Ako svojej firme požičať a nezadĺžiť ju či zachrániť: kapitálové fondy 2018

V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.

 

Pôžička vs vklad do majetku: aký je rozdiel?

Ak sú peniaze, ktoré firme poskytol spoločník, zaúčtované ako pôžička, zvyšujú záväzky firmy. Čo samo o sebe nemusí vyzerať sympaticky, minimálne pre banky či investorov. V krajnom prípade však môžu celkové záväzky firmy dosiahnuť takú výšku, že prevyšujú majetok firmy a teda vlastné imanie (ako mimoriadne dôležitá veličina) sa dostane do mínusu. Čo už je “unsexi” nielen pre banky, ale už to hrozí všeličím – napr. (ak má spoločnosť aj iné záväzky, ako voči spoločníkom) povinnosťou podať na vlastnú firmu návrh na konkurz. O čosi jemnejšou verziou je režim “spoločnosť v kríze”: ak pomer medzi záväzkami a vlastným imaním je nižší ako 8 (od r. 2018), spoločnosť podľa pravidiel Obchodného zákonníka nemôže spoločníkovi vrátiť vklad, pôžičku či poskytnúť plnenie bez trhovej protihodnoty.

O pôžičkách, dotáciách pokladnice či firemného účtu a iných formách záväzkov voči spoločníkovi a ich výhodách či rizikách si prečítaj viac.

Ak sú peniaze, ktoré firme poskytol spoločník, zaúčtované ako vklad do (presnejšie ide o zvýšenie) oficiálne zapísaného základného imania, zvyšujú majetok firmy. Čo je oveľa viac atraktívnejšie pre všetkých – vlastné imanie je kladné a vlastne môže byť aj sympaticky vysoké. Všetci sú spokojní.

Zvýšenie základného imania je však predsa len trochu komplikovanejší proces. Preto sa v praxi malých firiem dlhodobo používa iný režim – niečo ako vklad mimo základného imania. V účtovníctve účtovaný do tzv. kapitálových fondov – tie tiež zvyšujú majetok firmy a teda jej atraktivitu a nemusí sa ísť cez obchodný register a papierovanie.

A to najmä týmito spôsobmi:

  • poskytnutá suma hotovostných či bezhotovostných peňazí alebo nepeňažného vkladu sa zaúčtovala rovno ako kapitálový vklad (účtovnícky 413)
  • poskytnuté sumy boli v účtovníctve vedené ako pôžička, tj záväzok voči spoločníkovi (účtovnícky 365). Neskôr – ak už išlo o pomerne veľkú sumu, ktorá znižovala atraktivitu firmy resp. ťahá do mínusu vlastné imanie – sa táto suma preúčtovala zo záväzkov voči spoločníkovi na kapitálové fondy (účtovnícky 413). Záväzky sa premenili na majetok a hneď vyzerala firma lepšie. Zaužíval sa pojem “kapitalizácia vkladu”.

Problémom bolo, že síce tento účtovný režim účtovníci dlhodobo používali (jednoducho v účtovnej osnove sa na to našiel účet – a to účet 413), no v obchodnom práve išlo niečo ako právne vákuum. Vklady mimo základného imania žiaden predpis presne nedefinoval – teda síce neboli zakázané, ale ani celkom jasné. V rokoch 2012-2013 dokonca právnici či iní autori v časopise “Dane a účtovníctvo v praxi” (do ktorého občas prispievam ako autor) vášnivo polemizovali, či si spoločník môže poskytnutý vklad do kapitálových fondov vybrať alebo nie.

Od roku 2018 však kapitálové fondy upravené sú. V obchodnom práve, v účtovníctve aj v zákone o dani z príjmov. Nádych.

 

Kapitálové fondy od r. 2018: môžeme tam peniaze presúvať aj vyberať

Podľa Obchodného zákonníka je možné tzv. “kapitálový fond z príspevkov” nielen tvoriť, ale aj použiť. Pri oboch však treba trochu papierovania – tvorbu, resp. preúčtovanie musí schváliť valné zhromaždenie a prípadné vyplatenie peňazí z fondu treba vopred zverejniť (pravdepodobne v Obchodnom vestníku). Podstatné je, že to, čo spoločník do firmy vložil vo forme kapitálového fondu, si môže legálne aj vybrať a definitívne nejde o porušenie zákazu výberu vkladu. Rovnako je aj možné z kapitálových fondov zvýšiť základné imanie firmy. Situácia, kedy firma kapitalizuje v minulosti prijaté pôžičky na kapitálový vklad, je po novom de facto tvorbou kapitálového fondu nepeňažným vkladom pohľadávky spoločníka voči firme. Kto však číta medzi riadkami a rozumie situáciám, kedy sa v účtovníctvach malých firiem dokážu vyskytnúť záväzky voči spoločníkom, pochopí, že práve transformácia záväzku na druh vkladu dokáže firmu zachrániť pred konkurzom či režimom “kríza”.

Škoda toho papierovania: Obchodný zákonník – a aj mnohé iné predpisy, napr. taký Zákonník práce – je bohužiaľ písaný na mieru veľkým firmám so zložitým účtovníctvom a viacerými spoločníkmi. Čím často zbytočne komplikuje život malým jedno či napr. dvojosobovým rodinným eseročkám. Síce nemám rád pridávanie nových režimov do zákonov, no realite i praxi by uľavil napr. režim “jednoosobová eseročka” – možno by stačilo napísať, že na túto formu podnikania sa tie, tie a tie paragrafy nevzťahujú.

 

 

Daň z príjmov a odvody: v praxi sa z vyplatených prostriedok de facto neplatia

Vyplatiť si teda čokoľvek z kapitálového fondu – do ktorého teda spoločník predtým niečo “poslal” – možné je. Veľa toho možné v slovenskom práve je, druhá vec je, či a ako to zdaniť:

  • ak eseročka spoločníkovi-fyzickej osobe vyplatí peniaze z kapitálového fondu, tento príjem podlieha na strane spoločníka dani z príjmov
  • ak eseročka z peňazí, ktoré eviduje v kapitálovom fonde, navýši základné imanie a toto základné imanie neskôr zníži, vyplatená suma podlieha dani z príjmov na strane spoločníka tiež
  • na druhej strane si spoločník môže zakaždým ako daňový náklad uplatniť práve tento vklad – ak si teda vyberie rovnakú sumu, akú vložil, neplatí nič. Ak si vyberie viac (čisto teoreticky 🙂 ), z rozdielu zaplatí 19%-nú daň z príjmov a 14%-né zdravotné odvody.

Bavíme sa teda o kategórii “ostatné príjmy fyzickej osoby” – kam okrem iného patrí napr. príjem z predaja bytu, príjem z príležitostných činností či príjem z predaja kryptomien.

Takmer rovnaké pravidlo sa vzťahuje aj na vklady, ktoré sú na strane spoločníkov vedené ako obchodný majetok – ak je teda spoločníkom iná eseročka resp. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má podiel na predmetnej eseročke v obchodnom majetku. Zdaňuje sa teda len rozdiel, no dane a prípadné sa odvody sa platia trochu inak ako v prípade spoločníka, ktorým je fyzická osoba-nepodnikateľ (ide teda buď o príjmy z podnikania SZČO alebo o podvojné účtovníctvo).

 

Dividendy, zvýšenie základné imania či kapitálových fondov vs daň z príjmov či odvody: pár pikošiek

Z podielov na ziskoch eseročiek sa pár rokov platili zdravotné odvody (14%), od r. 2017 už iba daň z príjmov (7%). Najmä zdravotné odvody demotivovali fyzické osoby od vyplácania si dividend, tie teda za roky 2010 až 2016 ostali často v účtovníctvách firiem ako nerozdelený zisk. No aj s tým sa dá robiť všeličo a po novom napr. toto:

  • ak zo zdaneného zisku dosiahnutého za rok 2017 a neskôr eseročka zvýši základné imanie, zisk sa spoločníkovi fyzickej osobe nevyplatí a ten teda nezaplatí ani 7%-nú daň. Ak rozumiem správne, toto pravidlo sa týka aj starých ziskov, teda ziskov za roky 2010-2016, z ktorých sa mali zaplatiť zdravotné odvody – ak ostanú vo firme a presunú na “inú kopu”, spoločník sa takto definitívne vyhne zdravotným odvodom vo výške 14%.
  • ak zo zdaneného zisku dosiahnutého za rok 2017 a neskôr eseročka zvýši základné imanie, no neskôr sa základné imanie zníži a príslušné peniaze spoločníkovi vyplatí, tento nič neobišiel a daň 7% zaplatí. Rovnako by ju zaplatil, keby si zo zdaneného zisku podiel vyplatil. Samotný príjem zo zníženia základného imania, ktoré predtým nebolo navyšované a teda ide akokeby zníženie z pôvodnej výšky, dani z príjmov na strane spoločníka nepodlieha. Príjem zo sumy zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvýšené z nezdanenej, no dani podliehajúcej sume zisku (dosiahnutého za rok 2017 a neskôr), áno: ten sa zdaňuje.
  • rovnako ak zdanený zisk dosiahnutý za rok 2017 a neskôr presunie eseročka na kapitálové fondy – napr. na účely zlepšenia sumy vlastného imania a celkového obrazu firmy – podiel na zisku sa spoločníkovi nevyplatí a obíde teda takto povinnosť zaplatiť 7%-nú daň. V podstate sa to týka aj ziskov za roky 2010-2016 a takto sa spoločník vyhne zaplatiu 14%-ného zdravotného odvodu
  • a ak sa zo zdaneného zisku za rok 2017 a neskôr navýšia kapitálové fondy, no neskôr sa tieto peniaze vyplatia spoločníkovi, daň sa na strane spoločníka platí.

Ak teda najprv základné imanie navýšite či kapitálové fondy vytvoríte zo ziskov napr. za roky 2010 až 2016 (ktoré podliehali zdravotným odvodom v sadzbe 14%), tieto už vlastne nebudete musieť “zodvodniť” pomerne nevýhodnými odvodmi (cca 14%). Ak si neskôr tieto sumy vyplatíte ako spoločník, zaplatíte 0%. Skvelé.

 

Dividendy kapitálové fondy

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This