Povinná oprava odpočítanej DPHčky pri neuhradených došlých faktúrach (zas ďalší režim opravy pre platiteľov DPH)

Máme skvelých klientov. Dodávateľské faktúry uhrádzajú. Aj tie naše, aj tie ostatné. Nemusia preto riešiť neskutočné nezmysly, ktorým ich za – či už úmyselné alebo neplánované – neplatenie trestá magická slovenská legislatíva. Jedným z týchto nezmyslov je – v podstate dočasné, no zložité – dodanenie neuhradených došlých faktúr v daňovom priznaní k dani z príjmov plus neskoršie úpravy základu dane smerom späť, ak dodávateľ dlh zčasti alebo úplne uhradí. Podobná novinka pribudla nedávno pre oblasť odpočítavanej DPHčky a teda plnohodnotných platiteľov DPH. V podstate zhodná povinná úprava: v prípade neuhradených došlých faktúr je potrebné už pôvodne odpočítanú DPHčku vrátiť štátu späť. A samozrejme niekedy neskôr – pri prípadnej čiastočnej alebo úplne úhrade dodávateľovi – je možné ju odpočítať znova.

Máme v SR zvláštne daňovo-účtovné pravidlá:

• eseročky zdaňujú svoje výnosy de facto v okamihu dosiahnutia. Tj vyfakturovania prípadne zaúčtovania. Či ich dodávateľ uhradil alebo nie, prípadne kedy, je v podstate jedno – daň z nich de facto firma platí. V tomto bode sú účtovné/zaúčtované výnosy a daňové výnosy zhodné
• účtovné náklady sa účtujú do obdobia, v ktorom vznikli. No niektoré vybrané daňové výdavky sú daňovými výdavkami až v roku, kedy ich eseročka dodávateľom zaplatila.
• SZČO fungujú pre zmenu na inkasom princípe – aspoň z hľadiska dane z príjmov. Do základu dane z príjmov im vstupujú zinkasované príjmy a znižujú ho zaplatené daňové výdavky (so všetkými limitmi vyplývajúcimi zo zákona o dani z príjmov). DPHčku však aj oni sledujú na báze dodané/vyfakturované plnenia mínus nakúpené plnenia, bez ohľadu na úhradu. V ich prípade sa teda rovnako zložito aplikuje celý proces opravy základu DPH a DPH pri nevymožiteľných pohľadávkach a nový povinný proces opravy odpočítanej DPHčky pri došlých faktúrach, dodávateľom neuhradených.
• DPHčka v princípe funguje na báze “dodanie” mínus “obstaranie”. V preklade: podstatné nie sú reálne úhrady, ale to, čo firma dodala/vyfakturovala vs to, čo obstarala. Tj DPHčku odvádzaš z vyšlých faktúr – bez ohľadu, či a kedy Ti ich odberateľ aj zaplatil. No pre férovosť: vstupnú DPHčku si odpočítavaš z faktúr došlých, aj keď si ich zatiaľ neuhradil.
• no aj toto pravidlo už spestruje čoraz viac deformácií. Niektoré mienené dobre, iné menej. Spoločné majú len to, že DPHčkovú legislatívu komplikujú natoľko, že sú podľa mňa často nerealizovateľné a dokonca aj daňovým úradom neskontrolovateľné. Hoci štátu v tomto možno raz bude pomáhať AI 🙂
• napríklad ak chce platiteľ DPH neodvádzať štátu DPHčku z faktúr, ktoré mu odberateľ neuhradil, môže využiť režim platenia DPHčky z úhrad v zmysle § 68d zákona o DPH – no len stručný rešerš tohto režimu má 16 strán a od jeho zavedenia neviem o žiadnom podnikateľovi, ktorý ho využil.
• od r. 2021 je zas možné v niektorých prípadoch získať späť DPHčku z neuhradených faktúr, ktoré spĺňajú definíciu tzv. “nevymožiteľnej pohľadávky” – opäť procesne ultra zložité a najmä definíciu nevymožiteľnej pohľadávky nespĺňa len tak hociktorá faktúra. Do r 2023 išlo v praxi najmä o malé faktúry (do 300 EUR vrátane DPH), od r. 2023 sa suma posúva na 1 000 EUR. O chlp lepšie. Podrobnejšie.
• a od r. 2023 pribúda nová zložitá povinnosť povinnej opravy pôvodne odpočítanej DPHčky z faktúry, ktorú si dodávateľovi neuhradil. O tejto je dnešný článok.

SZČO fungujú pre zmenu na inkasom princípe – aspoň z hľadiska dane z príjmov. Do základu dane z príjmov im vstupujú zinkasované príjmy a znižujú ho zaplatené daňové výdavky (so všetkými limitmi vyplývajúcimi zo zákona o dani z príjmov). DPHčku však aj oni sledujú na báze dodané/vyfakturované plnenia mínus nakúpené plnenia, bez ohľadu na úhradu. V ich prípade sa teda rovnako zložito aplikuje celý proces opravy základu DPH a DPH pri nevymožiteľných pohľadávkach a nový povinný proces opravy odpočítanej DPHčky pri došlých faktúrach, dodávateľom neuhradených.

Neuhradené dodávateľské faktúry a povinnosť dodanenia: daň z príjmov

Eseročka, ktorá si v prvom kroku si uplatnila daňový výdavok na základe dodávateľskej faktúry, ktorú neuhradila, musí – skôr či neskôr – danú sumu pripočítať k základu dane z príjmov. A teda to, čo ušetrila, vrátiť štátu.

Stručne:

• v roku, v ktorom od splatnosti záväzku uplynulo 360 dní, pripočíta k účtovnému výsledku najmenej 20% hodnoty záväzku (resp. neuhradenej časti)
• v roku, v ktorom od splatnosti záväzku uplynulo 720 dní, pripočíta najmenej 50% hodnoty záväzku (resp. neuhradenej časti)
• v roku, v ktorom od splatnosti záväzku uplynulo 1 080 dní, pripočíta 100% hodnoty záväzku (resp. neuhradenej časti).
• samozrejme dá sa to urobiť aj naraz – slovíčko “najmenej”
• ak však dodávateľovi predmetný záväzok alebo jeho časť napokon uhradí, je možné základ dane opätovne znížiť – a teda dostať túto nevýhodu späť. Tu už v podstate ide o definitívne uplatnenie daňového výdavku.
• uvedené pravidlá hovoria len o úprave základu dane z príjmov – nie o vyradení/odpisu záväzku z účtovníctva. Ten má iné pravidlá.

Podrobnejšie v samostatnom článku.

Neuhradené dodávateľské faktúry s odpočítanou DPHčkou a povinnosť jej opravy: DPH

Platiteľ DPH, ktorý si pôvodne odpočítal DPHčku na základe dodávateľskej faktúry, no túto faktúru dodávateľovi neuhradil, je povinný pôvodne odpočítanú DPHčku štátu vrátiť. Skrze režim povinnej opravy v zmysle § 53b zákona o DPH. A to v období, kedy:

• buď uplynulo 100 dní od splatnosti dodávateľskej faktúry, ktorú predmetný platiteľ DPH (odberateľ) tomuto dodávateľovi neuhradil – pozor, táto povinnosť sa vzťahuje aj na staršie pohľadávky, ktorých lehota splatnosti uplynie v r. 2023
• alebo skôr, než uplynulo týchto 100 dní, dostal odberateľ od dodávateľa opravný doklad, ktorou tento dodávateľ dobrovoľne využil možnosť, ktorú má už od r. 2021 – tj opravil základ DPH a DPHčku pri nevymožiteľnej pohľadávke v zmysle § 25a zákona o DPH. Teda získal späť pôvodne vyfakturovanú DPHčku. A z tohto dôvodu bol tento dodávateľ povinný vystaviť opravný doklad v zmysle § 25a ods. 7 písm. b) zákona o DPH a zaslať ho odberateľovi.

Náš odberateľ – ten, ktorý neplatí – teda buď na základe prijatého opravného dokladu alebo po uplynutí 100 dní po splatnosti opraví DPHčku, ktorú si pôvodne odpočítal, no dodávateľovi neuhradil. Teda vráti štátu. A to v zdaňovacom období, v ktorom nastala jedna z 2 spomenutých skutočností.

Ďalšie pravidlá a súvislosti:

• ak si možné odpočítanie DPH posunul do niektorého z neskorších zdaňovacích období (jedna z mála optimalizačných možností v zákone o DPH), no dodávateľskú faktúru stále neuhradil, tak v predmetnom zdaňovacom období a) odpočíta vstupnú DPHčku + b) rovno ju skrze režim opravy aj vráti štátu :)
• pri všetkých opravách všetkými smermi je potrebné zohľadňovať možné povinné krátenia a koeficientovania odpočítavanej vstupnej DPHčky – tj úpravy týkajúce sa použitia vstupov na obchody zdaňované i od DPHčky oslobodené či na účely podnikateľské vs nepodnikateľské či zmeny účely použitia tzv. investičného majetku. O týchto pravidlách podrobnejšie.
• novým pravidlom je dotknuté aj jednorazové odpočítanie DPHčky pri registrácii za platiteľa DPH – jednoducho bude možná odpočítavaná DPHčka nižšia o prípadné neuhradené sumy. O jednorazovom odpočítaní DPHčky pri registrácii viac tu.
• vtip z praxe spočíta aj v tom že samotný zákon o DPH, ktorý dosť podrobne stanovuje povinné náležitosti faktúry, no paradoxne ako povinnú náležitosť faktúry neuvádzasplatnosť. A tá sa v praxi môže dohodnúť rôzne, pričom zmluvné strany si ju vedia dodatočne aj upraviť prípadne rozdeliť sumu faktúry na splátky s rôznou dobou splatnosti. Príjemnú zábavu.

Povinnosť vrátiť odpočítanú DPHčku uvedeným spôsobom sa týka faktúr za “dodanie tovaru alebo služby, z ktorého je osobou povinnou platiť daň dodávateľ podľa § 69 ods. 1” zákona o DPH – principiálne a hlavne ide teda o faktúry od SK dodávateľov so správne uplatnenou DPH. Nie tých s prenosom povinnosti vykázať DPHčku na odberateľa – či už od zahraničného alebo slovenského dodávateľa (aj pri týchto sa totiž uplatňuje odpočítanie vstupnej DPHčky).

Rovnako, ako v prípade opravy pri nevymožiteľnej pohľadávke na strane odberateľa je aj v tomto prípade sledovať prípadnú úhradu v budúcnosti a na základe nej znova všetko opraviť – opačným smerom.

Čiže:

• odberateľ najprv na základe dodávateľskej faktúry odpočíta vstupnú DPHčku. V zdaňovacom období, v ktorom sa nachádza dátum dodania danej faktúry prípadne v niektorom z tých ďalších. V danom zdaňovacom období uvedie údaje z faktúry do daňového priznania k DPH a kontrolného výkazu
• neskôr – buď po tom, čo mu dodávateľ zašle opravný doklad v zmysle § 25a zákona o DPH, ktorým na svojej strane a vo svoj prospech opravuje nevymožiteľnú pohľadávku alebo po uplynutí 100 dní po splatnosti – pôvodne odpočítanú DPHčku vráti štátu. Opäť skrze daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz
• a po prípadnej úhrade – buď na základe samotnej úhrady resp. na základe druhého z opravných dokladov, ktoré je povinný vystaviť dodávateľ po prijatí úhrady – zas môže náš odberateľ DPHčku opraviť. Tj opätovne odpočítať. No opäť so správnym uvedením v daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze.

Ak ste sa v texte stratili prípadne mám niekde namiesto “odberateľa” pojem “dodávateľ”, nedivím sa vám a nedivte sa prosím mne :)

Príklad na uplatnenie tohto režimu v aktuálnej verzii “Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou”.

Som veľmi zvedavý, ako, prečo a komu pri nastavovaní tohto režimu napadlo práve 100 dní. Prečo nie 30? Alebo 365? Prípadne prečo radšej rovno nezakázať odpočítanie DPH bez úhrady – bolo by to určite legislatívne jednoduchšie.

Pre pobavenie ešte pár citácií z dôvodovej správy k zmene zákona – najviac sa tu hodí český výraz “snůška blbostí”:

• “Aj keď z takto nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty, a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.”
• “Predmetnou úpravou sa sleduje aj čiastočné naplnenie cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 až 2024, podľa ktorého je pre vládu SR prioritou „znižovanie únikov na DPH a znižovanie medzery vo výbere DPH na priemer EÚ“
• Ďalej podľa Programového vyhlásenia vlády SR, sa má vláda SR zasadiť o to „aby podnikateľské subjekty a iné inštitúcie boli povinné uhrádzať záväzky faktúry podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva a aby svojvoľné nezaplatenie faktúry bolo trestným činom“.

Nezabudnite: obe zložité dodanenia – aj to pre daň z príjmov ako aj oprava odpočítanej DPHčky – sa týkajú aj obyčajnej malej eseročky, ktorej konateľ si pri prevzatí nového telefónu od kuriéra zabudol vypýtať doklad o platbe cash. Sorry

Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík

Áno, chcem minikurz ZDARMA!

alebo preskoč rovno na profi návody:

Možné pokračovanie: vyradenie a odpisy pohľadávok aj z hľadiska dane z príjmov ako aj z hľadiska DPHčky. Téma bohužiaľ o dosť rozsiahlejšia a komplikovanejšia. Niekedy nabudúce.

Ilustračný obrázok Marcus Aurelius on Pexels