15%, 19%, 21% či ako to vlastne je? Mikrodaňovník a iné novinky pre daň z príjmov 2020/2021/2022

Atraktívnu 15%-nú sadzbu z dane z príjmov, ktoré si prvýkrát užijeme za rok 2020, si niektorí z nás užijú aj poslednýkrát. Do vládnej novely zákona o dani z príjmov pre rok 2021 sa totiž na poslednú chvíľu podarilo “prepašovať” aj niektoré zásadné zmeny. V r. 2020 sa sadzbou 15% zdaňuje základ dane z príjmov SZČO, eseročiek prípadne iných obchodných spoločností s príjmami/výnosmi max. 100 000 EUR. V r. 2021 sa sadzba 15% vzťahuje už len na firmy s ročnými zdaniteľnými príjmami/výnosmi max. 49 790 EUR. Nové sadzby, nový režim “mikrodaňovník”, daňový bonus a iné nové úľavy či zrušenie mnohých doterajších – poďme na to.

Čo vlastne kedy ušetríme? :)

Na úvod si rozpleťme niektoré top úľavy pre roky 2020 + 2021 + 2022:

 

Daňový bonus na deti:

  • minuloročný predvolebný dvojnásobný daňový bonus na dieťa do 6 rokov, platný od apríla 2019, mnohí rodičia získali už v priebehu roka 2019 (zamestnanci v pracovnom pomere) resp. si ho uplatnili jednorazovo a spätne za rok 2019 v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019 kompletizovanom v priebehu pandemického roka 2020 (SZČO a zamestnanci, ktorí “nestihli”). V r. 2019 teda daňový bonus získal 2 “pásma”.
  • v roku a za rok 2020 teda platí, že na deti do 6 rokov patrí rodičom zvýhodnenie 45,44 EUR mesačne a na deti od 6 rokov do 25 rokov bonus 22,72 EUR mesačne.
  • v prvom polroku 2021 na deti do 6 rokov patrí rodičom zvýhodnenie 46,44 EUR mesačne a na deti od 6 rokov do 25 rokov bonus 23,22 EUR mesačne.
  • v druhom polroku 2021 na deti do 6 rokov patrí rodičom zvýhodnenie 46,44 EUR mesačne, na deti od 6 do 15 rokov bonus 39,47 EUR mesačne a na deti od 15 rokov do 25 rokov bonus 23,22 EUR mesačne. Pribudne teda tretie “pásmo”.
  • a v r. 2022 sumy pre všetky 3 pásma opäť poskočia. Zvyšujú sa jednak každoročným koeficientom (rovnakým, akým sa zvyšuje suma životného minima k júlu predchádzajúceho roka) a zároveň aj novým výpočtom sumy pre deti od 6 do 15 rokov (z 1,7-násobku základnej sumy v r. 2021 na 1,85-násobok v r. 2022).

Nezdaniteľná časť daňovníka či na manžela/manželku:

Sadzba dane z príjmov: 15% vs. 19% vs. 21% vs 25%

2020:

  • nová sadzba dane z príjmov 15% pre subjekty s výnosmi/príjmami maximálne 100 000 EUR za zdaňovacie obdobie – uplatní sa prvýkrát za rok 2020, v daňovom priznaní k dani z príjmu podávanom v marci/júni 2021. A za týchto podmienok aj poslednýkrát. Platí iba pre podnikateľské subjekty a aj to s aktívnymi príjmami – fyzické osoby v pracovnom pomere, autori s pasívnymi príjmami za použitie diela či prenajímatelia nehnuteľností zdaňujú svoje príjmy (presnejšie: základ dane) aj naďalej sadzbou 19% + 25%; ostatné príjmy (napr. predaj bytu, obchodného podielu či kryptomien) a kapitálové príjmy rovnako
  • zákon o dani z príjmov v pôvodnej verzii pre rok 2020 počíta do sumy 100 000 EUR akékoľvek zinkasované príjmy (SZČO) či vyfakturované výnosy (obchodné spoločnosti). Tj zdaniteľné a rovnako aj nezdaniteľné. Teda aj tie, ktoré nie sú predmetom dane (v eseročke napr. prijaté dary) či sú od dane z príjmov oslobodené (napr. dotácie). Koncoročnou novelou, platnou pre rok 2021, bolo však aj toto pravidlo spätne či za chodu zmenené: do sumy 100 000 EUR sa počítajú iba zdaniteľné príjmy (SZČO) resp. výnosy (eseročky a obchodné spoločnosti).

2021:

  • sadzba dane z príjmov 15% sa v r. 2021 uplatní iba pre podnikateľské subjekty SZČO s aktívnymi príjmami a obchodné spoločnosti s výnosmi/príjmami maximálne 49 790 EUR. No nie hocijakými, a tiež a jednoznačne “zdaniteľnými” – teda do tejto sumy sa počítajú iba príjmy od dane neoslobodené a príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov. 15%-nou daňou zdaní svoj základ dane napr. aj SZČO, ktorá za svoje služby zarobila 48 000 EUR a zároveň prijme podporu v rámci “Pomáhame ľuďom” (táto je od dane z príjmov oslobodená) či eseročka, ktorá za služby vyfakturovala za 45 000 EUR + 15 000 EUR prijala na daroch.
  • a to je jediný limit pre výhodnú sadzbu dane z príjmov 15%. Suma 49 790 EUR je matúcou pascou: zdanenie 15%-nou daňou nemá podľa mňa nič spoločného so špeciálnym režimom mikrodaňovník s limitom príjmov/výnosov 49 790 EUR za kalendárny rok (do ktorého sa napasovať radšej ani nechcete) ani s obratom 49 790 EUR pre povinnú registráciu za platiteľa DPH, ktorý sa počíta za 12 či menej po sebe idúcich akýchkoľvek mesiacov. Inak povedané: ak v r. 2021 dosiahne podnikateľ zdaniteľné príjmy/výnosy 49 790 EUR, použije 15%-nú sadzbu dane bez ohľadu či do režimu “mikrodaňovník” spadá alebo nie.

Výhodné odpisovanie pre elektromobily

  • nová odpisová skupina 0 s 2-ročnou dobou odpisovania (50% vstupnej ceny ročne) pre elektromobily (tj automobily, ktoré majú v techničáku ako druh paliva/zdroj energie uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ aj v kombinácii s iným druhmi paliva) platí už pre rok 2019. Čiže áno, elektromobil kúpený v r. 2019 doodpisujete daňovo (nie účtovne) už v r. 2020 .

Mikrodaňovník

  • samostatný režim, do ktorého sa podnikateľské subjekty zaradia po splnení viacerých podmienok súčasne
  • vzťahuje sa naňho aj atraktívna sadzba dane z príjmov 15% (keďže mikrodaňovníkom je subjekt s výnosmi/príjmami max. 49 790 EUR) ako aj niekoľko ďalších daňových úľav (výhodnejšie daňové odpisovanie, výhodný odpis pohľadávky, výhodnejšie odpisovanie daňovej straty)
  • daňové úľavy a zvýhodnený režim pre tzv. mikrodaňovníka bude možné využiť a uplatniť najskôr až v r. 2021.

 

photo by kelvin siqueira from pexels

 

Poďme teda podrobnejšie na mikrodaňovníka:

KTO: na koho sa nový režim “mikrodaňovník” vzťahuje?

  • mikrodaňovníkom sa na účely zákona o dani z príjmov stáva fyzická osoba s aktívnymi príjmami (živnostník, iná SZČO, autor s aktívnymi príjmami a pod.) alebo akákoľvek právnická osoba.
  • mikrodaňovníkom sa tak nemôže stať napr. fyzická osoba zaregistrovaná ako prenajímateľ nehnuteľností (pri prenajímaní bez poskytovania iných ako základných služieb spojených s prenájmom) – je síce jedinou podmnožinou fyzických osôb-podnikateľov, ktorá si nemôže uplatniť výhodné paušálne výdavky a teda úľavy pre mikrodaňovníka by sa jej fakt zišli, ale bohužiaľ nie.
  • mikrodaňovníkom sa nemôže stať ani autor s pasívnymi autorskými príjmami – tj príjmami za použitie diela na základe licenčnej autorskej zmluvy resp. tantiémami
  • v rámci podnikateľov SZČO sa režim “mikrodaňovník” oplatí najmä tým, ktorí si uplatňujú reálne výdavky. Ktorých si myslím je pomerne málo: kto má rozum (a môže, tj neplatitelia DPH), uplatňuje si výhodné paušálne výdavky prípadne už rovno funguje “ako eseročka”. Zjednodušené pravidlá pre mikrodaňovníkov sa totiž vzťahujú na daňové výdavky, akým sú daňové odpisy majetku či daňové opravné položky – jedinou výhodou, ktorou môžu využiť aj SZČO paušalisti, je výhodné odpočítanie daňovej straty.
  • dobré je nemýliť si novozavedeného “mikrodaňovníka” s režimom “mikro účtovná jednotka”. “Mikrodaňovník” je pojem a režim zo zákona o dani z príjmov, vzťahujúci sa teda k úprave základu dane a výpočtu dane pre vyššie definované subjekty bez ohľadu na to, či podliehajú účtovným predpisom alebo nie. “Mikro účtovná jednotka” + “malá účtovná jednotka” + “veľká účtovná jednotka” sú pojmy zo zákona o účtovníctve, vzťahujúce sa len na subjekty, ktoré vedú účtovníctvo, pričom “mikro” režim sa vzťahuje na firmy spĺňajúce aspoň 2 z 3 podmienok (majetok max. 350 000 EUR, čistý obrat max. 700 000 EUR a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 10) počas aspoň 2 rokov a znamená mikroskopické zjednodušenie výkazov a oceňovania, s minimálnym vplyvom na daň z príjmov.
  • postavenie “mikrodaňovník” nie je možnosť: kto podmienky uvedené vyššie spĺňa, vzťahujú sa naňho pravidlá pre túto samostatnú kategóriu. Na tento účel je teda potrebné si – každý rok – odsledovať, či v danom roku (!) daný podnikateľ do tejto kategórie spadá/nespadá a v závislosti od toho, urobiť, čo treba. Na druhej strane výhody uvedené nižšie (odpisy, opravné položky a daňová strata) sú pre mikrodaňovníka voliteľné – vybrať si ich môže, no nemusí.

 

KEDY: ktoré podmienky musí mikrodaňovník spĺňať?

  • mikrodaňovníkom je podnikateľský subjekt, ktorého zinkasované príjmy (fyzické osoby bez podvojného účtovníctva) resp. zaúčtované výnosy (subjekty s podvojným účtovníctvom) boli v posudzovanom roku maximálne 49 790 EUR. Táto suma sa síce opticky podobá pre sumu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH, ale tu podobnosť končí:
  • súvislosť č. 1: dosiahnutie tejto sumy sa posudzuje za zdaňovacie obdobie, tj to, či sa daného podnikateľa vzťahujú úľavy určené pre mikrodaňovníka, vieme definitívne odklepnúť a uplatniť až po skončení prípadne uzatvorení roka.
  • súvislosť č. 2: pozor na prípadné “mýlenie” si s obratom pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Obrat 49 790 EUR na účely povinnej registrácie za platiteľa DPH sa sleduje za obdobie 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov – akýchkoľvek. Podnikateľ je dokonca povinný požiadať o registráciu za platiteľa DPH aj v prípade dosiahnutia obratu za obdobie kratšie ako 12 po sebe idúcich mesiacov, pokojne aj za 1 mesiac. A sleduje sa hodnota dodávok, tj suma dodaných tovarov a služieb, bez ohľadu na úhradu a typ podnikateľa (právnická osoba s podvojným účtovníctvom, SZČO s inkasným princípom a pod.). Naopak: suma príjmov/výnosov 49 790 EUR na účely dane z príjmov a výhod pre mikrodaňovníka sa sleduje za obdobie spravidla kalendárneho roka, prípadne hospodárskeho roka, ak si ho podnikateľ zvolí.
  • súvislosť č. 3: do obratu na účely povinnej registrácie za platiteľa DPH sa počítajú často úplne iné sumy – hodnota dodaných tovarov a služieb s miestom dodania v SR (a teda bez tržieb za predaj služieb s miestom dodania v zahraničí) a okrem iného aj bez tržieb za predaj majetku, preddavkov a bez ohľadu na to, či ide o výnos alebo účet časového rozlíšenia (napr. výnos či príjem budúcich období). Na účely “zaradenia sa” do postavenia mikrodaňovníka sa počítajú iba zinkasované príjmy (SZČO s jednoduchým účtovníctvom, reálnymi výdavkami na základe daňovej evidencie a paušalisti, dokonca vrátane prijatých preddavkov) resp. zaúčtované výnosy (eseročky a iné subjekty s podvojným účtovníctvom).
  • súvislosť č. 4: mikrodaňovníkom teda môže byť neplatiteľ DPH, no rovnako aj platiteľ DPH.
  • podnikateľ sa môže považovať za mikrodaňovníka iba v prípade, ak nie je prepojený s inou eseročkou, inou firmou či podnikaním inej fyzickej osoby v zmysle “závislá osoba” a zároveň v danom roku s akoukoľvek závislou osobou nerealizoval tzv. kontrolovanú transakciu na účely transferového oceňovania. Teda ak existujú dve spoločnosti prepojené majetkovo (spoločník, podiely), personálne (skrze osoby štatutára) alebo inak (za účelom zníženia dane) prípadne “mix” eseročky a jej spoločníka-živnostníka či autora plus prepojenie teda nielen existuje, ale medzi týmito prepojenými subjektmi bol v posudzovanom roku zároveň uskutočnený takmer akýkoľvek obchod – vtedy režim “mikrodaňovník” padá. A to aj v prípade, ak má ošetrené transferové oceňovanie, teda minimálne použitú trhovú cenu, prípadne nemusí viesť transferovú dokumentáciu (pri nevýznamných transakciách resp. transakciách neovplyvňujúcich základ dane). V praxi môže ísť o malé eseročky, ktoré svojmu spoločníkovi, konateľovi či príbuznému spoločníka/konateľa vyplácajú nájomné za prenájom sídla, kancelárie či skladu alebo autorské licenčné odmeny Viac: Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?
  • mikrodaňovníkom nemôže byť firma v likvidácii, v konkurze alebo fyzická osoba, ktorej bol povolený splátkový kalendár podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii
  • mikrodaňovníkom nemôže byť firma, ktorej zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

 

A ČO: aké úľavy a zjednodušenia sa na mikrodaňovníka vzťahujú?

Daňové odpisovanie majetku ľubovoľným spôsobom

  • takmer každý hmotný odpisovaný majetok patriaci do daňových odpisových skupín 0 až 4 (de facto okrem budov, no zároveň vrátane elektromobilov) môže mikrodaňovník daňovo odpísať kedykoľvek a akokoľvek. A teda aj naraz v roku zaradenia do užívania, prípadne si to rozdeliť spôsobom, ktorý sa mu hodí na zníženie základu dane z príjmov, resp. optimalizáciu – prvý rok 50%, druhý 28% a tretí 22%.
  • pozor, takéto na prvý pohľad skvelé a benevolentné zahrňovanie vstupnej ceny majetku do nákladov “dľa potreby” sa týka len a len odpisov daňových – tj odpisov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré sa uplatňujú v daňovom priznaní k dani z príjmov ako daňový náklad. Netýka sa odpisov účtovných, ktoré by v prípade eseročiek prípadne SZČO s jednoduchým účtovníctvom (ak také teda ešte existujú) mali byť vypočítané a v účtovníctve uplatňované podľa reálneho opotrebenia/používania majetku. Samozrejme v malých firmách z dôvodu jednoduchosti – či nevedomosti – sa účtovné odpisy rovnajú často daňovým, mne však vychádza, že akonáhle si eseročka zvolí napr. daňové odpísanie auta napr. za 10 000 EUR hneď naraz v prvom roku podnikania, o to viac by účtovné odpisy mala natiahnuť na nejakú normálnu dobu plánovaného využitia auta, či už vypočítanú presne alebo aspoň hrubý odhad 10 rokov. V opačnom prípade – účtovné odpisy sa rovnajú daňovým – by predmetná eseročka už hneď v druhom roku po obstaraní auta vykazovala v závierke majetok v sume 0 EUR: čo predsa nemusí pôsobiť dobre pre banky či investorov.
  • osobné automobily so vstupnou cenou 48 000 EUR a viac sa aj v prípade mikrodaňovníkov daňovo odpisujú “po starom” – tj rovnomerne 4 roky, resp. v prípade, ak základ dane z príjmov je nižší ako 12 000 EUR (pri 1 aute, pri viacerých sa testuje násobok 12 000 EUR x počet áut), v daňových nákladoch sa uplatní ročne iba 12 000 EUR, resp. pomerná časť
  • pravidlá pre ultrazrýchlené benevolentné odpisovanie sa uplatnia iba pri zaradení majetku do užívania v roku, v ktorom bude daná firma považovaná za mikrodaňovníka – tj v danom roku spĺňa všetky podmienky uvedené vyššie (a to prvýkrát v r. 2021). Pri zaradení majetku do užívania v roku, v ktorom tieto podmienky nespĺňa, odpisuje daný majetok “štandardne” resp. “po starom” – podľa doby odpisovania pre jednotlivé odpisové skupiny. Keďže čísla a podmienky sa v mnohých firmách z roka na rok menia, v roku 2021 môže napr. modelová eseročka zaradiť do užívania automobil za 40 000 EUR a rovno ho napríklad aj naraz daňovo odpísať, no v r. 2022 bude (keďže podmienky pre mikrodaňovníka už nebude spĺňať) MacBook za 2 000 EUR odpisovať 4 roky. Pozor ešte na rozdiel medzi dátumom obstarania majetku a dátumom zaradenia do užívania – na naše účely je podstatný ten druhý.
  • mikrodaňovník nemôže uplatniť prerušenie daňových odpisov – tj či už majetok daňovo odpíše naraz, za 2 roky, za 3 roky atď, vždy musí byť odpísaný najneskôr v “štandardnej” dobe odpisovania pre daný majetok. Prerušenie daňových (pozor, nie účtovných) odpisov na 1 či viacero rokov sa v praxi uplatňuje najmä z dôvodu daňovej optimalizácie – napr. aby mohla firma v danom roku využiť výhodu odpočítania starej daňovej straty a výhodu plynúcu z odpisov presunúť do rokov nasledujúcich
  • vyradenie (predaj, darovanie atď) ultrazrýchlene/ľubovoľne odpísaného majetku ešte pred štandardnou dobou odpisovania (napr. počítače či osobné autá 4 roky) spomenutú výhodu vynuluje – v tomto prípade sa základ dane zvyšuje o už uplatnené odpisy mínus odpisy, ktoré by firma uplatnila, ak by odpisovala štandardne. Inak povedané: neštandardnú úsporu z rokov pred rokom vyradenia vráti podnikateľ v roku vyradenia späť štátu a je na rovnakom bode ako “štandardný” daňovník
  • na účely výpočtu daňovej zostatkovej ceny sa použijú sumy štandardných daňových odpisov – tj aj v prípade, ak mikrodaňovník odpisuje majetok ultrazrýchlene, daňovú zostatkovú cenu počas jednotlivých rokov odpisovania vypočítava a sleduje s použitím štandardných odpisov platných pre “štandardných” daňovníkov
  • a teda pri vyradení osobného auta (a niektorých iných dopravných prostriedkov, napr. športových člnov či kozmických lodí) predajom, kedy sa do nákladov uznáva daňová zostatková cena vypočítaná do mesiaca vyradenia limitovane, tj maximálne do výšky príjmu z predaja auta (platí a aj naďalej bude platiť pre všetkých daňovníkov, “štandardných” aj “mikro”) môže daný podnikateľ v niektorých prípadoch v praxi prísť o časť daňových nákladov plynúcich z ultrazrýchleného odpisovania (viac o úpravách pri predaji auta).
  • pri majetku poskytnutom na prenájom nebudú odpisy z majetku z odpisových skupín 0 až 4 (tj takmer všetko okrem budov) limitované do výšky príjmov z prenájmu. Uplatní sa pomerne jednoduchý režim – do výnosov/príjmov patrí nájomné, do daňových nákladov daňové odpisy bez ohľadu na výšku či úhradu nájomného s možnosťou voľby odpisovať “ultrazrýchlene/ľubovoľne”. Ostatní “štandardní” daňovníci fungujú naďalej s pomerne zložitým režimom, kedy odpisy prenajatého majetku závisia od možnej výšky nájomného, jeho úhrad a obdobia, na ktoré sa vzťahuje (viac: Prenajímam nehnuteľnosť: náklady, odpisy, dane a odvody: otázky a odpovede).

 

Daňové opravné položky k pohľadávkam ľubovoľným spôsobom

  • mikrodaňovník môže ako daňový náklad tvoriť daňové opravné položky k pohľadávkam (rozumej: najmä neuhradeným vyšlým faktúram) rovné účtovným opravným položkám. Inak povedané: rizikovosť možnej neuhradenej pohľadávky zohľadní nejakým percentom v účtovníctve skrze účtovnú opravnú položku a táto je v prípade mikrodaňovníka bez akýchkoľvek testov, limitácií a úprav v plnej sume rovno aj daňovou opravnou položkou. Vrátane úrokov, sankcií a iného príslušenstva.
  • mikrodaňovníkovi eseročke síce už hneď pri fakturácii jeho dodávok vzniká zdaniteľný výnos, no v prípade rizikovej pohľadávky môže zdanenie tohto výnosu v roku “vzniku rizikovosti” dočasne znížiť do ľubovoľnej výšky – na rozdiel od ostatných “štandardných” daňovníkov, ktorí síce účtovne môžu opravné položky tvoriť rovnako ľubovoľne, no daňovo vedia zohľadniť len ich časť (v roku uplynutia 360 dní od splatnosti maximálne 20% z jej hodnoty bez úrokov a iných sankcií, zvyšok neskôr a postupne atď).
  • pozor, opravné položky sú vždy iba dočasnou úľavou od zdanenia. Definitívny daňový odpis pohľadávky má minimálne na daňové účely ešte zložitejšie pravidlá, minimálne pre daňovníkov “štandardných”. Pohľadávku je pri upustení od jej vymáhania možné síce kedykoľvek vyradiť z účtovníctva, no daňovo však iba v niektorých prípadoch resp. postupne v priebehu niekoľkých rokov. Mikrodaňovníci však môžu pohľadávku kedykoľvek vyradiť z účtovníctva resp. evidencie (teda z aktívneho sledovania a vymáhania resp. čakania na úhradu), pričom daňovo ju vedia odpísať do výšky “svojej” opravnej položky (ultravýhodnej opravnej položky pre mikrodaňovníka). V preklade: účtovný odpis sa rovná daňovému odpisu. 
  • v každom prípade – pri odpisoch majetku, opravných položkách a odpisoch pohľadávok či dokonca aj strate – pozor na rozdiel medzi “účtovným a daňovým”. Aj v prípade celkového výsledku (účtovný výsledok hospodárenia vs základ dane sú v praxi často 2 rozdielne čísla) aj v prípade “nákladov” – viac napr. tu Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty.

Daňový odpis pohľadávky ľubovoľným spôsobom

  • ešte raz a definitívne: a pre rok 2021 pribudlo pre “život” mikrodaňovníka aj ultravýhodná úľava pri definitívnom odpise pohľadávky. Účtovne je možné pohľadávku vyradiť kedykoľvek, kedy sa podnikateľ rozhodne ju nevymáhať. Daňovo ju odpíše tiež v rovnakom roku
  • ušetrí aj podnikateľ, ktorý získa späť daňovú nevýhodu plynúcu zo zdaňovania vyfakturovaných plnení. A ušetrí aj jeho účtovník / daňový poradca, ktorý nemusí opravné položky či odpisy – v členení na účtovné a daňové – sledovať z roka na rok.

Odpočítanie daňovej straty ľubovoľným spôsobom

Po niekoľkých rokoch tu máme opäť nové pravidlá pre odpočítanie daňovej straty – a to dokonca pre všetkých, nielen pre “mikrodaňovníkov”:

  • “štandardní” daňovníci môžu daňovú stratu po novom odpísať namiesto súčasných 4 rokov až počas obdobia 5 rokov. A to už nie rovnomerne, ale ľubovoľne podľa potreby v zmysle “legálna daňová optimalizácia”, pričom v každom z týchto rokov maximálne do výšky 50% základu dane daného roka.
  • mikrodaňovníci môžu daňovú stratu “použiť” “do výšky základu dane” – tj ľubovoľne. Napr. v r. 2021 vykázať daňovú stratu 10 000 EUR a v r. 2022 ju od vykázaného kladného základu dane 15 000 EUR odpočítať v plnej miere a zdaniť len zvyšných 5 000 EUR.
  • pozor na roky: štandardní daňovníci vedia odpočet podľa týchto priaznivých pravidiel uplatniť pri strate vykázanej prvýkrát za rok 2020 (a teda v rokoch 2021 – 2025) , mikrodaňovníci až pri strate vykázanej prvýkrát za rok 2021 (teda ľubovoľne v rokoch 2022 až 2026).

Viac: Ako na daňovú stratu v období pandémie, pred ňou i po nej

Stojí mikrodaňovník zato?

Bohvie. Vizuálne by aspoň chcelo, pravdepodobne je nový režim skutočne mienený ako zjednodušenie pravidiel pre vybrané subjekty – veď kto by nechcel každý rok napchať do nákladov všetko naraz? Bohužiaľ však zavedenie samostatného režimu “mikrodaňovník” popri ostatných dajmetomu “štandardných” daňovníkoch už dnes šialene zložité slovenské podnikateľské prostredie a najmä daňovo-účtovnú legislatívu len ďalej veselo komplikuje. Veď nedodržanie podmienok v konkrétnom roku, prípadne ich nesprávna aplikácia (stane sa Ti ani nevieš ako) znamená dodanenie a pokuty. Podobá sa to iným režimom z posledných rokov, ktoré boli rovnako mienené ako zjednodušenie, no v praxi vypálili skôr ako komplikácia: buď roztriedeniu firiem na mikro, malú a veľkú účtovnú jednotku, kedy si firmy musia sledovať splnenie podmienok pomerne krkolomne (a áno, ich porušenie znamená problémy) alebo režimu plateniu DPH z úhrad, ktorý DPH-čkovú legislatívu tiež skomplikoval a osobne som zatiaľ nestretol nikoho, kto ho využíva.

Združenie účtovníkov Slovenska spustilo za zrušenie celého režimu “mikrodaňovník” dokonca petíciu.

Oplatí sa mať radšej viacero subjektov za účelom zdanenia 15%-nou sadzbou dane?

Ak viacero subjektov existuje vedľa seba úplne prirodzene a každý z nich má svoj prirodzený model a dôvod, tak myslím neexistuje dôvod, prečo by pri zdaniteľných príjmoch/výnosoch do 49 790 EUR pre každú firmu samostatne nevyužili legálne sadzbu 15%. Môže ísť napr. o situáciu, kedy Jožko prevádzkuje malý e-shop s tovarom, zároveň šéfuje poradenskej firme s 1 zamestnancom a popri tom funguje zároveň ako autor a lektor či povedzme muzikant. Ak by však dôvodom viacerých subjektov bola čisto “hard-core” optimalizácia a dajme tomu 2 či 3 eseročky by robili to isté pre tých istých klientov (či dokonca) 1 odberateľa, podnikateľa môže postihnúť jedno zo základných pravidiel z Daňového poriadku:

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Nehovoriac o trestnom čine krátenia dane.

Viac:

Daňová optimalizácia 2018: 2+1 dôvodov, prečo to (zas) pôjde ťažšie

15-percentná daň z príjmov: oplatí sa založiť si viac firiem?

2021+: ďalšie zmeny?

Je ich opäť slušne veľa, no “do očí udrelo”:

  • končí nezdaniteľná časť na kúpeľnú starostlivosť
  • končí zvýhodnené daňové odpisovanie kúpeľných budov, tj pár rokov platná možnosť odpisovať o polovicu rýchlejšie (tj pokojne aj 20 rokov), ako iné nevýrobné budovy (40 rokov).
  • končí aj zvýhodnené daňové odpisovanie kúpeľných budov rekonštrukcií (technického zhodnotenia) kúpeľných budov. V podstate skončil 3x Andrej Danko.
  • končí aj zvýhodnené daňové odpisovanie zamestnávateľa s 49 a viac zamestnancami podľa pracovného práva, slúžiace priorite na bývanie zamestnancov (zo 6 rokov rovnomerne na 40 rokov rovnomerne). Pozdravujem všetkých, ktorí sa babrali a budú babrať s odpismi “pred”, “počas” a “po”
  • končí oslobodenie od dane z príjmov 13. a 14. platu. Vzhľadom na prepojenie medzi daňou z príjmov a odvodmi – tj odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne sa odvádzajú z príjmov zdaniteľných – končí aj oslobodenie od odvodov
  • zložito sledované a vypočítavané preddavky na daň z príjmov oznámi podnikateľovi samotný správca dane. Je možné, že odpadnú časté nezhody v praxe. No možno ani nie.

 

Chystáte sa vo svojej firme či zverených firmách aplikovať režim “mikrodaňovník”?

Napadli vám iné súvislosti, postrehy prípadne ste našli chybu? Podeľte sa v komentároch

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This