Mikrodaňovník a jeho výhody pre daň z príjmov

Mikrodaňovník nie je len „malá firma s 10 % daňou“. Ide o osobitný daňový režim s vlastnými podmienkami a viacerými sympatickými výhodami – výhodnejšie daňové odpisovanie, výhodný odpis pohľadávky, výhodnejšie odpisovanie daňovej straty. Kto sa ním môže stať, čo ho z režimu vyradí a kedy sa jeho výhody naozaj oplatia? Poďme na to.

KTO: na koho sa režim “mikrodaňovník” vzťahuje?

• mikrodaňovníkom sa na účely zákona o dani z príjmov stáva fyzická osoba s aktívnymi príjmami (živnostník, iná SZČO, autor s aktívnymi príjmami a pod.) alebo akákoľvek právnická osoba, spĺňajúca zákonné podmienky.
• mikrodaňovníkom sa tak nemôže stať napr. fyzická osoba zaregistrovaná ako prenajímateľ nehnuteľností (pri prenajímaní bez poskytovania iných ako základných služieb spojených s prenájmom). Je síce jedinou podmnožinou fyzických osôb-podnikateľov, ktorá si nemôže uplatniť výhodné paušálne výdavky a teda úľavy pre mikrodaňovníka by sa jej fakt zišli, ale bohužiaľ nie.
• mikrodaňovníkom sa nemôže stať ani autor s pasívnymi autorskými príjmami – tj príjmami za použitie diela na základe licenčnej autorskej zmluvy resp. tantiémami
• v rámci podnikateľov SZČO sa režim “mikrodaňovník” oplatí najmä tým, ktorí si uplatňujú reálne výdavky. Ktorých si myslím je pomerne málo: kto má rozum (a môže, tj neplatitelia DPH), uplatňuje si výhodné paušálne výdavky prípadne už rovno funguje “ako eseročka”. Zjednodušené pravidlá pre mikrodaňovníkov sa totiž vzťahujú na daňové výdavky, akým sú daňové odpisy majetku či daňové opravné položky – jedinou výhodou, ktorú môžu využiť aj SZČO paušalisti, je výhodné odpočítanie daňovej straty.
• dobré je nemýliť si “mikrodaňovníka” s režimom “mikro účtovná jednotka”. “Mikrodaňovník” je pojem a režim zo zákona o dani z príjmov, vzťahujúci sa teda k úprave základu dane a výpočtu dane pre vyššie definované subjekty bez ohľadu na to, či podliehajú účtovným predpisom alebo nie. “Mikro účtovná jednotka” + “malá účtovná jednotka” + “veľká účtovná jednotka” sú pojmy zo zákona o účtovníctve, vzťahujúce sa len na subjekty, ktoré vedú účtovníctvo, pričom “mikro” režim sa vzťahuje na firmy spĺňajúce aspoň 2 z 3 podmienok (majetok max. 450 000 EUR, čistý obrat max. 900 000 EUR a priemerný prepočítaný počet zamestnancov 10) počas aspoň 2 rokov a znamená mikroskopické zjednodušenie výkazov a oceňovania, s minimálnym vplyvom na daň z príjmov.
• postavenie “mikrodaňovník” nie je možnosť: kto podmienky uvedené vyššie spĺňa, vzťahujú sa naňho pravidlá pre túto samostatnú kategóriu. Na tento účel je teda potrebné si – každý rok – odsledovať, či v danom roku (!) daný podnikateľ do tejto kategórie spadá/nespadá a v závislosti od toho, urobiť, čo treba. Na druhej strane výhody uvedené nižšie (odpisy, opravné položky a daňová strata) sú pre mikrodaňovníka voliteľné – vybrať si ich môže, no nemusí.

KEDY: ktoré podmienky musí mikrodaňovník spĺňať?

• mikrodaňovníkom je podnikateľský subjekt, ktorého zinkasované príjmy (fyzické osoby bez podvojného účtovníctva) resp. zaúčtované výnosy (subjekty s podvojným účtovníctvom) boli v posudzovanom roku maximálne 60 000 EUR. Táto suma sa síce opticky podobá pre sumu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH, ale tu podobnosť končí:
• súvislosť č. 1: dosiahnutie tejto sumy sa posudzuje za zdaňovacie obdobie, tj to, či sa na daného podnikateľa vzťahujú úľavy určené pre mikrodaňovníka, vieme definitívne odklepnúť a uplatniť až po skončení prípadne uzatvorení roka.
• súvislosť č. 2: pozor na prípadné “mýlenie” si s obratom pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Tj aktuálne sumami 50 000 EUR a 62 500 EUR – ktoré sa síce sledujú za kalendárny rok, no je to pestrejšie – podnikateľ ho môže dosiahnuť v priebehu roka a platiteľom DPH sa môže stať v priebehu i po skončení roka (podrobnejšie). A sleduje sa hodnota dodávok, tj suma dodaných tovarov a služieb, bez ohľadu na úhradu a typ podnikateľa (právnická osoba s podvojným účtovníctvom, SZČO s inkasným princípom a pod.).
• súvislosť č. 3: do obratu na účely povinnej registrácie za platiteľa DPH sa počítajú často úplne iné sumy – hodnota dodaných tovarov a služieb s miestom dodania v SR (a teda bez tržieb za predaj služieb s miestom dodania v zahraničí) a okrem iného aj bez tržieb za predaj majetku, preddavkov a bez ohľadu na to, či ide o výnos alebo účet časového rozlíšenia (napr. výnos či príjem budúcich období). Na účely “zaradenia sa” do postavenia mikrodaňovníka sa počítajú iba zinkasované príjmy (SZČO s jednoduchým účtovníctvom, reálnymi výdavkami na základe daňovej evidencie a paušalisti, dokonca vrátane prijatých preddavkov) resp. zaúčtované výnosy (eseročky a iné subjekty s podvojným účtovníctvom).
• súvislosť č. 4: mikrodaňovníkom teda môže byť neplatiteľ DPH, no rovnako aj platiteľ DPH.
• podnikateľ sa môže považovať za mikrodaňovníka iba v prípade, ak v danom roku s akoukoľvek závislou osobou nerealizoval tzv. kontrolovanú transakciu na účely transferového oceňovania. Teda ak existujú dve spoločnosti prepojené majetkovo (spoločník, podiely), personálne (skrze osoby štatutára) alebo inak (za účelom zníženia dane) prípadne “mix” eseročky a jej spoločníka-živnostníka či autora plus prepojenie teda nielen existuje, ale medzi týmito prepojenými subjektmi bol v posudzovanom roku zároveň uskutočnený takmer akýkoľvek obchod – vtedy režim “mikrodaňovník” padá. A to aj v prípade, ak má ošetrené transferové oceňovanie, teda minimálne použitú trhovú cenu, prípadne nemusí viesť transferovú dokumentáciu (pri nevýznamných transakciách resp. transakciách neovplyvňujúcich základ dane). V praxi môže ísť o malé eseročky, ktoré svojmu spoločníkovi, konateľovi či príbuznému spoločníka/konateľa vyplácajú nájomné za prenájom sídla, kancelárie či skladu alebo autorské licenčné odmeny.  Viac: Transferové oceňovanie po novom 2023: čo nám zjednodušili?
• mikrodaňovníkom nemôže byť firma v likvidácii, v konkurze alebo fyzická osoba, ktorej bol povolený splátkový kalendár podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii
• mikrodaňovníkom nemôže byť firma, ktorej zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

A ČO: aké úľavy a zjednodušenia sa na mikrodaňovníka vzťahujú?

Daňové odpisovanie majetku flexibilným spôsobom

• takmer každý hmotný odpisovaný majetok patriaci do daňových odpisových skupín 0 až 4 (de facto okrem budov, no zároveň vrátane elektromobilov) môže mikrodaňovník daňovo odpísať kedykoľvek a akokoľvek. A teda aj naraz v roku zaradenia do užívania, prípadne si to rozdeliť spôsobom, ktorý sa mu hodí na zníženie základu dane z príjmov, resp. optimalizáciu – prvý rok 50%, druhý 28% a tretí 22%.
• pozor, takéto na prvý pohľad skvelé a benevolentné zahrňovanie vstupnej ceny majetku do nákladov “dľa potreby” sa týka len a len odpisov daňových – tj odpisov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré sa uplatňujú v daňovom priznaní k dani z príjmov ako daňový náklad. Netýka sa odpisov účtovných, ktoré by v prípade eseročiek mali byť nastavené a v účtovníctve uplatňované podľa reálneho opotrebenia/používania majetku. Samozrejme v malých firmách z dôvodu jednoduchosti – či nevedomosti – sa účtovné odpisy rovnajú často daňovým. Mne však vychádza, že akonáhle si eseročka zvolí napr. daňové odpísanie auta napr. za 10 000 EUR hneď naraz v prvom roku podnikania, o to viac by účtovné odpisy mala natiahnuť na nejakú normálnu dobu plánovaného využitia auta, či už vypočítanú presne alebo aspoň hrubý odhad 10 rokov. V opačnom prípade – účtovné odpisy sa rovnajú daňovým – by predmetná eseročka už hneď v druhom roku po obstaraní auta vykazovala v závierke majetok v sume 0 EUR: čo predsa nemusí pôsobiť dobre pre banky či investorov.
• osobné automobily so vstupnou cenou 48 000 EUR a viac sa aj v prípade mikrodaňovníkov daňovo odpisujú “po starom” – tj rovnomerne 4 roky. Navyše je potrebné urobiť daňový test (všetci daňovníci): v prípade, ak základ dane z príjmov je nižší ako 12 000 EUR (pri 1 aute, pri viacerých sa testuje násobok 12 000 EUR x počet áut), v daňových nákladoch sa uplatní ročne iba 12 000 EUR, resp. pomerná časť
• pravidlá pre ultrazrýchlené benevolentné odpisovanie sa uplatnia iba pri zaradení majetku do užívania v roku, v ktorom bude daná firma považovaná za mikrodaňovníka – tj v danom roku spĺňa všetky podmienky uvedené vyššie. Pri zaradení majetku do užívania v roku, v ktorom tieto podmienky nespĺňa, odpisuje daný majetok “štandardne” resp. “po starom” – podľa doby odpisovania pre jednotlivé odpisové skupiny. Keďže čísla a podmienky sa v mnohých firmách z roka na rok menia, v roku 2026 môže napr. modelová eseročka zaradiť do užívania automobil za 40 000 EUR a rovno ho napríklad aj naraz daňovo odpísať, no v r. 2028 bude (keďže podmienky pre mikrodaňovníka už nebude spĺňať) MacBook za 2 000 EUR odpisovať 4 roky. Pozor ešte na rozdiel medzi dátumom obstarania majetku a dátumom zaradenia do užívania – na naše účely je podstatný ten druhý.
• mikrodaňovník nemôže uplatniť prerušenie daňových odpisov – tj či už majetok daňovo odpíše naraz, za 2 roky, za 3 roky atď, vždy musí byť odpísaný najneskôr v “štandardnej” dobe odpisovania pre daný majetok. Prerušenie daňových (pozor, nie účtovných) odpisov na 1 či viacero rokov sa v praxi uplatňuje najmä z dôvodu daňovej optimalizácie – napr. aby mohla firma v danom roku využiť výhodu odpočítania starej daňovej straty a výhodu plynúcu z odpisov presunúť do rokov nasledujúcich
• vyradenie (predaj, darovanie atď) ultrazrýchlene/ľubovoľne odpísaného majetku ešte pred štandardnou dobou odpisovania (napr. počítače či osobné autá 4 roky) spomenutú výhodu vynuluje. V tomto prípade sa základ dane zvyšuje o už uplatnené odpisy mínus odpisy, ktoré by firma uplatnila, ak by odpisovala štandardne. Inak povedané: neštandardnú úsporu z rokov pred rokom vyradenia vráti podnikateľ v roku vyradenia späť štátu a je na rovnakom bode ako “štandardný” daňovník
• na účely výpočtu daňovej zostatkovej ceny sa použijú sumy štandardných daňových odpisov – tj aj v prípade, ak mikrodaňovník odpisuje majetok ultrazrýchlene, daňovú zostatkovú cenu počas jednotlivých rokov odpisovania vypočítava a sleduje s použitím štandardných odpisov platných pre “štandardných” daňovníkov
• predaj a iné vyradenie auta daňové úľavy mikrodaňovníka potenciálne zrušia. Pri predaji osobného auta – a niektorých ďalších dopravných prostriedkov, napríklad športových člnov či kozmických lodí – sa totiž daňová zostatková cena vypočíta ku dňu vyradenia majetku. A do daňových nákladov ju však možno zahrnúť najviac do výšky príjmu z predaja. Toto pravidlo platí pre štandardných daňovníkov aj mikrodaňovníkov. V praxi tak môže mikrodaňovník pri predaji auta pred uplynutím štandardnej doby odpisovania prísť o časť daňovej výhody, ktorú získal jeho ultrazrýchleným odpisovaním. Viac o úpravách pri predaji auta

Neplatia limity pre daňové odpisy majetku, ktorý prenajímame

• pri majetku poskytnutom na prenájom nebudú odpisy z majetku z odpisových skupín 0 až 4 (tj takmer všetko okrem budov) limitované do výšky príjmov z prenájmu. Uplatní sa pomerne jednoduchý režim – do výnosov/príjmov patrí nájomné, do daňových nákladov daňové odpisy bez ohľadu na výšku či úhradu nájomného s možnosťou voľby odpisovať “ultrazrýchlene/ľubovoľne”.
• ostatní “štandardní” daňovníci fungujú naďalej s pomerne zložitým režimom, kedy odpisy prenajatého majetku závisia od možnej výšky nájomného, jeho úhrad a obdobia, na ktoré sa vzťahuje (viac: Prenajímam nehnuteľnosť: náklady, odpisy, dane a odvody: otázky a odpovede).

Daňové opravné položky k pohľadávkam flexibilným spôsobom

• mikrodaňovník môže ako daňový náklad tvoriť daňové opravné položky k pohľadávkam (rozumej: najmä neuhradeným vyšlým faktúram) rovné účtovným opravným položkám. Inak povedané: rizikovosť možnej neuhradenej pohľadávky zohľadní nejakým percentom v účtovníctve skrze účtovnú opravnú položku a táto je v prípade mikrodaňovníka bez akýchkoľvek testov, limitácií a úprav v plnej sume rovno aj daňovou opravnou položkou. Vrátane úrokov, sankcií a iného príslušenstva.
• mikrodaňovníkovi eseročke síce už hneď pri fakturácii jeho dodávok vzniká zdaniteľný výnos, no v prípade rizikovej pohľadávky môže zdanenie tohto výnosu v roku “vzniku rizikovosti” dočasne znížiť do ľubovoľnej výšky. Na rozdiel od ostatných “štandardných” daňovníkov, ktorí síce účtovne môžu opravné položky tvoriť rovnako ľubovoľne, no daňovo vedia zohľadniť len ich časť (v roku uplynutia 360 dní od splatnosti maximálne 20% z jej hodnoty bez úrokov a iných sankcií, zvyšok neskôr a postupne atď).
• pozor, opravné položky sú vždy iba dočasnou úľavou od zdanenia. Definitívny daňový odpis pohľadávky má minimálne na daňové účely ešte zložitejšie pravidlá, minimálne pre daňovníkov “štandardných”. Pohľadávku je pri upustení od jej vymáhania možné síce kedykoľvek vyradiť z účtovníctva, no daňovo ju však vieme odpísať iba v niektorých prípadoch resp. postupne v priebehu niekoľkých rokov. Mikrodaňovníci však môžu pohľadávku kedykoľvek vyradiť z účtovníctva resp. evidencie (teda z aktívneho sledovania a vymáhania resp. čakania na úhradu), pričom daňovo ju vedia odpísať do výšky “svojej” opravnej položky (ultravýhodnej opravnej položky pre mikrodaňovníka). V preklade: účtovný odpis sa rovná daňovému odpisu. 
• v každom prípade – pri odpisoch majetku, opravných položkách a odpisoch pohľadávok či dokonca aj strate – pozor na rozdiel medzi “účtovným a daňovým”. Aj v prípade celkového výsledku (účtovný výsledok hospodárenia vs základ dane sú v praxi často 2 rozdielne čísla) aj v prípade “nákladov” – viac napr. tu Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty.

Daňový odpis pohľadávky flexibilným spôsobom

• ešte raz: poteší aj jednoznačná daňová úľava pri definitívnom odpise pohľadávky. Účtovne je možné pohľadávku vyradiť kedykoľvek, kedy sa podnikateľ rozhodne ju nevymáhať. Daňovo ju odpíše tiež v rovnakom roku

Odpočítanie daňovej straty flexibilným spôsobom

• “štandardní” daňovníci môžu daňovú stratu odpísať až počas obdobia 5 rokov. A to ľubovoľne podľa potreby v zmysle “legálna daňová optimalizácia”, pričom v každom z týchto rokov maximálne do výšky 50% základu dane daného roka.
• mikrodaňovníci môžu daňovú stratu “použiť” “do výšky základu dane” – tj ľubovoľne. Napr. v r. 2026 vykázať daňovú stratu 10 000 EUR a v r. 2027 ju od vykázaného kladného základu dane 15 000 EUR odpočítať v plnej miere. Zdania tak len zvyšných 5 000 EUR.

Viac: Ako na daňovú stratu v období pandémie, pred ňou i po nej

Stojí mikrodaňovník za to?

Bohvie. Vizuálne by aspoň chcelo, pravdepodobne je tento režim skutočne mienený ako zjednodušenie pravidiel pre vybrané subjekty – veď kto by nechcel každý rok napchať do nákladov všetko naraz? Bohužiaľ však zavedenie samostatného režimu “mikrodaňovník” popri ostatných dajmetomu “štandardných” daňovníkoch už dnes šialene zložité slovenské podnikateľské prostredie a najmä daňovo-účtovnú legislatívu len ďalej veselo komplikuje. Veď nedodržanie podmienok v konkrétnom roku, prípadne ich nesprávna aplikácia (stane sa Ti ani nevieš ako) znamená dodanenie a pokuty. Podobá sa to iným režimom z posledných rokov, ktoré boli rovnako mienené ako zjednodušenie, no v praxi vypálili skôr ako komplikácia: buď roztriedeniu firiem na mikro, malú a veľkú účtovnú jednotku, kedy si firmy musia sledovať splnenie podmienok pomerne krkolomne (a áno, ich porušenie znamená problémy) alebo režimu plateniu DPH z úhrad, ktorý DPH-čkovú legislatívu tiež skomplikoval a osobne som zatiaľ nestretol nikoho, kto ho využíva.

Aplikujete vo svojej firme či zverených firmách režim “mikrodaňovník”?

Napadli vám iné súvislosti, postrehy prípadne ste našli chybu? Podeľte sa v komentároch