Pracovné cesty a cestovné náhrady: pokročilé a pikantné otázky z praxe

“Firma eviduje služební cesty. Musí existovat jízdenky, stvrzenky a hotelové účty.

Podle Tebe ty vraždy odepisoval z daní?

“Jo, já Ty podnikatelé znám. Vyúčtují všechno.” (z filmu “Muži, ktorí nenávidia ženy”)

Dnes zaujímavé otázky a možné odpovede. A skôr pozitívne :)

Je to legálne poberať “mikroodmenu” a zároveň cestovné náhrady?

Napríklad:

“Som odmeňovaný za prácu pre firmu v rozsahu 1 hodina denne, tj čiastočný úväzok” či “Dostávam 50 EUR ako mesačnú konateľskú odmenu. Môžem potom byť celé 4dni na pracovnej ceste?“

V skratke: typ úväzku, jeho rozsah (počet hodín) či výška mesačnej odmeny nemajú vplyv na to, že daná osoba dostane cestovné náhrady za pracovnú cestu pre firmu a tieto sú aj plne uznateľným daňovým výdavkom. Ktoré osoby majú podľa zákona o cestovných náhradách nárok na cestovné náhrady za pracovné cesty:

• zamestnanec v pracovnom pomere (§ 1 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných náhradách), vrátane “dohodárov”, tí však možnosť pracovných ciest musia mať explicitne vymedzené práve vo svojej dohode (§ 1 ods. 1 písm. c) rovnakého zákona)
• konateľ resp. iný štatutár či iná osoba “zvolená či vymenovaná do orgánov právnickej osoby”, ktorá zároveň nie je s danou firmou v pracovno-právnom vzťahu (§ 1 ods. 2 písm. b) zákona o cestovných náhradách). Teda konatelia, ktorí svoju funkciu vykonávajú na základe buď odplatnej mandátnej zmluvy (§ 566 až § 576 Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o výkone funkcie konateľa, odplatnej i bezodplatnej (§ 66 ods. 6 Obchodného zákonníka). Ešte raz: je jedno, či odmenu má alebo nemá, no je štatutárom zapísaným v Obchodnom registri a teda za pracovné cesty mu patria cestovné náhrady.
• iné osoby, resp. osoby “o ktorých to ustanovuje osobitný predpis”. Napríklad: áno, spoločník, ktorý vo vlastnej eseročke nemá pracovnú zmluvu. Lebo nemusí.

Osobne si myslím, že polemizovať skrze doslovný a literárny výklad zákona a hrať sa so slovíčkami nemá vždy zmysel, ale zákon o cestovných náhradách – ako samostatný zákon upravujúci výpočet toho, čo má cestujúci za cestu pre firmu dostať – na tieto otázky odpovedá jasne.

Viac o mikroúväzkoch:

“Mikroúväzok” konateľa v “jeho” eseročke
Možnosti zamestnania či odmeňovania spoločníka či konateľa: sumy, benefity, dane a odvody, výhody a nevýhody
Ako na doplatok do zákonného minima pre zdravotné poistenie
Musí sa spoločník vo svojej eseročke zamestnať?

Pracovná cesta a jej obsah ako obchodné tajomstvo?

To, s kým som sa na pracovnej ceste stretol, čo sme preberali, o čom sme rokovali, do správy z pracovnej cesty neuvediem. Ani to daniarom nepoviem osobne – pri kontrole či výsluchu svedka. Ide totiž o obchodné tajomstvo.

V pohode. Akurát obhajoba daňového výdavku je na daňovníkovi, tj samotnej firme. Ak si výdavok neobháji, tak oň v prípade kontroly príde.

Dokazovanie
(1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

…

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

(6) Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

§ 24 Daňového poriadku

v prípade, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dokazovaním
vedeným v zmysle § 24 Daňového poriadku, preverením predložených
listinných dôkazov a dokladov preukázateľne spochybní ich
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, dôkazná povinnosť opäť
prechádza na daňový subjekt , ktorý predložením alebo navrhnutím
dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Rozsudok NS SR sp . zn. 5 Sžfk /16/2019)

Pracovnú cestu je teda možné celú utajiť, why not – no prípadná daňová kontrola má plné právo Ti ju vyhodiť a dodaniť, plus dopočítať sankčný úrok. Alebo zdravá stredná cesta: napísať do správy z pracovnej cesty 2-3 vety o tom, s kým som rokoval a cca akého biznisu sa to týka snáď žiadny biznis nezničí. Najmä v prípade, ak sa pracovné rokovania a cesta udiali v auguste 2023 a daňová kontrola tie 2-3 vety bude čítať v roku 2031.

Byt na pracovné cesty namiesto hotela

Toto som už rozoberal viackrát (napr. tu aj tu)

• ak idete na pracovnú cestu ako konateľ eseročky či inej obchodnej spoločnosti, tak zaplatiť si prenájom bytu na strednodobej báze, lebo ušetríme, je ako daňový výdavok podľa daniarov v poriadku
• ak idete na pracovnú cestu ako SZČO, tak na účely uznateľnosti daňového výdavku “musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktorého prevádzkovateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie ubytovacích služieb”

Samozrejme to nemá ani logiku ani oporu v zákone či už o dani z príjmov ani v zákone o cestovných náhradách. Zákon o cestovných náhradách definuje ako súčasť cestovných náhrad “náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie” (§ 4 ods. 1 písm. b). Bez ďalších špecifikácií.

Obmedzenie ohľadne živnostenského oprávnenia ubytovateľa komunikuje Finančná správa dokonca aj pre uplatnenie rekreačného príspevku zamestnanca – teda pre preplatenie rekreácie zamestnancovi ako aj uplatnenie v daňových výdavkoch zamestnávateľa. Čo tiež nemá oporu v zákone.

Výlet za účelom “dáme hlavy dokopy”: mastermind skupiny a debaty

Viete čo: prečo nie? Títo dvaja tvoria takú malú mastermind skupinu a mastermind skupiny sú skvelým spôsobom, ako môžu podnikatelia rásť – výrazne, skokovito až “šokovito”, a teda s jednoznačným vplyvom na zvýšené príjmy/výnosy. Síce vzdelávanie či poradenstvo tohto typu ako možný daňový výdavok naša podnikateľská legislatíva nepozná (zatiaľ), no v praxi majú mastermindy často väčší efekt, ako drahé biznis poradenstvo či školenia – ktoré v daňových výdavkoch pôsobia akosi jednoznačnejšie a “tradičnejšie”. Ja osobne si neviem vynachváliť efekt mastermind skupiny, keď sme sa po niekoľko rokov piati muži stretávali 1-2x mesačne a pri káve, rumoch a cigarách si tvrdo feedbackovali vlastné situácie, problémy a riešenia. Neskutočne sme vyrástli a dnes spolupracujeme normálne za peniaze – lebo vďaka mastermindu “je z čoho”. A navyše takéto stretávanie zas nestojí až tak veľa, ako prípadné služby mentora, kouča či poradcu – možno iba a práve to cestovné či víkendový pobyt v hoteli.

Len názor, nothing more 🙃

Ale predsa: nezabudnite si urobiť podrobný cestovný príkaz + správu z pracovnej cesty 🙂

A ako podklad si archivujte napr. tento článok o mastermind skupinách.

Btw, postavy z provokatívneho seriálu “Succession” vycestovali za účelom rokovania o kúpe firmy na vrch hory v Nórsku.

Kam ďalej?

Pracovná cesta: basic princíp
Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)
Výlety ako pracovné cesty pre tvorcov obsahu
AirBnB, Uber, letenky a iné doklady z pracovných ciest: ako na DPH či samozdanenie?

či NÁVODY: