Odvody do Sociálnej poisťovne: 5 situácií, kedy ich neplatíte

Rozprávali sa dvaja moji známi, začínajúci advokáti: „Odkedy začínam platiť odvody do Sociálnej poisťovne?“ „Od júla.“ Znie to jednoducho, no nie je to celkom pravda. Niekto začne v júli, niekto v októbri, niekto vôbec nie a ďalší rok prípadne viacero rokov odvody vôbec platiť nemusí a nebude. Ako to teda je?  Prejdime si to ešte raz.

Júl je každoročným obdobím, keď niektorí SZČO odvody do Sociálnej poisťovne platiť začínajú, iní končia a niektorí si zas musia prepočítať novú sumu. To, či ich platiť začínajú alebo prestávajú, závisí od ich príjmov za predchádzajúci ukončený rok (podrobnejšie nižšie). Koľko budú platiť, je možné vypočítať zo základu dane z daňového priznania – hoci posledné roky už novopečeným platiteľom zasiela Sociálna poisťovňa o tejto skutočnosti aj sume sama papier, navyše ich sama (konečne) zaregistruje.

Podrobnejšie o postupe, výpočte a pravidlách v článkoch z predchádzajúcich rokov:

SZČO, júl 2015 a odvody: Júlia zaplatí zas o čosi viac

Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?

Kedy sa však odvody do Sociálnej poisťovne neplatia?

 

1. Ak sa Vaše podnikateľské príjmy zmestia do 5 000+ EUR ročne

Presne tak: odvody do Sociálnej poisťovne je povinný platiť živnostník či iná SZČO, ktorej príjem z podnikania za ukončený rok prekročí hranicu stanovenú pre každý rok. Vo všeobecnosti ide o niečo cez 5 000 EUR a táto suma sa každoročne zvyšuje v závislosti od rastu oficiálnej priemernej mzdy. Pre príjmy za rok 2016 ide o 5 298 EUR a pre rok 2017 ide o sumu 5 472 EUR.

Každá SZČO, ktorej príjmy boli napr. v r. 2016 nižšie či maximálne rovné 5 298 EUR, v prebiehajúcom roku 2017 neplatí. A ak tieto príjmy „podlezú“ aj budúcoročnú hranicu 5 472 EUR, nebude ich platiť ani rok a teoreticky nemusí platiť odvody nikdy. Medzi začiatočníkmi sa traduje veta „prvý rok som oslobodený od platenia odvodov“. V skutočnosti však nejde o „oslobodenie“, ale len o jednoduchú logiku: aby sme vedeli posúdiť či podnikateľ odvody platiť bude alebo nie, musíme mať ukončený a spočítaný aspoň prvý rok podnikania. A navyše – ak sa freelancer každoročne „zmestí“ do príjmovej hranice – je od platenia odvodov „oslobodený“ aj viacero rokov.

Príklad:

Dizajnér Andrej získal živnostenské oprávnenie 1.10.2016. Od tohto dňa do konca roka 2016 zinkasoval ako SZČO príjmy v sume 3 200 EUR. Tieto príjmy sú nižšie ako hranica pre rok 2016 a Andrej preto od júla 2017 odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. Najskôr ich začne platiť až od júla 2018 (pri troche šikovnosti až od októbra 2018) – a samozrejme iba vtedy, keď jeho príjmy za rok 2017 prekročia 5 472 EUR.

Podrobnejšie: SZČO: Koľko „môžem“ v r. 2017 zarobiť, aby som neplatil sociálne odvody?

Do tejto hranice sa však niektoré príjmy počítajú, iné zas nie. Okrem iného sa sem nepočítajú:

 

2. Ak máte len príjmy z použitia autorského diela

Autori diel či umeleckých výkonov sú v podstate samostatne zárobkovo činnými osobami – podľa spisovateľa Stevena Pressfielda dokonca jednoznačne podnikateľmi. Akurát majú v porovnaní s ostatnými tú výhodu, že môžu poberať autorské príjmy aktívne aj pasívne – inak povedané: môžu mať príjmy z vytvorenia diela, ktoré sú asi rovnako aktívnymi príjmami, ako príjmy živnostníkov či napr. advokátov (je možné si pri nich uplatniť daňové úľavy, no podliehajú odvodom), no tí šikovnejší občas inkasujú aj príjmy z použitia diela (síce bez daňových úľav, no rovnako aj bez odvodov). Ak teda autor každoročne inkasuje napr. tantiémy (od SOZY, SLOVGRAM-u či iných „výpalníkov“) prípadne poberá licenčnú odmenu za použitie diela, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. A to môže každoročne zarábať aj desaťtisíce – hranica sa jednoducho nesleduje. 

Uvedené pravidlo platí samozrejme aj v prípade modelov, keď sú ako autori na základe licenčnej zmluvy odmeňovaní zamestnanci tímu prípadne samotný spoločník „vlastnej“ eseročky.

Podrobnejšie:

Licenčná autorská zmluva: ušetrí odvody aj vyberie peniaze z eseročky?

Licenčná autorská zmluva – všetky tipy

 

3. Ak máte len príjmy z prenájmu nehnuteľností

Ak ako fyzická osoba prenajímate byt, dom, izbu či garáž, ste rovnako SZČO, no rovnako ide o tzv. pasívny príjem. Síce si – rovnako ako autori – nemôžete uplatniť daňové úľavy (na seba, manželku, deti), dokonca si ako jediná SZČO nemôžete uplatniť paušálne výdavky, no z príjmov z prenájmu nehnuteľností odvody neplatíte. A to nielen do Sociálnej, ale ani do zdravotnej poisťovne.

Podrobnejšie:

Aktívne a pasívne príjmy vs. dane a odvody

5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov

 

4. Ak máte len príjmy ako osobný asistent

Osobný asistent, ktorý sa stará o ťažko zdravotne postihnutého, je podľa zákona o dani z príjmov tiež SZČO. Rovnako ako v prípade živnostníka, advokáta, autora či umelca ide aj v jeho prípade o aktívny príjem. No tento má výnimku: dani z príjmov síce podlieha rovnako ako všetci ostatní, no sociálne a zdravotné odvody neplatí (do príjmu zodpovedajúcemu 15-násobku životného minima platí zdravotné odvody za osobného asistenta štát). 

 

5. Ak máte eseročku

Všetky situácie uvedené vyššie sa týkali príjmov fyzických osôb. Fyzické osoby však môžu podnikať aj formou vlastnej – jednoosobovej prípadne viacoosobovej – eseročky. Čo sa aj v praxi často deje, keďže mnohí živnostníci či iné SZČO pri náraste odvodov na niekoľkostoviek eur mesačne živnosť jednoducho oficiálne zabalia a ďalej „fungujú“ ako eseročka. Čo je už celkom iná právna forma s úplne inými pravidlami, no podstatné je, že eseročka ako taká odvody neplatí – ani do Sociálnej ani do zdravotnej poisťovne. Nie je totiž fyzickou osobu a týmto poisteniam teda nepodlieha. Spoločník vlastnej eseročky, ktorý v nej ani inde zamestnaný nie je a zároveň nie je SZČO platiacou odvody, si akurát platí iba zdravotné poistenie ako samoplatiteľ (cca 62 EUR) mesačne, prípadne sa vo vlastnej eseročke môže zamestnať, aby to ešte viac minimalizoval.

V poslednej dobe mám však pocit, že si eseročku zakladá už takmer každý spôsobom, akokeby si kupoval nový telefón – bez zváženia všetkých súvislostí, akými sú niekoľkonásobne zložitejší život, zložitejšie vyberanie peňazí z firmy, možnosť uplatniť si iba reálne náklady na základe pomerne komplikovaného podvojného účtovníctva či napr. „zbavenie sa“ nepotrebnej eseročky, ktoré zas až také jednoduché nie je.

Preto si radšej prečítaj aj:

Eseročka – oplatí sa prejsť?

Prechod na eseročku nie je pre všetkých

Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory

Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí

A ešte čosi: od jesene sa v našom tíme uvoľňuje priestor pre nových klientov. Prioritne tých malých, jednoosobových a online. Na Vianoce opäť zatvárame.

 

A čo tí, ktorí odvody neplatia žiadne prípadne minimálne: ako sa zabezpečia na starobu či chorobu?

K téme „Odvody vs dávky“: keď sa v článkoch, na prednáškach či diskusiách bavím o možných cestách úspory odvodov, občas sa ozve niekto s tým, že usporiť je jedna vec, no podnikatelia, ktorí šetria, nemyslia na budúcnosť, čo sa im raz vráti. Inak povedané: ak nechcú štátu platiť, nedostanú od neho nič. Môj názor som odprezentoval rozhovore pre Hospodárske noviny (12.6.2017), ktorý tuto (v doplnenej verzii) uverejňujem:

Živnostníci často platia odvody z minima. Čím si to vysvetľujete?

Minimálne odvody – tj odvody z minimálneho vymeriavacieho základu – platia napr. aj živnostníci s mesačným príjmom z podnikania cca do 1 630 EUR, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky. Dôvodom je spôsob výpočtu odvodov zo základu dane – a teda aj spomenuté priaznivé paušálne výdavky pre rok 2017, ktoré šetria nielen dane, ale aj odvody. Minimálne mesačné odvody – ktoré sú v súčasnosti cca 208 EUR mesačne – platia však aj tí, ktorí majú nižšie príjmy – a to bez ohľadu na príjem, resp. „zisk“ v danom mesiaci. No rovnako sa odvody na minimum snažia „stiahnuť“ aj živnostníci s reálnymi výdavkami, minimalizáciou základu dane (teda oficiálneho „zisku“). Práve pre spomenutú povinnosť platiť ich každý mesiac bez ohľadu na výsledky a rovnako aj preto, že nevidia kvalitnú či spravodlivú protihodnotu zo strany poisťovní ako vyplácateľov plnení či dávok.

Nízke odvody znamenajú neskôr nízke dávky. Nemyslia živnostníci na takéto situácie? Ako si možno vykryť výpadky príjmu pri chorobe či starobe?

Väčšina SZČO, ktorých poznám, sú mladí podnikatelia vekovo medzi 20-30 rokmi. Čo neznamená, že myslia nezodpovedne, ale naopak to, že pri súčasnom vývoji štátnych dôchodkových systémov (a celkovo štátnych deficitov) a demografického vývoja neveria, že o 40-50 rokov nejaký štátny starobný dôchodok dostanú. Zabezpečujú sa preto inak – vlastným sporením a investovaním. Dnes už majú k dispozícii veľmi zaujímavé nástroje: crowdinvesting, investovanie do bitcoinu a iných kryptomien, kupujú nehnuteľnosti za účelom ich prenájmu či predaja prípadne sa zaujímajú o investičné zlato. Čo sa týka výpadkov ohľadne choroby, zabezpečujú sa komerčným poistením. Dávky v nezamestnanosti neriešia, resp. sa voči nim zabezpečujú investovaním a jediné, čo ich môže reálne zaujímať, je dávka „materské“. Aj v tej sa niektorí SZČO vedia dnes šikovne pohybovať – napr. za určitých okolností čerpajú materské dvakrát (matka aj otec).

Jeden skvelý tip (mimo rozhovoru): profíci na voľnej nohe často počítajú so svojimi tržbami ako s príjmami (omyl) a celkovo si netvoria finančnú rezervu, nenaceňujú risk management či nezabezpečujú sa proti výpadku príjmov či starobe. Asi nič lepšie som na danú tému nečítal, ako článok, ktorý napísala Dominika Špačková (síce prioritne pre ženy freelancerky, no určené pre všetkých :) )

Prečítaj si aj: Príjmy a tržby v bitcoinoch: ako ich vykázať a zdaniť?

Keď hovoríme o príjmoch z tohto roku, na akej úrovni si ich ustrážiť, aby v budúcom roku platili živnostníci čo najmenej?

Hranicou pre príjmy za rok 2017 je suma 5 472 EUR. Ak živnostník resp. iná SZČO podliehajúca sociálnemu poisteniu dosiahne príjmy nižšie resp. rovné tejto sume, sociálne odvody od júla platiť nebude, resp. (ak ich už platí), ich platiť prestane. Na zdravotných odvodoch však neušetrí, v r. 2017 ich musí zaplatiť minimálne 741,62 EUR – bez ohľadu na príjem. Uvedené sa týka „čistého“ živnostníka – živnostník popri zamestnaní, materskej či štúdiu ich však za určitých okolností môže platiť nižšie (nezohľadňuje sa minimálny vymeriavací základ, ale odvody sa platia v reálne vypočítanej výške).

Podrobnejšie: Živnosť popri zamestnaní: aké sú rozdiely či výhody?

Čo v situácii, keď má niekto viacero živností? Spočítavajú sa príjmy zo všetkých, alebo ako to funguje?

Jedna fyzická osoba môže dosahovať viacero druhov príjmov: príjem zo závislej činnosti (zamestnanec), príjem zo živnosti (napr. programátor), príjem na základe iného oprávnenia (napr. advokát), príjem prenajímateľa nehnuteľností či príjem autora. Všetky sa de facto sumarizujú v jednom daňovom priznaní danej osoby. I keď za iných podmienok – napr. živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky aj daňové úľavy, prenajímateľ zas iba reálne výdavky bez daňových úľav, autor s príjmom za použitie diela je síce bez daňových úľav, no môže si paušálne výdavky uplatniť ešte raz.

Môže si živnostník, ktorý má dve živnosti medzi sebou predávať svoje služby? Je také niečo možné?

Živnostník nemôže mať vyslovene 2 živnosti. Môže mať ako SZČO viac predmetov činností, dokonca môže byť ako fyzická osoba aj živnostníkom a zároveň autorom či prenajímateľom, no stále ide o tú istú fyzickú osobu, ktorá „sama so sebou“ obchodovať nemôže. Iná vec je, ak je daná SZČO zároveň aj spoločníkom v eseročke, prípadne viacerých – eseročky navzájom resp. živnostník vs. eseročka navzájom obchodovať môžu. Akurát však ceny týchto vzájomných obchodov obmedzuje v súčasnosti zákon o dani z príjmov – ide o tzv. transferové oceňovanie, keď takto prepojené subjekty môžu na daňové účely obchodovať iba za trhové ceny a aj tie musia evidovať či dokázať pomerne zložitou dokumentáciou.

Podrobnejšie: Transferové oceňovanie a Hra o tróny (novinky pre rok 2017)

Aký je Váš názor na platenie odvodov vs. sporenie a zabezpečenie na budúcnosť, starobu či výpadok príjmov? Podeľte sa v diskusii

Pekné fotky z Pexels.com

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Prechod na SRO? Automobil v podnikaní? Daňové výdavky? Pracovná cesta?

Stiahni si 5+1 najobľúbenejších článkov, ktoré sú základom pre každého podnikateľa či účtovníka!

Pridaj sa k vyše 7 000 aktívnym PROFÍKOM, ktorí novinky z ĽudskouRečou.sk odoberajú a čítajú

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - prvý z mojich tipov Ti dorazí v priebehu pár minút

  • Gregor

    Ak zruší živnostník svoju živnosť ešte pred Júlom pretože by musel od Júla začať platiť odvody /on prešvihol tú max. výšku obratu v predošlom kalend. roku/ tak potom už nikdy v živote nemôže založiť novú živnos,ť bez toho aby sa vyhol odvodom do soc.poisťovne ? Ako je to vlastne pán Furmaník?

    • Peter Furmaník

      Môže, ale o čosi neskôr.

  • Fedor Zeman

    Pan Furmaník, ako to funguje v pripade, ze zivnostnik ma prijmy zo zivnosti, ktore su nizsie ako 5000 eur, ale sucasne je konatelom, nepoberajucim odmenu v spolocnosti s.r.o., ktora mu za zahranicne pracovne cesty vyplaca cestovne nahrady. Pocita sa prijem z tychto cestovnych nahrad do celkoveho prijmu zivnostnika a teda pri prekoceni 5472 eur je v dalsom roku povinny platit aj socialne odvody? Podotykam, ze medzi zivnostnikom a s.r.o. neprebiehaju ziadne transfery, dve veci vykonava nezavisle.

  • Marek Lešundák

    Dobrý deň p.Furmaník. Mám jednu otázku. Ráta sa do príjmu aj ak dostal SZČO príspevok na podnikanie od štátu 4791,4 eur ? Vyplatenie príspevku je v porvom roku 60% z uvedenej sumy. Mám aj jednoosobovú s.r.o. a preto si môžem fakturovať tak, ako mi to vyhovuje = aby som neplatil zbytočne sociálne odvody z mojej SZČO. ďakujem