Tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, školenia, webové šablóny či fotografie alebo texty na web. Kreatívnych možností podnikania nebolo v histórii nikdy viac. A a aj otázok 🙂 Autorské zmluvy, platenie daní a odvodov z autorských odmien, aktívne aj pasívne autorské odmeny či predaj diel programátormi-kontraktormi, hand-made umelcami alebo cez vlastnú eseročku. Dnes si preto dáme blogerský duel: keďže nejde vždy len o dane a odvody, ale aj o zmluvy, autorskú ochranu, právne formy či zodpovednosť, na tieto časté otázky sa pokúsim odpovedať spolu s advokátkou Soňou z blogu Ochráňsiznačku.sk. Nech sa páči, pre vás zo srdca :)

Autor, jeho dielo a …. platby

Čo môže byť predmetom autorskej zmluvy? Je autorským dielom napr. text na webstránke, checklist alebo počítačový program? Ako dlho trvá autorskoprávna ochrana?

Soňa:

Predmetom autorskej zmluvy môže byť výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa určité zákonné znaky, aby mohol byť považovaný za autorské dielo. Podľa autorského zákona sa za dielo považuje dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečné, je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora (fyzickej osoby) a je vyjadrené aj v zmyslami vnímateľnej podobe.Ak checklist alebo text napĺňa uvedené znaky, hlavne aj znak jedinečnosti, požíva autorskoprávnu ochranu.

Špecifickú kategóriu predstavujú počítačové programy, vo vzťahu ku ktorým sa vzhľadom na ich špecifiká istý čas presadzovala aj patentová ochrana. Pri dielach v podobe databáz a počítačových programov je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora – a teda bez potreby posudzovania ich individuality resp. pôvodnosti.

Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru angloamerického právneho systému tzv. copyrightovou doložkou – no na ochranu podľa slovenského práva použitie uvedenej doložky nie je nevyhnutné, uľahčuje však označenie momentu vytvorenia diela.

Ako a aké sa z príjmov autorov či výkonných umelcov platia dane a odvody?

Peter:

Autori majú o nejakú tú možnosť viac ako iné SZČO. Na výber majú prioritne 3 možnosti s rôznymi pravidlami pre platenie:

• buď vyplácateľ hneď pri zdroji – tj pri vyplatení – zrazí autorovi 19%-nú daň a 2%-ný odvod do literárneho (prípadne iného umeleckého) fondu a autorovi vyplatí len zvyšok. Tým pádom už autor nemusí robiť nič – ani príjem kdekoľvek uvádzať ani kvôli tomuto príjmu podávať daňové priznanie. Odmena je plne zdanená – príjem zdanený zrážkovou daňou sa považuje za vysporiadaný. Autor už samozrejme neplatí žiadne odvody do zdravotnej ani Sociálnej poisťovne. Táto možnosť je vhodná najmä pre nepravidelné príjmy v nižších sumách, keď autor nie je plnohodnotným tvorcom na voľnej nohe, ale si ako autor privyrába písaním článkov do novín či písaním rozhlasových hier. Administratívu na 100% percent vybaví vyplácateľ a autor si môže ďalej bezstarostne žiť.
• alebo si autor odmenu zdaní sám v daňovom priznaní. Prečo? Odmenu nezdaní celú, ale si ako SZČO uplatní daňové náklady – reálne alebo čarovné paušálne vo výške 60% z príjmov a zdaní len rozdiel. Samozrejme v prípade, ak ide o príjem za vytvorenie diela, platí aj odvody do zdravotnej i Sociálnej poisťovne – takýto typ príjmu sa zdaňuje a “zodvodňuje” takmer rovnako ako príjem živnostníka (autorovi navyše pribudne ešte aj 2%-ný odvod do umeleckých fondov). Na tento účel je však potrebné uzavrieť písomnú dohodu o nezrazení dane, resp. ju zakomponovať do autorskej zmluvy a oznámiť ju na daňový úrad do konca januára po skončení roka, v ktorom bola uzatvorená.
• o ďalších možnostiach sa budeme baviť ďalej ;)

A čo autorská licenčná zmluva: z nej sa odvody vraj neplatia?

Peter:

Varianta možnosti č. 2 z predchádzajúceho bodu/odstavca. Akonáhle autor, ktorý si svoju odmenu zdaní sám v daňovom priznaní, uzatvorí autorskú zmluvu nie o vytvorení diela, ale licenčnú zmluvu o použití diela (Soňa: ktorou udeľuje súhlas tretím osobám na použitie už vytvoreného diela), licenčná autorská odmena plynúca z takejto zmluvy nepodlieha odvodom do zdravotnej ani Sociálnej poisťovne. To znamená, že sa napr. nesleduje hranica pre povinné platenie sociálnych odvodov (čiže autor ju pokojne môže prekročiť), no rovnako sa z týchto súm odvody nevypočítavajú a neplatia. Autor musí byť samozrejme zdravotne poistený za každý deň v roku – buď ako zamestnanec (vo vlastnej či cudzej firme), samoplatiteľ, poistenec štátu alebo pokojne ako živnostník či autor s aktívnymi príjmami za vytvorenie diela. Áno, jeden a ten istý autor môže poberať aj príjmy za vytvorenie diela a rovnako aj príjmy za použitie diela – prvé s odvodmi a prípadnými dávkami zo Sociálnej poisťovne v budúcnosti, druhé bez. A to aj od rôznych vyplácateľov, no rovnako si to takto šikovne skombinovať v rámci jednej autorskej zmluvy.

Akési vyňatie licenčných odmien z odvodov bolo aj po odvodovom “zarovnaní” takmer všetkých príjmov v r. 2011 odôvodnené tým, že nedáva zmysel, aby odvody platili autori a umelci, ktorí raz čosi vytvorili a neskôr už len poberajú licenčné poplatky resp. tantiémy so SOZ-y a pod, občas aj v symbolických sumách. Vec názoru, ale aktuálne je to tak.

Viac: 

Licenčná autorská zmluva: ušetrí odvody aj vyberie peniaze z eseročky?

Autorská zmluva a oznamovanie nezdanenia zrážkou

Odvody do Sociálnej poisťovne: 7 situácií, kedy ich neplatíte

Dielo “predáva” eseročka

Eseročka môže v určitom zmysle chrániť majetok na strane autora. Je to však výhodný obchod aj pre objednávateľa? Môže to mať na jeho strane nejaké nevýhody?

Soňa:

Ako sme si pri definovaní autorského diela uviedli, autorské dielo môže byť výtvorom činnosti len fyzickej osoby – autora. A preto autorom diela nie je priamo sročka. Môžu nastať 2 situácie:

• buď je autor v eseročke zamestnaný – a teda jeho majetkové práva (najčastejšie práva na odmenu za použitie diela) ako práva autora vykonáva eseročka ako jeho zamestnávateľ (tzv. režim zamestnaneckého diela)
• alebo autor nie je zamestnancom tejto eseročky a je “kvázi” dodávateľom diela pre eseročku ako objednávateľa. Obe strany obchodu majú medzi sebou uzatvorenú zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu. Odberateľ, ktorý používa dielo na základe súhlasu eseročky, ho používa na základe tzv. sublicencie, ktorá musí byť v základnej zmluve medzi eseročkou a autorom povolená. Uvedená zmluva v tomto príklade je zároveň závislou zmluvou na zmluve medzi autorom a eseročkou – ide o možnú nevýhodu pre odberateľa, najmä prípade, ak dôjde k nepredvídanému ukončeniu zmluvného vzťahu medzi samotným autorom a eseročkou.

Peter:

V načrtnutom prípade príjem z tzv. ” predaja” zdaňuje eseročka – na základe podvojného účtovníctva a pomerne zložitých pravidiel pre základ dane. Uplatniť ako náklad si môže len reálne výdavky, odvody eseročka sama o sebe neplatí a autor ako zakladateľ resp. spoločník nemá až taký jednoduchý prístup k týmto peniazom, pretože eseročka je samostatný subjekt a peniaze eseročky nie sú jeho peniazmi.

Ako programátor dodávam na kontraktorskú obchodnú zmluvu programovacie práce resp. autorské dielo. Na tento účely som si založil jednoosobovú eseročku, v ktorej som spoločníkom aj konateľom. Ak spôsobím svojmu odberateľovi škodu a on si voči mojej eseročke uplatní zmluvnú sankciu, musím sám na seba vyhlásiť konkurz?

Soňa:

V uvedenom prípade je potrebné rozlišovať medzi dvomi odlišnými subjektmi – a to právnickou osobou vo forme s. r. o. a fyzickou osobou (občanom). Ak je dodávateľom programátorských prác eseročka a následkom porušenia zmluvy si u nej objednávateľ uplatňuje vysokú zmluvnú pokutu resp. vysokú náhradu škody, zjednodušene povedané je v danom prípade potrebné skúmať predĺženie spoločnosti alebo jej platobnú neschopnosť podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

V prípade, že následkom uplatnenia vysokej náhrady škody sa eseročka dostane do predĺženia – záväzky presahujú hodnotu majetku eseročky a eseročka má viac ako jedného veriteľa okrem uvedeného odberateľa – tak ste ako štatutár povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok eseročky do 30 dní, od kedy ste sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o jej predĺžení. Ak si ako konateľ povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok eseročky nesplníte, veriteľ si od vás priamo ako od fyzickej osoby môže uplatňovať náhradu škody až do výšky jeho neuspokojených pohľadávok. Avšak pozor, aj v prípade, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu splníte a eseročka je bez majetku – a teda dôjde k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku – tak v takom prípade má váš odberateľ rovnaké právo na náhradu škody voči vám ako fyzickej osobe ako konateľovi spoločnosti. V tomto prípade sa stráca tzv. “majetkový ochranný závoj” (unveiling the corporate veil) podnikania cez formu spoločnosti s ručením obmedzeným.

Foto: Pexels

Musím platiť príspevky do literárneho fondu, aj keď som autorom počítačového programu a odmenu mi vypláca moja eseročka? Nejako mi to nedáva zmysel. Kto ma môže pokutovať?

Peter:

Nuž, áno. Podľa zákona o umeleckých fondoch patria príspevky z odmien za vytvorenie či použitie počítačových programov. A to 2% z autorskej odmeny, ktorú odvádza vyplácateľ tejto odmeny. A ak používateľ dielo ďalej vydáva – napr. knihu, fotografie a pod. – odvádza navyše aj 1% z predaného nákladu v predajných cenách (knihy či inej publikácie) resp. z príjmov z predaja zvukových či obrazových záznamov (hudobné skladby, videá, kurzy, fotografie a pod.), v niektorých prípadoch opäť z autorskej odmeny.

Medzi odborníkmi sa šíri taký šum, že daňový úrad neuzná vyplatenú autorskú odmenu na strane vyplácateľa ako daňový náklad, ak vyplácateľ zároveň neodviedol 2%-ný odvod do umeleckých fondov. Podľa mňa takéto pravidlo zákon o dani z príjmov neobsahuje, ale v SR…nikdy neviete.

Zákon o umeleckých fondoch síce neobsahuje žiadnu sankciu za nesplnenie odvodových povinností, no obsahuje právo umeleckých fondov kontrolovať účtovné záznamy a doklady vyplácateľov odmien.

Viac:

Eseročka – oplatí sa prejsť?

Prechod na eseročku nie je pre všetkých

Živnosť alebo “iba” autor či slobodné povolanie? (a iné otázky)

Vyrábam vlastné hand-made produkty a predávam ich na Sashe aj na trhoviskách. Potrebujem byť živnostníkom, alebo mi stačí registrácia na DÚ ako autora SZČO, tj “slobodné povolanie”?

Soňa:

Z právneho pohľadu môžeme rozlíšiť 2 situácie:

• autor predáva jedinečné dielo, ktoré zhotoví napr. ako dielo na objednávku a ide o jedinečný výtvor jeho tvorivej duševnej činnosti – napr. ide o umelecké náušnice na zákazku. Tento príjem autora je sporadický, rozmnoženiny nemá naskladnené. V uvedenom prípade sa bude uplatňovať postup cez zmluvu o vytvorení diela a následné autorské licencie. Autor bude v tomto prípade slobodným umelcom;
• ak však už ide o tzv. sériovú výrobu a autor/handmade výrobca predáva reprodukcie a rozmnoženiny svojich diel cez e-shop, ktoré má naskladnené, tak pôjde o klasický predaj. Pri predaji cez e-shop je aj ťažko prakticky zrealizovateľný predaj cez uzatvorenie zmluvy o vytvorenie diela a následne cez licenčnú zmluvu ako v prípade jedinečného autorského diela. Preto pri predaji rozmnoženín (teda produktov, ktoré už nie sú jedinečným výtvorom) odporúčam postupovať cez živnostenské oprávnenie.

Napísal som knihu a predávam ju cez vlastný web ako aj iné vydavateľstvá ako fyzická osoba. Ide o autorský príjem aktívny alebo pasívny, tj za použitie diela a bez odvodov?

Peter:

Príjmy z “z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady” sa považujú za príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti, t.j. aktívne príjmy (presne: ide o príjmy v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Teda jednoznačne podliehajú odvodom rovnako ako príjmy živnostníka a ako už spomenula Soňa v predchádzajúcom bode, na takýto “sériový” predaj nestačí registrácia na Finančnej správe v zmysle “slobodný umelec”, ale je istejšie aj živnostenské oprávnenie.

Predávam vzory a návody vo formáte PDF cez portál etsy, ide o príjmy z použitia diela a t.j. v zmysle § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov?

Peter:

Nie, rovnako ako v predchádzajúcej otázke. Ide o príjmy “z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady” – t.j. aktívne príjmy fyzickej osoby, s daňovými úľavami (nezdaniteľné časti, daňový bonus), no aj s odvodmi.

Môžem mať ako fyzická osoba 2 firmy – na jednu živnosť a na druhú autorský príjem?

Peter:

V podstate ide o 2 “kopy” príjmov, no zdaňuje ich v jednom jedinom daňovom priznaní jedna a tá istá fyzická osoba. Ktorá je vlastne takpovediac jednou “firmou” :) A ak ide o príjmy aktívne – napr. živnostník a príjmy za vytvorenie diela autora – za nich sa napr. sleduje jedna hranica pre platenie sociálnych odvodov, za ne sa spolu uplatňujú nezdaniteľné časti i paušálne výdavky, z nich sa vypočítavajú “jedny” odvody. Jedinou výnimkou v zmysle “samostatná kopa” môžu byť príjmy za použitie diela – tieto sa síce neznižujú o nezdaniteľné časti, no neplatia sa z nich odvody a dokonca je na ne možné samostatne uplatniť paušálne výdavky.

Môžem si ako fyzická osoba vyplácať “sám sebe” príjem za použitie diela a teda “nezodvodniť” ho?

V zmysle vyššieuvedeného nie :)

Je pri dodávke programátorských prác/služieb potrebné mať živnosť a fakturovať “programátorské práce” alebo ide o vytvorenie autorského diela, netreba mať živnosť a stačí prípadne namiesto faktúry (zmluvy o dodaní služieb) iba autorská zmluva?

Soňa:

Ako sme si už vyššie spomínali, počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Na to, aby bol počítačový program autorskoprávne chránený, stačí, ak spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora; nemusí však spĺňať charakter jedinečnosti.

Zákonná definícia počítačového programu je zakotvená v ust. § 87 Autorského zákona:

“Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona. “

Najčastejšie teda pôjde o postup podľa autorského zákona a predpokladajme existenciu spoluautorov, čo je pri softvéroch najčastejšie. A keďže judikatúra softvér vníma ako literárne dielo – pozor na vyššie spomenutý literárny fond a ďalšie povinnosti.

Je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pri programátorských prácach nemusí ísť o vytvorenie nového softvéru, ale o špecifické usporiadanie istých prvkov vo forme databázy. V takom prípade ide o databázu sui generis podľa ust. § 130 a nasl. Autorského zákona – vtedy musia byť splnené podmienky kvantitatívne a kvalitatívne podstatného vkladu zhotoviteľa do vytvorenia danej databázy (napr. databáza právnych predpisov so špecifickým vyhľadávaním a usporiadaním).

Pri činnostiach, ktoré zahŕňajú úpravy, nastavenia či opravy existujúcich softvérov, odporúčam z dôvodu právnej istoty postupovať cez živnosť – nemusí sa totiž jednať o vytvorenie čisto celého nového softvéru so znakmi diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vyjadreného v strojovom alebo v zdrojovom kóde. Ideálne z pohľadu praxe je dobré pristúpiť k vhodnej kombinácii živnosti a činnosti podľa autorského zákona.

Viac: Nebojte sa živnosti: nehryzie. 5 dôvodov, prečo si ju založiť

Dielo zamestnanecké, na objednávku či ako si ponechať autorské práva

Na počítačový program vytvorený na objednávku sa podľa autorského zákona vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Teda keď ako podnikateľ (SZČO či eseročka) vytvorím program ako autorské dielo pre nezávislého odberateľa, spadám do pravidiel pre “zamestnanecké dielo”?

Soňa:

Áno, pri počítačovom programe vytvorenom na objednávku podľa § 91 ods. 4 Autorského zákona sa uplatňuje režim zamestnaneckého diela – no s výnimkou podľa ustanovení § 91 ods. 2 Autorského zákona. Ten ustanovuje, že majetkové práva vykonáva aj autor: a teda dielo používa alebo udeľuje súhlas na jeho použitie za odmenu – ak nie je dohodnuté inak a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa. Ak už hovoríme o zmluve o vytvorení diela (softvéru) na objednávku, odporúčam si v zmluve výslovne upraviť, aké majetkové práva (a ich ponechanie v dispozícii autora) na strane zhotoviteľa objednávateľ akceptuje.

Je však v poriadku aj schéma, že zamestnanec, ktorý pre svojho zamestnávateľa vykonáva určitý typ práce, vytvorí zároveň dielo, ktoré nesúvisí s plnením jeho pracovných povinností? Ide v tomto prípade o zamestnanecké dielo alebo nie?

Soňa:

Na uvedené dielo sa režim zamestnaneckého diela nevzťahuje, no vždy je potrebné dať pozor na vymedzenie pracovnej náplne v pracovnej zmluve zamestnanca. Ustanovenie § 90 nového Autorského zákona nám presnejšie definovalo zamestnanecké dielo aj s jednou perličkou. Za zamestnanecké dielo sa považuje dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký pomer). Obsah povinností teda vyplýva z pracovnej zmluvy, t. j. z pracovnej náplne, z určeného druhu a rozsahu práce.

Spomínanou perličkou je ustanovenie, že zamestnaneckému režimu podlieha aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa. V uvedenom prípade ide napr. o checklist člena dozornej rady vytvorený za účelom riadenia zasadnutia dozornej rady v danej právnickej osobe. V takom prípade majetkové práva k dielu vykonáva daná spoločnosť a nie člen dozornej rady.

• • •  

Faktúry, účtovníctvo, administratíva…

Dostávam každý mesiac pravidelnú autorskú odmenu (za použitie diela = poskytnutú licenciu) a občas nepravidelnú (vytvorenie diela)? Musím vystaviť faktúru?

Peter:

Prioritne nie. Obe strany – vyplácateľ odmeny ako aj autor – potrebujú na zdokladovanie obchodu tzv. účtovný doklad podľa zákona o účtovníctve. T.j. doklad, ktorý obsahuje predovšetkým náležitosti “kto, komu, čo, kedy a za čo”. A takýmto dokladom je aj zmluva, ktorá hovorí o tom, že vyplácateľ autorovi za autorské dielo XYZ posiela ku koncu každého mesiaca autorskú odmenu v zmysle takého a takého paragrafu autorského zákona v sume XYZ.

V praxi niektorí starí “harcovníci” (myslím kolegovia účtovníci 🙂 ) si však faktúru pýtajú – vraj si ju pýtajú aj daniari pri kontrole. Jednoducho 1 zmluva a 12 úhrad môže pre niekoho vyzerať chaoticky, preto to radšej učešme na 12 pohľadávok a 12 úhrad a bude dobre :)

Pozor, ak už je autor platiteľom DPH – dobrovoľne či povinne – podlieha aj zákonu o DPH a pre každý obchod neoslobodený od DPH potrebuje skutočne vystaviť aj doklad vyslovene zvaný “faktúra”. A to s náležitosťami podľa zákona o DPH, ktoré sa zas nelíšia od náležitostí účtovného dokladu, ale faktúru už vystaviť treba – buď ku každému predaju diela (vytvorenie diela) alebo ku každej jednej mesačnej odmene (v prípade pravidelných odmien na základe jednej licenčnej zmluvy ide o tzv. “čiastkové a opakované dodanie služby” podľa zákona o DPH a faktúra sa vystavuje de facto za každé obdobie, na ktoré sa platba vzťahuje).

Podobné pravidlá sa vzťahujú aj na autora, ktorý poskytol/poskytuje autorské dielo zahraničnému odberateľovi z EÚ s prideleným IČ DPH resp. zahraničnému podnikateľovi z tretích krajín. V tomto prípade miestom dodania – autorskej, no predsa – služby je krajina odberateľa. A a ak ide o EÚ, autor sa musí registrovať pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH a pribudne mu pár povinností (vystavovanie faktúr podľa zákona o DPH, podávanie štvrťročného súhrnného výkazu, samozdaňovanie nakúpených služieb zo zahraničia). Ak je odberateľom podnikateľský subjekt z krajiny mimo EÚ, autor sa pre DPH registrovať nemusí, ani podávať súhrnný výkaz, no musí vystavovať faktúru podľa zákona o DPH. A a to aj v prípade, ak ju odberateľ/vyplácateľ nepotrebuje – na prípadné kontrolné účely.

Viac: Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to (ľudskou rečou)

Musím viesť účtovníctvo?

Autor-fyzická osoba, ktorý si svoje autorské odmeny zdaňuje sám prostredníctvom daňového priznania, nemusí viesť účtovníctvo, postačí zjednodušená daňová evidencia príjmov a výdavkov (v prípade uplatňovania reálnych nákladov) prípadne ešte “zjednodušenejšia” evidencia pohľadávok a príjmov autora “paušalistu”. Samozrejme ak sa do toho celého “zamontuje” DPH-čka prípadne zahraniční odberatelia, tak pribudnú faktúry, štvrťročný súhrnný výkaz či podávanie daňového priznania k DPH prípadne kontrolného výkazu.

Viac: SZČO s paušálnymi výdavkami: evidencie a podklady do daňového priznania

Zabudli sme na niečo dôležité? Doplňte nás (skúsenosťami, názormi a pod.) v diskusii, pomôžete tak aj ostatným.

Spoluautorka:

JUDr. Soňa Surmová, LL.M. (UniWien) je advokátkou špecializujúcich sa na ochranné známky, autorské právo, ochranu osobných údajov a ďalšie zaujímavosti. Publikuje predovšetkým na svojom blogu Ochráňsiznačku.sk.

Ilustračný obrázok v úvode by Brett Sayles from Pexels

Ako na príjmy autorov: dane, odvody….(NÁVOD)

Prečítaj si aj FULL NÁVOD: “Autori a ich príjmy: dane, odvody, tipy & hacky”:

• tipy & hacky: paušálne výdavky 2x, z ktorej odmeny sa neplatia odvody “že vôbec”, ako odmenu rozdeliť naozaj šikovne
• prečo niektorí autori použijú sadzbu dane z príjjmov 15%, iní 19% a niektorí 35%? Niektorí preddavky platia a iní nie? Niektorí odvody áno, iní zas symbolicky a iní zas vôbec?
• autorské príjmy ako hlavný biznis, popri zamestnaní či štúdiu
• povinnosti oboch strán (vyplácateľ i autor): registrácie, oznamovanie, zrážky alebo nič
• odmeny pravidelné i jednorazové. Jednozložkové i dvojzložkové. Príjem za vytvorenie diela, príjem za použitie diela a ich kombinácie
• autorská odmena vo vlastnej ESEROČKE
• DPH: platiteľ DPH či autor/umelec registrovaný podľa § 7a?
• odmeny autorom či výkonným umelcom vyplácané do či zo zahraničia
• podrobné účtovanie na strane vyplácateľa (podvojné účtovníctvo): služby alebo odpisovaný nehmotný majetok? Daňový výdavok
• keď jedna fyzická osoba dodáva služby (programátor) ako i autorské dielo (zmiešané zmluvy v IT sektore).

To všetko konečne v jednom návode, ľudskou rečou a zo srdca. Pre autorov, výkonných umelcov, vydavateľstvá, IT firma a startupy. A ich šikovných účtovníkov