Daňové náklady, o ktorých ste si mysleli, že už v tomto roku znížia dane – ale nie je to tak

Podnikatelia často platia za služby spätne – napr. za právne či účtovné služby za január vo februári, za február v marci a podobne. Šéfovia eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom však pri takto nastavenom platení služieb môžu byť niekedy nemilo prekvapení. Služby poskytnuté ešte v končiacom roku alebo vzťahujúce sa na tento rok síce v podvojnom účtovníctve idú do nákladov už na základe faktúry (a jej dátumu dodania, tj bez ohľadu na zaplatenie), no pre niektoré časté daňové náklady platí od r. 2015 novinka: do nákladov idú až v roku, v ktorom boli zaplatené.

(pravidlá v tomto článku platia sa od roku 2015 viackrát menili, článok je preto updatnutý pre roky 2019 a 2020)

Daňové výdavky po zaplatení: Ktoré to sú?

Nájomné, tj cena za prenájom hmotného či nehmotného majetku

Doteraz sa nájomné dávalo do daňových nákladov v roku zaplatenia iba v prípade, ak ho firma platila prenajímateľovi fyzickej osobe. Po novom je jedno, či je prenajímateľom fyzická osoba alebo právnická osoba – do daňových nákladov sa dostane až v roku, v ktorom ho odberateľ/nájomca uhradil dodávateľovi/prenajímateľovi.

Osobne ma trochu vydesilo, či sa za “nájomné za prenájom nehmotného majetku” považuje aj úhrada licenčnej odmeny autorovi diela, ktoré firma vypláca na základe licenčnej autorskej zmluvy o použití diela (hovorím o populárnej licenčnej zmluve, o ktorej som písal v týchto článkoch). Možno ma niektorí asi “zjazdíte” za to, že som sa v tom rýpal, ale pre istotu som sa s podobnou otázkou obrátil na Finančnú správu. Podľa nich sa uvedené pravidlo

použije na výdavky (náklady) na nájomné za prenájom akéhokoľvek majetku, čiže nielen na nájomné za odpisovaný a neodpisovaný hmotný a nehmotný majetok, ale aj na nájomné za dlhodobý hmotný majetok s ocenením do 1 700 eur a dlhodobý nehmotný majetok s ocenením do 2 400 eur. … zákon nehovorí o žiadnych výnimkách, vzťahuje sa nájomné za prenájom nehmotného majetku aj na autorské práva, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobnotechnických a iných hospodársky využiteľných poznatkov a pod.

Čiže podľa daniarov sa do daňových nákladov až po zaplatení dostávajú sumy platené autorov za licencie.

Aj platby za použitie diel, priemyselných práv či patentov (definitívne od r. 2016)

Úradníci moje pochybnosti odstránili. A to samozrejme tak trochu v neprospech podnikateľov. Po zaplatení sa do daňových nákladov dostanú aj:

  • náklady na nájomné za prenájom hnuteľnej veci
  • náklady na nájomné za prenájom nehnuteľnosti
  • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how)
  • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu

Ešte jedno obmedzenie: platbu treba rozdeliť na relevantné roky

K nájomnému a odplatám za práva na použitie patrí ešte jedno pravidlo: ak sú príslušné platby zaplatené fyzickej osobe, do nákladov v danom roku zaplatenia sa dostanú (uznajú) maximálne do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Inak povedané:

  • ak firma (eseročka, SZČO, iná právna forma) zaplatí nájomné prenajímateľovi (tj fyzickej osobe) za viaceré roky naraz, do nákladov si môže uplatniť v každom z jednotlivých rokov iba pomernú časť vzťahujúcu sa na tento rok (a samozrejme až po zaplatení).
  • ak firma (eseročka, SZČO, iná právna forma) zaplatí napr. autorovi diela (tj fyzickej osoby) úhradu za použitie diela za obdobie viacerých rokov, do nákladov si môže uplatniť v každom z jednotlivých rokov iba pomernú časť vzťahujúcu sa na tento rok (a samozrejme až po zaplatení).

Nájomné a licenčné odmeny by sme mali, poďme ďalej k ostatným nákladom “až po zaplatení”:

advice

Náklady za právne a poradenské služby…

Na prvý pohľad pomerne jasná záležitosť: ak vám právnik vyfakturuje paušál za december 2019 napr. 2.1.2020 alebo 10.1.2020, no Vy (ako odberateľ) mu ju uhradíte až napr. 12.1.2020 či neskôr (tj v ďalšom roku), účtovne síce náklad patrí do roka 2019, daňovo však až do roku 2020. Zákon tieto služby pomerne presne špecifikuje – ide napr. aj o notárov, aukčné služby či služby arbitráží. Pozor, nejde však len o právnikov a poradcov, ale aj o:

…náklady za služby účtovníkov

A to aj mzdových účtovníkov, daňových poradcov, audítorov či akékoľvek náklady za spracovanie daňového priznania. Pikoškou je, že novela pre rok 2015 (ktorá nechutne zoškrtala množstvo doterajších daňových nákladov firiem) definitívne schválená samozrejme ešte v r. 2014 obsahovala text “výdavky (náklady) na poradenské a právne služby”. Ale asi toho bolo v štátnom rozpočte stále málo, tak novela pre rok 2016 spätne – áno, spätne aj pre uzávierky roka 2015 – doplnila k danej formulácii aj “zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2”, čím medzi poradcov zatriedila aj účtovníkov (vymenované činnosti sú tu) Podrobnejšie som sa nákladom za služby účtovníkom venoval v tomto článku (napr. aj o tom, že rezerva na spracovanie účtovnej závierky či daňového priznania už tiež nie je daňovým nákladom).

… a služby vedenia firiem a poradenské služby

Tieto až od r. 2020. Konkrétne “poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov … 70.1 a 70.22”. Ide o pomerne široko koncipované poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia, vrátane procesného manažmentu, marketingu, financií či výroby plus samotné vedenie firiem.

Ostatné náklady, ktoré znížia daň až po zaplatení

(z ktorých niektoré až takými boli aj doteraz, no niektoré nové pribudli)

  • sprostredkovateľské provízie – pre provízie zaúčtované v nákladoch v rokoch 2015 až 2019 navyše s ďalším limitom: daňovým nákladom sú najviac do výšky 20% sprostredkovaného obchodu. Pre provízie zaúčtované od r. 2020 platí už len podmienka zaplatenia, inak sú plne uznané bez ohľadu na výšku
  • sponzoring “v športe” – dobrou správou je, že – pokiaľ dobre viem – sponzoring je ako možný daňový náklad špecifikovaný v zákone o dani z príjmov v tejto forme prvýkrát (v praxi sa doteraz  sponzoring skrýval napr. do zmluvy o reklame); na druhej strane ide iba o jednu konkrétnu oblasť (teda uznateľný nie je sponzoring napr. v kultúre či povedzme politickej strany) a musí byť zároveň splnená podmienka, že sponzor vykázal základ dane
  • výdavky na normy a certifikáty – do sumy 2 400 EUR v roku zaplatenia, nad sumu 2 400 EUR sa od roku zaplatenia “rozdelia” rovnomerne na 36 mesiacov. Platí len do roku 2019, od r. 2020 už takéto výdavky z výdavkov po zaplatení vypadávajú
  • vyplatené zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné pri zrušení zmluvy + paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa po čase stávajú opäť daňovým výdavkom – aj keď iba po zaplatení, ale predsa :) Pre zrekapitulovanie: tento druh nákladov bol daňovým po zaplatení do konca roka 2014 (dokonca rovnako aj zdaniteľným výnosom až po zaplatení na strane veriteľa), od r. 2015 do konca r. 2019 išlo – ako sa ukázalo, prechodne – o nedaňové výdavky vôbec. Počnúc rokom 2020 ide o opäť o daňové výdavky, i keď až po zaplatení. Zmluvné pokuty, poplatky+úroky z omeškanie a paušálne náhrady spojené s uplatnením pohľadávky zaúčtované do 31.12.2019 však budú stále nedaňovým výdavkom.
  • náklady na marketingové štúdie, prieskum trhu a “iné” štúdie
  • sumy vyplácané do firiem z tzv. nezmluvných štátov – okrem toho pre uznanie nákladu musí byť z danej sumy už v SR zrazená daň 35%
  • kompenzačné platby vyplácané regulovaným dodávateľom energií
  • náklady na reklamu poskytnuté občianskym združeniam, nadáciám, neinvestičným fondom a neziskovkám poskytujúcim všeobecne prospešné služby (na druhej strane, tj na strane prijímateľov sú takto prijaté peniaze určené výlučne na charitatívne účely do sumy 20 000 EUR a takto aj použité najneskôr v roku nasledujúcom po prijatí, od dane z príjmov oslobodené). Ostatné náklady na reklamu – napr. B2B – sú daňovým výdavkom bez ohľadu na zaplatenie, nesmú však byť v rozpore so zákonom o reklame, prípadne inými limitmi v zákone o dani z príjmov (napr. reklamné predmety)
  • daň z poistenia platená poistníkom – áno, ak do konca roka nezaplatíte predpis poistného na auto, budovy či profesnú zodpovednosť, zložený zo samotného poistného + relatívne novej dane z poistenia, tak suma poistného v účtovných aj daňových nákladoch ostáva, no suma dane ide do daňových nákladov až v roku zaplatenia. Aby sme sa nenudili.

pravnik

Ako na to?

Podľa všetkého je potrebné:

  • dané náklady zaúčtovať na účet nedaňových výdavkov, ktorým sa síce dostanú do účtovníctva a účtovných nákladov, pri kompletizovaní daňového priznania firmy sa však pripočítajú k základu dane (tj vyhodia z daňových nákladov)
  • po skončení ďalšieho roka (teda aktuálne až roka 2020) ich pri kompletizovaní daňového priznania firmy od základu dane odpočítať – dostanú sa teda (bez vplyvu na účtovníctva) do daňových nákladov. Uvedené znamená, že si tieto sumy treba nejako šikovne poznačiť, aby účtovník “svojej” firme nezabudol legálne znížiť daň z príjmov. Nie je to prvá a jediná vec, ktorú treba sledovať “skrze roky” – už teraz je ich najmä v prípade väčších firiem slušne dosť (a milí podnikatelia, prípadné a pravdepodobné chyby v tejto oblasti prosím svojim účtovníkom odpustite).

A čo príjemca zaplatenej sumy a jeho výnosy?

Sadistickou súvislosťou je, že odberateľ si dané sumy môže v daňových nákladoch uplatniť až po zaplatení, no dodávateľ musí svoj výnos zdaniť už v roku, na ktorý sa daný výnos – tj za prenájom, právne služby či účtovníctvo – vzťahuje. Príklad: právnik vyfakturuje decembrový paušál v sume 500 EUR dňa 2.1.2020 a jeho odberateľ – eseročka – mu tento paušál zaplatí 12.1.2020. Odberateľ si sumu 500 EUR uplatní ako daňový náklad až v r. 2020. Ak dané služby poskytuje eseročka alebo iná právnická osoba, zdaní výnos 500 EUR už v r. 2019; ak je dodávateľom SZČO, zdaňuje ho až v r. 2020 (inkasný princíp, ktorý sa uplatňuje pri SZČO).

Jedinou výnimkou sú spomenuté náklady na marketingové štúdie, prieskum trhu atď – príslušné výnosy zdaní v roku zaplatenia aj dodávateľ. Aj to len do r. 2019 – od r. 2020 toto pravidlo odpadáva a dodávateľ zdaňuje už vyfakturované sumy v roku dodania.

 

Ako ste na tom vy?

Podnikatelia: zvýšili vám v posledných rokoch uvedené opatrenia dane?

Účtovníci a daňoví poradcovia: dá sa z toho vymotať? :)

Podeľte sa v komentároch

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This