Nedoplatok či preplatok zo zdravotného poistenia: čo s ním (v daňovom priznaní)?

V priebehu leta – paradoxne v období, keď cestujeme, výletujeme a dovolenkujeme, potrebujeme teda o trochu väčší budget – zaskočili živnostníkov a ostatné SZČO opäť zas nedoplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré im poštou doručila ich zdravotná poisťovňa. Niektorých potešili preplatky, tipujem však, že takýchto šťastlivcov bolo menej:) Čo znamená takýto nedoplatok či preplatok pre výdavky a príjmy podnikateľa a ako sa neskôr uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov?

 

Prečo? (Odvodová story)

Najprv kontext pre širšie pochopenie nedoplatkov ako aj odvodov živnostníkov: ako vlastne platia odvody zamestnanci či živnostníci, čo znamenajú koeficienty a hlavne kto a prečo v posledných rokoch odvody zvyšoval – odvodovú story som dávnejšie napísal pre .týždeň: Letné odvodové šoky

A teraz čo s aktuálnymi nedoplatkami:

Príjmy a výdavky sa v prípade SZČO evidujú na hotovostnom princípe – v priebehu roka je teda podstatným to, čo podnikateľ skutočne zaplatil alebo skutočne zinkasoval (na rozdiel od eseročiek a podvojného účtovníctva). Toto platí aj v prípade súm, ktoré vyčíslilo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia:

Nedoplatok: čo sa s ním dá urobiť

  • nedoplatok za rok 2018, ktorý SZČO zaplatil v aktuálnom roku 2019, je daňovým výdavkom roka 2019 (rovnako ako mesačné preddavky platené “v” roku 2019) – uvedie sa teda v daňovom priznaní za rok 2019
  • nedoplatok za rok 2018, ktorý SZČO zaplatil/zaplatí neskôr, napr. v budúcom roku 2020, je daňovým výdavkom roka 2020 (rovnako ako mesačné preddavky platené “v” roku 2020) – uvedie sa teda až v daňovom priznaní za rok 2020
  • nedoplatok za rok 2018, ktorý SZČO prípadne nezaplatí vôbec (ak sa to dá), je daňovým výdavkom až po skončení resp. prerušení podnikania – neuhradené záväzky znižujú základ dane, bohužiaľ však zároveň nezinkasované pohľadávky (teda odberateľské faktúry, ktoré odberateľ nezaplatil) základ dane zvyšujú (teda sa de facto zdaňujú). Toto neplatí pre SZČO s paušálnymi výdavkami – títo si totiž od svojich príjmov môžu odpočítať len paušálne výdavky a reálne zaplatené odvody, a to aj pri skončení podnikania.
  • ak SZČO už v lete 2019 nepodniká, no nedoplatok za rok 2018 zaplatil, na výber má 2 možnosti:
  1. buď podá dodatočné daňové priznanie za rok 2018 (teda rok, v ktorom ešte podnikal) a nedoplatok 2018 zaplatený teraz v r. 2019 v ňom doplní ako daňový výdavok roka 2018. Náklady za rok 2018 teda ešte o čosi stúpnu, celková daň bude teda nižšia ako pôvodná (a už zaplatená daň) a podnikateľ si môže požiadať o vrátenie preplatku. Poteší :)
  2. alebo uvedie nedoplatok 2018 (zaplatený teraz v r. 2019) v daňovom priznaní za rok 2019. Napr. v r. 2019 podnikal ešte do skončenia apríla 2019, potom živnosť resp. inú samostatnú zárobkovú činnosť ukončil a daňové priznanie ako SZČO za rok 2019 ešte tak či tak podať musí. V situácii “nedoplatok zaplatený po skončení podnikania” si teda podnikateľ môže vybrať spôsob, ktorý je pre neho výhodnejší.
Body 2 a 3 sa v praxi pravdepodobne neuplatnia, uvedené pravidlá je však dobre ovládať aj pre iné druhy záväzkov/výdavkov.

 

Preplatok: zdravotná poisťovňa z neho zrazí daň

Preplatok za rok 2016, zinkasovaný na účet SZČO v tomto roku 2017, je daňovým príjmom roka 2017. Pozor, zdravotná poisťovňa zo sumy preplatku zrazí daň z príjmov (tzv. zrážková daň). Zrazením tohto typu dane je daňová povinnosť z preplatku splnená – SZČO si teda preplatok neuvádza v daňovom priznaní (ako príjem), rovnako neuvádza zrazenú daň (nemôže si ju totiž započítať na úhrade svojej celkovej dane, resp. žiadať späť).

Vzhľadom na toto pravidlo sa v praxi môže občas stať (aj sa stala) absurdná situácia: živnostník podnikal od januára do mája 2018, na mesačných preddavkoch zaplatil napr. 300 EUR (5 mesiacov x minimálnych 60 EUR), zároveň bol však zamestnaný, podnikanie mu totiž nešlo, nemal z neho žiadne príjmy (nevyšla mu teda ani daň) a preto ho aj pozastavil. Zdravotná poisťovňa vyhotovila za rok 2018 živnostníkovi ročné zúčtovanie a vzhľadom na kombináciu “živnostník popri zamestnaní” vyčíslila preplatok – pri nulovom príjme z podnikania a súčasnom platení odvodov zamestnania sú totiž nulové aj odvody. Preplatok 300 EUR však poisťovňa zdanila 19%-nou zrážkovou daňou 57 EUR. Zrážkou je daň vysporiadaná, nedá sa teda ani žiadať o jej vrátenie. Podnikateľ v tomto prípade vlastne zaplatil daň z odvodov, ktoré pre zmenu nezaplatil :)

Väčšina z vyššieuvedeného (teda pravidlá pre nedoplatok aj preplatok) platí len pre SZČO s jednoduchým účtovníctvom, daňovou evidenciou a paušálnymi výdavkami. Nie pre tých niekoľko SZČO, ktorí sú povinní viesť podvojné účtovníctvo – postupujú totiž podľa iných pravidiel. Rovnako ide len o nedoplatky a preplatky týkajúce sa SZČO – nie teda napr. odvody platené z dividend či zo zamestnania.

Kam ďalej?

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

10 komentárov k “Nedoplatok či preplatok zo zdravotného poistenia: čo s ním (v daňovom priznaní)?”

  1. Filko je šikovný teoretik, ale občas by mal trochu domyslieť dôsledky svojich výpočtov. Hovorí, že živnostníci platia menej ako pred krízou alebo v 90-tych rokoch. A že si časť osobnej spotreby zadeklarujú medzi výdavky na podnikanie. Jednak túto možnosť nemajú tí, čo používajú paušálne výdavky, jednak štát namiesto toho, aby vytvoril prostredie, keď sa špekulovať neoplatí, tlačí vlastne aj tých poctivých, aby si hľadali cestičky, ako sa vyhnúť plateniu odvodov a daní. Keby naši živnostníci mali na ružiach ustlané, asi by trend na Slovensku (výrazný pokles počtu živnostníkov) nebol opačný ako vo svete.

    • Škoda, že sa nevyjadril k odvodom ako takým a odvodovému systému, iba k daniam a sumám, ktoré živnostníci dokopy platia. Čo už, polemika na túto tému bude večná… :)

  2. Príklad: V roku 2014 vrátila ZP preplatok z RZZP v roku 2015. Daň ZP úspešne zrazila a odviedla. Živnostníčka nemala v roku 2014 príjem – nepodávala DP za rok 2014, v roku 2015 má živnosť pozastavenú a je na MD, nemala zdaniteľný príjem. Aká je možnosť vrátenia dane, ktorá bola zrazená zdravotnou poisťovňou ?

    • Napodobne, Mám Živnosť poprí zamestnaní.
      Zo živnosti som v strate z dôvodu odvodov na ZP v roku 2016.
      V tomto roku (2017) som živnosť pozastavil a chcem Žiadať ZP o vrátenie preplatkov vrátane dane. Nakoľko tieto odvody do ZP boli zaplatené z môjho čistého príjmu, ktorý bol už raz zdanený mojím zamestnávateľom. Je to možné??

  3. No, nejako mi tu viacero vecí nesedí. Najprv skúsme počítať 6 x 60 = 360. No a potom odhliadnuc od 300/360 by bolo ešte vhodné sa zamyslieť nad tým, že pri výdavkoch 300/360 € sa mu znížil základ dane o túto sumu, takže na dani zaplatil menej. No a potom túto daň “doplatí” cez zdravotnú poisťovňu. Takže celkový efekt je 0 a o nič neprišiel. Samozrejme to umorenie bude trvať pár (dva páry) rokov a bude musieť urobiť napr. daňovú evidenciu.

    • Tých 300 EUR bol preklep, opravené, ďakujem :) Zvyšok: on si nič neznížil, veď žiaden príjem nemal.

      • tak mohol vykázať stratu, ktorú potom v nasledujúcich rokoch môže umoriť, a teda si základ dane znížiť.

        • Ale veď si tie odvody pýtal späť, aj ich dostal: 2016 300 EUR náklad 2017 300 EUR príjem

Nie je možné pridávať komentáre.

Share This