Zdravotný odvod nízkopríjmového konateľa a doplatok do minima: ako na to (2024)

Presne deň po skončení januára 2023 – ako prvého mesiaca s novými pravidlami pre zdravotný odvod nízkopríjmových zamestnancov – mi prišlo hneď niekoľko otázok z praxe 😀

“Mám tu odmenu konateľa v hrubom 10 EUR a odvod do ZP a SP v sume 4,75 EUR ako doteraz. Ako je možné doplatiť zdravotný odvod do výšky cca 33 EUR?”

“Peťo, akú sumu mám ja ako konateľ s odmenou 20 EUR odviesť zdravotke? Ako to celé spracovať”?

Poďme na to: verzia pre rok 2024.

Čo odvádza firma a čo musí doplatiť zamestnanec/konateľ

Každý softvér Vám dopočíta sumu odvodu, ktorý musí odísť zdravotnej poisťovni, na sumu40,32 EUR – tá musí jednoducho z firemného účtu (2024). Ide o súčet:

1. odvodu zrazeného zamestnancovi, tj 4 % z hrubej odmeny/mzdy (z hrubej odmeny/mzdy 10 EUR je to 0,4 EUR)
2. odvodu plateného firmou, tj 11 % z hrubej odmeny/mzdy (z hrubej odmeny/mzdy 10 EUR je to 1,10 EUR)
3. doplatku do zákonného minima pre zamestnanca. Toto minimum je v roku v sume 40,32 EUR. Doplatok sa teda rovná 40,32 EUR mínus odvod zrazený zamestnancovi mínus odvod platený firmou. Tj 40,32 EUR – 0,4 – 1,1 = 38,82 EUR.

Doplatok sa zrazí zamestnancovi/konateľovi/spoločníkovi z jeho hrubej mzdy/odmeny. A áno, pri hrubej mzde/odmene 10 EUR – a teda čistej odmene 8,66 EUR – tak výplata tak ide “do mínusu”. Výsledkom teda nie je záväzok voči zamestnancovi/konateľovi vo forme čistej mzdy/odmeny (napr. 8,66 EUR z hrubej mzdy/odmeny 10 EUR). Ale naopak: pohľadávka voči tomuto zamestnancovi/konateľovi. V podstate musí zamestnanec/spoločník/konateľ doplatiť firme 8,66 EUR mínus 38,82 EUR, tj 30,16 EUR.

Kde to evidovať / účtovať?

Závisí od internej smernice/metodiky eseročky. Ktorú by mala mať spísanú spolu s ostatnými smernicami – ale kto by už toľko písal :) A teda buď ako:

• pohľadávka voči zamestnancovi na účte 335 (prípadne to ostane na účte 331) alebo
• pohľadávka voči spoločníkovi na 355 (prípadne to ostane na účte 366).

Doterajšie účtovanie mzdy/odmeny, zrazených odvodov, prípadných iných zrážok a odvod platených zamestnávateľom ostáva – nebudem ho rozpisovať: buď vám ho rozúčtuje softvér alebo si skopírujete ručné účtovanie z doterajších mesiacov. Len k nemu pribudne jeden riadok – a to táto pohľadávka voči zamestnancovi resp. spoločníkovi.

Vážnejšia otázka je, čo s tým?

Akým spôsobom sa to dá vysporiadať?

• zamestnanec/konateľ pošle danú sumu na účet firmy hneď v danom mesiaci po spracovaní miezd
• zamestnanec/konateľ pošle danú sumu na účet firmy po skončení roka
• zamestnanec/konateľ uhradí danú sumu do firemnej pokladnice v hotovosti. Resp. “v hotovosti”. Oficiálny stav oficiálnej firemnej pokladnice tak samozrejme bude rásť
• pohľadávky voči zamestnancovi/konateľovi sa započíta so záväzkami voči nemu. Teda ak sú. Ako na to v prípade spoločníka.
• zamestnanec/konateľ záväzok voči firme neuhradí – a takto sa teda budú kumulovať pohľadávky voči spoločníkovi. S možnými rizikami dodanenia nepeňažného príjmu.

V podstate je za čísla a záväzky či pohľadávky firmy zodpovedný konateľ – a teda tento konateľ by ju pohľadávku mal čo najskôr vymôcť od predmetného nízkopríjmového zamestnanca. V tomto – a najčastejšom prípade – od samého seba :) Nehovoriac o tom, že pohľadávky voči spoločníkom, konateľom či zamestnancom sú de facto nepeňažným zdaňovaným príjmom prípadne istinou pôžičky, pri ktorej sú nepeňažným zdaniteľným príjmom chýbajúce úroky.

Sú prípady, kedy nemusím doplácať?

Sú:

• počas daného mesiaca si poistencom štátu – napr. mamička či otecko na rodičovskej dovolenke, študent dennej formy do 30 rokov, starobný dôchodca a pod.
• ak sa doplatok uplatňuje u iného zamestnávateľa. Resp. u tohto iného zamestnávateľa máš mzdu/odmenu, z ktorého vychádza odvod zamestnanca i firmy v sume rovnej či vyššej ako minimálne poistné zamestnanca – pozor, v podstate ide o dobrovoľné rozhodnutie a poistenec ho musí oznámiť predmetnému zamestnávateľovi a to na samostatnom lajstre
• si PN, resp. na OČR (tiež poistenec štátu) – pozor, v prípade konateľov odmeňovaných v režime obchodného práva je to trochu pasca. Ak je konateľská odmena v zmluve definovaná, že ju konateľ dostane bez ohľadu na dni PN-ky – teda nie je definovaná na dni či inú časovú jednotku, tak PN-ka na rozdiel od zamestnancov v režime pracovného práva neovplyvňuje výšku konateľskej odmeny v danom mesiaci. Inak povedané: odmena sa nekráti o dni PN-ky. A teda v prípade, ak je táto odmena vzťahujúca sa na celý celučičký mesiac bez krátenia nízka, je potrebné vypočítať a odviesť doplatok do minima- spôsobom, ktorý uvádzam vyššie v článku.
• si osobou so zdravotným postihnutím
• si vyhlásený za nezvestnú osobu.

Pomôže mi, ak som popri tomto úväzku aj SZČO?

Nie. Je síce pravda, že živnostník a iné SZČO “popri zamestnaní” nemusia za určitých okolností doplácať zdravotný odvod z titulu podnikania ako SZČO do zákonného minima (počet mesiacov podnikania x minimum pre daný rok, napr. 12 mesiacov podnikania krát 97,80 EUR v r. 2024). Ale: zdravotný odvod za úväzok zamestnanca resp. odmenu konateľa sa platí podľa pravidiel pre nízkopríjmových zamestnancov. Teda s doplatkom. Rozdiel je však v spôsobe:

• nízkopríjmový zamestnanec/konateľ, ktorý je zároveň SZČO, nemusí spôsobom uvedeným vyššie dorovnávať odvod do zákonného minima zo samotnej mesačnej mzdy/odmeny – teda mesačný zrazený preddavok sa v tomto prípade nedorovnáva. Mesačný preddavok je nateraz nízky. Sympaticky nízky
• ale: zdravotná poisťovňa rozdiel oproti minimálnemu ročnému odvodu tejto osobe dorubí v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Jednorazovo, po skončení roka. Nič teda neušetríte, len sa to správa inak
• pozor, zdravotná poisťovňa vypočíta osobe v režime “zamestnanec/konateľ + SZČO” zároveň aj celkový ročný odvod z príjmov z podnikania ako SZČO. Ak SZČO mesačné preddavky ako SZČO platila, zdravotka dorubí len rozdiel. Ak ich neplatila, tak celý ročný odvod v jednej sume naraz. Tiež jednorazovo, po skončení roka.

Príklad

Júlia je vo vlastnej eseročke odmeňovaná ako konateľka pravidelnou mesačnou odmenou 10 EUR. Zároveň funguje ako živnostník a v priebehu roka 2024 platí zdravotnej poisťovni preddavky ako SZČO v sume 15 EUR (vypočítané na základe výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia ešte za rok 2022). A teda čo všetko kto platí:

• z titulu pravidelnej mesačnej konateľskej odmeny nie je Júlia (ani jej eseročka) povinná doplatiť zdravotný odvod z odmeny konateľa na zákonné minimum
• na mesačnej báze Júlia odvádza a platí iba preddavky ako SZČO, stanovené zdravotkou v sume 15 EUR. Z jej vlastného vrecka, mimo eseročky
• po skončení roka 2024 Júlii zdravotná poisťovňa vyhotoví ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, v ktorom:
• jej v podstate dorubí zdravotný odvod z titulu zamestnania do zákonného minima. Tj do výšky 12 x 40,32 EUR. Keďže ich v priebehu jednotlivých mesiacov zaplatila iba v sume 12 x 1,40 EUR.
• a dorubí jej aj prípadný nedoplatok z príjmov podnikania ako SZČO. Tj vypočíta celkové ročné zdravotné poistenie za rok 2024 zo základu dane z príjmov SZČO za rok 2024 (napr. 400 EUR), odpočíta mesačné preddavky platené ako SZČO (12 x 15 EUR) a vyrubí prípadný jednorazový nedoplatok (220 EUR).

Dá sa s tým niečo robiť?

Dá.

Podrobnejšie o týchto témach: 👎👎👎

Ako a prečo dáva zmysel odmena konateľa namiesto mzdy zamestnanca? A prečo bolo doteraz sympatickým hackom si túto odmenu stanoviť na 10 EUR, 1 EUR či 100 EUR?

Aké sú modely a možnosti odmeňovania spoločníka či konateľa vo vlastnej eseročke od r. 2024: čísla, výhody a nevýhody

Pohľadávky voči spoločníkovi: súvislosti + čo sa dá s nimi robiť

Ilustračné foto by Elina Fairytale

Témy preberáme aj na školení:

Eseročka ľudskou rečou 2024 – s niektorými novými číslami a pravidlami – čoskoro.