Akciové fondy, pôžičky, nehnuteľnosti či deti: investície namiesto odvodov

“Ja keď tých 300 EUR namiesto naliatia do Sociálnej poisťovne šikovne zainvestujem, tak o 30 rokov som niekde úplne inde než teraz”. Touto vetou sme skončili príbeh o prichádzajúcej odvodovej zime a dnes ňou pokračujeme 🙂 Takto totiž vidia platenie odvodov do Sociálnej poisťovne mladí perspektívni a dobre zarábajúci podnikatelia resp. IT kontraktori, ktorí hospodárenie štátu prekukli a vedia si to spočítať. A to aj napriek výhražným listom od Sociálnej poisťovne adresovaných im či ich zamestnávateľom – sú účinné asi tak, ako poplašné správy odrádzajúce od používania “nekrytej” meny, ktoré užívateľom bitcoinu adresovala v roku 2011 Národná banka Slovenska, mimochodom najväčší vydavateľ ničím nekrytej meny. Nuž poďme teda k tým ETF fondom, resp. iným moderným či menej moderným formám investovania: ako sa zdaňujú, resp. čo sa z nich platí či neplatí?

ETF akciové fondy

Pravidelné investovanie čo i len pár eur mesačne do Exchange Trade Fondov je ideálnou formou, ako si “bežný človek” – tj nie profesionálny investor – dokáže prirodzenou a zdravou formou zabezpečiť svoj dôchodok, resp použiteľnú sumu na budúci život, nech sa už preň rozhodne v oficiálnom štátom regulovanom dôchodkovom veku alebo v zmysle módneho hesla “do dôchodku mladí a bohatí” aj kedykoľvek skôr. Peniaze investora sú zhodnocované v akciovom mixe – tj nie v konkrétnej spoločnosti vo forme vlastníctva obchodovateľnej akcie, ale v balíku kvalitných akcií vybraných spoločností, ktorý manažuje akciový fond. Diverzifikácia ako menej riziková cesta.

Investor svoje prostriedky počas mesiacov a rokov teda len ukladá a kým neexistuje akútny dôvod, nevyberá. Jeho peniaze sa teda zhodnocujú dlhodobo, okrem iného reinvestovaním dosiahnutých dividend. Každoročne zarobené dividendy teda nedorazia na bankový účet investora/sporiteľa, rovnako nie sú ani pripísané na jeho virtuálny účet – jednoducho sa s nimi pracuje ďalej. A efekt “zloženého úročenia” resp. “výnosu z výnosu” v budúcnosti urobí svoje.

A teraz k zdaneniu.

Ak investor dividendy nezinkasuje – na bankový účet, na účet Paypal ani žiadny virtuálny účet v konkrétnej firme/službe, ktorá mu investovanie sprostredkováva – zdaniteľný príjem nedosiahol a daň z príjmov teda neplatí. Ani odvody.

Druhá vec je kapitálový výnos v zmysle “najprv kúpim a neskôr so ziskom predám”. Ten sa zdaňuje ako príjem z prevodu cenných papierov, tj ako ostatný príjem fyzickej osoby. Principiálne to znamená 19%-nú daň z príjmov bez uplatnenia nezdaniteľných častí ako aj paušálnych výdavkov a následne aj 14%-ný zdravotný odvod.

Uvedené však platí len pre krátkodobé investovanie. Dlhodobé – o ktorom hovoríme – je pre sporiteľa výhodné, keďže je oslobodené od dane z príjmov a rovnako aj od zdravotného odvodu. Oslobodený totiž je:

príjem z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

Dlhodobé investovanie do akciových fondov teda nielenže dokáže šikovne zabezpečiť peniaze na starobu, no navyše ani nepodlieha zdaneniu. Druhá vec je, že ak si investor Jožko po 30 rokoch “vyberie” svoje peniaze, tj odpredá akcie a opäť ich niekde zainvestuje ako istinu, aby mu z nej plynula ročná renta/výnos na bežné živobytie v jednotlivých strieborných rokoch – napr. do nehnuteľnosti na prenájom, realitného fondu a pod. – príjem dosiahnutý z tohto novozainvestovaného kapitálu už pravdepodobne zdaní. Ale to je už iný príbeh… :)

Nedávno som sa stretol so situáciou, kedy modelový Jožko investoval do akciových fondov prostredníctvom zahraničného brokera a ročné dividendy mu pristáli na virtuálnom účte v danej službe / u daného obchodníka. Neboli teda reinvestované, ale zinkasované. A to už je iná káva. V tomto prípade Jožko prijaté dividendy zdaňuje. Aj príjem na virtuálnom účte sa totiž považuje za zdaniteľný príjem. Okrem iného mi to potvrdila aj Finančná správa:

…z pohľadu zdanenia príjmov nie je rozhodujúce, či sú finančné prostriedky daňovníka uložené na obchodnom účte u brokera, alebo sú tieto finančné prostriedky prevedené na osobný účet daňovníka. Uvedené platí v prípade, ak sú v súlade s konkrétnymi obchodnými podmienkami na obchodnom účte u brokera uložené finančné prostriedky daňovníka.

A potvrdila + vyargumentovala to aj v minulosti pri virtuálnych účtoch v iných službách, kam podnikatelia inkasujú svoje zárobky: napr. za predaj šablón v službe Envato, za predaj čohokoľvek na Etsy resp. na platobný účet PayPal a podobne. Viac: Príjmy na účte PayPal resp. na virtuálnych účtoch: zdaňuje ich vôbec SZČO?

Akurát tu už zdanenie nie je celkom jasné 🙂 Keď pogúglite zákon o dani z príjmov a prípadne aj všetko ostatné, vyjde to na 2 možnosti:

  • buď ide o kapitálový príjem fyzickej osoby v zmysle “ostatné výnosy z cenných papierov” – teda daň z príjmov v sadzbe 19%. Zdravotné odvody sa v tomto prípade neplatia
  • alebo ide o podiely na zisku obchodnej spoločnosti, ktoré sa zdaňujú 7%-nou daňou z príjmov, no rovnako bez zdravotných odvodov. Teda rovnaký model, akým sa zdaňujú “vybraté” resp. rozdelené dividendy z vlastnej spoločnosti – do konca r. 2016 sa z nich platili iba zdravotné odvody (a nič viac), od r. 2017 sa z nich platí daň z príjmov (a nič iné). V prípade slovenského prijímateľa a zahraničnej spoločnosti ide o 7%.

Je to predsa len rozdiel :)

Update: správnym postupom je podľa môjho osobného názoru B). Dividendy zdaní Jožko v osobitnom základe dane v zmysle § 51e v daňovom priznaní za seba ako fyzickú osobu a to sadzbou dane 7%. Áno, výhodejšia verzia. Ak boli dividendy vyplatené zo zdrojov v zahraničí v zahraničí zdanené, to samozrejme neovplyvňuje Jožkovu povinnosť – keďže je stále daňovým rezidentom SR.  Zahraničnú daň ošetrí skrze metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia (správny postup v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a príslušnou krajinou) – buď niečo v SR napokon doplatí alebo – ak v zahraničí zaplatil viac – môže byť zdanenie o trochu drahšie ako slovenských 7%.

Podľa výkladu Finančnej správy je však správnym postupom A). Daniari vychádzajú z názoru, že “ETF sú subjekty kolektívneho investovania” – a teda ide o aj v ich prípade o podielové fondy. A zdaňujú sa teda v zmysle § 7 ako ostatný výnos z cenných papierov, sadzbou dane 19% prípadne + 25% a to bez zdravotných odvodov. Rovnako však s ošetrením prípadnej dane zaplatenej v zahraničí. Názor metodikov je však právne nezáväzný a “svätým písmom” je len zákon – ktorý pojem “ETF” v čase vzniku predmetných ustanovení nepoznal.

Vyššie spomenutú dilemu uvádzam najmä preto, že situácií vyplácania/nevyplácania/investovania peňazí prostredníctvom rôznych obchodných spoločností je mnoho – a na účely zdanenia je potrebné každú rozpliesť a posúdiť individuálne.

Peer-to-peer pôžičky, kolektívne požičiavanie resp mikropôžičky?

Modelov a firiem na trhu je aj v tomto prípade viac (napr. Žltý melón či Mintos). No princíp je jasný: Jožko požičia 200 EUR, Janko 100 EUR, Evička 50 EUR a Zuzka 149 EUR. “Pôžičková” spoločnosť ich požičia ďalej dlžníkom, spravidla prostredníctvom online platformy – teda dostupnejšie, rýchlejšie a často aj lacnejšie. A naopak Jožko, Janko, Evička a Anička po čase dostanú svoj úrokový výnos, vzhľadom na online promptnosť často aj výhodnejší než v inom modeli. A vzhľadom na existenciu sprostredkovateľa ako garanta úrokový výnos (a vlastne aj požičanú istinu) na rozdiel od situácie “Jožko požičial 200 EUR Ferovi a Fero už sa neozval” aj skutočne dostanú 🙂

No a čo so zinkasovanými úrokmi?

V tomto prípade ide jednoznačnejšie o “úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek”, ktoré sa ako kapitálový príjem fyzickej osoby zdaňujú 19%-nou daňou z príjmov bez uplatnenia nezdaniteľných častí a paušálnych výdavkov v podanom daňovom priznaní. A tentoraz aj 14%-ným jednorazovým zdravotným odvodom, ktorým poteší zdravotná poisťovňa investorov Jožka & spol. pár mesiacov po podaní daňového priznania. Tento zaplatený zdravotný odvod je však možné uplatniť ako daňový náklad – buď v niektorom z ďalších rokov alebo prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok, ktorý už bol zdanený – a zdanenie tak stiahnuť na cca 30%.

Zdaňuje sa samozrejme nielen úrok vyplatený na bankový účet, účet PayPal či virtuálny účet v konkrétnej službe, ale aj jeho reinvestovanie prípadne započítanie s inými záväzkami v danej službe.

Kryptomeny ako investícia …

Poďme späť k bitcoinu, litecoinu, ethereu a ďalším kryptomenám – údajne je ich viac než 2200 a kto chce, môže si naprogramovať vlastnú (čo aktuálne skúsil Facebook, no s popretím základného princípu decentralizovanej meny). Verejnosť sa často mylne domnieva, že zmyslom kryptomien je zhodnocovanie úspor a investovanie (a preto sa aj na prasknutí bubliny spred 2 rokov baví). Satoši Nakamoto – nech už sa pod týmto pseudonymom skrýva ktokoľvek – však pred desiatimi rokmi vytvoril digitálny bitcoin za jediným účelom: aby naňho nesiahol štát. Infláciou, nezdravým zdaňovaním a reguláciami, prípadne rovno bezzudným znárodnením – znárodňovanie sa totiž nedialo len po nástupe komunistov v Československu, ale napr. aj nedávno na Cypre, členskej krajine EÚ. No hodnota kryptomien občas stúpa – práve vďaka dopytu užívateľov, tj hlade po ich slobodnom používaní. A ten je zas poháňaný novými reguláciami či znárodneniami… :)

A teda zdanenie: čo ak dnes kúpim zopár kryptomiena za EURá, kryptomeny v praxi nepoužijem (napr. na nákupy) a za dva roky hodnota mojej neplánovanej investície vzrastie napr. 3-násobne? V čase písania tohto článku (jar-leto 2019) kurz minimálne bitcoinu po dlhom čase skutočne pekne rastie . Nuž oficiálne z rozdielu medzi nákupom a predajom v EURách platí fyzická osoba vyššie spomenutú 19%-nú daň z príjmov a 14%-né zdravotné odvody (ostatný príjem fyzickej osoby). Prípadným uplatnením týchto odvodov ako daňového výdavku je možné zdanenia “stiahnuť” na cca 30%, ale to je asi tak všetko.

Za rastúci bitcoin je samozrejme možné nakúpiť ethereum, za ethereum litecoin a tak sa s tým hrať každé 2 dni. Napriek tomu, že transakcie väčšiny známych kryptomien sú hrdo verejné, som presvedčený, že takéto obchody z daňového hľadiska už nedá dokopy nikto – možno ani štát, no hlavne si to “hodí” účtovník resp. daňový poradca. Nehovoriac o tom, že je potrebné zdaniť aj sumu kryptomeny, za ktorú kúpite kávu, víno, resp. akýkoľvek iný tovar či službu.

Viac: Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede

Photo: fotobanka Pexels

Nehnuteľnosti

Nezdravým a nezodpovedne hazardným znižovaním úrokov dnes štát ešte stále nafukuje ceny nehnuteľností pre jedných šikovníkov a zároveň znižuje náklady ich financovania pre tých druhých. Kúpa nehnuteľnosti za účelom prenájmu ako zdroja pravidelnej renty však dáva zmysel v rôznych časoch, v tomto prípade však už štát takýto biznis či zhodnocovanie “bežných smrteľníkov” slušne komplikuje. Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť “mimo živnosti” – tj bez ďalších doplnkových služieb – si bohužiaľ ako jediná SZČO nemôže uplatniť paušálne výdavky. Tie reálne sú bohužiaľ na pochopenie slušne komplikované, najmä v situácii ak si prenajímateľ chce v nákladoch uplatniť aj nákupnú cenu prípadne rekonštrukciu prenajímanej nehnuteľnosti. Na druhej strane z príjmov z prenájmu sa neplatia odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne.

Viac: Prenajímam nehnuteľnosť: náklady, odpisy, dane a odvody: otázky a odpovede

Deti

Zatiaľ sa nezdaňujú. Akurát čosi stoja 🙂 Pred zavedením štátom regulovaných dôchodkových systémov cca pred viac ako 100 rokmi však boli prirodzeným priebežným dôchodkovým pilierom – v zmysle rozprávky o troch grošoch každý produktívny jedinec dával tretinu príjmu na svojich starých rodičov, tretinu na svoje deti (a tretinu si ponechal), pričom po zostarnutí a strate schopnosti zarábať sa oňho rovnakým spôsobom postarali jeho deti.

To by v tom bol čert, aby sa zo šiestich detí nejakej dcére nepodarilo výborne zamestnať alebo synovi sa dobre oženiť či rozbehnúť výnosné podnikanie. Navyše nefinančné služby v podobe starostlivosti či vôbec akéhokoľvek ľudského záujmu, ktorý možno očakávať najskôr od vlastných detí, sú v starobe na nezaplatenie.

Citácia je z knihy “Zlé peniaze” od Juraja Karpiša

Európske štáty si však starostlivosť o dôchodcov neskôr sprivatizovali svojimi vlastnými menej podarenými verziami priebežného dôchodkového systému a investície do potomstva tak už pôsobia menej atraktívne. Možno práve preto – a samozrejme aj z krátkodobých politických motívov – štát ich existenciu rodičom dotuje: okrem iného úľavou na dani z príjmov zvanou daňový bonus. Pozor, pred blížiacimi sa voľbami 2020 hradní páni deťom do 6 rokov výšku daňového bonusu zdvojnásobili. Pri 2 deťoch – Jankovi 2 roky a Aničke 4 roky – to ročne namiesto 530+ EUR činí 1060+ EUR.

Photo: fotobanka Pexels

Pre istotu – pozor na “háčiky”:

Daňový bonus na deti – jedno, dve či povedzme aj šesť – dostane:

  • rodič, ktorý má príjmy zo zamestnania minimálne vo výške 6-násobku zákonnej minimálnej mzdy pre prvý stupeň náročnosti práce, tj v r. 2019 ide o sumu 3 120 EUR. Ak rodič/rodička pracovala iba niekoľko mesiacov v roku, zarobila menej ako 3 120 EUR, no na základe jednotlivých mesačných miezd spĺňajúcich podmienku aspoň polovice zákonnej minimálnej mzdy jej zamestnávateľ daňový bonus priznal, daňový bonus jej ostáva. Ak rodič/rodička pracovala iba niekoľko mesiacov v roku, no daňový bonus si u zamestnávateľa neuplatnila s tým, že tak urobí v daňovom priznaní, no v daňovom priznaní je jej celkový ročný príjem zo zamestnania nižší ako 3 120 EUR, má smolu.
  • daňový bonus dostane aj rodič, ktorý má takýto príjem aj vo vlastnej firme – a to dokonca aj v prípade, ak nejde o pracovnú zmluvu, ale zmluvu o výkone funkcie konateľa
  • živnostník, prípadne iná samostatne zárobkovo činná osoba (advokát, sprostredkovateľ a pod.), ktorej ročný príjem (príjem, nie základ dane) z takéhoto podnikania je minimálne 3 120 EUR (2019) a nevykazuje stratu. Ak má SZČO rozum a nie je napríklad notárom (povinne platiteľ DPH, čiže bez paušálu), uplatňuje si paušálne výdavky a teda stratu dosiahnuť nemôže
  • autor, ktorého príjmy za vytvorenie diela v danom roku sú minimálne 3 120 EUR a nedosiahol stratu.

Daňový bonus – bez ohľadu na počet detí – nedostane:

  • mamička, ktorá si privyrába na/po materskej či rodičovskej na dohodu či skrátený úväzok a za pár mesiacov aktivity v r. 2019 zarobí napr. 2 000 či 3 000 EUR (mesačne pod 360 EUR)
  • prípadne jej muž, ktorý bol väčšinu roka nezamestnaný a napr. od októbra sa zamestná, pričom nedosiahne ročný príjem 3 120 EUR – daňový bonus za 3 mesiace roka mu neujde (ak to samozrejme mzdárka neodflákne), no za zvyšné mesiace roka ho na dané dieťa/deti nedostane
  • živnostník alebo iná SZČO s aktívnymi príjmami (živnosť, advokát, autor, umelec), ktorá sa rozbieha a je “v mínuse” alebo na nule
  • živnostník alebo iná SZČO, ktorá sa rozbieha a jej ročný príjem je napr. 3 059 EUR. Teda mal v danom roku príjmy z podnikania nižšie ako 6-násobok minimálnej mzdy a zároveň nemal príjmy zo zamestnania
  • rodič, ktorý má v danom roku iba príjmy z prenájmu – bez ohľadu na sumu. Ups, investuj buď do nehnuteľností alebo do detí, nie oboje, ty špekulant – odkazuje štát 🙂
  • rodina, ktorá má v danom roku iba príjem z dividend (z vlastnej eseročky či vlastníctva akcií) prípadne dlhopisov – bez ohľadu, či ide o drobné alebo o desaťtisíce, daňový bonus nie
  • manželia, ktorí prevádzkujú spoločnú eseročku a nie sú v nej zamestnaní (lebo vlastne nemusia a chcú si ušetriť administratívu a súvisiace riziká) a ani si nevyberajú dividendy
  • prípadne otec a mamička, ktorí sú vo svojej eseročke – resp. eseročke resp. eseročke jedného z nich – zamestnaní na mikroúväzok, tj pár eur mesačne (bez ohľadu na to, či ide o pracovný pomer alebo zmluvu o výkone funkcie konateľa)
  • autor resp. výkonný umelec, ktorý mal v danom roku iba príjmy z použitie diela na základe licenčnej autorskej zmluvy resp. si príjmy nakombinoval tak, že tie aktívne sú nižšie ako 6-násobok minimálnej mzdy. A to bez ohľadu na to, či mu odmenu vypláca “cudzí” odberateľ alebo “jeho” eseročka
  • autor, ktorý mal v danom roku iba autorské príjmy zdanené zrážkou pri zdroji, tj na strane vyplácateľa. Ušetril si papierovanie a pri určitých sumách aj peniaze, no v daňovom priznaní ich už neuvádza, dokonca daňové priznanie nepodáva. A daňový bonus na deti tak nemá ako získať.

V takýchto prípadoch dokáže daňový bonus získať druhý z rodičov – ak teda spĺňa podmienky a samozrejme obaja fungujú na jednom rozpočte.

Ó, a predsa: okrem/popri daňovom bonuse dokážu deti rodinnému budgetu šikovne “zarobiť ” prostredníctvom “hackovania” materskej: niekomu sa to páči viac, iným menej, no kombinácie mamička+otecko, hranie sa so sumou či kombinácie s rodičovskou sa ešte stále dajú.

Viac: Maximalizuj materské: 4 tipy pre zamestnanca, živnostníka, mamičku i otecka

Auto

To je samozrejme vtip. Pekné a draho pôsobiace auto je skutočnou investíciou len pre top obchodníkov (údajne sa obchodní partneri po rokovaní odprevádzajú vzájomne na parkovisko, aby videli, s kým majú “tú česť” :) ), prípadne zberateľov veteránov, no kúpa auta za účelom mastenia ega, predvádzania sa pred susedmi prípadne najzúfalejšieho spôsobu balenia kočiek je z hľadiska osobných financií veľmi nezdravým krokom.

Z rôznych štatistík používania auta v meste vyplýva, že najčastejšie v aute sedí 1 osoba a priemerná dlžka jazdy je okolo 5 kilometrov.To je v pohode aj na bicykel. Drvivú väčšinu času auto stojí prázdne niekde zaparkované, nepoužíva sa, a potichu stráca hodnotu (priemerne 40-60% za 3 roky).

Citácia je z článku na blogu “Peniaze sú čas” Vladimíra Juríka, ktorý okrem iného prepočítal pri bežnom rodinnom aute cenu za kilometer na niečo vyše 54 centov. Áno, taxík vyjde lacnejšie.

Photo by Luis Quintero from Pexels

Ak sa však na auto pozrieme z hľadiska daní, je podľa mňa najpopulárnejším daňovým nákladom. Pri troche zaokrúhlenia a drzosti môže podnikateľ jedno či dokonca viac rodinných áut “uhrať” čisto ako firemné a jeho cenu, súvisiace služby a spotrebu pohonných hmôt nefinancovať z vlastných, už zdanených peňazí, ale naopak, šetriť ním dane. A teda cena za prejazdený kilometer môže byť výhodnejšia. Háčikov, “ale” a otázok z nejasnými odpoveďami najmä pre situácie “podnikateľské aj osobné používanie” je viac a treba sa s nimi pohrať – napr. evidencia jázd, dokladovanie nákupu pohonných hmôt, vznik nepeňažného príjmu pri paušalizácii nákladov spojených s automobilom na 80% a jeho zdanenie daňou z príjmov, nadspotreba či komplikovaná DPH pri používaní aj na súkromné účely. Namiesto komplikovania pravidiel by v tomto zákonodarci mali mať pochopenie s realitou a režimy zjednodušiť – keď je pomerne jednoducho uplatniteľným nákladom 500-eurové nájomné za firemnú kanceláriu, prečo by to rovnako jednoducho nemohlo ísť aj pri (minimálne jednom) aute. Snáď raz.

Viac:

Auto v podnikaní, nákladoch a daňovom priznaní: 10 otázok a odpovedí

Tieňové daňové náklady: ako dostať do nákladov obedy, víno, výlety či techniku? 

Auto súkromné či firemné, na rodné číslo či na IČO: aké výdavky je možné si uplatniť?

Lízing, kúpa, úver: ako odpočítať DPH z áut kúpených ešte pred registráciou za platiteľa DPH?

Dá sa odpočítať DPH z nákupov pred začatím podnikania? A čo daňové výdavky? Väčšinou áno

Vlastná firma

Pozor, je to pasca. Aspoň podľa českej webdizajnérskej legendy Jana Rezáča, ktorý profesionálom, ktorí chcú ostať profesionálmi/odborníkmi vo svojej oblasti, odporúča jediné: Nezakládejte firmu 🙂

A trochu vážnejšie: investícia súkromných prostriedkov do skutočného podnikania je naozaj pomerne riziková záležitosť. Trochu neúspechu v zmysle niekoľko rokov po sebe strata prípadne nesplácanie záväzkov môže firmu dostať do režimu “kríza” podľa Obchodného zákonníka, prípadne tvrdšieho “predĺženia/úpadku” podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a k svojim peniazom – ani k istine, nieto ešte k roky budovanému zhodnoteniu – sa už nemusí dostať zakladateľ ani jeho deti, čo bolo možno pôvodne plánom. Preto samozrejme odborníci neodporúčajú naliať do firmy celý súkromný majetok v zmysle “všetky vajíčka do jedného košíka”.

photo by alizee marchand from pexels

Ale je tu ešte jeden rozmer, ktorý sa netýka len “skutočných” firiem v zmysle “majetok/spoločníci/zamestnanci”, ale aj každého freelancera, ktorý funguje formou vlastnej jednoosobovej či malej eseročky:

Investovanie ako eseročka?

Vtip je v tom, že ak podnikateľ na podnikanie či už dôvodu ochrany súkromného majetku, daňovej optimalizácie prípadne z oboch dôvodov používa vlastnú malú eseročku, na to, aby si mohol vlastné zárobky zainvestovať na budúci dôchodok, potrebuje ich:

  • najprv vybrať (prvý challenge)
  • potom zdaniť (druhý) – a to dokonca dvakrát
  • zainvestovať už zdanené
  • a prípadný výnos v mnohých prípadoch zdaniť ešte raz.

Čo nie je až také zaujímavé, najmä ak musí podnikateľ na vybratie peňazí jednou z dvoch legálnych foriem (dividenda) čakať rok a niečo, pričom peniaze dovtedy hrdzavejú infláciou na bankovom účte, a následne ich zdaniť rovno dvakrát: raz na úrovni eseročky (aktuálne 15% resp. 21%) a následne na úrovni spoločníka (aktuálne 7%) a neskôr prípadne ešte raz. Preto je častou otázkou, či je možné ich zainvestovať ako eseročka – do akcií, dlhopisov, mikropôžičiek, zlata, nehnuteľností a pod z peňazí eseročky a na úrovni eseročky. Ale to je už zas iná káva. Niekedy nabudúce.

Viac o vyberaní zisku a súvisiacich pravidlách, limitoch či zdaňovaní.

Ak máte konštruktívne tipy, doplnenia alebo ste našli chybu, píšte do komentárov.
A zdieľajte.
Pomôžete tak aj ostatným.

Ilustračný obrázok v úvode by mentatdgt from-pexels

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Share This