Jedlo, výlety, oblečenie či erotické hračky ako kreatívne (a snáď legálne) daňové výdavky pre kreatívne profesie & tvorcov obsahu

Pri troche kreativity a zdravého rozumu dokážu vybrané profesie či vybraní podnikatelia uplatniť výlety, jedlo, oblečenie či napríklad také vybavenie kuchyne alebo kúpeľne do daňových výdavkov, prípadne odpočítania vstupnej DPHčky. Legálne. Nevymyslel som koleso, len – verím – že zdravo uvažujem ohľadne kreatívnych profesií tvorcov obsahu z rôznych oblastí – ktorí môžu byť prekvapivo i neprekvapivo kreatívni aj v daňových výdavkoch. Je pravda, že práve také vybavenie kúpeľne či kuchyne na faktúrach podnikateľov neustále pripomienkujem / kritizujem v zmysle “tudy cesta nevede”. To však platí len pre časť podnikateľov – tých neobsahových: programátorov, právnikov, stavebníkov či vlastníkov e-shopov s tovarom. V prípade iných podnikateľov práve toto vybavenie kúpeľne, kuchyne či jedlo môže byť “čistým” daňovým výdavkom. Poďme teda na to:

Tvorca obsahu / content creator: kto to vlastne je

Najlepší opis je asi: autor vzdelávacieho či zábavného obsahu. Malé médium – dôsledok demokratizácie internetu a trhového mechanizmu v jednom. Médium často jednoosobové. Obsah z prvej ruky, subjektívny, autentický, od živého človeka s menom a tvárou.

Kedysi sa používalo “autor” alebo “bloger”, dnes nastúpili pre mňa škrípavé pojmy ako “influencer” či “tvorca obsahu” / “content creator”. Forma obsahu nehrá rolu: niekto skôr píše – články a e-mailový newsletter (ako ja 🙂), iný radšej mudruje na kameru, niekto točí podcast zvukový na Spotify, iTunes, iný zas tvorí instagramový obsah, či Tiktok, mnohí to šikovne kombinujú.

Creators economy resp. ekonomika tvorcov generuje v čase publikovania tohto prehľadu miliardové obraty. Áno, patrí tu aj pre mnohých kontroverzná platforma s pindulkami a pornom Onlyfans, no aj newsletterový Substack, český Pickey a profíci akými sú Ondřej Koběrský (najväčší český Patreon), Juraj Karpiš či Janka Travelhacker (príklady).

Ide to štandardné podnikanie. Daný tvorca si z vlastného uhrádza náklady na svoju prevádzku, investuje a buduje majetok (napr. samotný web) a inkasuje tržby. A je jedno, o aký obchodný model ide a akou formou si daný podnikateľ zarába – reklama, affiliate, príspevky čitateľov cez Patreon, Substack, OnlyFans a podobne, predaj tovaru, predaj digitálneho obsahu, predaj vzdelávacieho obsahu či predaj vlastných služieb. A vlastne je aj jedno, skrze ktorú právnu formu – živnostník či eseročka, prípadne kombinácia s autorskou činnosťou.

Viac napríklad:

Podpor svojho autora. Ako na Patreon: daň z príjmov, odvody a DPH

Blogeri a zárobky či podnikanie: ako zarábať legálne

“Môžem si dať do nákladov to i ono?”

To je taká večná otázka podnikateľov, ktorí na nich – najčastastejšie od svojich účtovníkov – očakávajú jednoznačnú tiptop odpoveď na “kľudný spánok”. Na niektoré otázky je odpoveď jasnejšia, na iné menej (pozri rámček) a na mnohé neexistuje – veď slovenské zákony sú písané na svet pred tridsiatimi rokmi. Takí influenceri či tvorcovia obsahu vtedy jednoducho neboli. Čo je na jednej strane nedobre, no na druhej to poskytuje priestor na legálne kreatívne uvažovanie. 

Pre úvod do témy pozri aj: 3 základné pravidlá pre daňové výdavky či rozdiel medzi daňovými výdavky” a “účtovné náklady”

Dnešnú úvahu začnime zľahka:

Montérky?

Si programátor, advokát, predávaš ekonomický softvér či ste startup vyvíjajúci druhý Facebook?: daňový výdavok nie.

Hodinový manžel či elektroinžinier: daňový výdavok áno.

A teraz už chápeš princíp:

Prirodzené a legálne daňové výdavky tvorcov obsahu

Výlety po slovenských hradoch a zámkoch, európskych metropolách či Južnej Amerike?

Prevádzkuješ cestovateľský blog či youtube portál? Áno.

Programuješ pre klienta, ktorý síce sídli v Španielsku, no Tvoja eseročka sídli v Košiciach a Ty sedíš na košickom balkóne, odkiaľ programuješ a eseročku vlastne aj riadiš? Nie.

Kvalitná video technika: okrem telefónu kľudne aj fotoaparát či kamera, vrátane statívu, osvetlenia a podobne? 

Točíš videá do svojho kurzu či na free youtube channel? Áno.

Fotíš obrázky na instagram či blog, ktorý prevádzkuje Tvoja eseročka (tj platí náklady a inkasuje tržby z reklamy?) Áno.

Si inžinier stavebník či projektant? Vlastne áno 🙂

Si UX dizajnér? Skôr nie.

Ste poradenská firma, ktorá tvorí iným podnikateľom biznis stratégie? Občas sa potrebujete odfotiť, ako nad zložitými klientskymi problémami všetci sedíte a s vervou ich riešite, prípadne ako kávičkujete ako vysmiaty šťastný tím – a túto fotku potom hodíte na vlastný web či socky. V podstate áno, prinajhoršom využijete možnosť paušalizácie daňových výdavkov na majetok na 80%.

Dodávaš pre jedného jediného klienta prekladateľské služby? Nie.

Potraviny, poriadna panvica či iné kvalitné vybavenie kuchyne?

Prevádzkuješ foodblog? Áno.

Publikuješ recepty na vlastnom webe prípadne to rovno hodíš do tlačenej knihy? Áno.

Projektuješ elektrické vedenia do stavieb? Nie.

Oblečenie.

Prevádzkuješ blog, instagramový či youtube kanál s módou? Áno.

Točíš videá na youtube či videoblog o stravovaní, podnikaní, finančnej gramotnosti či psychológii? Ak tam to oblečenie nosíš, podľa mňa áno.

Si advokát? Toto je samostatná téma na “odbočku”: reprezentatívne oblečenie ako také zákon o dani z príjmov skôr neuznáva (“výdavky na reprezentáciu” sú nedaňové v zmysle § 21 ods. 1 písm. h)), advokáti však občas v praxi argumentujú Pokynom MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 (nie je to preklep), ktorý stanovuje pravidlá uznateľnosti oblečenia pre zamestnancov a dá sa to preniesť aspoň na advokátov a podobne regulované freelance profesie. Btw, Finančná správa z neho cituje napr. tu a hovorí, že ak si tričko označíte logom firmy či webu, tak áno :)

Netvoríš žiadny obsah, iba poskytuješ služby ako produkčný videá väčšej agentúry? Nie.

Oblek, kostým konateľa každej jednej eseročky (tvorcovia obsahu i “tí ostatní”): na podnikateľské použitie dáva zmysel, no z dôvodu opatrnosti (“výdavky na reprezentáciu”) skôr iba účtovný náklad, nie daňový výdavok.

Máš eseročku, pre ktorú ako spoločník programuješ a nevytiahneš päty z domu, všetky obchodné rokovania prebiehajú online, nikdy si nebol na pracovnej ceste a nemáš ani jednú fotku v obleku na firemnom webe? Nie. Radšej ani ako účtovný náklad bez daňovej uznateľnosti ako daňový výdavok.

Koncerty po Európe?

Ak máš agentúru či si umelec, ktorý vystupuje “ako eseročka”: áno, aj s pracovnou cestou vrátane stravného a ubytovania.

Ak si advokát, účtovník, programátor či tvoríš foodblog: nie. 

Tanečný festival?

Chodievam každoročne na latino tanečný festival na pobrežie Chorvátska. Sea, sun & salsa – je to príjemná dovolenka, vonkoncom nie pasívna, niekto si občas na balkóne vyloží aj počítač a pracuje. A aj dobrý príklad:

Môžeme si dať náklady na cestovné, ubytovanie, stravovanie (resp. zákonné cestovné náhrady, ktoré sú v prípade pracovnej cesty v Chorvátsku 40 EUR na deň) do daňových výdavkov našich eseročiek? Dokonca prípadne samotné vstupné na festival?

Ja a väčšina ostatných (účtovníci, právnici, lekári, tvorcovia obsahu): nie.

Kamarátka, ktorá má vlastnú tanečnú školu: áno.

Knihy, online či živé kurzy: podnikateľské, daňové, motivačné… 

Všetci: snáď áno.

Kurzy a školenia “od veci” ako test?

Dá sa s tým hrať aj krížovo: prevádzkuješ síce cestovateľský blog, ale občas si z nejakého portálu zo sveta zakúpiš “na firmu” on-line kurz či knihu nielen o tvorbe obsahu a on-line podnikaní, ale aj o varení, cvičení či skvalitnení partnerského vzťahu. Daňové výdavky? Podľa mňa áno. Ako podnikateľ totiž potrebuješ dobre nastaviť objednávkovo-fakturačný proces na tom svojom e-shope: vybrať vhodný plugin či fakturačný softvér, platobnú bránu, nastaviť to čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie. Určite potrebuješ aj preskúmať, ako to robia iní, aké sú trendy v UX a UI a celkovo on-line predaji, ktoré platobné brány a aký dizajn predajného procesu dnes letia a zvyšujú konverzie. Alebo potrebuješ vedieť, ako taký moderný kurz či kniha dnes vyzerá – keďže chceš byť trendy a trendy zo sveta aplikovať práve do tých svojich vzdelávacích produktov.

Na čo si dať pozor (podmienky & pravidlá)

• jasný vzťah k zdaniteľným príjmom: daňovým výdavkom je všetko, čo slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov konkrétnej firmy. Čiže možno aj ten kreatívny či odvážny daňový výdavok jednoducho musí zapadať do biznis modelu firmy. Výlet travelblogera do Panamy je snáď ok, no ak niekto na vlastnú eseročku kúpi v r. 2023 posteľ, lebo v r. 2025 chce pod touto eseročkou prevádzkovať blog o testovaní matracov – nemusíš byť daňovým kontrolórom, aby si cítil, že toto je už pritiahnuté za vlasy že až. Okrem iného daná posteľ je buď majetkom pred zaradením do používania alebo zásobou na sklade: ani jedno nie je spotrebou a teda ani nákladom a ani daňovým výdavkom.
• fotodokumentácia, videodokumentácia a iná dokumentácia – dôkazy, dôkazy a dôkazy. Ak si dané potraviny a panvice použil vo videu, archivuj ho aj potom, čo Ťa youtube vymaže. Pracovná cesta by mala byť zdokladovaná krok po kroku ideálne v podrobnom cestovnom príkaze, potvrdená aspoň stručnou správou z pracovnej cesty. Nezaškodí spísať si obchodný model, spôsob používania zásob či majetku do internej smernice. Viac: Faktúra je super. Ale nie vždy stačí.
• čo používaš na súkromné účely? Nezabudni na “oddelenosť”: ak si naozaj kupuješ haldy tričiek a košieľ do videí, maj pripravenú odpoveď na otázku “a čo si obliekate v súkromí”? Ideálne zdokladovanú. Inšpirujte sa šikovnými advokátmi či daňovými poradcami, ktorí majú jednu skriňu s oblekmi na rokovania a druhú s oblekmi na večernú párty. A na fotkách z večernej párty majú na sebe veci z tej druhej skrine.
• nezabudni zohľadniť limity v zákone o dani z príjmov – niektoré daňové výdavky majú svoje presne stanovené sumy (napr. cestovné náhrady), niektoré si môžu uplatniť len zamestnanci v pracovnom pomere (napr. náhrady pri výkone práce v zahraničí v zmysle § 18 zákona o cestovných náhradách), niektoré sú daňovými len po zaplatení, vyradený tovar v e-shope je daňovým iba v presne určených prípadoch a podobne. V niektorých prípadoch to môže byť celkom zábava, pozri rámček o výdavkoch na vzdelávanie konateľov nižšie
• a pozor aj na účtovné pravidlá v zmysle “o čo vlastne ide”: niečo je majetkom – či už odpisovaným alebo nie, no stále majetkom, ktorý má aspoň strednodobo zarábať. Niečo je zas materiálom vstupujúcim do výsledného produktu – ten zas podlieha inventarizácii aspoň na konci roka a nepoužitý materiál či tovar ide z účtovných nákladov i daňových výdavkov von. Ide o hračky či iné drobnosti, ktoré chceš použiť ako výhry v súťažiach svojich followerov? Tiež je to potrebné nejako zinventarizovať a dokonca z niektorých výhier sa odvádza výstupná DPHčka.
• pozor aj na kombináciu “eseročka + autor”: ak vlastnej či cudzej eseročke poskytuješ právo na užívanie autorského diela (textu, fotografií, kurzu, knihy a pod.), tak výdavky na jeho tvorbu si uplatňuje autor, nie eseročka. Teda aj prípadné cestovné náhrady a výlety/pracovné cesty. To, že si autor vo vlastnom daňovom priznaní uplatňuje paušálne výdavky, znamená len toľko, že v tých paušálnych výdavkoch sú zahrnuté tie skutočné výdavky na výlety – nie že ich uplatňuje iný podnikateľský subjekt (eseročka).

A čo DPHčka a odpočítanie DPHčky?

Daň z pridanej hodnoty je samostatný svet so samostatnými pravidlami. V princípe sa s pravidlami pre daňové výdavky v zákone o dani z príjmov zhodujú – podnikateľ musí preukázať vzťah vstupu k výstupom, ktoré sú niektorým z možných spôsobov zaťažené výstupnou DPHčkou, súkromnú spotrebu nie je možné zakúpiť za cenu bez DPH (prípadne je potrebné dodaniť výstupnou DPHčkou). V detailoch však často nezhodujú – zákon o DPH veľmi neuznáva paušalizáciu odpočítania DPH či napr. nie je možné odpočítať si DPHčku pri obchodoch, ktoré sú na výstupe definitívne oslobodené od DPH (napríklad prenájom bytov). Konkrétne modely je preto potrebné skúmať od prípadu k prípadu. Úvod si viete rozpliesť napríklad tu:

Kurzy, školenia či iné vzdelávanie pre konateľa či spoločníka eseročky?

Podľa striktnejších výkladov si ich eseročka ako daňové výdavky uplatniť nemôže: zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 špecifikuje ako daňové výdavky na “vzdelávanie zamestnanca,18a) ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia.” – teda vyslovene “zamestnancov” a dokonca pre istotu s odkazom na Zákonník práce. V preklade: ak má eseročka zamestnancov v režime pracovného práva (TPP i dohodári), výdavky na vzdelávanie týchto zamestnancov sú daňové. Ak takýchto zamestnancov nemá, výdavky na vzdelávanie – teda spoločníka alebo konateľa firmy – si uplatniť nemôže.

Konateľ je však schizofrenickým režimom: na jednej strane v podstate samostatne zárobkovo činnou osobou a ako taký by si výdavky na svoju činnosť (vrátane vlastného vzdelávania) mal logicky vykazovať vo svojom rozpočte. Na druhej strane je takou divnou SZČO – keďže jeho príjmy sa pre zmenu nezdaňujú ako príjmy SZČO, ale ako príjmy zamestnancov v režime pracovného práva. Iný možný výklad (ktorý občas použije v právne nezáväzných textoch na svojom webe Finančná správa – síce v iných situáciách, ale predsa): výdavky na vzdelávanie v eseročkách bez zamestnancov síce nie je možné uznať podľa citovaného § 19 ods. 2 písm. c) bodu 3 zákona o dani z príjmov, ale môžu byť daňovými výdavkami v zmysle základnej definície daňového výdavku (§ 2 písm. i): daňovým výdavkom je výdavok dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. Nehovoriac o trojjedinosti každého majiteľa jednoosobovej eseročky: môže byť zamestnancom, no nemusí + je zároveň konateľom + samozrejme je aj spoločníkom a aj ten sa potrebuje vzdelávať, keďže vykonáva pre túto eseročku činnosť a eseročka jeho hlavu potrebuje. Áno, aj tu by si zišiel legislatívny update. Vyber si.

Koľko toho daňové výdavky znesú?

Je to na vás. Vždy a každému doporučujem nejakú zdravú mieru. Teoreticky môžete prejesť, precestovať, “preobliekať” celý hospodársky výsledok i základ dane tej vašej eseročky. Platí, že daňový úrad nemá čo skúmať hospodárnosť, jeho úlohou je skúmať iba splnenie pravidiel zákona o dani z príjmov, prípadne iných zákonov. Tá zdravá miera vám však pravdepodobne môže zabezpečí pokojný spánok prípadne hladký priebeh daňovej kontroly. Samozrejme dôkazy, vysvetlenia, inventúrne súpisy, správy, interné smernice a rozhodnutia môžu slúžiť ako jeden z množstva z dôkazov pri daňovej kontrole – no iba vtedy, ak sú v súlade s pravidlami samotného zákona o dani z príjmov, nemôžu ho nahradiť ani modifikovať, nestoja skrátka nad ním.

Foto: Helena Lopez at Pexels (titulka), PNW Production (v článku), George Bufan (päta)

Máš na tému článku iný názor prípadne skúsenosti z praxe? Podeľ sa v komentároch, pomôžeš tak aj ostatným.