Daňová evidencia: v r. 2014 ju môžu používať všetky SZČO. Ako?

od autora:

Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?

Výhody daňovej evidencie

  • nie je potrebné viesť peňažný denník a rôzne samostatné knihy – knihu hmotného a nehmotného majetku, kniha sociálneho fondu, knihu banky atď
  • podľa mňa nie je potrebné účtovať každú položku na bankovom výpise podnikateľa – čo môže byť pri viacerých bankových účtoch so vzájomnými presunmi a veľkým počtom súkromných platieb celkom slušná “zábava”
  • nie je potrebné vyčísľovať kurzové rozdiely – do príjmov a výdavkov vstupujú skutočne zinkasované príjmy, akýkoľvek kurzový rozdiel neovplyvňuje daň z príjmov
  • nie je potrebné vykonať inventarizáciu a povyrábať nezáživné inventúrne súpisy a zápisy, ktoré malé firmy robia iba “proforma”, tj preto, lebo to od nich vyžaduje zákon
  • nevykonáva a nepodáva sa účtovná závierka – tj účtovné výkazy “Výkaz majetku a záväzkov” a “Výkaz príjmov a výdavkov”. Podnikateľ podáva štátu iba daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie aj niekoľko dôležitých požadovaných údajov – napr. stav pohľadávok, záväzok či zásob ku koncu roka (aby bolo podľa nich možné upraviť základ dane pri skončení podnikania SZČO)
  • podnikateľ do veľkej miery nepodlieha zákonu o účtovníctve, postupom účtovania a iným účtovným predpisom – tj za prehrešky voči účtovným predpisom nemôže byť pokutovaný

 

Nevýhody (alebo “temné stránky”) daňovej evidencie

  • podnikateľ podlieha ostatným zákonom – minimálne teda zákonu o dani z príjmov: všetky príjmy a najmä daňové výdavky si môže uplatňovať v súlade s daňovými pravidlami, ktoré sú zas nie vždy také jednoduché. Ak je platiteľom DPH, podlieha zákonu o DPH a všetkým ostatným súvisiacim predpisom; ak zamestnáva, tak ho ťaží kopa pracovno-právnych a odvodových zákonov.
  • doklady (napr. prijaté a vystavené faktúry a bločky) musia obsahovať všetky náležitosti podľa zákona o účtovníctve – iba na základe takýchto dokladov možno uznať daňové výdavky
  • ak vediete účtovníctvo, pravidlá máte rozpísané vo viacerých predpisoch. Spôsob vedenia daňovej evidencie opisuje len jeden odstavec (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Mnohé podrobnosti či súvislosti preto nie sú jasné. Okrem iného je napríklad podnikateľ povinný viesť evidenciu zásob. V účtovníctve má stanovené pomerne presné pravidlá, ako zásoby oceňovať či evidovať, vrátane vyčísľovania inventarizačných rozdielov. Tieto pravidlá pre SZČO, ktorí nevedú účtovníctvo, neplatia – na druhej strane však nevedia, ako na to. Keď sme nedávno v SuperFaktúre riešili otázku, či v nej podnikatelia môžu viesť kompletnú daňovú evidenciu, opýtal som sa Finančnej správy práve na zásoby: podľa nich sa na podnikateľa, ktorý nevedie účtovníctvo, nevzťahuje zákon o účtovníctve. “Z daňového hľadiska je iba dôležité, aby daňovník vedel preukázať príjmy v členení potrebnom na zistenie čiastkového základu dane z jednotlivých druhov príjmov, pokiaľ dosahuje viac druhov príjmov zdaňovaných podľa § 6 zákona.” V podstate som sa nedozvedel nič.
  • podľa zákona stačí podnikateľovi viesť iba evidenciu príjmov, výdavkov, hmotnom a nehmotnom majetku, zásob, pohľadávok a záväzkov. Mnohé súvisiace záležitosti však potrebné viesť samostatne – napríklad:

 

  1. ak odpisujete hmotný či nehmotný majetok, je potrebné mať odpisový plán pre daňové odpisy
  2. ak si do nákladov dávate stravné lístky (ako SZČO, nie pre zamestnancov), je potrebné samostatne evidovať nákup a spotrebu. Pripomínam, že nie je možné do nákladov capnúť faktúru za kúpu stravných lístkov len tak – SZČO má nárok na 4 EUR stravné za každý odpracovaný deň v roku, no rovnako si ich nemôže uplatniť za dni, počas ktorých bol na pracovnej ceste (stravné tvorí súčasť cestovných náhrad) alebo pracoval zároveň ako zamestnanec (zamestnávateľ mu zabezpečil jedlo). A rovnako nie je možné dať stravné do nákladov spätne – tj iba od kúpy stravovacích poukážok.
  3. ak zamestnávate, mali by ste mať samostatnú evidenciu miezd, odvodov, stravného, sociálneho fondu atď.
  4. a samozrejme vyčísľovať daňový základ – teda zvažovať uznateľnosť a uznateľnú výšku daňových výdavkov nielen počas roka, ale aj daňový výsledok upraviť po jeho skončení.

Ak však chcete prejsť z vedenia jednoduchého účtovníctva na daňovú evidenciu, je potrebné upraviť niektoré daňové záležitosti – ide najmä o daňové rezervy a daňové opravné položky. Firmy, ktoré o nich účtovali, postupujú pri úprave podľa § 51a zákona o dani z príjmov.

Aké pomôcky použiť?

  • tabuľka – daňové príjmy a výdavky evidujete v samostatných tabuľkách na samostatných listoch a zo sumárnych údajov dáte po skončení roka dokopy daňové priznanie. Viaceré tabuľkové softvéry (nie, Excel nie je jediný) poskytujú úžasné možnosti – stačí sa hrať a hľadať.
  • zošit – na dnešnú dobu znie hrozne, ale pri troške trpezlivosti a pevnej vôle sa dá. Najmä ak sa vám teda chce počítať a opätovne prepočítavať ručne.
  • klasický účtovný softvér – niektoré z nich poskytujú možnosť evidovať príjmy a výdavky podnikateľa nielen v jednoduchom účtovníctve, ale aj v daňovej evidencii. Stačí si na začiatku zvoliť vhodnú sústavu. Softvéry pribúdajú, niektoré free, niektoré platené, horšie aj lepšie.
  • SuperFaktúra – opäť a očividne odporúčam pomôcku, na ktorej tvorbe sa podieľam. Najmä v prípade malých podnikateľov bez zamestnancov (a bez zásob :)) je ideálna, tí väčší možno budú musieť využiť aj niečo iné (tabuľku či napr. mzdového účtovníka).

Ešte som však nepočul o daňovej kontrole podnikateľa s daňovou evidenciou. Máte s týmto skúsenosti? Podeľte sa v komentároch



O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Súvisiace články:

  1. Daňová evidencia – vykašlite sa na účtovníctvo
  2. Paušálne výdavky, účtovníctvo alebo daňová evidencia? Voľba so zvláštnymi kritériami
  3. Nevyhotovujte daňové priznania ručne – stiahnite si softvér
  4. Auto súkromné či firemné, na rodné číslo či na IČO: aké výdavky je možné si uplatniť?
  5. “Naj” novinky zo zákona o dani z príjmov pre rok 2014

35 komentárov k “Daňová evidencia: v r. 2014 ju môžu používať všetky SZČO. Ako?”

  1. Dobrý deň, bola som na školení, kde nám tvrdili, že aj pri daň. evidencii si musíme odvody SP, ZP evidovať ako záväzky. Pri kontrole predložiť túto evidenciu. Ďakujem

    Odpovedať

  2. Dobry den, pri danovej evidencii si moze danovnik ocenit zasoby podla jeho rozhodnutia. Povedzme, ze sa rozhodne zahrnut do ocenenia zasob len nakupnu cenu + DPH a nezahrnat napr postovne, resp. naklady suvisiace s obstaranim napr PHM. Neriadi sa totiz zakonom o uctovnictve a zakon o DzP ocenenie zasob nespecifikuje. Danovym výdavkom bude nakup zasob vratane vydavkov na postovne/PHM v case nakupu. Nasledujuci rok zisti, ze ma na zásobách danovo neuznanu skodu/manko. v akej hodnote dodanuje tuto skodu? v hodnote ocenenia zasob, teda len OC+DPH? Pokial by totiz musel vypocitat aj prislusne naklady na postovne/PHM na dany pocet ks zasob, ktore su predmetom skody, riadil by sa tym padom zakonom o uctovnictve a to by znamenalo, ze ma ocenovat zasoby v OC+naklady obstarania. V zakone o DzP som nenasla presnejsiu specifikaciu, v akej hodnote ma dodanit skodu. Dakujem

    Odpovedať

    • Priznám sa, že neviem. Môj názor: keďže zákon postup nešpecifikuje, urobte si pre zvolený spôsob stručný interný predpis a podľa neho postupujte každý rok

      Odpovedať

    • Odporúčam vydiskutovať si to priamo s Vaším úradom práce. Podľa mňa určite áno, lebo Vám to zákon o dani z príjmov dovoľuje a pre ÚP stačí len vydokladovať použitie dotácie. Ale viem, že sa to v čase menilo, preto definitívne nech sa vyjadrí ÚP, resp. si pozrite zmluvu.

      Odpovedať

      • V dohode je len “Všetky výdavky musia byť identifikovateľné a preukázateľné a doložené účtovnými záznamami, ktoré sú riadne evidované. Výdavky z príspevku musia byť vynaložené v súlade s princípmi hospodárnosti, účelnosti, účinnosti, primeranosti a efektívnosti a v súlade s predloženým podnikateľským zámerom” tak neviem…

        Odpovedať

          • este otazocka, moje vydaje nie su vysoke, preto si uplatnujem pausalne vydavky. Viete mi, prosim, poradit, ci mi staci evidovat prijmy a vydavky “len” tie, ktore su hradene z prispevku? dakujem pekne :)

          • toto práve na 100% neviem, preto navrhujem sa poradiť s konzultantom na úrade práce. právo použiť paušálne výdavky máte, rovnako však musíte pre úradom práce vydokladovať ich peniaze. ale ak je v zmluve napísané že výdavky musia byť “doložené účtovnými záznamami, ktoré sú riadne evidované”, tak podľa mňa si paušálne výdavky uplatňovať nemôžete.

          • píše sa, že musím riadne evidovať výdavky „a to aj v prípade, ak sa rozhodne uplatňovať tzv. paušálne výdavky“.

          • tak potom riadne, resp. “reálne” výdavky – teda daňová evidencia alebo jednoduché účtovníctvo

    • Dobrý deň p.Lucia, chcem sa spýtať či ste nakoniec mohli použiť daňovú evidenciu alebo ste museli isť do jednoduchého účtovníctva? Presne to iste riešim aj ja. Vopred ďakujem a prajem príjemný deň.

      Odpovedať

    • OZ je právnická osoba a ako taká vedie účtovníctvo, aj keď má umožnené viesť účtovníctvo jednoduché. Daňová evidencia sa vzťahuje len na SZČO, teda táto možnosť je uvedená iba v § 6 zákona o dani z príjmov ako možnosť pre fyzické osoby.

      Odpovedať

  5. Superfaktúra nie je stavaná na daňovú evidenciu. Najmä ako píšete v prípade zásob, odpisovania majetku. Je to fakturačný systém. Vhodnejšie sú systémy priamo stavané na daňovú evidenciu, napríklad evidujem.sk

    Odpovedať

    • Prioritne stavaná nie je, ale – ak to môžem zo svojej pozície posúdiť – ide o ďaleko viac, ako len fakturačný systém: veď si to skús. A okrem tých sporných a nikým nikdy neupresnených zásob (tj ako ich evidovať) sá použiť na tento účel podľa mňa dá. Za evidujem.sk ďakujem, tento tip tu už kdesi ktosi zavesil.

      Odpovedať

    • Neviem o tom. Niektoré SZČO sú však povinné viesť podvojné účtovníctvo – a to tie, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra.

      Odpovedať

  7. V superfaktúre som vedenie daňovej evidencie skúšal, avšak chýbalo mi viacero vecí. Jednak chýba to najdôležitejšie pre daňovú kontrolu – export údajov v tvare, ktorý by odpovedal zákonu. Nemal som teda len problém s evidenciou zásob či majetku. Prešiel som preto k evidujem.sk, čo je zamerané priamo na vedenie daňovej evidencie a samotná vedenie je zdarma. Pokiaľ teda človek chce mať papiere podľa zákona o dani z príjmu, superfaktúru by som asi neriskoval.

    Odpovedať

    • Díky, Martin. V SuperFaktúre sú možné exporty vyšlých a došlých faktúr a ich úhrad či iných výdavkov. Samozrejme, človek, ktorý tam údaje a sumy nahadzuje, musí vedieť, čo daňové príjmy a výdavky sú – vrátane napr. odpisov majetku.

      Odpovedať

  8. ja som rok 2013 uz riesil ako danovu evidenciu, takze som zaciatkom tohoto roku dost o tom poprecitoval, aj tu na tomto velmi dobrom webe.
    a zacal som pouzivat superfakturu co povazujem za velmi dobru pomocku.
    zaroven som zrusil bankovy ucet, ktory som mal kvoli zivnosti, kniha banky uz nieje potrebna …

    Odpovedať

    • Super, ďakujem za pozitívnu referenciu, poteší sa isto aj SuperFaktúra :)
      (Bankový účet samozrejme nejaký potrebné mať je).

      Odpovedať

        • V pohode. Na podnikanie nemusí SZČO používať vyslovene “podnikateľský” účet – to je iba bankový marketing, podrobnejšie som to spísal tu http://www.investujeme.sk/bankovy-ucet-na-podnikanie-niekolko-mytov-a-skutocnych-pravd/ a tu http://www.investujeme.sk/niektore-banky-zakazuju-pouzivanie-sukromneho-uctu-na-biznis/
          S daňovou evidenciou to však nič nemá – súkromný aj/alebo biznis účet môžete používať aj pri jednoduchom účtovníctve, aj pri daňovej evidencii aj pri paušálnych výdavkoch.

          Odpovedať

          • jasne, mal som dva obycajne ucty, tie podnikatelske su pre obycajneho zivnostnika drahe.

            kedze pri danovej evidencii netreba robit bankovu knihu, co som pochopil tak ze netreba “uctvovat” kazdu polozku z vypisu, tak mi staci jeden ucet na ktorom mam vsetky pohyby ktore suvisia so zivotom ale aj so zivnostou. naco platatit ucet, presuvat peniaze hore – dole len kvoli tomu aby pohyby suvisiace so zivotom boli oddelene od pohybou suvisiacich so zivnostou.

          • Z hladiska oddelenia “firmy” a osobneho zivota je dobre mat podla mna prijmy/vydavky na zvlast ucte – myslim teraz mat to oddelene pre seba, nie kvoli zakonu. K tomu posluzi aj ucet zadarmo v niektorej z internetovych bank. Da sa zvolit aj kombinacia, kde je zadarmo ucet s kartou aj notifikaciami (pri nejakej malej platbe kartou mesacne). A raz za cas si previest “vyplatu” na svoj bezny ucet (pouzivam konst. symbol 0968) – hadam to robim spravne :-) .

          • Este ma napadlo, ze je to dobre oddelit aj kvoli moznej danovej kontrole, clovek nemusi dodatocne zistovat a dokladovat, co bol jeho prijem ako SZCO a co bola sukromna platba. Tento “SZCO sukromny ucet” mam nahlaseny na DU.

  9. Predovšetkým sa chcem poďakovať, že ste, lebo Vaše články mi v mnohom pomohli. A čo sa týka tej kontroly na daňovú evidenciu, tak zatiaľ neviem o nikom, kto by ju bol mal.

    Odpovedať

Vložiť komentár

Share This