SZČO: Koľko “môžem” v r. 2020 zarobiť, aby som neplatil sociálne odvody?

Hranica príjmu, ktorú si mnohí podnikatelia-SZČO sledujú z dôvodu, aby sa nestali platiteľmi poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, je pre príjmy za rok 2019 na 6 078 EUR a pre príjmy roka 2020 na 6 552 EUR. Túto hranicu bude Sociálna poisťovňa sledovať z príjmov v podanom daňovom priznaní za príslušný rok – teda za rok 2020 po jeho skončení a to v júli, resp. októbri 2021.

Nebudem rozoberať dôvody, prečo sa SZČO snažia zubami-nechtami Sociálnej poisťovni vyhnúť, neriešim ani, z čoho žijú. Častou otázkou však býva:

 

 “Koľko môžem v r. 2020 zarobiť, aby som neplatil odvody do Sociálnej poisťovne?”

alebo

“Som zamestnaný na trvalý pomer a koľko môžem zarobiť, aby som neplatil odvody?”

resp.

“Som zamestnaný na dohodu a koľko môžem zarobiť, aby som neplatil odvody”?

 

Kto teda platí odvody do Sociálnej poisťovne a ako?

 

 Registrovať sa v Sociálnej poisťovni – a teda platiť odvody – môže fyzická osoba 4 rôznymi spôsobmi:

 

  1. ako zamestnanec v trvalom pracovnom pomere – zamestnanca do Sociálnej poisťovne povinne prihlasuje zamestnávateľ (ktorý sa ešte pred prvým zamestnaním prvého zamestnanca vôbec rovnako povinne jednorazovo prihlásil). Odvody platí z každej mzdy – časť odvádza z hrubej mzdy zamestnanca (spolu 13,4%, z toho sociálne poistenie 9,4%), časť platí zo svojho vrecka (spolu 35,2%, z toho sociálne poistenie 25,2%). Pri zamestnancoch sa nesleduje žiadna hranica príjmu – zamestnanec je poistený od prvého dňa pracovného pomeru. Medzi zamestnancov môžeme rátať aj štatutárov spoločností, poberajúcich za svoju činnosť odmenu, rovnako aj iných zamestnancov s nepravidelným príjmom.
  2. ako dohodár – prihlasuje sa rovnako ako zamestnanec. Od januára 2013 sa z dohôd platia odvody – avšak v rôznych sadzbách pre 5 rôznych skupín dohodárov, plus s extra oslobodením pre študentov či dokonca aj dôchodcov. Pri dohodároch sa – rovnako ako pri zamestnancoch v trvalom pomere – nesleduje žiadna hranica príjmu.
  3. SZČO – na účely sociálneho poistenia je ako SZČO označený každá osoba, ktorá má pridelené DIČ (teda nielen živnostníci, ale aj umelci, autori, notári a pod.). SZČO je povinne poistená iba v prípade, ak jej príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti za predchádzajúci rok prekročí hranicu príjmu, stanovenú ako 12-násobok aktuálneho minimálneho vymeriavacieho základu. Ak je celoročný príjem nižší prípadne rovný, povinne sa registrovať nemusí. Takto môže teoreticky neplatiť odvody každá začínajúca SZČO 1-2 roky (obdobie označované ako “odvodové prázdniny”), a v prípade, ak hranicu príjmu každoročne “podlezie”, neplatí odvody nikdy.
  4. dobrovoľne poistená osoba – každý, kto sa rozhodne, že chce byť poistený na účely sociálneho poistenia, môže tak učiniť – napr. v prípade, ak zatiaľ ako SZČO nedosiahol hranicu príjmu pre povinnú registráciu a zároveň si chce uplatniť či zvýšiť niektoré dávky zo sociálneho poistenia (dôchodky, materské).

Hranica príjmu pre povinnú registráciu sa teda sleduje len za samostatne zárobkovú činnosť a podnikanie, resp. za príjmy z týchto činností (a to dokonca iba tie aktívne). Príjmy zo zamestnaní a dohôd do tejto hranice nevstupujú. Ide jednoducho o iné tituly, resp. iné typy registrácie.

 

 

Príklad

SZČO zarobí/zarobila v r. 2020:

  • vyplatené príjmy zo živnosti 6 420 EUR
  • vyplatené príjmy za použitie diela na základe autorskej licenčnej zmluvy 8 000 EUR
  • príjem zo zamestnania za január až august 2020 vo výške 12 000 EUR
  • príjem z dohody o vykonaní práce za október – november 2020 vo výške 1 000 EUR

Výsledok: jednotlivé príjmy sa na účely stanovenia hranice nespočítavajú, hranica sa sleduje len pre príjem zo živnosti ako aktívneho príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby. Ten je však pod touto hranicou – 6 420 EUR je menej než 6 552 EUR. SZČO sa povinne registrovať nemusí.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že hranica sa sleduje za príjmy. Teda nie zisk, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami či – inak povedané – základ dane. Sledujú sa “hrubé” príjmy, ktoré oficiálne SZČO v priebehu sledovaného roka zinkasovala. Bez ohľadu na výdavky:  SZČO môže byť teda aj v strate, no ak jej príjmy prekročia danú hranicu, musí sa povinne stať hrdým platiteľom odvodov do Sociálnej poisťovne.

Viac:

Ako sa vypočíta suma hranica pre povinné platenie sociálnych odvodov

Podobný stručný prehľad o odvodoch na zdravotné poistenie

Odvody do Sociálnej poisťovne: 5 situácií, kedy ich neplatíte

Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?

Aktívne a pasívne príjmy z daňového hľadiska

Autorská licenčná zmluva: ušetrí odvody aj vyberie peniaze z eseročky?

Pre pokročilejších: Hranica príjmu pre vznik sociálneho poistenia SZČO – ako ju vypočítať a ako pracovať so zákonmi

Hranica síce ostáva v platnosti aj po zavedení ročného zúčtovania sociálnych odvodov v r. 2022, no jej prekročenie už bude znamenať väčší nápor na rozpočet danej SZČO. Viac: 2022: ročné zúčtovanie sociálneho poistenia is coming: Ako SZČO prídu o pár tisíc eur

 

A pre istotu aj historický prehľad “hraníc” pre sociálne poistenie (a teda aj verzií tohto článku :) ):

  • hranica pre rok 2013 je 4 830 EUR
  • hranica pre rok 2014 je 4 944 EUR
  • hranica pre rok 2015 je 5 148 EUR
  • hranica pre rok 2016 je 5 298 EUR
  • hranica pre rok 2017 je 5 472 EUR
  • hranica pre rok 2018 je 5 724 EUR
  • hranica pre rok 2019 je 6 078 EUR
  • hranica pre rok 2020 je 6 552 EUR.

 

 

PRE VIAC TIPOV O ODVODOCH, ŽIVNOSTNÍKOCH A PODNIKANÍ NEVÁHAJ A OSTAŇ V KONTAKTE


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This