Elektronické služby a DPH od 2015 resp. 2019: predaj aplikácií, časť II+III.

Úradníci v EÚ by namiesto vysedávania medzi papiermi mohli skúsiť reálne podnikať. Inak len vymýšľajú stále nové a nové komplikácie pre cezhraničné či celosvetové on-line podnikanie, ktoré by bez nich bolo v súčasnosti úžasne jednoduché. Jednou z budúcoročných noviniek je zdaňovanie elektronických služieb a súvisiaca byrokracia – áno, týka sa napr. vývojárov mobilných aplikácií. Pred pár rokmi na žiadosť jedného z nich riešil a publikoval prípadovú štúdiu ohľadne predaja aplikácií prostredníctvom Google Play. Od januára 2015 je všetko inak. (a od januára 2019 tak trochu zas) Skúsme.

Pôvodný článok z r. 2014 je aktualizovaný pre rok 2019.

Elektronické služby (všeobecne) a DPH do 31.12.2014

V prípade DPH a služieb – najmä služieb poskytovaných medzi rôznymi krajinami – je podstatným pojem “miesto dodania”. Určuje, v ktorej krajine sa služba zdaní (resp. ktorý z partnerov platí DPH) a teda aj podľa akých zákonov. Pravidiel pre určenie miesta dodania je mnoho a sú pomerne komplikované. Pre elektronické služby* – platili do konca roka 2014 tieto:

  • ak slovenský podnikateľ dodáva elektronickú službu inému podnikateľovi, miestom dodania je krajina odberateľa – služba sa teda zdaní v tejto krajine podľa miestnych pravidiel. Slovenský dodávateľ ju fakturuje za cenu bez DPH (ak ide o platiteľa DPH), neplatiteľ DPH postupuje rovnako a tomu sa dodávka dokonca nepočíta do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH;
  • ak slovenský podnikateľ dodáva elektronickú službu súkromným osobám do EÚ, miestom dodania je krajina dodávateľa, tj Slovensko. Slovenský dodávateľ platiteľ DPH ju fakturuje za cenu vrátane slovenskej DPH, neplatiteľ DPH síce za cenu bez DPH, no dodávka s miestom dodania v SR sa mu do sledovaného obratu počíta;
  • ak slovenský podnikateľ dodáva elektronickú službu súkromným osobám mimo EÚ, miestom dodania je každá z krajín, v ktorej sa títo odberatelia nachádzajú. Čo pri hromadnom predaji aplikácií do x krajín v symbolických sumách (napr. 1 EUR) znamená prácu nad hlavu. Slovenský dodávateľ však môže využiť pravidlo, že ak odberateľ neoznámil svoje IČ DPH, môže ho považovať za súkromnú osobu – dodávku tak zdaní v SR (platiteľ DPH), príp. nezdaní (neplatiteľ DPH).

*Pod pojmom “elektronické služby” sa v zmysle predpisov pre DPHr ozumejú rôzne dnes časté nehmotné produkty, predávané prostredníctvom webov na diaľku a automaticky – fotografie, webové šablóny, softvérové moduly, e-booky, on-line kurzy, hry, členské sekcie, médiá či napríklad mobilné aplikácie.

Prípadová štúdia ohľadne predaja aplikácií prostredníctvom Google Play v skratke (do 31.12.2014):

V zmysle zmluvy medzi slovenským vývojárom a Googlom sa Google nepovažoval za sprostredkovateľa, ale pri predaji aplikácií išlo vždy o priamy vzťah medzi vývojárom a konečným spotrebiteľom – skúmať je teda potrebné tento obchod. Konečných spotrebiteľov však – a rovnako napr. ani krajinu ich pôvodu – nie je možné ľahko identifikovať, preto slovenský vývojár (neplatiteľ DPH) určil ako miesto dodania zakaždým SR: aj pre odberateľom zo SR, aj pre odberateľom z EÚ a rovnako aj pre odberateľov z tretích krajín. Príjmy z predaja, zbierané v účte služby Google Play sa mu však počítali do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Podrobnejšie ešte raz v tomto článku.

Elektronické služby (všeobecne) a DPH od 1.1.2015

Od januára 2015 pribúda do pravidiel DPH jedno nové: miestom dodania elektronických služieb súkromným osobám-nepodnikateľom bude zakaždým krajina odberateľa. Očividným cieľom je vybrať viac na DPH, ak by to však úradníci zariadili bez súvisiacej extrémnej byrokracie, dalo by sa to prežiť. Už teraz totiž na stránke Finančnej správy pribudol rad usmernení vrátane podrobných vysvetliviek k tomu, čo chceli eurobyrokrati vlastne povedať – napísané sú úžasne a sú mimoriadne vhodné na vianočné čítanie…

Slovenský dodávateľ elektronických služieb má od januára 2015 2 možnosti:

  • buď sa zaregistruje v každej z krajín, v ktorej sídlia jeho odberatelia (súkromné osoby), resp. jednoducho zdaní predaje v každej krajine podľa miestnych pravidiel – čo v prípade množstva krajín neznie príliš lákavo
  • alebo využije tzv. Mini One-stop-shop (MOSS) úpravu – čiže zaregistruje sa iba v jednom zo štátov, v ktorom sa nachádzajú ich zákazníci (súkromné osoby), ktorým poskytuje uvedené služby. Takýto štát sa bude nazývať “štát identifikácie”. V tomto štáte raz za štvrťrok podá tzv. “osobitné daňové priznanie k DPH”, v ktorom priznajú DPH z týchto služieb predaných súkromným osobám v celej EÚ.

Dôležitá vec: uvedené povinnosti sa týkajú nielen platiteľov DPH, ale aj všetkých ostatných podnikateľov.

A teraz predaj aplikácií v Google Play od 1.1.2015:

Vo svojich aktualizovaných podmienkach spolupráce s vývojármi Google oznamuje, že od januára 2015 je zodpovedný “za stanovenie, účtovanie a odvádzanie DPH za všetky nákupy aplikácií a obsahu v Obchode Google Play uskutočnené zákazníkmi z EÚ”. Vzhľadom na predpoklad pri elektronických službách (uvedený v spomenutých vysvetlivkách) sa každý sprostredkovateľ pokladá za osobu, ktorá službu prijala a ďalej poskytla (teda v tomto prípade Google). Odteraz teda – aspoň v EÚ – nepôjde o priamy vzťah medzi dodávateľom (vývojárom) a zákazníkmi aplikácie, ale naopak: prvý vzťah bude medzi vývojárom a Google Play, druhý medzi Google Play a zákazníkmi.

Čo to znamená pre vývojárov, tj dodávateľov mobilných aplikácií:

  • vývojár-platiteľ DPH – príjem z predaja Google očistí od DPH a túto DPH odviedie EÚ. Vývojár dostane iba svoj podiel (70%) na predajnej cene bez DPH (z 1 EUR pôjde pri sadzbe 20% o 0,58 EUR) . Predaj aplikácie Googlu znamená v reči DPH dodanie služby do EÚ – slovenský vývojár teda DPH neovádza a dodávku Googlu uvádza v súhrnnom výkaze;
  • vývojári-neplatitelia DPH – doteraz inkasovali celých 70% z predajnej ceny, z ktorej DPH neplatil nikto; po novom budú inkasovať menej – tj iba 70% z predajnej ceny očistenej od DPH, ktorú EÚ odvedie Google (čiže spomenutých 0,58 EUR). V každom prípade – rovnako ako pri platiteľoch DPH – pôjde o poskytovanie služieb do EÚ (tj Googlu): každý vývojár by sa teda mal registrovať pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH a dodávky Googlu uvádzať v súhrnnom výkaze.

Naopak, čo sa týka zákazníkov v krajinách mimo EÚ, Google “dáva ruky preč”: “Ak predávate aplikácie v krajine, ktorá nie je uvedená v zozname vyššie, zodpovedáte za zistenie príslušných daňových sadzieb pre predaj vašich aplikácií vo všetkých jurisdikciách, kde sa vaše aplikácie predávajú, a za odvedenie týchto daní príslušným daňovým úradom”. Jednoducho ide opäť o vzťah medzi vývojárom a zákazníkmi v jednotlivých tretích krajinách (tu už pravidlá EÚ neplatia) a miesto dodania každej takejto služby je v každej z krajín, v ktorých sídli zákazník (súkromná osoba). Vývojár by si pri predaji mal sám nastaviť sadzbu DPH platnú v príslušnej tretej krajine.

Podľa mojich informácií to však 99% vývojárov nerobí ani neurobí – v praxi môže ísť o stovku krajín, pričom v každej z nich ide o pár predajov v hodnote napr. 1 EURa. Zisťovať si podmienky pre každej z týchto krajin – napr. kontaktovať úrady či poradcov napr. v Brazílii – je nad ľudské sily nielen vývojára, ale aj každého daňového poradcu či právnika. Pre istotu odpoveď z Finančnej správy:

ak su digitalne sluzby poskytnute zakaznikom – nezdanitelnym osobam, ktore su usadene v tretich statoch, plati, ze je to dodanie sluzby mimo predmetu smernice 2006/112/ES ako aj mimo posobnosti zakona c. 222/2004 o DPH. O prislusnych a potencialnych povinnostiach vyplyvajucich z pravidiel platnych v krajinach spotreby – v tretich statoch odporucame zdanitelnym osobam informovat sa u kompetentnych danovych organov v prislusnych tretich statoch.

Znie to hrozne, beznádejne a hlúpo. Jediným svetlom pre vývojárov je dúfať v to, že ich prípadné predaje z každej z otáznych krajín budú miestne úrady vzhľadom na minimálne sumy považovať za irelevantné, resp. to nebudú riešiť vôbec.

Toľko je môj výklad. Doteraz som nič podobné pre vývojárov aplikácií nenašiel – ak však máte na vec svoj názor, budem rád, ak ho napíšete do komentára.

Stručne v niekoľkých bodoch som pravidlá a povinnosti týkajúce sa MOSS rozobral aj v e-booku “Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou”, ktorú jej doterajší ako aj noví čitatelia budú mať k dispozícii o pár dní.

Elektronické služby resp. digitálne produkty (všeobecne) a DPH od 1.1.2019

Európski úradníci po 4 rokoch pochopili, že ich násilné zjednocovanie digitálneho trhu podnikateľom skomplikovalo život – mnohé EÚ či “non-EU” firmy po zavedení zdaňovania predaja digitálnych produktov najmä z dôvodu skomplikovania predaja totiž jednoducho svoj biznis “zavrelo”. Preto od januára 2019 sa najmä na malé a začínajúce projekty vzťahujú nové pravidlá pre zdaňovanie predaja digitálnych produktov súkromným osobám a firmám bez IČ DPH:

Ak slovenský podnikateľ predáva digitálne produkty:

• súkromným osobám so sídlom, bydliskom alebo miestom obvyklého zdržiavania v inej krajine EÚ
• alebo firmám bez IČ DPH so sídlom, bydliskom alebo miestom obvyklého zdržiavania v inej krajine EÚ
• a celková hodnota týchto predajov do iných krajín EÚ nie je viac ako 10 000 EUR v prebiehajúcom kalendárnom roku a nepresiahla 10 000 EUR ani v tom minulom,

miestom dodania je Slovensko. Podnikateľ registrovaný pre § 7a nemusí riešiť – teda platiť ani vykazovať – DPH z týchto predajov. Ako neplatiteľ DPH DPH-čku v SR neplatí. Ak by išlo o platiteľa DPH, DPH-čku platí, no na Slovensku a slovenskú, nie v krajine spotreby.

Ak však túto hodnotu presiahne, miestom dodania je práve príslušný štát odberateľa (spotreby). V tomto prípade sa použije osobitné pravidlo určenia miesta dodania služby v zmysle § 16 ods. 14 zákona o DPH. DPH sa teda platí tomuto štátu. A slovenský podnikateľ má opäť 2 možnosti:

  • buď sa zaregistruje v každej z krajín, v ktorej sídlia jeho odberatelia (súkromné osoby), resp. jednoducho zdaní predaje v každej krajine podľa miestnych pravidiel – čo v prípade množstva krajín neznie príliš lákavo
  • alebo využije tzv. Mini One-stop-shop (MOSS) úpravu – čiže zaregistruje sa iba v jednom zo štátov, v ktorom sa nachádzajú ich zákazníci (súkromné osoby), ktorým poskytuje uvedené služby. Takýto štát sa bude nazývať “štát identifikácie”. V tomto štáte raz za štvrťrok podá tzv. “osobitné daňové priznanie k DPH”, v ktorom priznajú DPH z týchto služieb predaných súkromným osobám v celej EÚ.

Podnikateľ, ktorý už zdaňovaniu predaja digi-produktov do EÚ podlieha – a to prostredníctvom MOSS-u – a pravdepodobne splní podmienku obratu v priebehu nasledujúcich 2 rokov, môže dobrovoľne požiadať o zrušenie registrácie k MOSS-u. Finančná správa v zasielaných e-mailoch však upozorňuje, že na to, aby sa z MOSS-u (a teda platenia DPH z predaja do EÚ) “vyvliekol” už od 1. štvrťroka 2019, potrebuje žiadosť poslať najneskôr do 16. decembra 2018.

Pravidlá pre podnikateľa, dodávajúceho služby do EÚ prípadne nakupujúceho služby a digitálne produkty zo zahraničia som zhrnul do uceleného eBooku “Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to (ľudskou rečou).” Ako na súhrnný výkaz, ako na faktúry, ako na daňové priznanie k DPH či MOSS. Maximum situácií z praxe a tipy, riešenia či pikošky.

 

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This