Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede

Štáty majú už nejakú tú dobu tendenciu monopolizovať si vydávanie meny a túto na danom území jednu jedinú a povinne používanú menu regulovať, znárodňovať, znehodnocovať infláciou a zdaňovať. Práve preto mi bolo sympatické, keď pred pár rokmi skupina nadšencov vymyslela vlastnú digitálnu menu, na ktorú štáty nemôžu siahnuť, ukradnúť ani ju inak znehodnotiť. Aspoň tak som tomu spočiatku rozumel – priebeh najmä roka 2017 ukázal, že s kryptomenami sa dá robiť všeličo 😃 Pribudli kryptomilionári a tí sa teraz pýtajú, či a ako zarobené peniaze zdaniť. Čo teda priznať, nepriznať, zaplatiť, nezaplatiť, čo vyzerá, že je jasné a čo nie je jasné vôbec? Berte tieto odpovede ako jeden stále z prvých nástrelov pre začiatok roka 2018 aj s prípadnými omylmi či preklepmi. Za každé doplnenie zo strany kryptofanatikov či kohokoľvek iného ďakujem a článok budem priebežne aktualizovať – aj o vyjadrenia daniarov či prípadné nové pravidlá a zákony.

Článok je doplnený/aktualizovaný o informácie z metodického usmernenia Ministerstva financií z 3/2018

 

Úplne na úvod: čo je to vlastne bitcoin / kryptomeny / blockchain:

Pre úplných začiatočníkov na účely aspoň rámcového pochopenia týchto pojmov pár textov od “kryptoprofíkov”:

  • Čo je Bitcoin? z blogu Cryptodiggers – o princípe tejto decentrilizovanej meny, ktorú nemusí regulovať žiaden centrálny úrad, ale overujú a zabezpečujú ju všetci užívatelia siete a je preto de facto neovládateľná štátom
  • o blockchaine ako podkladovej technológii kryptomien alebo “verejnej účtovnej knihe” – ktorá ak sa presadí v obchode či v spravovaní štátu, tak ak ju dobre chápem, nejaké spätné podvody či napr. úpravy daní možné nebudú 😃 Napr. tu, tu a tu
  • Investovanie do kryptomien pre začiatočníkov od Petra Tótha

 

Ako sa teda podľa všetkého môžu kryptomeny používať?

  • ako platidlo, de facto mena – tak som tomu pôvodne rozumel. V kryptomenách môžete zaplatiť na niektorých e-shopoch za tovar či služby. Vzhľadom na to, že predaj a fakturácia musí v SR prebehnúť v jedinej povolenej a štátnej monopolnej mene, platíte tovar samozrejme vždy v EURách a bitcoin či iné kryptomeny sa v súčasnosti tvária ako platobná brána (v praxi často externá samostatná služba, ktorá konvertuje prijaté kryptomeny na štátnu menu EUR)
  • ako investičný nástroj – keď hodnota nejakého druhu majetku môže v budúcnosti narásť, šikovní investori kupujú. Nemyslím tým ani tak nešťastníkov, ktorí si v r. 2017 brali na kúpu bitcoinov hypotéky, ale šikovných jedincov, ktorí si múdrym rozložením investicií dlhodobo zhodnocujú majetku a trebárs aj šetria na dôchodok
  • a dá sa k nim dostať ako výsledok ťažby – mining alebo overovanie, ako chcete. Šikovník alebo tím nakúpi počítače e energie a overuje transakcie = ťaží kryptomeny.

O ťažiaroch či e-shopoch sa dnes baviť nebudeme, prioritne pár otázok a možných odpovedí na tému zárobky vs dane nepodnikateľov, SZČO či eseročiek.

 

Čo za typ majetku je vlastne bitcoin?

Áno, aby sme vedeli, čo s ním – teda ako súvisiace príjmy zdaniť alebo ich účtovať alebo s nimi v rámci firmy pomenovať – je potrebné kryptomeny oficiálne zatriediť.

Mena? Nie. De facto síce o používané platidlo ide, no “virtuálne meny vrátane Bitcoin nie sú národnými menami a nespadajú pod národné regulácie, tzn. slovenský právny poriadok, resp. právny poriadok EÚ neupravuje a nevymedzuje činnosti súvisiace s virtuálnymi menami“, hovorí Finančná správa. Štát teda túto menu neuznáva (keďže ju sám nevydal) a v rámci oficiálnych daňovo-účtovných pravidlách teda s kryptomenami nemôžeme narábať ako s menou.

Cenný papier? Nie, zákon o cenných papieroch o nich nehovorí a teda cenným papierom nie sú. Okrem toho preto, že nespĺňajú “právo požadovať majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám” a rovnako nie sú v zákone explicitne vymenované. Všetko, čo ak o cenných papieroch – akciách, dlhopisoch, podieloch vo firmách a pod. – hovorí zákon o účtovníctve, postupy účtovania či zákon o dani z príjmov, sa na kryptomeny jednoducho nevzťahuje. Nevzniká napr. povinnosť preceňovať cenné papiere podľa reálnej hodnoty v prípade väčších firiem (tj všetkých spoločností mimo mikro účtovných jednotiek).

Komodita: podľa oficiálnych definícií ide o obchodovateľnú hmotnú vec, tj tovar. Takže nie.

Derivát, tj termínovaný kontrakt, ktorého cena závisí od ceny iného aktíva. Tiež nie.

Povedzme si to rovno: kryptomeny – ako ich chápem ja – oficiálny najmä menový systém prešpikovaný štátnymi reguláciami, infláciou a trendom k znárodňovaniu “pre…kabátili”, preto je úplne logické, že žiadna z oficiálnych či tradičných definícií a najmä zákonných pravidiel na ňu nesedí :) V podstate ide istý druh finančného majetku, ktorý môže byť používaný ako krátkodobý (podobne ako firmy či súkromné osoby používajú peniaze na bežných účtoch, cash či napr. peniaze na účte PayPal) alebo ako dlhodobý investičný (napr. podnikateľ či súkromná osoba uloží svoje úspory na termínované vklady, do podielových fondov či akcií).

Ministerstvo financií pekne zadefinovalo kryptomeny ako “digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať”. Pekné a podľa mňa aj cca presné.

Kúpil som bitcoin, zarobil a neskôr predal. Čo zdaňujem?

Každý, kto v danom roku dosiahol príjem podliehajúci dani z príjmov (tj zdaniteľný príjem resp. príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov) a tento príjem nie je podľa niektorého paragrafu oslobodený, musí svoje príjmy zdaniť. Zamestnanec, podnikateľ, občan predávajúci byt či inkasujúci výhru v súťaži.

Podľa väčšiny doterajších výkladov ľudí z daňovej praxe ako i odpovedí metodikov z Finančnej správy či názoru metodikov Ministerstva financií ide v prípade občana nepodnikateľa o samostatne nezatriedený a nezadefinovaný (pochopiteľne) príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov – teda tzv. ostatný príjem fyzickej osoby. Rovnaký chlievik, aký sa vzťahuje napr. na predaj bytu, výhru v súťaži či napr. na príjmy z predaja cenných papierov, derivátov a opcií.

Čiže ak Janko v r. 2012 nakúpil 1 BTC za 10 EUR a v r. 2017 ten istý jeden BTC predal za 18 000 EUR, svoj príjem z takéhoto príležitostného obchodu nepodnikateľa občana musí priznať a zdaniť práve v r. 2017 – v roku, kedy získal príjem. V rovnakom roku si odpočíta prípadný náklad – teda kúpnu cenu 1 kusu BTC 10 EUR – a prípadné iné náklady na predaj (napr. provízie či poplatky na burzách, ak o nich má doklad obsahujúci náležitosti účtovného dokladu a sú vyčíslené v niektorej z regulovaných mien).

To je však len jednoduchý príklad. V skutočnosti totiž:

  • podľa zákona o dani z príjmov je príjmom aj plnenie dosiahnuté zámenou. Pokiaľ viem, kryptomeny sa na burzách či inde často zamieňajú jedna za druhú a podľa správnosti by sa malo zohľadniť aj toto. V konečnom dôsledku môže ísť o kopu operácii s nejasnými pravidlami pre oceňovanie, ktoré mi vzhľadom na početnosť a zložitosť často nevedia vysvetliť ani samotní obchodníci a o to ťažšie by sa v nich hrabali daniari. Podľa metodikov z ministerstva sa však “za predaj virtuálnej meny sa na účely zdanenia podľa tohto usmernenia považuje akákoľvek výmena napr. výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod, a to aj výmena za inú virtuálnu menu”. Tú výmenu za inú menu však nevysvetlili “how to” :) Najednoduchším riešením by však stálo bolo ostať pri modeli “zdaňujem až prevod na FIAT” (FIAT = národná mena).
  • takýchto obchodov – teda prevodom na FIAT – mohol Janko v r. 2017 uskutočniť viacero. Podstatným pri vyčíslení základu dane je k príjmu priradiť správny náklad. Inak povedané: nájsť koľko stál predaný bitcoin pri kúpe – ak som predal 1 BTC za 18 000 EUR, ktorý nákup BTC k nemu priradím. Tiež výzva. Pre fyzické osoby neexistuje presné pravidlo, no je možné použiť buď aritmetický priemer alebo metódu FIFO, ktorú uvádza zákon o účtovníctve pre firmy, ktoré vedú účtovníctvo – síce sa bavíme o nepodnikateľovi bez účtovníctva, ale aspoň nejaké vodítko to je, kým nám (aj tu) Ministerstvo financií či daniari nevydajú nejaké iné.

Z uvedených dôvodov sa v praxi niektorí z “Jankov” v praxi často rozhodnú vykašlať na uplatnenie daňového nákladu (10 EUR je pri zdanení takéhoto príjmu zanedbateľným nič) a zdania celú sumu príjmu. V jednoduchosti je sila.

A čo zaplatí?

  • z daného rozdielu, tj základu dane 17 990 EUR 19%j-nú daň z príjmov. Bohužiaľ v prípade ostatných príjmov si nie je možné znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na seba ani na manželku (a rovnako ani znížiť daň o daňový bonus na deti). Pozor, vyšší level: zo sumy základu dane, ktorý je vyšší ako 35 022,31 EUR (suma pre rok 2017), sa platí daň v sadzbe 25%
  • neskôr navyše aj 14%-né zdravotné odvody. Vyrubenie nedoplatku zašle Jankovi jeho zdravotná poisťovňa o čosi neskôr v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia. To vykoná na základe jeho daňového priznania – teda ak teoreticky Janko daňové priznanie z neznalosti, nedbanlivosti či schválne nepodá a príjem nevykáže, zdravotná poisťovňa mu nevyrubí nič
  • tieto zdravotné odvody je možné použiť / odpočítať ako daňový náklad. Vzhľadom na to, že ho Janko zaplatí až v r. 2018, tak podaním dodatočného daňového priznania za r. 2017 (teda ešte jedného) – v ňom si tento dodatočný náklad zníži základ dane, vyjde mu nižšia daň a požiada o vrátenie nejakého toho preplatku.

via GIPHY

 

Nie je to od dane oslobodené?

Pravdepodobne – aspoň zatiaľ – nie. A podľa metodikov z ministerstva financií tiež nie. Stretol som sa napr. s takýmito názormi:

  • ak ide o príjem z predaja cenných papierov na regulovanom trhu a ak medzi nákupom a predajom uplynul viac ako 1 rok, takýto príjem je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb (mimo obchodného majetku, tj uvedené oslobodenie sa týka len nepodnikateľov). Kryptomeny však cennými papierom nie sú
  • oslobodený je aj príjem z prevodu opcií a cenných papierov do sumy rozdielu medzi príjmom a nákladom 500 EUR ročne – takisto nie
  • oslobodený je príjem z tzv. príležitostných činností do sumy 500 EUR ročne – už nejakú dobu “hot” téma 😃 Nie, oslobodený je podľa všetkého naozaj len zber ovocia a starého železa
  • oslobodený je príležitostný príjem z predaja hnuteľných vecí – napr. predaj počítača či auta občana, ktorý ho nemal v podnikateľskom majetku. Podľa Juraja Karpiša z INESS sú hnuteľným majetkom aj peniaze, tak prečo nie? 😃

Ale mohlo by byť. Minimálne tie rôzne zámeny a obchody medzi jednotlivými kryptomenami – najmä ak už SZČO majú svoje čarovné paušálne náklady, ktoré im úžasne zjednodušujú život a zbavujú kopy papierov.

 

Dosiahol som stratu, môžem si ju niekde odpočítať?

Nie. Z ostatných príjmov fyzickej osoby nie je možné dosiahnuť stratu a nie je ju teda možné ani nikde využiť, tj odpočítať ju od “plusu” v prípade iných príjmov. Pravdepodobne je možné v rámci jedného roka a v rámci jedného druhu biznisu/operácií (tj obchodovanie s kryptomenami ako nepodnikateľ) započítať prípadné plusové obchody so stratami.

 

Musím podať daňové priznanie, ak som v r. 2017 na kryptomenách zarobil menej ako 1 901,67 EUR?

Áno, ak príjmy podliehajúce dani z príjmov sú nižšie prípadne rovné sume 1 901,67 EUR (suma pre rok 2017), daná fyzická osoba nemusí podávať daňové priznanie a teda prípadný príjem vôbec nezdaňuje (ani “nezodvodňuje”).

Do tejto sumy sa však počítajú všetky zdaniteľné príjmy danej osoby. Ak teda napr. Zuzka síce na predaji kryptomeny zarobila (prevod na FIAT) presne 1 901,67 EUR a ani o cent viac, ale počas roka 2017 bola napr. zamestnaná s normálne chodiacou výplatou, daňové priznanie podávať musí a daný príjem teda zdaní. V takomto prípade nemôže/nemohla požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, ale daňové priznanie k dani z príjmov si zhotoví sama – typ B. V tomto prípade už zo sumy 1 901,67 EUR mínus náklady (ak sú) zaplatí spomenutých 19% + 14%.

 

Zdanuje sa aj nárast hodnoty?

Ak ste a ako eseročka (obchodná spoločnosť a podvojné účtovníctvo) nakúpili akcie na účely obchodovania a ich reálna hodnota zistiteľne narástla, nárast hodnoty sa zohľadňuje v účtovníctve aj v daniach ako výnos – uvedené sa týka iba väčších firiem, mikro účtovných jednotiek (hrubo povedané malých či jednoosobových eseročiek) nie. Podľa ministerstva financií musia síce eseročky o vlastníctve virtuálnej meny účtovať ako o cenných papieroch určených na obchodovanie, no preceňovanie na reálnu hodnotu sa – vďakabohu – nerobí. Nárast hodnoty sa teda nezdaňuje.

Nárast hodnoty akcií či iných podobných aktív v prípade fyzických osôb sa však nevykazuje a nezdaňuje a pravdepodobne to podobne bude aj pri kryptomenách – kým nie sú prevedené na fiat. Zatiaľ.

 

Kúpil som v bitcoinoch kávu alebo bicykel…

Oriešok pre úradníkov na Ministerstve financií 😃 Principiálne keď si podnikateľ čosi kúpi a má o tom doklad v EUR a vie si to v rámci zákona obhájiť ako náklad na jeho biznis, ide predovšetkým o daňový náklad. Okrem iného však musí tento náklad aj zaplatiť a to práve zo svojho majetku. Ale či je zdaniteľným príjmom aj to, keď si zo svojej kopy v bitcoinoch – ktorá trebárs narástla aj o 5 000 % – kúpim kávu, bicykel, auto či dovolenku – je otázka na úradníkov. Tí v spomínanom usmernení tvrdia, že “za predaj virtuálnej meny sa na účely zdanenia podľa tohto usmernenia považuje akákoľvek výmena napr. výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod, a to aj výmena za inú virtuálnu menu.” Z logiky tejto vety vyplýva že práve kúpa kávy, bicykla atď v kryptomene je príjmom na zdanenie. No nič viac, ako postupovať a podobne.

 

 

Predal som kryptomeny ako fyzická osoba, no mám aj živnosť: môžem tento obchod “prehnať” cez ňu?

Každá fyzická osoba-podnikateľ sa môže rozhodnúť niečo zo svojho majetku považovať za tzv. “obchodný majetok” – inak povedaný firemný podnikateľský majetok, ktorý má dosahovať podnikateľské príjmy. Môže tak urobiť napr. aj s autom, ktoré tak či tak vlastní a používa – a nemusí ho prepisovať na seba ani predávať, stačí ho evidovať / účtovať, odpisovať, sledovať atď. V tom prípade sa akýkoľvek príjem z neho – napr. z jeho predaja – považuje za podnikateľský a vlastne aj zdaní inak ako ostatný príjem občana. Podnikateľ si teda môže uplatniť svoje reálne náklady alebo dokonca paušál, na druhej strane tento príjem vstupuje do hranice na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne resp. ich priamo zvyšuje.

Osobný hmotný a nehmotný majetok je možné do podnikania preniesť aj spätne – i keď podnikateľ príde o už uplatniteľné odpisy. Na finančný majetok sa podobné pravidlo nevzťahuje, podľa všetkého je teda možné o peniazoch či kryptomenách účtovať ako obchodnom majetku kedykoľvek.

 

Mám eseročku….

Nuž áno, mať vlastnú jednoosobovú eseročku je dnes záležitosťou bežnou asi ako vlastnenie mobilného telefónu 😃 V eseročke je to určite zložitejšie, vzhľadom na to, že podlieha pomerne podrobným pravidlám v rámci podvojného účtovníctva a následnej aj ďalším pravidlám ohľadne úpravy účtovného výsledku na daňový základ:

  • prvým problémom je, kam prípadné vlastnenie sumy kryptomeny zatriediť. Cenný papier, mena, komodita ani derivát to nie je, to sme si už povedali. No v každom prípade ide o istý druh finančného majetku, na ktorý však nemáme paragraf 😃 V praxi sme viackrát investíciu do krypto zatriedili účtovne ako dlhodobý finančný majetok do skupiny 06., no Finančná správa nás medzičasom usmernila, že to tam jednoducho nepatrí. Český poradca Michal Hanych odporúča o kryptomenách účtovať ako o dlhodobom nehmotnom majetku (patria sem napr. vlastné domény, weby, značky atď) alebo dokonca predsa len ako tovar, čo mi príde aj celkom sympatické. Ako tovar sa totiž neúčtujú len hmotné veci, ale aj akýkoľvek nehmotný artikel určený na obchodovanie v rámci firmy (napr. aj webové domény)
  • update: ministerstvo financií treba o virtuálnej mene v právnických osobách s podvojným účtovníctvom účtovať ako o cenných papieroch na obchodovanie – teda nákup sa oceňuje reálnou / trhovou hodnotou, no nárast sa na konci roka na reálnu hodnotu nepreceňuje. Na zachytenie v účtovníctve sa odporúča vytvoriť sa vlastný samostatný analytický účet pre každý druh kryptomeny a vytvoriť vlastnú internú smernicu zachytávajúcu interný postup oceňovania. Úbytok sa účtuje metódou FIFO (first in first out) alebo váženým aritmetickým priemerom – podobne ako napr. skladové zásoby.
  • o takomto finančnom/nehmotnom majetku či tovare je však potrebné ako prvé zachytiť nákup, tj obstaranie. A to ideálne na základe nejakého dokladu so správnymi náležitosťami a v mene EUR. Model “v r. 2017 som zinkasoval sumu za predaj kryptomeny a zložím si eseročku” teda celkom nefunguje.

 

A čo DPH?

DPH-čke podlieha len podnikateľ, občan nie. Väčšina možných obchodov nejakým spôsobom podlieha zdaneniu DPHčkou – či už ju platí a fakturuje dodávateľ alebo samozdaňuje odberateľ. S kryptomenami je to pole neoreané tak trochu aj v oblasti DPH, no existuje niekoľko rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré napr. obchodovanie s kryptomenami resp. investovanie do nich zatrieďujú medzi finančné služby a tie sú od DPH oslobodené. A nejde len o už pomerne často citovaný rozsudok “C-264/14-Skatteverket/David Hedqvist”.

Na otázku, či investovanie / obchodovanie s kryptomenami patrí medzi oslobodené finančné služby, mi celkom pekný prehľad poskytla Finančná správa (skvelo odpovedal Ing. Libor Puhala). Pre pokročilých:

K problematike nákupu a predaja kryptomien a investovania do kryptomien z pohľadu uplatňovania zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. o DPH uvádzame nasledovné:

1. k problematike samotného nákupu a predaja kryptomeny:

Problematikou výlučne nákupu a predaja “bitcoinu“ sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-264/14 (Skatteverket/David Hedqvist), z ktorého vyplýva, že:

(i) transakcie, ktoré spočívajú vo výmene tradičných mien za virtuálne menové jednotky „bitcoin“ a naopak, pričom sa uskutočňujú za platbu sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou, za ktorú poskytovateľ kúpil menu, a cenou, za ktorú ju predáva svojím zákazníkom, predstavujú poskytovanie služieb za protihodnotu, čím sú predmetom dane a sú zdaniteľným obchodom podľa Článku 2 ods.1 písm.c) smernice Rady 2006/112/ES – transpozícia: § 2 ods.1 písm.b), a

(ii) poskytovanie služieb, ktoré spočívajú vo výmene tradičných mien za virtuálne menové jednotky “bitcoin“ a naopak, pričom sa uskutočňujú za platbu sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou, ktorú poskytovateľ zaplatil za menu, a cenou, za ktorú ju predáva svojím zákazníkom, predstavujú transakcie oslobodené od DPH podľa Článku 135 ods.1 písm.e) smernice Rady 2006/112/ES – transpozícia: § 39 ods.1 písm. i), čo znamená, že transakcia (zdaniteľný obchod ) nákupu (obstarania) a prípadného jeho následného predaja “bitcoinu“ za eurá a opačne (napr. výmena € za “bitcoin“ a opačne) sa považuje za zdaniteľné plnenie – finančnú službu oslobodenú od dane podľa § 39 ods.1 písm.i), avšak, je na posúdení platiteľa, či realizované obchody (zdaniteľné plnenia/transakcie) s jeho konkrétnou kryptomenou možno stotožniť so závermi ESD v danom rozsudku.

(pozn.: z Rozsudku ESD vo veci C-264/14 vyplýva aj to, že Článok 135 ods.1 písm.d) a f) smernice 2006/112/ES – transpozícia: § 39 ods.1 písm. d) a f) sa má vykladať v tom zmysle, že takéto poskytovanie služieb nepatrí do rozsahu pôsobnosti týchto ustanovení)

2. k problematike investovania do samotnej kryptomeny, resp. investovania v kryptomene:

Problematikou výlučne (individuálneho) investovania sa zaoberal Súdny dvor EÚ napr.:

a) vo veci C-80/95 (Harnas & Helm CV), z ktorého vyplýva, že:

(i) hoci nadobudnutie finančných účastí v iných podnikoch ešte nepredstavuje využívanie majetku (aktív) za účelom získavania pravidelného príjmu z tohto majetku, pretože akákoľvek dividenda ako výnos z takejto účasti je len výsledkom vlastníckeho práva k majetku, čo znamená, že činnosť držiteľa týchto aktív (akcia, podielu na imaní, dlhopisu, a pod.) možno definovať len ako formu investície, ktorá nepresahuje oblasť priamočiarej správy aktív, a v prípade, že na základe takejto činnosti vzniká príjem vo forme dividend (podielov na zisku) alebo úrokov, nemožno takýto výnos alebo úrok pokladať za výnos z hospodárskej činnosti alebo z transakcie vykonanej prijímateľom, avšak,
(ii) v prípade, že ich nadobudnutie je súčasťou komerčnej činnosti – obchodovania z týmito aktívami (podielmi), či už za účelom zabezpečenia priameho alebo nepriameho zastúpenia v riadení spoločností, v ktorých bola nadobudnutá účasť, alebo len za účelom ich následného predaja, predstavujú priame, trvalé a nevyhnutné pokračovanie činnosti podliehajúcej dani,

b) vo veci C-461/12 (Granton Advertising), z ktorého vyplýva, že:

(i) oslobodené od dane sú plnenia týkajúce sa najmä “účastí v spoločnostiach (napr. kúpa a predaj akcií, podielov na imaní), ako aj dlhopisov a iných cenných papierov“, pričom toto oslobodenie sa špecificky dotýka cenných papierov priznávajúcich vlastnícke právo v právnických osobách a tiež cenných papierov reprezentujúcich dlh, avšak,
(ii) pod pojmom “iné cenné papiere“ sa považujú za rovnocenné cenným papierom aj papiere z hľadiska povahy za porovnateľné s cennými papiermi uvedenými v tomto ustanovení, t.j. cenných papierov priznávajúcich vlastnícke právo v právnických osobách a tiež cenných papierov reprezentujúcich dlh, resp. záväzok,
čo znamená, že transakcia (zdaniteľný obchod ) nákupu (obstarania) “aktív“ – tzv. “investovanie“ do aktív, ktoré priznávajú vlastnícke (majetkové) právo v právnických osobách a tiež cenných papierov reprezentujúcich dlh alebo záväzok, za účelom ich následného predaja sa považuje za zdaniteľné plnenie – finančnú službu oslobodenú od dane podľa § 39 ods.1 písm. f), avšak, platiteľ musí podúdiť, či ním poskytované zdaniteľné plnenia (transakcie) s jeho konkrétnou kryptomenou vôbec spadujú pod plnenia (transakcie), ktoré sú členské štáty povinné oslobodiť od DPH podľa Článku 135 ods.1 písm.f) smernice Rady 2006/112/ES,

(pozn.: podľa Článku 135 ods.1 písm.f) smernice Rady 2006/112/ES – transpozícia: § 39 ods.1 písm. f) správa a úschova cenných papierov do aktív, ktoré priznávajú vlastnícke právo v právnických osobách a tiež cenných papierov reprezentujúcich dlh alebo záväzok, nie je od dane oslobodené),

3. k problematike investovania do alebo v kryptomene prostredníctvom finančného derivátu (nástroja):

Termínované a opčné obchody uzatvorené na cenné papiere, menu, kurzy a úroky prostredníctvom finančných derivátov (nástrojov), ako sú forex, forward, opcie, swap, futures, aktív cenných papierov, komodít, mien, devíz, finančných depozitov, finančných indexov, finančných mier, majetkových účastí pri kolektívnom investovaní, investičného certifikátu, a iných podkladových aktív sú považované za finančné služby, ktoré sú od dane oslobodené podľa § 39 ods.1 písm.l), ale v tuzemsku sa vzťahuje na obchodníkov s cennými papiermi, ktorí uzatvárajú termínované a opčné obchody na svoj účet alebo na účet klienta, pričom tieto investičné služby, investičné činnosti, ako aj vedľajšie služby vrátane obchodovania na vlastný účet s vlastným majetkom (aktívami) spadajú pod “lex specialis“ – pod zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v z.n.p., čo znamená, že v rámci obchodovanie (plnenie) prostredníctvom niektorého alebo súčasne s viacerými z finančných derivátov (nástrojov) sa považuje za zdaniteľné plnenie – finančnú službu oslobodenú od dane podľa § 39 ods.1 písm.l, avšak, platiteľ musí podúdiť, či ním poskytované zdaniteľné plnenia (transakcie) s jeho konkrétnou kryptomenou vôbec spadujú pod plnenia (transakcie), ktoré sú od dane oslobodené podľa § 39 ods.1 písm.l).

Zhrnutie: ak podnikateľ nakupuje a predáva kryptomeny na účely ich budúceho zhodnotenia, z viacerých hľadísk ide najpravdepodobnejšie o obchod síce podliehajúci DPH, no vzhľadom na to, že ide o finančné služby (podobne ako finančné služby napr. bánk) od DPH oslobodený. Každý z rozsudkov ako aj citovaný výklad však hovorí, že je na posúdení každého podnikateľa, či práve ten jeho obchod spadá pod tieto definície a že spomenuté “poskytovanie služieb nepatrí do rozsahu pôsobnosti týchto ustanovení”

Pozor: v rámci slovenského zákona o DPH však platí pravidlo, že ak firma vykonáva finančné služby ako hlavnú činnosť – tj živnosť alebo eseročka de facto vznikla len na účely obchodovania s kryptomenami, prípadne na účely jedného jediného obchodu – obrat z daného obchodu sa počíta do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Podnikateľ sa teda pri prípadnom dosiahnutí obratu musí zaregistrovať za platiteľa DPH. DPH síce z obchodovania neplatí (finančné služby sú od DPH oslobodené), no každý mesiac podáva pomerne jednoduché daňové priznanie k DPH a dokonca aj prázdny kontrolný výkaz.

Podrobnejšie o obrate:

Obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH si musí každý podnikateľ sledovať sám

Obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH: čo sa doňho počíta a čo nie

Počítajú sa do obratu platiteľa DPH aj prijaté zálohy?

 

Tresty, sankcie, pokuty…

Áno, aj toto je častá otázka 😃

Nepodanie daňového priznania: 30 až 16 000 EUR.
Z rozdielu správnej dane a nesprávnej nižšej dane (v závislosti od toho, či sa podáva dodatočné daňové priznanie, novú daň úrad vyrubí a pod.) pokuta vo výške jeden až trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB z dňa vzniku nedoplatku,
Prípadne ak už definitívne priznanú či vyrubenú daň ktosi nezaplatí, zaplatí aj úrok z omeškania (4-násobok základnej úrokovej sadzby ECB z dňa vzniku nedoplatku, minimálne 15% za každý jeden deň dlhu až po jeho zaplatenie, maximálne za 4 roky omeškania).
Pokuty ani úrok sa nevyrubia, ak uplynulo 5 rokov od roka, v ktorom bol Janko povinný podať daňové priznanie alebo zaplatiť daň.

Resumé

Od r. 2019 môže byť všetko trochu inak. Daňové a účtovné pravidlá sa v SR spravidla novelizujú na jeseň a nemenia spätne (rovnako “spravidla”), prípadné nové definície a  pravidlá (či napr. aj nejaká nova daň v zmysle odvod z vybraných transakcií, ktorá pokryje práve prevody z jednej krypto na druhú) budú teda na svete najskôr pre obchody za rok 2019. Rok 2018 pôjde ešte po cca starom, resp. v zmysle upresnení ministerstva financií. A možno po “hypovom” roku 2017 nebudú kryptomeny už naďalej investičnom atrakciou s prudkými nárastmi a nebude veľmi čo zdaňovať :). Článok budem rád aktualizovať na základe vašich prípadných podnetov či vyjadrení/usmernení daniarov resp. noviel zákonov.

Kam ďalej? Z doteraz zverejnených materiálov odporúčam najmä prednášku českého poradcu Michala Hanycha z jedného z kryptomeetupov  resp. jeho e-book “Zdanení kryptoměn”.

A ak máte nejaké skúsenosti, názory či podnety, sem s nimi

 

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Prechod na SRO? Automobil v podnikaní? Daňové výdavky? Pracovná cesta?

Pridaj sa k vyše 7 000 aktívnym PROFÍKOM, ktorí novinky z ĽudskouRečou.sk odoberajú a čítajú.

Stiahni si 5 najobľúbenejších článkov, ktoré sú základom pre každého podnikateľa či účtovníka. Pošlem Ti zdarma aj eBook "Ako správne vystaviť faktúru" a následne aj všetky moje články, novinky či tipy z oblastí podnikania, daní či účtovníctva (ide o neplatený online kurz s názvom “ĽudskouRečou.sk")

Váš e-mail spracovávam za účelom zasielania nových článkov, tipov a noviniek z blogov ĽudskouRečou.sk a DaňovéPriznanieDPH.sk z oblasti daní, účtovníctva a podnikateľských zákonov od autora Petra Furmaníka či spriaznených autorov. E-mail Vám príde maximálne 6x mesačne a v databáze ho budem mať, až kým budete otvárať moje e-maily - po neotvorení 5 e-mailov za sebou bude vymazaný. Prevádzkovateľom je Libertax Consulting s.r.o, Hlavná 108, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 121 881. Váš súhlas s odberom súčastí online kurzu môžete kedykoľvek odvolať. Zásady spracovania osobných údajov si môžete pozrieť v časti "Osobné údaje".

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - prvý z mojich tipov Ti dorazí v priebehu pár minút