Náklady na pohonné hmoty: tak treba bločky alebo nie?

Túto otázku riešim už roky. Niekto dáva do nákladov nákup benzínu iba na základe hmatateľných bločkov, iní vo všetkých možných prípadoch používajú priemernú cenu z webu Štatistického úradu, niekto situáciu rozlišuje. Jednoznačnú odpoveď podľa mňa nenapísal nikto, ani daňový zákon. Pátrajme preto spolu:

Nákup pohonných hmôt do automobilu používaného na podnikanie možno v nákladoch uplatňovať rôznymi spôsobmi:

 

Firemný automobil

Ak ide o firemný automobil – teda automobil zaradený v obchodnom majetku SZČO alebo právnickej osoby (eseročky) – firma má na výber 3 možnosti:

  • vedie podrobnú evidenciu/knihu jázd a na jej základe si dokáže v nákladoch uplatniť väčšinu z nakúpených pohonných hmôt – výdavky totiž prepočítava na spotrebu podľa konkrétnej spotreby daného vozidla. A ak teda samozrejme ide o firemné jazdy, teda jazdy na účely dosahovania príjmov. V praxi sa však normovaná spotreba podľa technického preukazu a reálna spotreba líšia o cca 30% – a práve tie idú z nákladov von. Od júla 2020 je však v tomto režime možné zvýšiť prepočítanú spotrebu o 20% a teda zvýšiť takto aj daňové náklady. Uvedené platí pre automobily osobné, nákladné automobily a pracovné mechanizmy ostávajú v režime “preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia”
  • na základe sledovania jázd prostredníctvom GPS – v tomto prípade si môže firma uplatniť rovnako 100% z nákupu, no bez prepočtu spotreby. Evidencia jázd z daného zariadenia slúži ako podklad.
  • v nákladoch si uplatní len 80% z nakúpených pohonných hmôt. Výhodou je, že nemusí viesť žiadnu evidenciu jázd ani sa zaoberať prepočtami spotreby; stačí raz ročne evidovať stav tachometra, ktorý by mal dávať zmysel. Podnikateľ je však pri kontrole povinný preukázať/dokázať, že predmetný automobil používa výlučne na podnikateľské účely – bez knihy jázd či GPS.

 

Súkromný automobil SZČO

Ak ide súkromný automobil SZČO, firma má na výber 2 možnosti:

  • vedie podrobnú evidenciu jázd a v nákladoch si uplatní základnú náhradu za každý kilometer jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky. Na rozdiel od firemného vozidla si nemôže uplatniť iné súvisiace náklady – napr. opravy alebo odpisy (tie sú však zahrnuté v základnej náhrade za opotrebovanie auta)
  • uplatní si 50% z nákupu – čiže čosi podobné, ako 80%-ný paušál v prípade firemného vozidla. V tomto prípade opäť nemusí viesť evidenciu jázd

 

Súkromný automobil zamestnanca

Ak ide o súkromný automobil zamestnanca firmy (SZČO alebo eseročky), firma zamestnancovi prepláca cestovné náhrady. Okrem iného náhradu za používanie súkromného auta zamestnanca – teda už spomenutý súčet základnej náhrady a náhrady za spotrebu pohonných látok. V prípade eseročky je možné uplatniť si aj cestovné náhrady konateľa, ak ich však na súkromnom automobile uskutočnil spoločník, ktorý nie je v danej eseročke zamestnancom ani konateľom, tak nie.

 

4643936607_364ddbfb7a_zAutomobil požičaný, prenajatý alebo lízingovaný

Ak ide o automobil požičaný alebo prenajatý teda napr. aj automobil lízingovaný, firma si môže výdavky uplatniť rovnakými spôsobomi, ako v prípade automobilu firemného – teda jedným z 3 vyššie uvedených spôsobov (kniha jázd, GPS alebo 80%-ný paušál).

 

Je potrebné vo všetkých prípadoch preukázať cenu pohonných hmôt dokladmi o nákupe?

Toto sú pravidlá vytiahnuté zo zákona o dani z príjmov + zákona o cestovných náhradách. Nejasnú a teda chúlostivú otázku, či je a v ktorých prípadoch je potrebné preukazovať výdavky reálnym nákupom a kedy na prepočet postačí informatívna verejná cena zákon ani žiadne záväzné či menej záväzné usmernenie neuvádza. A pokiaľ dobre hľadám, jednoznačnú odpoveď zatiaľ nenapísal žiaden kolega, každý sa zmohne viacmenej len na citovanie zákonov.

Jediné konkrétne vodítko poskytujú všeobecné informácie na novom (a o čosi lepšom než predošlom) portáli Finančnej správy ohľadne možných výdavkov SZČO:

Pri firemnom vozidle (zaradenom v obchodnom majetku, prenajatom či požičanom) uvádza zákon možnosť uplatnenia výdavkov “podľa cien platných v čase ich nákupu”, pričom v linkovanom materiáli na webe dopĺňa Finančná správa “na základe dokladov o nákupe”.

Pri súkromnom automobile SZČO (teda aute nezaradenom v obchodnom majetku) uplatní SZČO vo výdavkoch základnú náhradu “podľa cien platných v čase ich nákupu” (rovnako ako je to napísané v zákone), no v tomto dovysvetlení text “na základe dokladu o nákupe” neuvádza.

Z uvedeného (zatiaľ) vyplýva:

Doklady, resp. bločky týkajúce sa nákupu pohonných hmôt sú potrebné v prípade firemného vozidla – resp. auta zaradeného v obchodnom majetku SZČO alebo eseročky, auta požičaného, prenajatého či lízingovaného. Na základe nich sa urobí prípadný prepočet spotreby z evidencie jázd či sa dajú do výdavkov v 100%-nej výške (GPS) resp. sa uplatní 80%-ný paušál.

V prípade použitia súkromného auta SZČO (teda auta nezaradeného v obchodnom majetku) je možné prepočítať náklady za spotrebu podľa cien platných v čase nákupu – nie sú však potrebné bločky, ale “platnú cenu” stačí preukázať napr. priemernými cenami pohonných látok zo štatistického úradu.

Jedinou situáciou, kedy na výpočet možno použiť priemernú cenu bez bločka, je pracovná cesta zamestnanca, na ktorú použije súkromné auto – v prípade, ak zamestnanec nedisponuje bločkom, zákon o cestovných náhradách umožňuje vypočítať náhradu aj z oficiálnych cien. V zmysle zákona o dani z príjmov a zákona o cestovných náhradách sa na tieto účely považuje za zamestnanca aj spoločník či konateľ bez pracovnej či inej zmluvy.

Prečítaj si viac:

Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)

Pracovná cesta či výlet? Daňový náklad a iné výhody

 

Finančná správa: je to inak

Pre istotu som napísal metodikom Finančnej správy a a o podrobnejšie stanovisko požiadal aj tlačové oddelenie. Podľa nich je to inak – na uplatnenie daňových výdavkov na spotrebu pohonných hmôt je potrebné v každom jednom prípade použitia firemného vozidla disponovať dokladmi, resp. bločkami o nákupe.

 

Daňovník, ktorý používa motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku je povinný preukazovať nákup pohonných látok „bločkami“ z ktorých bude zrejmá cena pohonných látok.

………

Aj keď sa dovysvetlenie na portáli FR SR v súvislosti s použitím automobilu nezaradeného do obchodného majetku na pracovnú cestu (§ 19 ods. 2 písm. l)) nenachádza, zákon o dani z príjmov jednoznačne ustanovuje, že SZČO si nemôže uplatniť náhradu za spotrebované pohonné látky na základe priemerných cien zo Štatistického úradu alebo z iného zdroja – teda bez disponovaním dokladmi o nákupe pohonných látok.

 

Je to teda jasné: zbierajte bločky.

 

AKÉ MÁTE SKÚSENOSTI? PODEĽTE SA V KOMENTÁROCH

 

PS Čo sa týka možnej uplatniteľnej sumy z bločka, rozdiel je samozrejme v tom, či je daná firma platiteľom DPH alebo nie. Platiteľ DPH si môže v nákladoch uplatniť len základ DPH, sumu DPH si môže za určitých okolností odpočítať od tej svojej výstupnej DPH. S uvedenou témou súvisí aj otázka, či si možno z pracovnej jazdy v zahraničí resp. z jazdy na pracovnej ceste zamestnanca odpočítať DPH. Riešil som ju nedávno na DanovePriznanieDPH.sk.

Ilustr. foto: Flickr, Flickr

 



O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This