napr. ako živnostník alebo prenajímateľ nehnuteľnosti – a tj má DIČ (“kartičku”), znova sa registrovať nemusí. Túto povinnosť má teda splnenú, postačí jedna registrácia.
Od r. 2023 je registrácia podnikateľov ani iných SZČO (vrátane autorov) automatická, zo strany štátu: buď na základe zápisu do príslušného registra (živnostníci, právnické osoby a pod.) alebo na základe prvého podaného daňového priznania.
Odvody
Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma – objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. poskytovateľ práva na použitie.
Podrobnejšie:
- čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 – ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. aj o tantiémy).
- rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje – napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ – zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania – napr. z ostatných príjmov sa odvody platia.
Daň z príjmov
Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí. A z určitého hľadiska dokonca vyššiu než pri zamestnaní či živnosti – základ dane si totiž nemôže znížiť o nezdaniteľné časti na seba či manželku a na základe takéhoto pasívneho príjmu nezíska ani daňový bonus.
Na výber má samozrejme viac možností:
a) predovšetkým nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa – ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič. Prioritná možnosť, vhodná skôr pre príležitostných autorov; alebo
b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. Prečo?
- aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r. 2017 je výška paušálnych výdavkov 60% a absolútne maximum dokonca 20 000 EUR
- pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. A to aj od r. 2020, odkedy vybraní podnikatelia (fyzické osoby s aktívnymi príjmami) a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne zdaňujú svoj základ dane sadzbou 15%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie resp. rovné 100 000 EUR – aktívne príjmy (živnosť, aktívny autorský príjem) zdaňuje sadzbou 15%, pasívne (licenčnú autorskú odmenu, príjmy z prenájmu nehnuteľností) a príjmy ostatné sadzbou 19%.
- v prípade “voľby b)” – tj zdanenie v daňovom priznaní autora – sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou. Papierovanie je tak či tak na strane vyplácateľa.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov – rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty). Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov – autorská odmena je tzv. daňovým výdavkom po zaplatení, tj odmeny síce priznané a zúčtované, no do konca roka autorom nevyplatené sú účtovným nákladom, dane však neznížia.
Umelecké fondy a 2%
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. Teda povinne, dobrovoľne ich odvádzať možné je :)
V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára. Zákon o umeleckých fondoch má však 20 rokov, obsahuje kopec nepresných ustanovení a odkazov na už zrušené zákony a jeho tvorcovia vďakabohu neuvažovali o použití nejakého softvéru.
Licenčná autorská zmluva v modeli “autor a jeho eseročka”
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál – mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane – môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový – na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti. V tomto však trochu pomôžu paušálne výdavky, takže aj takto vyplatený príjem z vlastnej firmy jej spoločníkovi čosi ušetrí.
Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Autor-fyzická osoba a eseročka, v ktorej je spoločníkom, sú na účely dane z príjmov “závislými osobami” a akýkoľvek obchod medzi nimi podlieha povinnosti viesť podrobnú dokumentáciu o cene a rovnako aj prípadnú úpravu základu dane na strane eseročky o “neprirodzený” rozdiel.
Od r. 2019 rozsah a formu desivej dokumentácie malým firmám síce zjednodušili, no cena – tj licenčná odmena – nemôže byť len tak nejaká (update: všetko nižšie uvedené platí len nad sumu 10 000 EUR ročne v daňových výdavkoch eseročky):
- najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci – resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). Nehovoriac o tom, že sa už údajne nejaký kontrolór nechal počuť, že na obhajobu nezávislej ceny je potrebné mať aspoň 4 nezávislé zdroje…
- do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela – dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. “metódy následného predaja” – no tu už s prípadnou dokumentáciou je sranda ešte menej, keďže tak či tak je potrebné pracovať s nejakým tým porovnateľným nezávislým modelom
- či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. Podrobnejšie: Mikrodaňovníci, elektromobily, 15%-ná daň a iné úľavy pre roky 2019/2020/2021: pravidlá, súvislosti a pikošky.
V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”. Shit happens, no prečo nemať pripravené argumenty?:
- nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). Ak teda právnická osoba (eseročka) používa výsledok tvorivej duševnej činnosti nejakej fyzickej osoby, prečo by to nemala podchytiť a odmeňovať autorskou odmenou – najmä ak by tak urobila v akomkoľvek nezávislom vzťahu (inak by je hrozili postihy a spory)?
- okrem toho zachytiť a zaúčtovať je eseročka v zmysle zákona o účtovníctve povinná každý jeden “pohyb majetku a záväzkov” – a použitie autorského diela takým je
- v SR platí zároveň zmluvná voľnosť – ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky. Ak samozrejme obsah zmluvy zodpovedá reálnemu vzťahu a nejde zároveň o simulovaný právny úkon
- autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora – v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje. Pekne to zhrnul podnikateľský poradca Robert Vlach, ktorého rád a často odkazujem:
Jako nezávislý profesionál vlastním plody své práce a mohu z nich do budoucna profitovat. Cokoliv vytvořím, ať už je to knížka, výukový systém, nebo nějaký produkt či značka, tak mi patří. Není to zaměstnanecké dílo a mohu vytvářet sekundární příjmy do budoucna. Běžnému zaměstnanci nic z toho, co vytvořil, nepatří. Když je takovému člověku padesát, je na tom vlastně hůř než člověk, který celý svůj život své produkty zúročoval.”
Autorská odmena za použitie diela a DPH: musí z nej autor odvádzať DPH-čku?
Podľa pravidiel EÚ podlieha DPH-čke každá ekonomická činnosť: presnejšie:
…každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. (§ 3 ods. 2 zákona o DPH)
Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí: a to ani napr. z registrácie a povinností pri predaji svojich diel mimo SR (režim “§ 7a”) a ani zo sledovania obratu na účely povinnej registrácie za plnohodnotného platiteľa DPH, tj sumy 49 790 EUR z vybraných plnení (najmä tých, ktoré majú miesto dodania v SR).
V r. 2018 však súdny dvor EÚ – teda orgán, ktorý právo EÚ a najmä spory z praxe záväzne vykladá – zverejnil zaujímavý rozsudok. Ide o rozsudok súdneho dvora C-51/18, podľa ktorého
odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. 1 smernice o DPH
tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. A teda
… nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1 smernice o DPH.
Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv. V dôsledku toho sa nemožno domnievať, že keďže autorovi tohto diela prislúcha právo na odmenu pri ďalšom predaji, zúčastňuje sa nejakým spôsobom, hoci nepriamo, na ďalšom predaji, a to najmä strpením tohto plnenia.
… dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb sa vykonáva za protihodnotu v zmysle smernice o DPH, len ak medzi dodávateľom či poskytovateľom na jednej strane a nadobúdateľom a príjemcom na druhej strane existuje právny vzťah, v rámci ktorého sa vzájomne poskytujú plnenia, pričom odmena prijatá dodávateľom či poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za tovar alebo služby poskytnuté nadobúdateľovi či príjemcovi.
Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne – ak už platiteľom DPH je – DPH-čku neuplatňuje len z autorských odmien. Legislatíva EÚ máš špecifický jazyk – v podstate ako každý rozsudok – a mne osobne ani po treťom prečítaní nie je jasné, či sa uvedený záver vzťahuje na všetkých autorov udeľujúcich súhlas na použitie ich diela alebo len na autorov grafických a výtvarných diel, o ktorých v tomto spore išlo. Za každý názor a príspevok do diskusie preto vopred ďakujem.
Ako na príjmy autorov: dane, odvody….(NÁVOD)
- tipy & hacky: paušálne výdavky 2x, z ktorej odmeny sa neplatia odvody “že vôbec”, ako odmenu rozdeliť naozaj šikovne
- prečo niektorí autori použijú sadzbu dane z príjjmov 15%, iní 19% a niektorí 35%? Niektorí preddavky platia a iní nie? Niektorí odvody áno, iní zas symbolicky a iní zas vôbec?
- autorské príjmy ako hlavný biznis, popri zamestnaní či štúdiu
- povinnosti oboch strán (vyplácateľ i autor): registrácie, oznamovanie, zrážky alebo nič
- odmeny pravidelné i jednorazové. Jednozložkové i dvojzložkové. Príjem za vytvorenie diela, príjem za použitie diela a ich kombinácie
- autorská odmena vo vlastnej ESEROČKE
- DPH: platiteľ DPH či autor/umelec registrovaný podľa § 7a?
- odmeny autorom či výkonným umelcom vyplácané do či zo zahraničia
- podrobné účtovanie na strane vyplácateľa (podvojné účtovníctvo): služby alebo odpisovaný nehmotný majetok? Daňový výdavok
- keď jedna fyzická osoba dodáva služby (programátor) ako i autorské dielo (zmiešané zmluvy v IT sektore).
To všetko konečne v jednom návode, ľudskou rečou a zo srdca. Pre autorov, výkonných umelcov, vydavateľstvá, IT firma a startupy. A ich šikovných účtovníkov
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Skosa zauctuje predana licencia softwaru zakaznikovi?
k tej preskrtnutej info o registracii autorov na dan.urade som nasla na stranke financnej spravy:
“Ak platiteľ dane uzatvoril v roku 2017 písomnú dohodu s autorom o nevyberaní dane zrážkou, pričom k výplate, poukázaniu, alebo k pripísaniu úhrady autorovi dôjde až v roku 2018, potom povinnosť podať oznámenie o uzatvorení písomnej dohody s autorom vznikne platiteľovi dane až v lehote do 31.1.2019.”
Zdroj: https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/fyzicke-osoby/slobodne-povolania#zdanovanie_autorskych_prijmov
Skvelé doplnenie, ďakujem :)
Zdravim, natrafil som prave na clanok, ktory by mohol suvisiet s vyplacanim autorských licencnych odmien konatelom sro. Danovy poradca tvrdi nasledovne:
“Akýkoľvek príjem konateľa, ktorý dosiahne od spoločnosti za výkon aktivít, aj iných ako konateľských pre túto spoločnosť, je priraditeľný výkonu funkcie konateľa a je teda považovaný za príjem zo závislej činnosti. Aspoň takto to v jednom zo svojich rozhodnutí vyložil Najvyšší súd SR.”
https://www.etrend.sk/podnikanie/usetrenie-par-eur-na-dani-za-riziko-nestoji.html
Cize ak si licencne odmeny vyplaca konatel sro, teoreticky sa danovak moze odvolat na tento vyklad a povedat, ze aj tak ide o prijem zo zavislej cinnosti? Co myslite?
Ďakujem za doplnenie. Áno, je to možné. No sú aj názory, že “akýkoľvek príjem konateľa” nie je príjmom zo závislej činnosti – vec výkladu. Najmä ak ide o skutočne iný typ príjmu.
Dobrý deň, ako je to ak ide o študenta? Platia rovnaké podmienky alebo sú tam nejaké úľavy?
Neviem, čo myslíte: principiálne v oblasti licenčných zmlúv nemajú študenti žiadne úľavy. No celkovo sú sami o sebe celkou peknou úľavou pre všetkých :)
No aj na príjmy z licenčných zmlúv sa vzťahuje napr. aj pravidlo, že ak v daný rok nemáte príjmy (celkové zdaniteľné príjmy zo všetkého) vyššie ako 1 901,67 EUR (suma pre rok 2017, inak polovica základnej sumy nezdaniteľnej časti pre daný rok), daňové priznanie k dani z príjmov nemusí podať ani nič platiť.
dobry den, je mozne nastavit si v zmluve o autorskej odmene vyplacenie tejto odmeny rocne? Aby som sa zbavil zbytocne mesacneho vypisovania tlaciv do liter. fondu? Dakujem.
Podľa mňa áno. Pre istotu sa spýtajte právnika :)
Dobry den, zaujimalo by ma, ci je mozne takuto zmluvu o dielo uzavriet aj s obcianskym zdruzenim, kde ja ako szco som autorom diela a obcianske zdruzenie je objednavatelom diela?
Postup je obdobny ako pri uzatvoreni zmluvy so spolocnostou sro? cize obcianske zdruzenie odvedie 2% do literarneho fondu a poda vykaz, alebo je to uplne rozdielna situacia?
Dakujem vopred za odpoved, Ivan.
Podľa mňa rovnaká: ak dobre rozumiem pravidlám v SR, môže ktokoľvek uzavrieť zákonnom upravenú zmluvu s kýmkoľvek, kým neodporuje iným zákonom.
Prosim vas, v septembri 2017 som si zalozila zivnost. Okrem faktur budem pracovat aj na licencne zmluvy. Chapem to dobre, ze od tychto zmluv si budem moct odpocitat pausalne vydavky a odvody platit nebudem? Do juna som vsak bola student a tento rok som uzatvorila v marci Zmluvu o vytvoreni, pouzivani a sireni diela. V aprili som uzavrela Zmluvu o vytvoreni diela. Budem musiet platit odvody z tychto 2 zmluv? Mozem si pri nich uplatnit pausalne vydavky?
Dane a odvody platíte z príjmov, nie zo zmlúv :) Ak ide o príjem za vytvorenie diela (aktívny), odvody platíte. Ak ide o jednoznačne príjem za použitie diela, presne definovaný (pasívny), odvody neplatíte. Paušálne výdavky v obidvoch prípadoch. Podrobnejšie napr. aj tu https://ludskourecou.sk/2013/04/aktivne-a-pasivne-prijmy-z-danoveho-hladiska/
Dobrý deň, môj manžel je hudobník a spolupracuje s agentúrou, ktorá organizuje rôzne koncerty a podujatia. Je registrovaný na daňovom úrade, ako slobodné povolanie, a agentúra ho vypláca za každé podujatie, na ktorom účinkuje. Čiže môže uzavrieť nejakú rámcovú umeleckú zmluvu, na základe ktorej ho bude agentúra vyplácať za každé účinkovanie, a následne bude celý príjem zdaňovať v režime – 60% paušálne výdavky, z toho 19% daň a bez sociálnych a zdravotných odvodov?
Ďakujem
Na výber máte:
1. buď 60%-né paušálne výdavky plus platenie odvodov (teda režim ako iné SZČO)
2. alebo zdanenie celej sumy zrážkou 19%, daňové priznanie nepodávate a odvody neplatíte
Dobrý deň,
mám otázku tak rečeno trochu okrajom: rada by som zaplatila autora hudby k filmu, autorsko licenčnou zmluvu avšak nemá ešte 15 rokov. Je možné podpísať zmluvu s jeho zástupcom? dakujem
Mira
To je otázka na právnika :)
Dobry den, pri predaji softveru na zaklade licencnej zmluvy (autor softvare) su klienti fyzicke aj pravnicke osoby v zahranici. Predaj softvare sa realizuje cez sprostredkovatela (zahranicnu firmu), ktory vysporiadava DPH. Pri takomto prijme nie je mozne uvazovat so zrazkovou danou (na slovensku) a ani s tym, ze by sprostedkovatel (firma v zahranici) informovala slovensky danovy urad o neuplatneni zrazkovej dane. Predpokladam, ze taketo prijmy budu zaradene do pasivnych prijmov podla § 6 ods. 4 a mozu sa uplatnit pausalne vydavky. Dakujem pekne
Zrážkou sa zdaňuje príjem so zdrojom v SR, takže podľa všetkého to bude takto OK. Samozrejme je možné, že zrážku uplatní odberateľ zo zahraničia podľa miestnych zákonov :)
Dobry den p.Furmanik, na zaklade Vasho clanku som poskytol licenciu na pouzivanie mnou vytvoreneho software. Odmena za licenciu bola jednorazova a to 3000 EUR v januari, pricom v juli bola formou dodatku k zmluve udelena licencia na pouzivanie doplnenej verzie programu za cenu 1400 EUR. Viete mi poradit v akej vyske si mozem odpocitat pausalne naklady ked sa nejednalo o pravidelny mesacny prijem? Je to iba 2×420 EUR (januar,jul)? Alebo mozno odpocitat 40% za cely rok, kedze licencia bola udelena na celu dobu ochrany diela?
Zákon hovorí (zjednodušene): “Ak daňovník začne/skončí poberanie príjmov z použitia diela v priebehu roka, uplatní paušálne výdavky maximálne v sume 420 EUR mesačne a to počnúc mesiacom, v ktorom nastali uvedené skutočnosti.” Viac nič. Možný výklad poskytuje samotná Finančná správa – síce je príklad č. 3 v tomto linku (https://podpora.financnasprava.sk/222011-V%C3%BDdavky-percentom-z-pr%C3%ADjmov-pri-za%C4%8Dat%C3%AD-podnikania-v-priebehu-roka) určený pre príjmy za vytvorenie diela (aktívne príjmy), no je v ňom uvedené, že nemusí ísť o mesiace “poberania príjmov”, ale o mesiace “vykonávania činnosti”. V zmysle uvedeného je podľa mňa možné aj pri príjmoch za použitie diela aplikovať počet mesiacov trvania zmluvy. Čiže ak autor poskytne napr. v licenčnej zmluve právo na použitie svojho diela od 1/2016 na dobu neurčitú a príjem za toto právo dostane iba raz v 12/2016, 12/2016 atď, môže si uplatniť v nákladoch absolútne maximum 12 x 420 EUR, tj 5 040 EUR.
Netvrdím to so 100%nou istotou, ale máme aspoň niečo. A nezabúdajme: čo nie je v zákonoch zakázané, je dovolené.
Dakujem velmi pekne, suhlasim, to co pisete ma racio.
Dobrý deň, som študent a vytváram pre firmy web stránky. Akú zmluvu mám s firmami uzatvoriť? Zmluvu o diele podľa občianskeho zákona alebo Zmluvu o diele podľa autorského zákona?
To je skôr otázka na právnika. Hoci podľa mňa normálnu zmluvu o spolupráci podľa Obchodného zákonníka, veď ste podnikateľ alebo by ste ním aspoň mali byť, ako príjmy dosahujete cielene, dlhodobo a pravidelne
Dobrý deň,
mňa by zaujímalo ako je to momentálne s povinnosťou registrácie pre fyzické osoby na DIČ (len pri príjme podľa paragrafu 6, odsek 4, neuplatnetný postup podľa paragrafu 43), respektíve či sa niečo zmenilo oproti tvrdeniam v článku.
Na stránke FS sa uvádza, že: “Registračná povinnosť na daňovom úrade sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len zo zamestnania (§ 5 ZDP), príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP), ostatné príjmy (§ 8 ZDP) alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), alebo kombináciu týchto príjmov.”
Z toho mi vychádza, že paragraf 6 nie je z tejto povinnosti vyňatý.
Vyňatý nie je, ale zároveň § 49a zákona o dani z príjmov stanovuje povinnosť registrácie pre SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1-3, nie § 6 ods. 4. Ale: myslím si, že sa nič nestane, keď sa autor zaregistruje – veď príjmy zdaní v daňovom priznaní tak či tak.
Súhalsím s Peter Furmaník. Treba ísť do podstaty ústavného práva. Práva a povinnosti je možné uložiť len zákonmi. Zákon nemožno vykladať negáciou ustanovenia. Teda ak zákon hovorí, že sa neregistrujem v prípade tohto, neznamená to automaticky že sa registrujem vo všetkých ostatných prípadoch. Zákon jasne definuje registračnú povinnosť a to v prípade podnikania ( § 49a ods. 1 kde patrí § 6 ods. 1) v prípade inej samostatne zárobkovej činnosti ( § 49a ods. 2 kde patrí § 6 ods. 2) v prípade prenájmu ( § 49a ods. 2 kde patrí § 6 ods. 3) a v prípade platiteľa dane ktorý je povinný zrážať daň ( § 49a ods. 3), kde patrí zamestnávateľ a osoba, ktorá musí platiť daň podľa § 43 a § 44). Teda § 6 ods. 4 nie je vymedzené ako inštitút povinnej registrácie zo zákona a podľa mňa ak má osoba príjmy len podľa tohto ustanovenia, nepodniká, nemá zárobkovú činnosť alebo prenájom nemusí sa registrovať.
Ďakujem za kvalitné doplnenie :)
Prosím vás, do júna som ešte študent a mám ponuku na preklad článku, podpisovať idem autorskú zmluvu so zrážkovou daňou. Pri takejto zmluve však vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podpísať nemôžem, či? Tento rok nezarobím viac než 1900 eur, čiže predpokladám, že mi nevznikne povinnosť podať si daňové priznanie. Budem si však môcť požiadať o vrátenie dane alebo pri autorskej zmluve nemám na to nárok? Ak by som podpísala zmluvu bez zrážkovej dane, budem musieť potom zaplatiť daň a podať si DP, aj keď môj celkový príjem nepresiahne sumu 1900eur? Ďakujem.
Vyhlásenie sa podpisuje v prípade zamestnania. V prípade autorskej zmluvy sa len môžete dohodnúť, že si príjem zdaníte sám, v daňovom priznaní a s paušálnymi nákladmi. Alebo teda nezdaníte vôbec, ak je nižší ako 1 900 EUR, vtedy naozaj nepodávate DP. Resumé: zrážku si nenechajte, vrátiť sa nedá :)
prečo sa nedá vrátiť? čiže ak by som podpísala zmluvu so zrážkou, ale mala príjem pod 1900, nemôžem si požiadať o vrátenie dane tak, ako sa to zvyčajne robí?
Nie, lebo už pár rokov sa tento typ zrážky nepovažuje za preddavok a je to teda zrazené “nadobro”. Preto nepodpisujte
ok, ďakujem!
Dobry den. Velmi zaujimavy a poucny clanok. Mna by v tejto suvislosti zaujimalo, ak ma autor pasivny prijem v zmysle §6,ods.4 (poskytne svoju hudbu) spolocnosti v USA a ta mu za to vyplaca nejaku pravidelnu odmenu a nechce aby mu bola z tejto odmeny zrazana dan, ma tiez uzavriet nejaku pisomnu dohodu o nezrazani dane?a co taky literarny fond, neviem si predstavit, ze by americka spolocnost nieco take odvadzala…Na internete som nasla len opacny pripad, kedy slovenska firma nakupuje tieto kulturne licencie, ale ako ma postupovat ten co predava? Dakujem za kazdu radu.
Pravdupovediac neviem. Podľa nášho zákona áno, minimálne ju oznámiť a svoje príjmy zdaniť sám prostredníctvom daňového priznania (čo môže byť vzhľadom na paušálne výdavky často aj výhodné). Literárny fond neviem, veď hudba ani nie je literárnym dielom, snáď dajú pokoj.
Dakujem za odpoved Pekny den.
Zaujíma ma takáto vec – chcem pre klientov tvoriť logá, napr. logo firmy, alebo logo pre e-shop. V článku na eTrende (http://ow.ly/ZHhQC) však je uvedené, že takéto dielo sa považuje za predmet priemyselného vlastníctva. Je to pravda?
Asi áno, keď to píšu právnici (je to teda skôr otázka na právnikov). Určite však odporúčam pozrieť aj nový autorský zákon, platný od 1.1.2016
Ak sa zalozi srocka viacerymi spolocnikmi vcetne mna ako dalsieho spolocnika, je potom mozne od danej srocky odstupit a prejst na vyplacanie formou licencnej zmluvy? Kedze zavisle osoby si nemozu vyplacat peniaze za licencne zmluvy – som teda po odstupeni z srocky povazovany ako ‘zavisla osoba’?
Neviem. Zákon o dani z príjmov pozná aj pojem “iné prepojenie”, tak ak by niekto chcel, môže to použiť.
Predsa len ešte niečo. Je nejaký rozdiel medzi takto nazvanou zmluvou Licenčná zmluva na použitie webovej stránky (§ 40 autorského zákona) – to je z dostupného vzoru na nete – a takto Zmluva o dielo na vytvorenie webovej stránky a udelenie súhlasu na jej použitie (licencia) uzatvorená podľa § 631 a nasl. podľa Občianskeho zákonníka a § 40 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov – to je zo zverejnenej zmluvy jedného ministerstva na webstránku, autori sú súkromné osoby. Pýtam sa preto, že ak to takto robia štátne inštitúcie (je to klasické vytvorenie webovej stránky a podľa tej 40 je to pasívny príjem…
Treba nejako uvažovať/zakomponovať do zmluvy s tým, že čas webu je OpenSource (GPL licencia) a časť patrí pod licenciu z Envato? Ešte raz ďakujem
Toto je skôr otázka na právnika, najmä takého, ktorý sa špecializuje na autorské právo. Hľadal som takého, no nenašiel :)
Veľmi zaujímavý a poučný článok. Len si chcem potvrdiť. V prípadne licenčnej zmluvy na webstránku podľa par.40 sa vždy podáva daňové priznanie a nie je treba dohodu s platiteľom o nezrazení zrážkovej dane? Pokiaľ to bude tento rok jediný príjem na základe LZ a nepresiahne sumu 500€, dá sa to považovať za príležitostný príjem? Mení niečo situácia, že je autor spoločníkom/konateľom s.r.o., ktorá tiež tvorí webstránky? SRO je platiteľ DPH. Autor podáva daň. priznanie pod svojím rodným číslom, nepotrebuje ani IČO ani DIČ? Ďakujem vopred.
Príležitostný príjem: bohužiaľ či chvalabohu ho žiadny zákon zatiaľ presne nedefinuje. Teda čiastočne áno. Spoločník/konateľ podobne zameranej firmy: ani to nikto presne nevie. Podľa niektorých výkladov príležitostná činnosť znamená, že ide o inú, než hlavnú činnosť daného občana, no žiadna definícia to nespresňuje. Druhá vec je licenčná zmluva medzi eseročkou a jej spoločníkom – tam už to komplikuje transferové oceňovanie – viac tu https://ludskourecou.sk/2015/01/licencne-zmluvy-vs-transferove-ocenovanie-vyplacanu-sumu-musime-obhajit/. DPH sa to netýka. Zrážka sa týka len ” príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie”. A áno, autor nepotrebuje registráciu, daňové priznanie podáva pod svojim rodným číslom.
Ďakujem. Nemyslela som LZ medzi sro a spoločníkom, to už je moc rizikové. Normálne ako autor jednu webku spravím na LZ (klient na tom trvá, zmluvu chce) a inak normálne cez sro. Je to cez par. 40, pasívny príjem, ale kvôli sume sa to dá dať aj pod príležitostné príjmy. Ha, práve ma napadlo, že asi áno, pretože sa to dá brať ako bočný príjem, o ktorom druhý spoločník akože nemusí vedieť. Čas sa kráti…
Na 100% neviem. No každá súkromná osoba môže mať príjem aj napr. podľa § 8 a rovnako aj ako spoločník právnickej osoby. Podľa tohto skôr áno.
Chcel by som predavat Windows software na vlastnej webovej stranke.
Chcel by som na to pouzit portal MyCommerce(RegNow) http://www.mycommerce.com/mycommerce .
Podla vsetkeho sa tento predaj da povazovat za pasivny prijem § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
MyCommerce(RegNow) je z USA. Do ich portalu sa da registrovat len ako fyzicka na meno priezvisko adresa (ziadne IC DPH tam nieje).
Vsetky dane a DPH odvadzaju za mna. Pri predaji aplikacie MyCommerce zrazi dan s ceny a odvedie ju do statu zdroja prijmu.
Ostatok ceny mi pripise na ucet v MyCommerce. Po prekroceny urcitej ciastky mi MyCommerce posle peniaze na ucet v banke.
Mohol by som teda predava mnou vytvoreny SW, na vlastnej web stranke bez registracie na Danovom urade?
Som povinny uz takto zdanene peniaze este raz zdanit v danovom priznani podanym na rodne cislo?
Podľa všetkého ide skutočne o pasívny príjem autora, tj podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Príjem sa síce raz zdaní, no je ho treba uviesť ešte raz v daňovom priznaní podávanom v SR (použitím metódy vyňatia sa už druhýkrát nezdaní). Registrácia pri tomto type príjmu nie je – aspoň podľa zákona.
Danove priznanie na rodne cislo pri takto dosiahnutom pasivnom prijme zo zahranicia musim podat vzdy(aj pri malom prijme), alebo len ak zarobim viac ak polovicu nezdaniteľnej sumy?
len ak prevyšuje polovicu nezdaniteľnej sumy
RegNow a podobne sluzby zabezpecuju vysporiadanie DPH zo strany kupujuceho, pripadne nejake specialne dane ak su v state kupujuceho. Myslim si, ze to nema nic spolocne s vasimi danami z prijmu. Cize povinnost uviest taketo prijmy v danovom priznani a riadne ich zdanit vam ostava.
Software (elektronicka sluzba) sa zdanuje len v state zdroja prijmu. Cize pokial e-commerce portal( https://admin.mycommerce.com/cs/, https://www.paddle.com/ , … )
odvedie dan alebo DPH za mna do statu zdroja prijmu. Podla mojho nazoru ja ho u nas zdanovat nemusim. Pozri https://www.paddle.com/features
VAT & Sales Tax? Done. ….
Zdravim, chcem sa opytat, kde je to v zakone (DzP), ze podla § 6 ods. 4, sa nie je potrebne registrovat na DU.
Dakujem
Pozri časť “Doplnenie”, je to tam vysvetlené.
Ano diky… je to tak, pozrel som si aj § 49a (registracna povinnost)
Budem povďačná za info ohľadne zdanenia honorárov v sume cca 2000 eur na základe Licenčnej zmluvy, ak som predčasná dôchodkyňa, nepracujem, ale poberám príspevok na opatrovanie ZŤP osoby.
Závisí od typu licenčnej zmluvy a teda aj typu príjmu (aktívny-pasívny).
Dobry vecer!
Chcel by som sa spytat, som student a mam moznost pracovat ako vyzivovy konzultant, ktory by v priemere zarobil 300 eur mesacne a so zamestnavatelom by som mal uzavriet licencnu zmluvu. Avsak, ak za mna zamestnavatel neplati odvody do zdravotnej ani do socialnej poistovne a ja pre neho pracujem na zaklade tej licencnej zmuly, tak ide vlastne o nelegalne zamestnavanie a mohol by som z toho mat ja, rovnako ako moj zamestnavatel problemy nie? Dakujem za odpoved.
Ak ide v reále o pracovný vzťah – tj vzťah nadradenosti a podriadenosti, v ktorom podliehate príkazom ˇšéfa” – tak áno, malo by ísť o trvalý pracovný pomer a nie iný pomer (napr. licenčnú zmluvu). Závisí však od obhajoby.
Dobry den p. Furmanik,
Neviem, ci to tu este sledujete, ale mozno mi budete vediet pomoct. Potreboval by som od niekoho fundovaneho poradit, ci som to vsetko spravne pochopil, lebo aj uctovnici nado mnou tocia hlavami, lebo autori vacsinou pasivny prijem zo zahranicia asi nepoberaju :) Podarilo sa mi vyrobit stolnu hru, ktoru chce vydavat nemecky vydavatel. Celu odmenu chce vyplacat podla licencnej zmluvy ako podiel zo zisku, cize pasivny prijem. Ak som to spravne pochopil, podla informacii, co mi prichadzaju z nemeckej strany a co som pochytil tu, sa to da nasledovne:
-musim mat pridelene DIC, inak mi vydavatel nevie vyplacat podiel zo zisku
-najjednoduchsie bude, ked necham vydavatela zaplatit v Nemecku 25% dan, a peniaze, ktore mi posle, uz na Slovensku nemusim zdanovat, ani z nich platit odvody (a vlastne ani uvadzat v danovom priznani), nech budu v akejkolvek vyske
-na tieto peniaze nemusim mat zalozeny zvlast ucet, mozem si ich nechat posielat na svoj bezny
Je to takto spravne? Dakujem!
A este.. vdaka, ze tie pokrutene paragrafy narovnavate pre beznych ludi :)
Je veľký rozdiel, či ide o “podiel zo zisku” alebo “príjem za použitie diela”. Fakt veľký:)
Tipujem, že ide skôr o pasívny príjem za použitie diela. DIČ v SR na takýto príjem netreba, neviem čo na to Váš nemecký partner. V zmysle pravidiel medzinárodného zdaňovania nemecký partner správne zrazí daň, no tento príjem musíte (ako fyzická osoba) uviesť v SK daňovom priznaní a zrazenú daň tiež.
Účet: stačí bežný nepodnikateľský
Dobry den,
Dakujem za odpoved, to bolo rychle! :) o co ide – v anglictine zmluva hovori:
“Publisher shall pay to Licensor a royalty as a percentage of the net sales of the Item.”
Ja som to osobne pochopil tak, ze ide o pasivny prijem, ktory je analogicky tomu, o ktorom sa hovori v autorskom zakone v § 45, ods. (3). Alebo sa mylim?
To s neuvedenim do danoveho priznania som si asi nespravne vylozil Vas odsek:
“Čosi podobné platí aj pri výplate príjmu slovenskému autorovi
zahraničnou firmou. Takýto príjem tiež nepodlieha odvodom a prijímateľ ho nemusí ani uvádzať v daňovom priznaní.” Cize do danoveho priznania to teda musi ist. Ale chapem to dobre, ze kedze bude dan uz zaplatena a to vo vyssej vyske, ako sa plati u nas, netreba tento prijem druhykrat zdanit?
Dakujem!
Hm, to som asi príliš zjednodušil vrátane omylu (opravené) – ak Vám v zahraničí zrazia nejakú daň, tak či tak ste povinný podať daňové priznanie v SR a všetky svoje príjmy v ňom zdaniť. Vrátane toho už raz zdaneného – určite ho však nezdaníte ho však dvakrát.
Dobrý deň,
programujem pre americkú firmu(jednorázovo, 2-mesačný projekt).Odmena bude cca 5000 USD. Som študent a americkej firme som podpísal čestné prehlásenie, že činnosť nevykonávam na území USD- a tam sa to ani nezdaňuje. Viete mi poradiť aké odvodové a daňové povinnosti mám na Slovensku. Registrovaný na DÚ nie som. Ďakujem.
Podľa mňa sumu zdaníte ako tzv. “ostatný príjem” v jednorazovom daňovom priznaní, ktoré podáte ako občan.
Dobrý deň, p. Furmánik,
mohli by ste prosím uviesť presné ustanovenia zákonov o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení, z ktorých Vaše tvrdenia vyplývajú?
Bohužiaľ mám pocit, že Vami poskytnuté informácie nie sú úplne pravdivé, hoc sú napísané ľudskou rečou.
Ďakujem!
Nesrandujte, veď článok ani nie je celkom originálny :)
Ale vážne:
Zdravotné poistenie – zárobkovou činnosťou podľa § 10b zákona o zdravotnom poistení je o.i. dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti – ods. 1 písm. b) s odkazom na zákon o dani z príjmov a jeho § 6 ods. 1 a 2
Sociálne poistenie – v definícii zárobkovej činnosti v § 3 ods. 1 písm b) odkazuje rovnako na zákon o dani z príjmov a jeho § 6 ods. 1 a 2.
Odkazované ustanovenia zákona o dani z príjmov hovoria o príjmoch z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti – príjmy z použitia diela definuje až ods. 4 spomenutého § 6.
Dobrý deň,
chcel by som Vás poprosiť o ozrejmenie povinnosti
registrácie na DÚ a získanie DIČ v prípade, že som mal príjem na základe
autorskej zmluvy. Kontaktoval som e-mailom finančnú správu SR a prišla
mi odpoveď, že ak daňovník má uzavretú zmluvu podľa § 39
zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právom v znení neskorších predpisov a dosahuje príjmy podľa §
6 ods. 2 a) zákona o dani z príjmov má povinnosť registrovať sa u
miestne príslušného správcu dane a bude mu pridelené DIČ. Je to teda odlišné stanovisko od Vami uvádzanej informácie, aj keď vy zmieňujete svoju interpretáciu v súvislosti § 6 ods. 4. Mám teda povinnosť registrácie alebo nemám a prečo? V mojom prípade ide o príjem z autorskej odmeny vo výške 80 € a v zákonne stanovenej lehote som sa neregistroval na DÚ, takže v prípade registrácie by ma ešte čakala sankcia 60 €, a preto by som potreboval mať v tejto veci jasno. Vopred ďakujem za odpoveď.
článok bol o príjmoch z použitia diela (tj pasívnych príjmoch) – § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Pri tých povinnosť registrácie nie je. Vy hovoríte o príjmoch za vytvorenie diela (§ 38 autorského zákona), čo sú príjmami aktívnymi s povinnosťou registrácie na DÚ (iná samostatne zárobková činnosť).
Akurát si myslím, že keď máte len tento jeden príjem, je ho možné pokojne považovať za príležitostný, tj nezdaňovať ani neregistrovať.
Tak ako pise Peter pokial neide o viacere prijmy tak by ste nemal mat registracnu povinnost. Je tiez potrebne rozlisovat medzi zmluvou podla par. 39 autorskeho zakona (aktivny prijem) a par. 40 autor.zak. (pasivny prijem)
Dobrý deň, velmi napomocný článok.
Mohli by ste mi poradiť? Ako sa menia podmienky autorskej zmluvy v prípade, že som doktorand?
A čo s daňovým priznaním, respektíve neviem zistiť ako túto zmluvu zahrnúť do daňového priznania.
Taktiež, nevedel som o podmienke, že 2% dane musím odviesť do literárneho fondu do určitého dátumu od uzavretia zmluvy. Čo ak som to nestihol na čas?
Ďakujem za pomoc.
Zatúlaný komentár, ospravedlňujem sa. Neviem síce, akú zmluvu máte na mysli (podnikateľskú?), ale daňové priznanie ste mali podať typ B – teda zdaniť spolu príjmy aj zo zamestnania aj iné príjmy (podnikateľské či ostatné).
Dobrý deň,
veľmi by ma potešilo, keby ste mi mohli poradiť.
Mám trvalý pracovný pomer a všetky potrebné odvody platí môj zamestnávateľ. Minulý rok som však vypracovala jeden oponentský posudok na dizertačnú prácu pre vysokú školu. Škola som mnou uzavrela Zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu na odmenu za vypracovanie tohto posudku vo výške 40 Eur. Súčasťou zmluvy bolo aj tzv. Potvrdenie referátu financovania vysokej školy o zrážke daní a výplate odmeny (odvod do literárneho fondu predstavoval 2%, t.j. 0,8 Eur, daň z prímov nebola zrazená, vyplatená odmena po zrážke predstavovala 39,20 Eur).
Žiadne iné podobné príjmy som v minulom roku nemala. Prosím Vás, som i pri tak nízkej sume ktorá mi bola vyplatená (39,20 Eur) povinná podať si daňové priznanie?
Podľa mňa nie, pokojne ide o príležitostné príjmy, ktoré sú do 500 EUR oslobodené.
ak je to na základe autorskej zmluvy, neriadi sa toto ako oslobodený príjem, musí sa urobit DP
Prečo?
Skvely clanok. Mam otazku, co ak odmenu vyplati sro spatne za predch. rok. Tj autor vystavi fakturu s vznikom danovej povinnosti napr. 30.12.2013 ale firma to vyplati 10.1.2014. Firma si to da do nakladov pre rok 2013 a autor do prijmov 2014 a teda do danoveho priznania podavaneho az 2015 (tak ako by to bolo v pripade szco)?
Dakujem.
Neviem, či správne rozumiem: ak odmena bude za použitie diela v decembri 2013 a vyplatená bude v januári 2014, tak áno – eseročka si ju dá do nákladov 2013 a autor zdaní v r. 2014. Akurát si myslím, že autor nemá čo vystavovať faktúru – odmena sa platí na základe zmluvy a autor je nepodnikateľ.
Dakujem, ak je autor zaroven podnikatel? (SZCO) Ani tak nevystavuje fakturu?
Podľa mňa nie. Sú to 2 rozdielne postavenia.
Ahoj, naozaj výborný článok..Otázočka.. Mam presne tuto istu situáciu..sro si dala do nakladv r.2013, odmena vyplatena v priebehu 2014 na viac krat.. FO ( spoločník, nepodnikateľ ) . Môže si z tohto prijmu, ktory bol vyplácaný cca 8 mesiacov po častiach uplatniť v daňovom priznaní paušálne vydavky 40% ?. Licenčnú zmluvu podľa § 40 zákona č. 618/2003 z. z…teda pasívny príjem. Dakujem Martina
Paušálne výdavky si môže uplatniť – to je tuším jediná daňová výhoda, ktorá pri pasívnych príjmoch ostala :)
A nie je to tak, ze zaplatim 2% odvod do LITA ked “predam” licenciu na dielo svojej sro a nasledne potom ked v ramci licencii toto dielo dalej predam v ramci licencie z sro mojmu realnemu klientovi musim zaplatit aj 1% z kazdeho takehoto predaja?
Odvolávka na “§ 6 ods. 4 zákona o DPH” zrejme bola myslená “§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov”
Presne tak:) Díky. Opravené:)
Velmi zaujimavy clanok. Myslim, ze by mohol pomoct. Dakujem.
Mam este jednu otazku: Naozaj mi staci ked som na DU registrovany ako prenajimatel? Netreba tam nieco nahlasit, ze fungujemn aj ako autor?
A vlastne este jednu: Ako je to s tymi 2% odvodov do autorskych fondov? Je to pri tomto type zmluvy potrebne?
Tomas
Registrácia stačí jedna. Tie nezmyselné 2% som však skutočne zabudol spomenúť. Doplnené.
Len ked pozeram ten zakon, tak §7 urcuje akemu fondu sa plati za ake dielo, no softver tam nikde nie je spomenuty, takze z toho mi vychadza ze za softverove dielo ci databazu nie je potrebne platit nikomu tie 2% :)
To som tam aj uviedol. Každý nech sa rozhodne sám, či sa na túto hlúposť vykašle alebo týmto príživníkom niečo pošle:)
Pokial to ziadna strana obchodu zvazu neoznami, nie je to nutne. Informacie o danom obchode nemaju ako ziskat, len udanim.
Z danoveho priznania to nevedia zistit? Chystam sa vyuzit tento typ zmluvy a potreboval by som vediet, ci naozaj treba platit tie 2+1%…
čo ja viem, na to treba niekoho, kto s tým má skúsenosť. Ale DÚ a nejaký literárny fond nemajú veľa spoločného.
Ok, vdaka za odpoved.
Praveze ked pozeram do zakona tak softver tam praveze spomenuty je ako “pocitacovy program” a to presne v §7
1. V zákone nie je definovana rezidencia platcu 2%, takze sa zakon vztahuje na kazdu pravnicku a fyzicku osobu, co nie je mozne a povazujem to za zasadnu chybu zakona. 2. Pokial spravite zmluvu medzi dvoma stranami, nie je mozne, aby sa k udajom dostal dany zvaz. Najma ak si peniaze vytahujete zo svojej spolocnosti. Nie je preto nutne zvazu platit nic – pokial sa sam neudate.
Bude zaujimave sledovat ako sa k optimalizacii dani a odvodov postavia danove urady po tom, co (mozno) na buduci rok dostanu k dispozicii “atomovu zbran” – vid. http://blog.etrend.sk/dobroslav-stica/2013/11/04/kladivo-na-danove-carodejnice/
Po tomto a po danovych licenciach sa oplati kazdy rok zakladat novu spolocnost. To jedine dokaze zabezpecit stabilitu podnikania na Slovensku.
Fajn článoček
Vďaka:)