Zhrňme si plusy a mínusy transformácie živnosti na eseročku (z ekonomického hľadiska):
Výhody prechodu zo živnosti na SRO:
- spoločník v eseročke neplatí z vyplateného podielu na zisku odvody do Sociálnej poisťovne
- spoločník môže sám seba zamestnať na dohodu – vyplatenú odmenu si môže dať do nákladov a znížiť si tak daň z príjmov. Z väčšiny typov dohôd sa však platia odvody na strane zamestnanca i zamestnávateľa takmer rovnako ako v prípade trvalého pomeru – výnimkou sú iba študenti a dôchodcovia
- spoločník môže sám seba zamestnať na trvalý pracovný pomer a znížiť si tak náklady rovnakým spôsobom, ako v predchádzajúcom bode. V tomto prípade už z vyplatenej mzdy platia jednoznačne zamestnávateľ-eseročka i zamestnanec plné sociálne a zdravotné odvody (36,2% + 14% z hrubej mzdy). Zároveň je však poistený, pričom odvody platené firmou si zároveň môže dať do nákladov a znížiť tak daň z príjmov eseročky.
- spoločník môže byť zároveň konateľom a jediným zamestnancom – ako konateľ si nemusí za svoju funkciu vyplácať žiadnu odmenu a ušetrí tak na odvodoch a dani z príjmov z tejto odmeny. Eseročka nemusí zároveň zamestnávať žiadneho zamestnanca.
- BONUS: tipy uvedené v predchádzajúcich 3 bodoch môže skombinovať, byť tak plne zdravotne a sociálne poistený a zároveň sa vyhnúť niektorým rizikám zo strany úradov a teda aj pokutám súvisiacich so zamestnávaním kohokoľvek. Vo vlastnej eseročke sa totiž môže zamestnať ako konateľ s odmenou.
Nevýhody prechodu zo živnosti na SRO:
- spoločník v eseročky platí z vyplateného podielu na zisku daň z príjmov, prioritne v sadzbe 10% (od r. 2024, zisky za rok 2023 a staršie sa pri výplate spoločníkovi zdaňujú ešte sadzbou 7%). Nejaká daň sa teda platí na úrovni eseročky a nejaká daň na úrovni spoločníka, ktorý si po prvom zdanení vyplatil podiel na zisku). Zdôrazňujem najmä: z vyplateného podielu na zisku. V teórii i praxi existuje mnoho spôsobov, ako so ziskom naložiť inak, než ho vyplatiť/rozdeliť spoločníkom. Viac: Ako si rozdeliť zisk: pravidlá, limity, zdaňovanie i účtovanie
- ak spoločník neplatí počas svojho pôsobenia v SRO žiadne sociálne odvody, neplynú mu žiadne benefity zo sociálneho poistenia. (Zdravotné odvody vo forme mesačných preddavkov však musí platiť v každom prípade – či už ako zamestnanec alebo samoplatiteľ, prípadne poistenec štátu.)
- samotné založenie SRO je o trochu komplikovanejšie a trvá dlhší čas, než jednoduché ohlásenie živnosti. V každom prípade odporúčam nezakladať eseročku svojpomocne, ale využiť služby niektorej z firiem, špecializujúcich sa práve na zakladanie či predaj firiem. Čas je možné ušetriť napr. aj kúpou už existujúcej spoločnosti, čo však tiež nie je zadarmo a sú s tým spojené určité riziká.
- sadzba dane z príjmov zo základu dane samotnej eseročky je v podstate vyššia eseročka so zdaniteľnými výnosmi max. 60 000 EUR ročne zdaňuje svoj základ dane sadzbou 15%, od výnosov 60 001 EUR ročne sa uplatní sadzba 21%.
- SRO si nemôže uplatňovať paušálne výdavky ako SZČO – nie, iba skutočné daňové výdavky spojené s podnikaním
- vedenie účtovníctva je drahšie – SRO môže a musí viesť jedine podvojné účtovníctvo, ktoré obsahuje viac položiek a je celkovo zložitejšie a pokročilejšie než ktorákoľvek evidencia SZČO (napr. evidencia pri paušálnych výdavkoch). Zároveň je drahšie
- ak spoločník nie je konateľom poberajúcim odmenu ani zamestnancom, nemôže si uplatniť nezdaniteľné časti na seba ako daňovníka, prípadne nezdaniteľné časti na manželku. Uvedené činí daňovú nevýhodu v súčasnosti cca 1 000 – 2 000 EUR
- komplikované “vyberanie peňazí” – spoločník si legálnym spôsobom môže vybrať peniaze z SRO až po skončení roka a to v prípade, ak dosiahne zisk, rozdelí si ho a zaplatí z neho zrážkovú daň z príjmov. V priebehu roka si môže vyplatiť iba mzdu – buď ako zamestnanec alebo ako konateľ poberajúci odmenu, čo zas obnáša náklady na odvody. Minimálne druhý spôsob je – najmä pre živnostníka, ktorý zo živnosti “unikol” najmä kvôli odvodom – pomerne drahý a teda neatraktívny. V praxi sa teda používajú rôzne iné finty, ako “vyberať” peniaze z “vlastnej” eseročky v priebehu roka a bez platenia odvodov – všetky však zvyšujú administratívnu náročnosť a vyžadujú si pravidelnú komunikáciu s účtovníkom. A robiť to “na hulváta” určite neodporúčam.
Mnohé body má však podnikanie formou živnosti a eseročky spoločné – v prípade zamestnávania zamestnancov podliehajú rovnakým pracovno-právnym či odvodovým pravidlám, rovnako sa na nich vzťahuje problematika DPH či musia označiť svoje sídlo firmy.
Výslednú variantu si môže zvážiť každý podnikateľ sám. Hrubo povedané: eseročka sa vyplatí podnikateľom s vysokými reálnymi nákladmi a tým, ktorí nepotrebujú štátne sociálne poistenie, prípadne si ho sú ochotní hradiť aspoň v nejakej miere dobrovoľne či sa dokážu zabezpečiť inak. Motiváciou k prechodu na SRO však môžu byť aj iné – neekonomické – dôvody: napr. vyššia dôveryhodnosť firmy či značky, pribratie viacerých spoločníkov, rozširovanie projektov či produktov alebo rast tímu a súvisiace obmedzenie rizika súvisiaceho s ručením. Ak však ide o situáciu, kedy nemáte radi papierovanie, nechcete si komplikovať život novým systémom na mesačnej báze, chcete si ponechať výhody fyzickej osoby (nezdaniteľné časti, sociálne poistenie) či nechcete za správu eseročku (účtovník, právnik atď) platiť, ostaňte radšej na živnosti. Viac: Prechod na eseročku nie je pre všetkých
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.