Bitcoin a eseročka: 10+1 najčastejších otázok (update pre 2024)

Týmto článkom som v bubline roka 2021 reagoval na dlhodobo sa množiace otázky, či predaj nakúpeného krypta nezdaníme výhodnejšie cez eseročku než fyzická osoba. Od r. 2024 však bude nákup a predaj krypta fyzickými osobami nepodnikateľmi zdaňovaný sadzbou dane 7%, bez zdravotných odvodov a navyše s oslobodením od dane z príjmov pri držbe kryptoaktíva viac ako 1 rok. Čím verím účelové zakladanie eseročiek – od ktorého som trochu odhováral – nebude dávať zmysel. Ale v eseročke existuje mnoho ďalších situácií s BTC, ktoré stojí za to prebrať. Updatol som ich, poďme na to.

1 Dá sa bitcoin, ktorý som kúpil ako fyzická osoba, zdaniť “ako eseročka”?

Nedá sa. Daný majetok kúpil jeden subjekt, ten ho aj vlastní, preto by bolo divné a vlastne aj nereálne, aby ho na za EUR predal druhý subjekt. Aj keď to niekedy znie schizofrenicky a podnikatelia to občas nechcú pochopiť, spoločník-fyzická osoba vs “jeho” eseročka sú 2 rozdielne právne subjekty, so samostatným majetkom a záväzkami. A chaotické presúvanie majetku medzi nimi bez právneho základu – napr. ako “výbery” smerom na účet či do vrecka spoločníka – nielenže robia v celej agende bordel, ale takéto zdanenie “akože” eseročkou znamená už pobyt jednou či oboma nohami v trestnom čine krátenia daní a odvodov, prípadne hneď v trestných činoch viacerých.

Počul som aj také riešenia, že veď som v r. 2018 ako fyzická osoba kúpil za 5 000 EUR a teraz “ako eseročka” predám za 50 000 EUR, tak ten náklad 5 000 EUR oželiem a zdaním plnú sumu 50 000 EUR. Znie to bezpečnejšie. Ale tak či tak chýba vstup: “ako a kedy spoločnosť virtuálnu menu nadobudla?” Argument veď “štát sa poteší, keď zaplatím viac” nemusí pri obhajobe stále trestného fixlovania zabrať.

No predsa: napadá mi ešte jedna možnosť:

2 Môžem bitcoin do eseročky vložiť ako vklad?

Toto teoreticky vyzerá priechodne, no v praxi som to osobne ešte nezažil. Hovoríme samozrejme o vklade nepeňažnom. Spoločník eseročky vie do vlastnej firmy vložiť majetok, ktorý nadobudol ešte ako fyzická osoba. Peňažný aj nepeňažný. A to rovno do základného imania pri založení eseročky, prípadne do základného imania neskôr prípadne do “voľnejšieho” kapitálového fondu z príspevkov.

Ešte raz: virtuálna mena mi v legislatíve nepríde ako “peňažné prostriedky”, preto ostáva možnosť len nepeňažného vkladu. To však znamená povinnosť jeho ohodnotenia znalcom, povinnosť zdaniť ako spoločník rozdiel medzi dohodnutou hodnotou nepeňažného vkladu a jeho obstarávacou cenou a potrebu mať poruke právnika, daňového poradcu či účtovníka, ktorí tejto téme rozumejú.

Prečítajte si aké sú rozdiely medzi vkladom do základného imania, vkladom do kapitálového fondu, pôžičkou či inými formami dotovania vlastnej firmy

Podrobnejšie o kapitálových fondov z príspevkov

3 Oplatí sa vôbec eseročka?

Ja viem: fyzická osoba zdaní svoj príjem z predaja krypta sadzbami 19%+14% prípadne 19%/25%+14% (do roku 2023), právnická 15%+7% resp. 21%+7% prípadne iba 15% či 21%*. Táto matematika síce nie je presná, ale ok, dáva logiku.

No rozdielov medzi fyzickou osobou a už reálnym podnikaním a fungovaním eseročky je mnoho. Život eseročky je výrazne komplikovanejší a pestrejší než fungovanie fyzickej osoby s občasnými obchodmi či napr. fyzickej osoby živnostníka. Moje v dobrom mienené odporúčanie je, že kvôli jednému či pár obchodov si komplikovať život eseročkou neoplatí.

Na druhej strane zdaňovanie obchodu “nákup a predaj” je rovnako zložité v prípade eseročky, ako v prípade fyzickej osoby nepodnikateľa Jožka, ktorý v priebehu rokov napr. každý mesiac sporí do krypta nákup za 50 EUR. Jednoducho je potrebné ku každému predaju nájsť zodpovedajúci nákup. Ak teda v júni 2021 predáte 1 BTC za 45 000 EUR, tak si musíte v internej evidencii predošlých rokov hľadať dátum nákupu práve tohto 1 BTC a zodpovedajúcu cenu (metóda FIFO), prípadne nákupné ceny v čase priemerovať. Čo je vo väčšine prípadov vlastne nemožné – najmä v prípade ak sa za jednu menu kupovala iná, za tú zas iná atakďalej.

*Fyzická osoba zdaňuje pri predaji virtuálnej meny základ dane (príjem po odpočítaní vstupného nákladu a iných nákladov) sadzbou 19% do základu dane cca 38 000 EUR, zvyšnú sumu zdaňuje sadzbou 25%. Okrem toho platí ešte jednorazový zdravotný odvod v sadzbe 14% (resp. ZTˇP 7%), ktorý sa dodatočne či o rok neskôr dá použiť ako daňový výdavok a trochu celkové zdanenie “stlačiť”. Podrobný príklad. Update: od predajov uskutočnených v r. 2024 zdaňuje fyzická osoba nepodnikateľ pri predaji virtuálnej meny základ dane (príjem po odpočítaní vstupného nákladu a iných nákladov) sadzbou 7% a aj to iba v prípade predaja uskutočneného po roku držania krypta. Zdravotné odvody 0%.

Právnická osoba zdaňuje svoj základ dane sadzbou 15% do sumy celkových ročných zdaniteľných výnosov 49 790 EUR, eseročka s výnosmi vyššími zdaňuje celý základ dane sadzbou 21% (stav pre rok 2021). Ak sa eseročka (resp. spoločníci) rozhodnú rozdeliť časť dosiahnutého a zdaneného účtovného zisku spoločníkom, spoločníci (daňoví rezidenti SR) platia z vyplatenej sumy 7%.

4 Eseročka a zmeny sadzieb dane v priebehu rokov – stojí to za to?

Koncom roka 2020 poslanci bez varovania zmenili sadzbu dane z príjmov eseročiek z priaznivých 15% do 100 000 tisícových výnosov v r. 2020 na zdanenie 15%-nou sadzbou v r. 2021 už len do výnosov max. 49 790 EUR. Pred týmito bola sadzba plus mínus rovnaká okolo 21-23% pre všetkých. Aká bude o rok-dva, ktovie. Sadzby politici menia buď podľa predvolebnej nálady podporovať alebo podľa diery v rozpočte. Spoliehať sa na číslo tu a teraz pri zakladaní eseročky na roky nemusí znieť nejako strategicky.

Okrem toho sa práve kryptom či inými predajmi majetku môže eseročka, ktorá výnosmi spadá pod 49 790 EUR, dostať nad túto sumu a už hneď aj do vyššej sadzby dane.

Viac o sadzbách dane z príjmov eseročky medzi roky 2020 a 2021

5 Keď nakúpim krypto, je to náklad a ušetrím dane?

Nie. Keď eseročka obstará akýkoľvek majetok, principiálne ide iba o zmenu majetku A na majetok B. Nedochádza k žiadnej spotrebe a teda ani k účtovnému či daňovému nákladu. Také obstarané auto či budova sa do nákladov (účtovných i daňových) síce dostáva – i keď postupne, ale predsa. No ak eseročka z voľných prostriedkov na bankovom účte nakúpi akcie, dlhopisy, zlato či krypto, tak ide o čisto neodpisovaný finančný majetok a skutočne len zmenu jedného druhu majetku na iný. Nenastáva žiadna spotreba, iba de facto uloženie do inej formy, sporenie či investícia. Náklad vzniká až v okamihu realizácie predaja, teda v roku predaja (účtovný vždy, daňový často s limitáciami do výšky príjmu z predaja).

Alebo inak a pre istotu: reinvestícia zisku týmito spôsobmi základ dane z príjmov nezníži. Základ dane z príjmov vychádza z vyfakturovaných resp. dodaných plnení mínus spotrebované náklady (a plus či mínus ďalších niekoľko stoviek veličín, ktoré je potrebné skúmať pri úprave/tvorbe základu dane). Základ dane nie je tvorený peniazmi na účte eseročky – peniaze sú majetkom, tak ako akcie, dlhopisy zlato či krypto. Ich použitím na nákup iného podobného aktíva sa základ dane neznižuje.

6 Je potrebné mať na “investovanie” predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri?

Pekná právna téma. Podľa všetkého ak sa eseročka venujem svojim dajmetomu základným činnostiam (eshop, programovanie, konzultácie a pod.), bez oprávnenia to nejde. No ak jednoducho zmení majetok A na majetok B (peniaze na krypto), nejde o činnosť či podnikanie, takže nič zapisovať či žiadať netreba. Rovnako, ako je to s investovaním do akcií, dlhopisov či uložením peňazí do zlata.

Nedávno však pribudli medzi viazané živnosti 2 činnosti:

• poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny – “poskytovateľom je osoba, ktorá poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jej klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnej meny”
• poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny – “poskytovateľom je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchody s virtuálnou menou, ktorých predmetom je nákup virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu”.

V zmysle logiky zdravého rozumu sa však tieto činnosti s povinným deklarovaním odbornej spôsobilosti týkajú len vyslovene firiem, ktoré prevádzkujú ako svoj produkt peňaženku, burzu prípadne niečo podobné prípadne fyzický bankomat, ktorý mení fiat na krypto a naopak. Nie firmy, ktoré občas čosi “šupnú” do krypta za účelom úschovy, ochrany, poistky a dajme tomu zhodnotenia.

Tu by sa zišiel kvalifikovaný názor kvalifikovaného experta (advokáta), špecializujúceho sa na zakladanie firiem a obchodné právo. Keď ho zoženiem, doplním; ak takým expertom ste, poteší názor v komentároch.

7 A čo nákup: dá sa oficiálne kúpiť za firemné krypto neskôr auto, byt či pozemok?

Dať sa podľa mňa oficiálne dá – ak teda kupujeme za krypto, ktoré má oficiálnu cenu vo fiat mene EUR a kupujeme majetok, ktorý vieme rovnako oceniť v EURách.

Horšie je to so samotným účtovaním resp. vykazovaním v základe dane z príjmov. Tu platí, to čo niekde povedal @Paul – že metodici upravili kryptomeny v zákonoch ešte skôr, než ich pochopili.

Ak teda kupujete službu, počítač, iný stroj či auto v krypte, tak:

• obstarávacia cena na účely účtovníctva ako aj vstupná cena pre účtovné odpisy odpisovaného majetku (napr. auto) sa eviduje v zákonnej mene EURO
• vstupná DPH-čka s možnosťou odpočítania rovnako v eurách. V eurách sa aj odpočíta. Aspoň tu je to jednoduché
• a záväzok z titulu kúpy resp. došlej faktúry sa eviduje rovnako v eurách. Tj potiaľto všetky sumy, ako ich máte uvedené na faktúre resp. zmluve
• ak je tento záväzok uhradený nie v eurách, ale v už nadobudnutej kryptomene, úbytok krypta oceníme už spomenutou metódou FIFO (firstinfirstout) resp. váženým aritmetickým priemerom
• tu vzniká rozdiel medzi sumou záväzku a hodnotou kryptomeny, ktorou bol záväzok uhradený
• no a potom ešte jeden rozdiel – ak firma kúpila iný majetok za krypto (tj v krypte uhradila záväzok v EURách či inej zákonnej mene), tak podľa zákona o dani z príjmov došlo k predaju virtuálnej meny (!). Áno, je to trochu nezmysel, no v zmysle tohto nezmyslu musíme oceniť vstupnú cenu daného počítača, auta či softvéru na účely dane z príjmov v reálnej trhovej cene na zvolenej burze (burzu volíme jednotne pre celý rok a všetky takéto transakcie)
• čiže tu máme ďalší rozdiel: vstupnú cenu daňovú vs obstarávaciu cenu účtovnú. Ten treba preúčtovať na výnosy resp. náklady (podľa charakteru), zhodne účtovné aj daňové.

Inak to auto na eseročku je priechodný evergreen – ako majetok, účtovný či daňový náklad či možnosť odpočítania DPH aspoň v nejakej miere platiteľmi DPH. S nehnuteľnosťami je to pestrejšie: pozemok ako neodpisovaný majetok firma síce môže vlastniť, no daňový základ nezníži – obstarávacia cena sa uplatní iba v roku predaja a aj to len do výšky predajnej ceny. Pri nestavebnom pozemku DPH nefiguruje, takže kúpa je bez DPH (a teda aj bez možnosti odpočítania DPHčky). Byt si síce eseročka môže zariadiť ako sídlo, kanceláriu ako rokovačku. ale vstupnú DPH-čku vyslovene v prípade bytov určených na bývanie si od roku 2019 už DPH-čku nemá ako odpočítať (keďže pri predaji nefiguruje) a daň z príjmov znižuje obstarávacia cena bytu ako administratívnej budovy až 40 rokov. Nehovoriac o tom, že je potrebné nejako ošetriť súkromnú spotrebu.

Viac:

FIREMNÝ MAJETOK na firemné i súkromné účely: z pohľadu dane z príjmov & DPH (Rešerš & praktické tipy)
Odpočítanie DPH pri použití vstupov na obchody oslobodené, nepodnikateľské a neskoršia zmena účelu použitia vstupov PDF (Rešerš & praktické tipy)
Automobil v podnikaní: možné režimy a tipy z praxe

8 Prijímať úhrady za svoje produkty v BTC?

Nuž, práve na toto vymysleli bitcoin, nie na špekulovanie s cenou. Druhá vec je, že to možno nestojí za to.

Svoju produkciu podnikateľ vždy fakturuje v zákonnej mene EUR prípadne inej regulovanej či uznanej cudzej mene iného štátu. Účtovný aj daňový výnos účtuje v sume EUR, základ DPH aj výstupnú DPHčku rovnako v eurách a rovnako v eurách eviduje pohľadávku.

A keď inkasuje pohľadávku v kryptomene? Na túto tému zákony v rokoch 2018-2023 zabudli 🙂 áno, na najdôležitejšiu úlohu novej meny.

Od r. 2024 však už zákon o dani z príjmov konečne odpovedá na otázku, ako oceniť krypto, ktoré firma získa tým najprirodzenejším spôsobom: predajom vlastných služieb či tovarov: vstupnou cenou kryptomeny je “reálna hodnota, ak bola virtuálna mena nadobudnutá predajom tovaru alebo služieb”. Teda aktuálna trhová cena. 

Možné je aj objednať si služby niektorej z firiem, ktoré platenie bitcoinom zabezpečia ako platobnú bránu na firemnom e-shope. Podnikateľ vyfakturuje v EURách a svoje peniaze aj dostane v EURách – a teda bitcoin mu už jeho agendu nekomplikuje. Akurát mu ju komplikuje platobná brána – väčšinu výpisov z platobných brán nie je možné importovať do účtovníctva aj s párovaním ako v súčasnosti XML súbory z internetbankingov, preto sa tá robota dá robiť len ručne, s trhaním vlasom prípadne draho prípadne oboje.

9 Môžem o krypto ako majetok eseročky prísť?

Eseročka sa často zakladá – okrem iného – aj z dôvodu ochrany majetku fyzickej osoby. Ak živnostník, autor či iná SZČO narobí dlhy plynúce z nezaplatených daní, odvodov, nárokov zamestnancov, pokút zo strany úradov, uplatnených škôd od odberateľov či prehratých súdnych sporov, prenasledujú ju do konca života a vlastne aj po ňom. Keď to isté zažije eseročka, tak do veľkej miery dlhy zožierajú majetok eseročky, prípadne ju pošlú do konkurzu, no končí len samotná eseročka, nie jej zakladateľ.

O súvislostiach medzi majetkom firmy a záväzkami prípadne rizikami viac: Ako si rozdeliť zisk: pravidlá, limity, zdaňovanie a účtovanie (eBook)

A keď chce eseročka krypto vlastniť a neskôr aj predávať a daniť ako eseročka, tak ju musí mať oficiálne. Oficiálny je teda prevod z bankového účtu, nákup za burze, zaúčtovanie v účtovníctve. A teda ho oficiálne vie nájsť aj exekútor prípadne konkurzný správca a v prípade problémov siahne aj na tento majetok. Preto neviem či práve anonymita pri cash nákupoch z bankomatov fyzickými osobami nie je z hľadiska ochrany tou lepšou cestou.

10 Je potrebné limitovať odpočítanie DPH-čky pri obchodoch s BTC?

A tu to začína byť veselšie. Do veľkej miery čisto pre platiteľov DPH.

Podľa mňa síce aj v tomto bode platí, že autori európskych smerníc a slovenských zákonov krypto a možnosti nakladania s ním ešte celkom nepochopili, no aktuálne to vyzerá takto:

(Keď sa v nasledujúcom texte objavuje slovo “investovanie” nenechajte sa vyrušiť – investovanie však znamená skutočne vloženie peňazí “do niečoho čo zarába” – teda najmä akcií prípadne dlhopisov. Zlato či bitcoin je skôr úschova, poistka, ochrana. Možno práve rozdielny obsah týchto pojmov pomôže situáciu vyriešiť.)

• ak eseročka-platiteľ DPH poskytuje vyslovene plnenia/obchody, ktoré sú v legislatíve DPH uvedené ako zdaniteľné a zároveň od DPH oslobodené bez práva na odpočítanie DPH, na výstupe k nim neuplatňuje DPH-čku žiadnym spôsobom (tj fakturáciou za cenu vrátane DPH ani prenosom povinnosti priznať DPH na odberateľa)
• pozor, zároveň však nemôže odpočítať DPH zo vstupov, ktoré použila na tieto obchody – tj obchody oslobodené od DPH bez práva na odpočítane DPH
• v praxi to znamená to, že všetky firemné vstupy s možnosťou odpočítania DPH-čka rozdelí do 3 skupín: 1) vstupy použité na obchody DPH-čkou zdaňované (z týchto si vie DPHčku odpočítať) 2) vstupy použité na obchody od DPH oslobodené bez práva na odpočítanie DPH (z týchto si DPHčku odpočítať nemôže) a 3) vstupy použité na obchody “aj-aj”, tj bez možnosti rozdelenia. V praxi auto, kancelária, účtovnícke služby a pod. Tu do hry vstupuje milovaný koeficient, ktorým sa vstupná DPH kráti najprv predbežne a potom po skončení roka – účtovníci ho “zbožňujú”. Inak povedané: keď sa dá, tak je ideálne a želané sa koeficientovaniu vyhnúť, pretože sú aj krajšie činnosti trávenia času. Napr. aj tým, že jeden obchod (podliehajúci DPH) hodíte na eseročku 1 a druhý obchod (čisto oslobodené plnenia) na eseročku 2
• no a podľa výkladu rozsudku ESD C-264/14 (Skatteverket/David Hedqvist) “transakcia (zdaniteľný obchod ) nákupu (obstarania) a prípadného jeho následného predaja “bitcoinu“ za eurá a opačne (napr. výmena € za “bitcoin“ a opačne) sa považuje za zdaniteľné plnenie – finančnú službu oslobodenú od dane podľa § 39 ods.1 písm.i), avšak, je na posúdení platiteľa, či realizované obchody (zdaniteľné plnenia/transakcie) s jeho konkrétnou kryptomenou možno stotožniť so závermi ESD v danom rozsudku.” . Uvedené citujem z textu od metodikov z Finančnej správy SR z tohto staršieho článku – text obsahuje aj iné výňatky z iných rozsudkov. Viac som sa v rozsudkoch nerýpal, keďže nejaký pevný záver z nich tak či tak nie som kompetentný urobiť (ťažký newspeak).

No môj názor:

• ak občasný nákup a predaj (a teda najmä predaj) krypta z peňazí eseročky zatriedime pod tzv. finančné služby, oslobodené od DPH v zmysle § 39 zákona o DPH, vstupnú DPH-čku vedúcu k týmto obchodom si daná firma nemôže odpočítať, prípadne musí vstupnú DPH z niektorých vstupov zložito koeficientovať.
• ak však občasný nákup a predaj krypta nepatrí pod tieto finančné služby a ide len o zmenu majetku v zmysle “investícia” (podobne ako nákup akcií, dlhopisov a pod.), nejde o finančné služby (veď si ich pozrite) a právo na odpočítanie DPH zo vstupov ostáva nedotknuté resp. bez povinnosti krátenia.
• v prípade eseročiek, ktoré popri svojej hlavnej činnosti šupnú časť svojich peňazí občas do krypta za účelom ochrany a dajmetomu aj “investície”, dáva zmysel skôr druhý výklad. Teda rovnako ako v prípade živnosti nemiešajme hrušky s jablkami: firma poskytujúca zmenárenskú či úschovnú finančnú službu skrze bankomaty, peňaženky, burzy a pod. je predsa len niečo iné, ako jednoosobovka programátora, ktorá len zmenila zostatok na bankovom účte za krypto. Ale či to tak bude vidieť aj štát…

Viac:

Ako na úpravu odpočítavanej DPH-čky, koeficientovanie, súkromnú spotrebu a zmenu účelu (podrobný rešerš pre profíkov)
Ako na daňové priznanie k DPH (návod)
Pomerné odpočítanie DPH a koeficient – kedy sa používa a kedy nie
10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
12 situácií, kedy si NAISTO nemôžete odpočítať DPH-čku

11 A: treba vôbec predávať a daniť?

Aktuálne v slovenskom práve nie je potrebné zdaňovať ani vlastníctvo ani rast hodnoty bitcoinu či inej kryptomeny. Ku koncu roka sa aktuálna hodnota krypta nepreceňuje na EURá (a rovnako sa rozdiel medzi koncoročnou reálnou hodnotou kúpeného krypta a jeho obstarávacou cenou nezdaňuje). Čo je podľa mňa trochu nezmysel – ak ste v januári nakúpili bitcoin za 5 000 EUR a koncom roka mal hodnotu 40 000 EUR, tak zobrazenie sumy majetku 5 000 EUR v účtovnej závierke nehovorí vlastne nič a popreli ste zmysel všetkých účtovných predpisov.

Na druhej strane sa znova vraciame asi k základnému cieľu či zmyslu bitcoinu: teda nie ako špekulácii resp. krátkodobému obchodu, ale ako forme ochrany majetku. V tomto prípade nás nemusí trápiť, kedy a ako predám za fiat, pretože nechcem predať za fiat :). Práve preto, aby som si hodnotu majetku ochránil pred štátom riadeným a nie celkom bezpečným fiatom.

Kam ďalej?

Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede (základný prehľad pravidiel z r. 2018)
Akciové fondy, pôžičky, nehnuteľnosti či deti: investície namiesto odvodov
Eseročka – oplatí sa prejsť?
Prechod na eseročku nie je pre všetkých

Bitcoin a krypto je fakt že zaujímavá téma. Kedysi som si myslel že jej rozumiem, dnes viem, že až tak nie a o tom viac ma to stále fascinuje. Šialená téma a šialené sú aj všetky súvislosti. Ak vás k nej čokoľvek napadne, podeľte sa v komentároch – pomôžete tak aj ostatným.