Predaj nakúpeného bitcoinu a iného krypta vs daňový náklad + novinky & úľavy 2024

Pôvodnú verziu tohto článku – z marca 2023 – o zložitých pravidlách pre zdaňovanie predajov krypta ako fyzická osoba nepodnikateľ bolo potrebné vzhľadom na nové revolučné pravidlá od r. 2024 aktualizovať. V SR platí od r. 2024 priaznivé zdaňovanie pri predaji po 1 roku držania: 7%+0%. Prejdeme si teda aj tie nové pravidlá ako aj odpovede na časté otázky z praxe:

1. mám medzi daňové výdavky roka 2023 započítať aj nákupy bitcoinu a iných kryptomien, ktoré ešte stále držím (tj nepredal som ich ani v roku 2023 ani neskôr)?
2. keď pri nákladoch roka 2023 použijem na ocenenie nákupov vážený aritmetický priemer, môžem napr. v r. 2024 použiť metódu FIFO?

Predaj krypta ako fyzická osoba od r. 2024: 7% po 1 roku držania

Tak predovšetkým: príjmy z predaja uskutočnené od 1.1.2024 sa v prípade, ak medzi predajom a nákupom uplynul viac ako 1 rok, zdaňujú kombináciou 7%+0%. Daň z príjmov 7%. Zdravotný odvod 0%.

A to:

• skrze daňové priznanie k dani z príjmov ako ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov) a to v osobitnom základe dane v zmysle § 51e zákona o dani z príjmov – podobne ako najmä dividendy a podiely na ziskoch zo zahraničných spoločností
• sadzbou 7% zo základu dane – tj rozdielu medzi príjmom z predaja a možnými daňovými výdavkami (nižšie)
• zdravotný odvod sa z takéhoto obchodu neplatí vôbec. Ešte raz: sadzba 0%.

Predaj uskutočnený do roka sa zdaňuje vlastne po starom, no už bez zdravotného odvodu:

• ako ostatný príjem v zmysle § 8 a teda v čiastkovom základe dane v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov (VIII. oddiel)
• sadzbou 19%, resp. kombináciou 19%+25% zo základu dane
• zdravotný odvod sa ani z takéhoto obchodu neplatí vôbec. Toto je tak trochu výnimka, keďže z ostatných “ostatných” príjmov – napr. príjem z predaja nehnuteľností či z predaja akcií po 1 roku držania – sa zdravotný odvod platí.

Uvedené pravidlá platia pre príjem z predaja virtuálnej meny, ktorú fyzická osoba nadobudla kúpou, ťažbou/stakingom prípadne zarobila (tj predala vlastný tovar či služby za krypto).

Pozor, príjem z predaja kryptomeny je v zákone o dani z príjmov definovaný širšie:

• tj nielen ako výmena za menu euro či inú fiat menu, ale aj ako
• výmena kryptomeny za stablecoin
• výmena za tovar či služby.

Výmena kryptomeny za inú kryptomenu sa od 1.1.2024 za zdaňovaný “predaj” nepovažuje.

A tá nešťastná “výmena za tovar a služby” má od r. 2024 výnimku: príjem z predaja touto formou sa zdaňuje, iba ak daná fyzická osoba takto “zarobila” rozdiel medzi príjmami a možnými výdavkami (najmä nákup kryptomeny) v sume viac ako 2 400 EUR za rok.

Všetko uvedené sa podľa všetkého vzťahuje na akýkoľvek predaj uskutočnený po 1.1.2024. Je teda jedno, či po 1.1.2024 predáte krypto nadobudnuté buď v r. 2024 a neskôr alebo krypto nadobudnuté kedykoľvek predtým. Pozor, pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 a uvádzaní príjmov z predaja krypta predaného od 1.1. do 31.12.2023 sa teda ešte použijú pôvodné pravidlá – zdanenie každého predaja bez časového testu a to sadzbou dane z príjmov 19% resp. kombináciou 19%+25%, vrátane odvodu do zdravotnej poisťovne (sadzba 14% resp. 7%).

A teraz poďme na situáciu, kedy chceme v daňovom priznaní k dani z príjmov ošetriť daňové výdavky – a to najmä nákup kryptomien.

Daňové výdavky pri predaji krypta: základné pravidlá

• nákladom (daňovým výdavkom) sú nákupy priraditeľné k predaju v danom roku. Nie bitcoiny či iné krypto, ktorý stále vlastníte a doteraz ste ho nepredali – tie budú daňovým výdavkom v roku, v ktorom ich predáte. Podobný princíp platí pri zlate, pozemkoch či akciách.
• ocenenie nákupu: ak bolo krypto nakúpené na oficiálnej burze, je to aspoň v prvom kroku jednoduché – cena je na svete. Ak bolo krypto nakúpené v bankomate, tak doklad + výpis z účtu opäť niečo dokladuje – i keď práve bankomaty slúžia skôr na tie anonymné nákupy a predaje. A ak bolo krypto nakúpené v hotovosti “bez”, tak nemáme nič.
• metóda zahrnutia nákupných cien: túto zákon – minimálne pre fyzické osoby nepodnikateľov – nešpecifikuje. V praxi sa ustálil výklad a postup, aký sa používa pri skladovej evidencii zásob a zahŕňaniu ich nákupných cien do nákladov a daňových výdavkov: buď použijete metódu FIFO (“first in first out” – tj prvý úbytok prvého kusu krypta oceníte prvou nákupnou cenou práve tohto kusu krypta) alebo vážený artimetický priemer (kedy priemerujete nákupné ceny v závislosti od množstva kusov krypta za ne nakúpených).
• metódu by ste nemali meniť – a ak áno, tak v r. 2022 použiť FIFO, v r. 2023 priemer a pod. No vždy len na predaje daného roka a k nim prislúchajúce (!) nákupy – tj metódou váženého aritmetického priemeru oceníte napr. nákupy mien/aktív, ktoré ste predali v r. 2022. Ak sú však nákupy “pestrejšie” a pravidelné, tak bude možno držať sa jednej metódy počas všetkých rokov predaja – aj sa nestratíte, aj to snáď prípadná kontrola nespochybní.
• nákladom (daňovým výdavkom) sú aj prípadné iné výdavky “vynaložené na dosiahnutie” daného príjmu. Zákon ich nešpecifikuje – na jednej strane môžeme teda hádať, či máme pri ich určení pravdu; no na strane druhej poskytuje pomerne široké pole na legálnu kreativitu. Konzultácie, poradenstvo, právne či účtovné služby. Samotný trezor či iný hardvér. Možno cesta za špecialistami či know-how. Možno počítač, ktorý používate iba na krypto a nič iné 🙃.

Príklad (ale fakt, že jednoduchý):

V r. 2010 kúpil Jožo 1 BTC za 1 euro.
V r. 2012 kúpil ďalšie 1 BTC za 20 EUR.
V r. 2015 kúpil tretí kus BTC (celý) za 300 EUR.
V r. 2023 predal prvé dva (z troch) bitcoinov za 50 000 EUR spolu.

Príjem z predaja: 50 000 EUR.

Daňové výdavky:

• obstarávacia cena prvých 2 BTC metódou FIFO: 1 + 20 = 21. Keďže pedantný Jožo si skrze jednotlivé roky viedol v tabuľke evidenciu, ktorý BTC kúpil za koľko. Ak by bol ešte pedantnejší, tak si ich aj pomenoval a označil: BTC1 (zelená farbička), BTC2 (modrá farbička), BTC3 (žltá farbička)
• kúpa Trezoru 69 EUR
• služby právnika a daňového poradcu 200 EUR
• a napríklad aj školenie “Ako na krypto” za 500 EUR

Daňové výdavky spolu: 790 EUR

Čiastkový základ dane z predaja krypta: 49 210 EUR

V prípade, ak Jožo v r. 2023 nemal iné príjmy, tak:

• sumu 41 445,46 EUR zdaní sadzbou dane z príjmov 19%, tj 7 874,64 EUR
• sumu 49 210 EUR mínus 41 445,46 EUR zdaní sadzbou dane 25%, tj 1 941,14 EUR.

Pár mesiacov po podaní daňového priznania k dani z príjmov mu zdravotná poisťovňa vyrubí zdravotný odvod 14%, 6 889,40 EUR.
Pozor, o tento si ešte môže znížiť celkové daňové zaťaženie daňou z príjmov – buď v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2023 (ak išlo o jednorazovku) alebo v daňovom priznaní za rok 2024, tj rok v ktorom nedoplatok do zdravotky zaplatí a v danom roku 2024 dosiahne ďalšie príjmy z predaja krypta (BTC3) alebo iné ostatné príjmy v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov. V tomto mu zákon dáva na výber.

A dobrou správou je aj to, že aj napriek pomerne vysokej dani Jožo nemusí platiť mesačné ani štvrťročné preddavky na budúcoročnú daň.

Ok, toto je postup pre zdanenie ešte podľa pravidiel “starých”, tj predaj pred 1.1.2024.

Tretí BTC – tj BTC3 “žltá farbička” – ostáva v majetku Joža aj v r. 2023 , ako aj v roku 2024. V niektorom z ďalších pokračovaní tohto príbehu uvidíme, čo s ním urobí. Možno ho predá a tentoraz už výhodnejšie. Alebo za ne kúpi Teslu, možno zlato, možno ich vloží do eseročky, daruje frajerke či deťom. Podľa súčasných pravidiel to bude z hľadiska daní či účtovníctva stále celkom sranda – ale nepredbiehajme 🙂

V r. 2023 kúpil Jožo štvrtý BTC za 16 000 EUR. Presne 10.1.2023.

Ak ho predá napríklad 9.1.2024 a napríklad za 30 000 EUR, tak príjem z predaja zdaňuje:

• v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2024 v oddieli VIII.
• zdaňuje základ dane 14 000 EUR. Od príjmu 30 000 EUR odpočíta nákupnú cenu BTC4 (metóda FIFO) 16 000 EUR
• nezdaniteľné časti si neodpočíta, zo základu 14 000 EUR odvedie daň 2 660 EUR (19%)
• a zdravotný odvod 0 EUR.

Ak ho predá 11.1.2024 a neskôr – napr. za 30 000 EUR – príjem z predaja zdaňuje už výhodne (osobitný základ dane v zmysle § 51e zákona o dani z príjmov). Daň z príjmov 980 EUR (7%). Zdravotný odvod 0 EUR.

… a prax:

Ja viem, že určiť nákupné ceny nakúpeného krypta nie je takto krásne modelovo jednoduché. Kedy to ide ťažšie resp. sa to nedá vôbec:

• ak bitcoin či iné meny/aktíva kupujete od r. 2009 a nemáte o ich nákupe ani doklady ani dátumy ani ceny
• keď nenakupujete celé jednotky – tj 1 BTC – ale pravidelne prikupujete 0,00125894578 BTC, 0,098 ETH atď. Príjemnú zábavu
• ak ste za nakúpený bitcoin kúpili ethereum, za ethereum zas niečo iné, za “niečo iné” napr. krypto, ktoré dnes už neexistuje a tak ďalej – áno, toto už nedá dokopy ani boh
• túto evidenciu si nevediete a je potrebné ju spätne dopátrať – skrze výpisy z účtov či búrz. Pátraciu činnosť si totiž musí každý trader spracovať sám. Bude to stáť hodiny času prípade stovky peňazí, pravdepodobne oboje. A to aj v prípade, ak túto prácu na niekoho delegujete – aj za predpokladu, že má k dispozícii všetky podklady, doklady, výpisy a zdokladovateľné informácie, to nebude zadarmo ani za lacno.

Alebo: sa na celú tú babračku vykašlite a zdaníte celý zinkasovaný príjem bez uplatnenia výdavkov.

A čo daňové výdavky pri predaji bitcoinu ako podnikateľ?

Toto všetko platí, ak nákupy a predaje krypta zdaňujete ako fyzické osoby nepodnikatelia.

Fyzické osoby podnikatelia – ktorí teda samotné krypto “zahrnú do obchodného majetku” – postupujú vlastne úplne inak:

• prípadný zdaňovaný príjem z predaja krypta sa zdaňuje ako príjem z podnikania – vo väčšine prípade môžu teda podnikatelia využiť stále jednoduché a stále výhodné paušálne výdavky. Tj žiadna pátracia činnosť a nákupné ceny, ale nezdanenie 60% daného príjmu
• tým pádom sa použijú sadzby dane pre príjmy z podnikania: tj buď 15% (do ročných zdaniteľných príjmov 49 790 EUR) alebo 19%+25% (od ročných zdaniteľných príjmov 49 791 EUR)
• na druhej strane sa v ich živote inak “správajú” odvody – najmä tie platené pravidelne do Sociálne poisťovne. Príjmy z podnikania – vrátane predaja krypta z obchodného majetku – vstupujú do výpočtu či hranice pre platenie odvodov a v podstate sa z nich odvody do sociálky i zdravotky platia. No podľa pravidiel pre SZČO.

Ak to robíte cez eseročku, tak to máte ešte pestrejšie a ťažšie. Možno ušetríte nejaké tie percentá na zdanení, áno. Eseročka je však v zmysle obchodno-právnych a účtovných predpisov povinná zaúčtovať každú jednu transakciu – napr. prevod z bankového účtu firmy na burzu, nákupy z burzy atď. Nehovoriac o “vymyslení” toho, ako do eseročky dostať BTC, ktoré ste kúpili ešte ako fyzická osoba. Ak to pri zložitom, častom a pravidelnom tradingu chcete to mať v poriadku účtovne (čiže všetko zaúčtované, ako sa patrí) aj daňovo (tj správne podľa daňových zákonov), tak možno za tie kvalitné služby špecialistov zaplatíte toľko, koľko ste ušetrili na dani.

Aké máte s uplatňovaním nákupov ako daňových výdavkov skúsenosti? Ak máte prípadný iný názor alebo ste našli chybu, podeľte sa v komentároch.

Bitcoin samozrejme nie je len o špekuláciách s nákupom a predajom – ale dá (a má sa) používať rôznymi inými spôsobmi. Niektoré vybrané som rozoberal v týchto starších prehľadoch:
Bitcoin a transakcie v eseročke
Nenakupuj bitcoin aby si znížil daň
Bitcoin a krypto vs dane a odvody: basic

Ďakujem za prípadné cafe či pravidelnú podporu 😎