Dankov rekreačný príspevok limituje slušné množstvo pravidiel, no pravidlo, že preplatiť a v daňových výdavkoch si uplatniť je možné len ubytovacie služby a nie službu prenájmu, mi príde absurdné. Čosi podobné už dávnejšie daniari tvrdia o pracovných cestách živnostníkov. Dnes opäť prioritne o službe a trhovisku Airbnb, ale aj o iných platformách či formách objednania si vlastného prenocovania: aké sú rozdiely v jednotlivých režimoch ubytovateľov a čo je potrebné skúmať, ak si cez Airbnb či hocikde inde objednávate rekreačný pobyt či pracovnú cestu?
majetok
4 x odpočítanie DPH: Kedy ÁNO vs kedy NIE? Ako na úpravy odpočítanej DPHčky a súkromnú spotrebu? A pozor na benefity
Podnikateľ-platiteľ DPH má v mnohých situáciách jednoznačné právo na nákup vstupu “za cenu bez DPH” – teda právo na odpočítanie vstupnej DPH či oddanenie DPHčkou rôznymi spôsobmi. V prípade mnohých vstupov jednoznačne áno, v prípade mnohých však vôbec nie a často musí odpočítavanú DPH-čku krátiť.
Kedy ÁNO: napr. aj v situáciách, keď daný nákup použije na obchody, pri ktorých DPHčku na výstupe neplatí. Viac napr. v článku 10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
Kedy NIE: napr. v prípade jednoznačného použitia na súkromnú spotrebu či obchody bez výstupnej DPH a zároveň jednoznačne oslobodené. Prípadne alkohol, cigarety či iné pohostenie a zábavu 🙂 Viac napr. tuto: 12 situácií, kedy si NAISTO nemôžete odpočítať DPH-čku
No a kedy iba ČIASTOČNE: ak daný vstup použije na obchody aj oslobodené (pozor, v praxi často prenájom, no aj predaj zlata či kryptomien) prípadne sa do toho “zamontuje” súkromná spotreba. Áno, sumu DPH z dokladu je často potrebné “koeficientovať dvakrát”. Za toto si účtovník skutočne zaslúži tú fľašu či cigaretu 🙂
15%, 19%, 21% či ako to vlastne je? Mikrodaňovník a iné novinky pre daň z príjmov 2020/2021/2022
Atraktívnu 15%-nú sadzbu z dane z príjmov, ktoré si prvýkrát užijeme za rok 2020, si niektorí z nás užijú aj poslednýkrát. Do vládnej novely zákona o dani z príjmov pre rok 2021 sa totiž na poslednú chvíľu podarilo “prepašovať” aj niektoré zásadné zmeny. V r. 2020 sa sadzbou 15% zdaňuje základ dane z príjmov SZČO, eseročiek prípadne iných obchodných spoločností s príjmami/výnosmi max. 100 000 EUR. V r. 2021 sa sadzba 15% vzťahuje už len na firmy s ročnými zdaniteľnými príjmami/výnosmi max. 49 790 EUR. Nové sadzby, nový režim “mikrodaňovník”, daňový bonus a iné nové úľavy či zrušenie mnohých doterajších – poďme na to.
Obsah
- Čo vlastne kedy ušetríme? :)
- KTO: na koho sa nový režim "mikrodaňovník" vzťahuje?
- KEDY: ktoré podmienky musí mikrodaňovník spĺňať?
- A ČO: aké úľavy a zjednodušenia sa na mikrodaňovníka vzťahujú?
- Stojí mikrodaňovník zato?
- Oplatí sa mať radšej viacero subjektov za účelom zdanenia 15%-nou sadzbou dane?
- 2021+: ďalšie zmeny?
Prenájom nehnuteľností vs ubytovacie služby: aký je rozdiel z pohľadu DPH či dane z príjmov?
1.1.2019 vstúpila do platnosti zmena súvisiaca s prenájmom nehnuteľností, kde platitelia dane musia čeliť oslobodeniu od DPH, limitácie pri odpočítaní DPH a v konečnom dôsledku sa nevyhnú ani používaniu koeficientu pri nehnuteľnostiach. Prijaté zmeny znamenajú pre podnikateľské subjekty hľadanie nových možností, ako si nastaviť svoje podnikateľské aktivity, čo najvýhodnejšie. Pre správne pochopenie DPHčky v prípade nehnuteľností je vhodné si súvisiace služby rozpliesť na prenájom a ubytovacie služby.
Vklady, “vklady”, pôžičky a iné: ako vložiť peniaze, auto či dobytok do (vlastnej či cudzej) firmy
“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho 🙂 Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu””, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo a nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
Akciové fondy, pôžičky, nehnuteľnosti či deti: investície namiesto odvodov
“Ja keď tých 300 EUR namiesto naliatia do Sociálnej poisťovne šikovne zainvestujem, tak o 30 rokov som niekde úplne inde než teraz”. Touto vetou sme skončili príbeh o prichádzajúcej odvodovej zime a dnes ňou pokračujeme 🙂 Takto totiž vidia platenie odvodov do Sociálnej poisťovne mladí perspektívni a dobre zarábajúci podnikatelia resp. IT kontraktori, ktorí hospodárenie štátu prekukli a vedia si to spočítať. A to aj napriek výhražným listom od Sociálnej poisťovne adresovaných im či ich zamestnávateľom – sú účinné asi tak, ako poplašné správy odrádzajúce od používania “nekrytej” meny, ktoré užívateľom bitcoinu adresovala v roku 2011 Národná banka Slovenska, mimochodom najväčší vydavateľ ničím nekrytej meny. Nuž poďme teda k tým ETF fondom, resp. iným moderným či menej moderným formám investovania: ako sa zdaňujú, resp. čo sa z nich platí či neplatí?