Daňová evidencia: v r. 2014 ju môžu používať všetky SZČO. Ako?

Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?

Výhody daňovej evidencie

  • nie je potrebné viesť peňažný denník a rôzne samostatné knihy – knihu hmotného a nehmotného majetku, kniha sociálneho fondu, knihu banky atď
  • podľa mňa nie je potrebné účtovať každú položku na bankovom výpise podnikateľa – čo môže byť pri viacerých bankových účtoch so vzájomnými presunmi a veľkým počtom súkromných platieb celkom slušná “zábava”
  • nie je potrebné vyčísľovať kurzové rozdiely – do príjmov a výdavkov vstupujú skutočne zinkasované príjmy, akýkoľvek kurzový rozdiel neovplyvňuje daň z príjmov
  • nie je potrebné vykonať inventarizáciu a povyrábať nezáživné inventúrne súpisy a zápisy, ktoré malé firmy robia iba “proforma”, tj preto, lebo to od nich vyžaduje zákon
  • nevykonáva a nepodáva sa účtovná závierka – tj účtovné výkazy “Výkaz majetku a záväzkov” a “Výkaz príjmov a výdavkov”. Podnikateľ podáva štátu iba daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie aj niekoľko dôležitých požadovaných údajov – napr. stav pohľadávok, záväzok či zásob ku koncu roka (aby bolo podľa nich možné upraviť základ dane pri skončení podnikania SZČO)
  • podnikateľ do veľkej miery nepodlieha zákonu o účtovníctve, postupom účtovania a iným účtovným predpisom – tj za prehrešky voči účtovným predpisom nemôže byť pokutovaný

 

Nevýhody (alebo “temné stránky”) daňovej evidencie

  • podnikateľ podlieha ostatným zákonom – minimálne teda zákonu o dani z príjmov: všetky príjmy a najmä daňové výdavky si môže uplatňovať v súlade s daňovými pravidlami, ktoré sú zas nie vždy také jednoduché. Ak je platiteľom DPH, podlieha zákonu o DPH a všetkým ostatným súvisiacim predpisom; ak zamestnáva, tak ho ťaží kopa pracovno-právnych a odvodových zákonov.
  • doklady (napr. prijaté a vystavené faktúry a bločky) musia obsahovať všetky náležitosti podľa zákona o účtovníctve – iba na základe takýchto dokladov možno uznať daňové výdavky
  • ak vediete účtovníctvo, pravidlá máte rozpísané vo viacerých predpisoch. Spôsob vedenia daňovej evidencie opisuje len jeden odstavec (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov). Mnohé podrobnosti či súvislosti preto nie sú jasné. Okrem iného je napríklad podnikateľ povinný viesť evidenciu zásob. V účtovníctve má stanovené pomerne presné pravidlá, ako zásoby oceňovať či evidovať, vrátane vyčísľovania inventarizačných rozdielov. Tieto pravidlá pre SZČO, ktorí nevedú účtovníctvo, neplatia – na druhej strane však nevedia, ako na to. Keď sme nedávno v SuperFaktúre riešili otázku, či v nej podnikatelia môžu viesť kompletnú daňovú evidenciu, opýtal som sa Finančnej správy práve na zásoby: podľa nich sa na podnikateľa, ktorý nevedie účtovníctvo, nevzťahuje zákon o účtovníctve. “Z daňového hľadiska je iba dôležité, aby daňovník vedel preukázať príjmy v členení potrebnom na zistenie čiastkového základu dane z jednotlivých druhov príjmov, pokiaľ dosahuje viac druhov príjmov zdaňovaných podľa § 6 zákona.” V podstate som sa nedozvedel nič.
  • podľa zákona stačí podnikateľovi viesť iba evidenciu príjmov, výdavkov, hmotnom a nehmotnom majetku, zásob, pohľadávok a záväzkov. Mnohé súvisiace záležitosti však potrebné viesť samostatne – napríklad:

 

  1. ak odpisujete hmotný či nehmotný majetok, je potrebné mať odpisový plán pre daňové odpisy
  2. ak si do nákladov dávate stravné lístky (ako SZČO, nie pre zamestnancov), je potrebné samostatne evidovať nákup a spotrebu. Pripomínam, že nie je možné do nákladov capnúť faktúru za kúpu stravných lístkov len tak – SZČO má nárok na 4 EUR stravné za každý odpracovaný deň v roku, no rovnako si ich nemôže uplatniť za dni, počas ktorých bol na pracovnej ceste (stravné tvorí súčasť cestovných náhrad) alebo pracoval zároveň ako zamestnanec (zamestnávateľ mu zabezpečil jedlo). A rovnako nie je možné dať stravné do nákladov spätne – tj iba od kúpy stravovacích poukážok.
  3. ak zamestnávate, mali by ste mať samostatnú evidenciu miezd, odvodov, stravného, sociálneho fondu atď.
  4. a samozrejme vyčísľovať daňový základ – teda zvažovať uznateľnosť a uznateľnú výšku daňových výdavkov nielen počas roka, ale aj daňový výsledok upraviť po jeho skončení.

Ak však chcete prejsť z vedenia jednoduchého účtovníctva na daňovú evidenciu, je potrebné upraviť niektoré daňové záležitosti – ide najmä o daňové rezervy a daňové opravné položky. Firmy, ktoré o nich účtovali, postupujú pri úprave podľa § 51a zákona o dani z príjmov.

Aké pomôcky použiť?

  • tabuľka – daňové príjmy a výdavky evidujete v samostatných tabuľkách na samostatných listoch a zo sumárnych údajov dáte po skončení roka dokopy daňové priznanie. Viaceré tabuľkové softvéry (nie, Excel nie je jediný) poskytujú úžasné možnosti – stačí sa hrať a hľadať.
  • zošit – na dnešnú dobu znie hrozne, ale pri troške trpezlivosti a pevnej vôle sa dá. Najmä ak sa vám teda chce počítať a opätovne prepočítavať ručne.
  • klasický účtovný softvér – niektoré z nich poskytujú možnosť evidovať príjmy a výdavky podnikateľa nielen v jednoduchom účtovníctve, ale aj v daňovej evidencii. Stačí si na začiatku zvoliť vhodnú sústavu. Softvéry pribúdajú, niektoré free, niektoré platené, horšie aj lepšie.
  • SuperFaktúra – opäť a očividne odporúčam pomôcku, na ktorej tvorbe sa podieľam. Najmä v prípade malých podnikateľov bez zamestnancov (a bez zásob :)) je ideálna, tí väčší možno budú musieť využiť aj niečo iné (tabuľku či napr. mzdového účtovníka).

Ešte som však nepočul o daňovej kontrole podnikateľa s daňovou evidenciou. Máte s týmto skúsenosti? Podeľte sa v komentároch



O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This