Paušálne výdavky: aké evidencie k nim viesť (počas roka)?

Používať paušálne výdavky namiesto skutočných je pre podnikateľov skutočným zjednodušením: v podstate nemusia viesť účtovníctvo a nepodliehajú účtovným predpisom (ani im teda nehrozia žiadne súvisiace sankcie). Častokrát sa stačí jedenkrát ročne sadnúť na jednu či pár hodín a je to. Možno je však pre niekoho lepšie dávať papiere dokopy priebežne. Pred časom som jednej kamarátke sľúbil, že ju to naučím. A jeden kolega novinár sa byrokracie spojenej so živnosťou obáva. Je už síce november, ale predsa: aké evidencie je potrebné viesť, ak si SZČO uplatňuje paušálne výdavky:

 

1. Evidencia pohľadávok

Pohľadávka = právo na určité plnenie od kohosi, tj právo čosi dostať. V slovenskom daňovom práve je aj pohľadávka majetkom, ktorý sa v prípade neuhradenia zdaňuje. Pohľadávka vzniká na základe dokladov akými je napr.:
  • faktúra
  • provízny list
  • zmluva
  • akékoľvek iné vyúčtovanie či predpis, ktorým požadujete platbu od svojho odberateľa, či kohokoľvek iného
Ako evidovať? Urobte si jednoduchú tabuľku s niekoľkými stĺpcami:
  • číslo vystavenej faktúry (alebo inej pohľadávky)
  • dátum vystavenia faktúry
  • dátum dodania tovaru či služby – iba ak sa odlišuje od dátumu vystavenia; tj kedy ste odovzdali tovar (dodací list) alebo službu (web, kurz, grafiku či “prácu”)
  • partner (tj názov odberateľa)
  • predmet – tj za čo fakturujete – napr. “grafické práce za 10/2014 alebo “odborné konzultácie”
  • suma
  • dátum splatnosti
 A do riadkov postupne vpisujte údaje z vystavených faktúr.

 

2. Evidencia príjmov v časovom slede

Ak sú jedinými príjmami SZČO len inkasá jeho faktúr, stačí do predchádzajúcej tabuľky pridať ešte jeden stĺpec: “Dátum úhrady” a je to. V opačnom prípade odporúčam urobiť samostatnú tabuľku, kde opäť v jednotlivých stĺpcoch uvediete základné údaje: kedy, za čo, koľko, od koho.
Príjmy by mali byť evidované v časovom slede – tj chronologicky, čo sa samozrejme odporúča aj pri evidencii pohľadávok. A ešte čosi: príjmy je potrebné evidovať na základe dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov – ide napr. o:

 

  • príjmový pokladničný doklad
  • výpis z bankového účtu
  • výpis z PayPal účtu

 

3. Evidencia zásob

Zásoby = materiál a tovar; zásoby teda evidujú len paušalisti, ktorí čosi vyrábajú alebo predávajú. SZČO, ktorí toho v zásobách naozaj veľa točia, si skôr uplatňujú reálne výdavky prípadne sú aj platiteľmi DPH, predpokladám teda, že obchodníkov a výrobcov s paušálnymi výdavkami nebude veľa (ide najmä o remeselníkov a umelcov). 

 

Horšie je, že pre evidenciu zásob neexistujú žiadne pravidlá (podobne ako v prípade daňovej evidencie). Podnikateľom, ktoré vedú účtovníctvo, ukladajú postup pomerne presne účtovné predpisy, pre podnikateľov, ktoré nie sú “účtovnými jednotkami”, však nie.  “Z daňového hľadiska je iba dôležité, aby daňovník vedel preukázať príjmy v členení potrebnom na zistenie čiastkového základu dane z jednotlivých druhov príjmov, pokiaľ dosahuje viac druhov príjmov zdaňovaných podľa § 6 zákona.” (odpoveď z Finančnej správy). Pravdupovediac však daniarov bude vždy zaujímať, či ste všetko nakúpené aj predali aj spotrebovali, nespotrebovaný zostatok zásob totiž radi dodania (pri skončení podnikania); priebežný stav zásob v EUR sa uvádza aj v každoročnom daňovom priznaní. Ak chcete byť poctivý, v samostatnej tabuľke evidujte:

 

  • každý nákup (na základe faktúr, bločkov či dodacích listov)
  • každý výdaj, resp. sumárny výdaj aspoň raz mesačne (na základe odberateľských faktúr, príjmových dokladov či napr. uzávierok z registračnej pokladnice).
A stĺpce: dátum pohybu, počet kusov (tj prírastok alebo úbytok), nákupná cena, zostatok v ks, zostatok v nákupnej cene.

 

4. Evidencia zaplatených odvodov

Toto síce zákon nepredpisuje, ale keďže SZČO si od svojich príjmov môže okrem paušálnych výdavkov odpočítať aj zaplatené odvody, navrhujem v samostatnej tabuľke evidovať aj tie. Nebude toho veľa – spravidla 1-2 položky mesačne (zdravotné aj sociálne odvody) plus občas nejaký jednorazový nedoplatok. Opäť: dátum, čo bolo zaplatené, suma.

 

Iba neplatitelia DPH:

Jedno upozornenie: paušálne výdavky môžu využiť iba neplatitelia DPH. Presnejšie: SZČO, ktorí neboli platiteľmi DPH buď počas celého roka alebo nimi boli iba časť roka. Ostatní si musia evidovať výdavky reálne (buď formou jednoduchého účtovníctva alebo formou daňovej evidencie).

 

A v čom evidovať?

Ideálne v tabuľke, ktorú dokáže už dnes používať dúfam každý. Účtovníci môžu použiť svoj ekonomický softvér a príslušné zostavy vytlačiť, flexibilnejší podnikatelia využijú on-line pomôcky vo fakturačných systémoch (áno, napr. SuperFaktúru :) )

 

Toľko evidencie. Na základe nich (a nielen nich) je nasledujúcim krokom vyhotovenie daňového priznania k dani z príjmov.

 

A teraz pomôcka: tabuľka aj podklady pre daňové priznanie v jednom

Tabuľku pre paušalistov som však nikde nenašiel, tak som jednu vytvoril. A nielen jednu, ale kompletnú pomôcku, v ktorej nájdete:

 

  • tabuľku, v ktorej si živnostník (a iná SZČO) vie evidovať svoje vyšlé faktúry, príjmy a odvody
  • tabuľka zaňho pre základné situácie z praxe vypočíta daň a podklady do daňového priznania
  • rovnako vypočíta orientačné budúce odvody
  • modelovo porovná paušálne výdavky s prípadnými skutočnými výdavkami (ak ich máte) a vyberie tie “lepšie”
  • zohľadní aj príjmy zo zamestnania a vypočíta nezdaniteľnú časť základu dane samotného daňovníka a to z jeho aktívnych príjmov
  • tabuľka je vytvorená aj pre rok 2018 a rovnako aj pre rok 2019 so 60%-nými paušálnymi výdavkami s maximom 20 000 EUR
  • pre obe roky sú na svete aj modelové príklady s podnikateľkou Zuzanou.

Nech sa páči :)

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2014/11/tabulky pre povinne evidencie szco pausalistov

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This