Pracovná cesta či výlet? Daňový náklad a iné výhody

Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa. Pracovné cesty totiž – za ceny trochy papierovania – skutočne zvyšujú náklady firmy a zároveň zabezpečujú zamestnancovi, spoločníkovi eseročky či SZČO príjem, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom. Je ešte stále leto, čas výletov i “výletov”, tak poďme na to.

Pracovná cesta sa do nákladov uplatňuje prostredníctvom vyplatených cestovných náhrad. Cestovné náhrady sú výhodné dvojako: na jednej strane je firma, ktorý cestovné náhrady vypláca (a podľa zákona vyplácať musí) a sú pre ňu uznateľným daňovým výdavkom. Na druhej strane je osoba, ktorá náhrady dostala a tieto nemusí zdaniť ani z nich platiť odvody.

Z čoho preplatené cestovné náhrady pozostávajú:

 

  • cestovné – buď verejným dopravným prostriedkom (doklad: cestovný lístok, letenka a pod.) alebo vlastným autom (v tomto prípade pozostáva náhrada nielen zo spotreby pohonných hmôt, ale aj z paušálnej náhrady za každý kilometer jazdy – pre osobné automobily ide 0,193 EUR na km)
  • ubytovanie – hotel, privát a trebárs aj Airbnb
  • paušálne stravné – na pracovnej ceste si nie je potrebné odkladať bločky za nákup jedla ani riešiť poukážky. Zamestnanec/spoločník/SZČO dostane za každý pracovný deň určitú sumu vlastne bezdokladovo a paušálne. Za pracovné cesty v rámci SR ide v r. 2020 o sumu od 5,10 EUR do 11,60 EUR (v závislosti od oficiálnej dĺžky pracovného dňa), za zahraničné je to o čosi viac (napr. Česko 600 CZK na deň, Nemecko 45 EUR…). Ešte raz: aj toto de facto paušálne stravné navyšuje na jednej strane náklady firmy a na druhej zvyšuje čistý príjem prijímateľa
  • poistenie – napr. cestovné poistenie
  • iné výdavky súvisiace s pracovnou cestou – napr. diaľničná nálepka, miestne parkovné a pod.
  • vreckové – toto môže firma poskytnúť iba pri zahraničnej pracovnej ceste, max do výšky 40% stravného. Bohužiaľ sa ako jediná zložka cestovných náhrad na strane zamestnanca zdaňuje aj “zodvodňuje”.

Kto a ako si môže uplatniť cestovné

 

Zamestnanec (eseročky, SZČO)

Vzťah firma-zamestnávateľ vs. jej zamestnanec je ideálny príklad. Zamestnancovi je firma cestovné náhrady vyplatiť povinná – v presnej výške podľa zákona o cestovných náhrad, teda ako súčet položiek vymenovaných vyššie. Ak zamestnanec použije na pracovnú cestu svoj súkromný automobil, nie je povinný dokonca ani dokladovať nákup pohonných hmôt – v tomto jedinom prípade sa spotreba určí podľa oficiálnych štatistických cien. Poskytnúť ich firma môže nielen zamestnancom v trvalom pomere, ale napr. aj dohodárom (ak to majú v zmluve), štatutárom či dokonca aj iným osobám. Z cestovných náhrad vyplatených zamestnancovi si však firma-platiteľ DPH nemôže odpočítať DPH, preto je niekedy vhodné niektoré plnenia – napr. hotelové ubytovanie – vyfakturovať priamo na firmu, tj nie na zamestnanca.

SZČO

SZČO môže v súvislosti “s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva” uplatniť príslušné výdavky. A to podobnou formou, ako zamestnanci – teda ako súčet cestovného, stravného, ubytovania a prípadných iných výdavkov. Rovnako platí, že ako dopravný prostriedok môžu použiť verejnú dopravu alebo vlastné auto – podnikatelia sú však už cenu povinní dokladovať skutočnými bločkami. Či si platitelia DPH môžu z tohto bločka odpočítať DPH, je polemické ako mnoho iného – podľa základnej definície práva na odpočítanie DPH však pravdepodobne áno. Podstatným v tomto prípade je však použitie auta súkromného, tj nezaradeného do obchodného majetku SZČO – firemný automobil je trochu iná záležitosť a do nákladov sa dostáva iným spôsobom.

Spoločník eseročky

Spoločník eseročky sa zamestnancom svojej firmy stať môže aj nemusí. V každom prípade však platí, že na účely zákona o dani z príjmov sa považuje za zamestnanca – z čoho plynú viaceré nevýhody, no aj výhody. Jednou z nich je teda aj možnosť – resp. v podstate povinnosť – poskytnúť zamestnancovi/spoločníkovi za pracovnú cestu cestovné náhrady. Postup je teda rovnaký, ako v prípade zamestnanca: spoločníkovi patrí súčet spomenutých položiek (pri jazde súkromným autom nie sú potrebné bločky), firme idú vyplatené náhrady do nákladov a pre spoločníka znamenajú čistý príjem. Áno, pri troche papierovania ide o peknú formu, ako vyberať peniaze z vlastnej eseročky.

Čo je to vlastne “pracovná cesta”?

14292795316_53b608db37_zPodľa zákona o cestovných náhradách ide de facto o čas strávený mimo pravidelného pracoviska. Pravidelným pracoviskom je miesto dohodnuté v pracovnej či inej zmluve (napr. sídlo firmy či prevádzka). Podstatným pre daňovú uznateľnosť je teda fyzický a zdokladovaný pobyt “niekde mimo” a samozrejme aj súvislosť s dosahovaním, zabezpečením či udržaním príjmov firmy či podnikateľa. Štandardne ide o cesty za klientmi, vzdelávaním, nákupom či dodávateľmi (napr. grafikom, právnikom či účtovníkom). Či môže ísť aj o “tvorivý pobyt” z úvodu článku (pracoval som z čarovného coworkingu Luft v Banskej Štiavnici) či napr. návštevu známeho coworkingu “Surf office” na Kanárskych ostrovoch, nevedno – osobne si však myslím, že prečo nie.

A ako pracovnú cestu zdokladovať?

 

Jednou z podmienok pre daňový výdavok je zdokladovanie a obhajoba. Ako doklady je prioritne možné použiť doklady o ubytovaní, cestovné či iné “bločkové” doklady. Rovnako aj správu z pracovnej cesty, kde podrobne popíšete, kde a za akým účelom ste išli a s kým ste sa vlastne stretli prípadne čo vybavili. Počul som aj o tom, že ktosi dáva klientom podpisovať papier o tom, že “tam bol”, ale príde mi to trochu zvláštne. Sexi je spájať dlhší súkromný výlet s nejakým pracovným jednaním, takéto tripy sa však odporúča oddeliť a ideálne je samozrejme používať zdravý rozum.

Štastnú cestu!

Kam ďalej?: Možno ako pracovnú cestu uplatniť “týždňovky” živnostníka, ako je to so služobným bytom či ako pracovné cesty dokladovať? A ako je to s pracovno-tvorivými pobytmi, coworkingmi a digitálnymi nomádmi? Podrobnejšie: Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)

floripa-rib-ilha-1398398-638x255

Aké máte s uplatňovaním cestovného a výletov skúsenosti? Podeľte sa v komentároch

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This