Paušálne výdavky, účtovníctvo alebo daňová evidencia? Voľba so zvláštnymi kritériami

Živnostníci a ostatní SZČO majú pri zvažovaní spôsobu, akým zdokladujú svoje príjmy pred daňovými orgánmi 3 základné možnosti. Nie každý jeden SZČO si však môže vybrať ktorúkoľvek možnosť. Skúsme v nich hľadať systém, z hľadiska jednoduchosti ide o tento zoznam:

 

  • Jednoduché účtovníctvo – kompletná evidencia v zmysle účtovných predpisov s účtovaním všetkých položiek (aj tých, ktoré s podnikaním nesúvisia) vrátane inventúr, inventarizačných zápisov a účtovných výkazov. Je (mnohokrát zbytočne) prácne a drahé, navyše  z hľadiska informácií nemá pre živnostníka veľký význam.
  • Daňová evidencia – zjednodušené jednoduché účtovníctvo. Podnikateľ eviduje len svoje daňové príjmy a daňové výdavky bez účtovných kníh, súpisov a výkazov, na druhej strane je rovnako náročná na znalosť daňovej legislatívy (daň z príjmov a DPH). Z tohto dôvodu – ako som nedávno predsa len priznal – výrazne zjednodušuje prácu, aj napriek tomu, že mnohí ekonómovia či autori tvrdia opak – možno ešte na to neprišli alebo majú radšej účtovníctvo ako také.
  • Paušálne výdavky – najjednoduchší spôsob výpočtu dane. Podnikateľovi stačí evidovať pohľadávky a príjmy plus prípadné zásoby a majetok (aj keď o nich neúčtuje).

 

Čím jednoduchšie riešenie existuje, tým skôr ho treba využiť. Preto pri voľbe spôsobu evidencie postupujem od najspodnejšej (tj najjednoduchšej) možnosti smerom nahor. Je podnikateľ platiteľ DPH? Ak nie, môže paušál. Ak nie, skúsime daňovú evidenciu. Zamestnáva zamestnancov alebo zarobil v danom roku viac než 170 000 EUR? Ak dvakrát nie, daňová evidencia môže byť. Ak jedno áno, neostáva nič, len viesť účtovníctvo v plnom rozsahu. Tzv. jednoduché účtovníctvo je až krajná možnosť, ktorú si podnikateľ podľa všetkého musí zvoliť, ak sa “nenašiel” v možnostiach predošlých.

 

Zákon o dani z príjmov však pri možnosti voľby, ktorí SZČO ktorú možnosť použiť môžu alebo nie, stanovuje kritériá celkom zvláštne. Vlastne to vyzerá, že v nich ani nemá poriadok. Prečo paušál nemôžu využiť platitelia DPH a daňovú evidenciu zamestnávatelia – prečo to nie je práve naopak? Prečo obrat nehrá rolu pri “paušalistoch”, no pri tých s daňovou evidenciou áno? Prečo platitelia DPH nevedú povinne účtovníctvo – predsa by sa ľahšie kontrolovali?
Toľko otázky. Keďže odpovede nepoznáme, je asi zbytočné sa trápiť. Robme radšej s tým, čo máme :)

 

Doplnenie:

 

Na základe zaujímavého príspevku v diskusii pod článkom musím doplniť, že niektoré SZČO majú dokonca povinnosť viesť podvojné účtovníctvo. Ide o podnikateľov, ktorí musia byť v zmysle rôznych predpisov zapísaní do obchodného registra – na rozdiel od väčšiny SZČO, ktorí sa zapisujú do jednoduchššieho živnostenského či iného registra. V praxi je ich možno málo, no zaujímavosťou je, že zákon o účtovníctve spomína povinnosť viesť podvojné účtovníctvo ako prioritnú povinnosť – možnosť vedenia jednoduchého účtovníctva je dobrovoľná (ak teda podnikateľ spĺňa podmienky). Logicky však ide o najzložitejší a najdrahší spôsob evidencie – a určite nie som sám, ktorý hovorí, že pracovať v sústave podvojného účtovníctva je prehľadnejšie a z určitého pohľadu aj ľahšie než používanie účtovníctva s prívlastkom “jednoduché” :)

 

Doplnenie pre rok 2014: daňová evidencia pre všetkých

Od roku 2014 obmedzenia a kritériá padajú: každá SZČO si môže vybrať, či svoje výdavky bude preukazovať ako paušálne, či si vyberie daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo. Viac: Daňová evidencia 2014: od r. 2014 ju môžu používať všetky SZČO. Ako?

 

Pre ďalšie tipy o SZČO, daniach, účtovníctve a financiách ľudskou rečou neváhaj a ostaň v kontakte

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This