Preddavky na daň z príjmov: prečo a ako si na ne dávať bacha

Prekvapenie, rozhorčenie, šok, slzy v očiach. Nechuť pracovať či podnikať ďalej. Hnev na štát, zákony a občas aj účtovníka. Asi takto je možné opísať pocity podnikateľov, ktorí v lete 2018 otvorili obálky od Finančnej správy, v ktorých ich daniari vyzývajú k úhrade úrokov z omeškania z nezaplatených preddavkov na daň z príjmov ešte za roky 2014 a 2015. Ešte raz (čítaj pozorne): podnikatelia tie preddavky už zaplatili a to vo forme celkovej dane po skončení roka. Keďže však ešte v priebehu práve tohto dávno uzatvoreného roka mali na túto budúcu daň platiť preddavky, daniari šikovne vypočítali zákonný úrok z omeškania za dni omeškania a vyrubili ho. Po niekoľkých rokoch: áno, zákon im to umožňuje, no počkať si pár rokov a – aj napriek tomu, že dané peniaze už štát dávno má – z vtedy dlžnej sumy vyrubiť úrok je číre svinstvo. S preddavkami to však nikdy nebolo jednoduché – najmä s pravidlami pre ich výpočet a sledovanie. Prejdime si ich teda aspoň nahrubo.

 

 Na úvod jedno čísla dňa z praxe plus návod, ako takéto problémy obmedziť (zdroj: INESS):

SZČO, eseročka atď: z akého čísla vlastne vychádzame?

  • preddavky je povinný platiť podnikateľ, ktorého daň z príjmov v podanom daňovom priznaní presiahla 2 500 EUR. Veľmi nahrubo a nepresne povedané. A teraz podrobnejšie:
  • v prípade fyzických osôb sa preddavky platia, ak tzv. “posledná známa daňová povinnosť” presiahla 2 500 EUR. Pozor, naozaj nejde (presnejšie: nemusí ísť) o sumu, ktorá vám v daňovom priznaní k dani z príjmov vyšla ako daň na úhradu. “Posledná známa daňová povinnosť” = základ dane z aktívnych príjmov mínus odpočítavaná daňová strata mínus základ dane z pasívnych príjmov mínus nezdaniteľná časť pre nový rok x sadzba dane pre nový rok mínus daňový bonus. V tomto výpočte sa použije nezdaniteľná časť iba na daňovníka (teda nie na manželku/manžela či kúpele) a rovnako sa nekráti podľa výšky základu dane (aj keď sa krátila v samotnom daňovom priznaní, z ktorého vychádzame). Viac: SZČO a preddavky na daň z príjmov: Platíte ich? A ako sa vypočítajú? (článok pre výpočet preddavkov ešte pre rok 2015, no principiálne na pochopenie sedí)
  • autori s pasívnymi príjmami za použitie diela či prenajímatelia nehnuteľností sú samostatnou kategóriou. Ich príjmy totiž – ako tzv. pasívnenie je možné pri výpočte dane znížiť o nezdaniteľné časti. No na účely výpočtu preddavkov sa základ dane zo skúmaného daňového priznania o nezdaniteľnú časť znižuje. Viac: Preddavky na daň SZČO: v akej výške ich platia autori s pasívnymi príjmami?
  • v niektorých situáciách sa teda môže stať, že v skúmanom daňovom priznaní (z ktorého pri posudzovaní povinnosti platiť preddavky na ďalšie obdobie vychádzame) vyšla podnikateľovi daň na úhradu vyššia ako 2 500 EUR, no na účely preddavkov je vypočítaná posledná známa daňová povinnosť nižšia a preddavky teda neplatí. Alebo naopak.
  • v prípade eseročiek či iných právnických osôb zoberieme základ dane z podaného daňového priznania za daný rok, odpočítame daňovú stratu, v ktorá v ňom bola odpočítaná a vynásobíme aktuálnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb, prípadne odpočítame zápočet dane zo zahraničia či daň už zaplatenú zrážkou, ktorá sa v niektorých prípadoch môže považovať za preddavok na daň. Ak je výsledná suma vyššia ako 2 500 EUR, daná právnická osoba je povinná platiť preddavky na daň. Bohužiaľ nielen do budúcnosti, ale aj spätne pre daný rok (čítaj nižšie). V každom prípade pre eseročky zákon hovorí o 2 pojmoch, ktoré si síce ľahko popletiete, ale je dobré sa v nich vyznať: “posledná známa daňová povinnosť” (z tejto sumy vychádzate pri výpočte preddavkov do podania najbližšieho daňového priznania) a “daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie” (podľa nej vypočítate nové preddavky do budúcna a podľa nej dorovnáte aj už zaplatené preddavky ešte pred podaním daňového priznania).

 

Koľko a kedy:

  • výška – štvrťročných či mesačných – preddavkov sa vypočíta podobne zo správne vypočítanej “poslednej známej daňovej povinnosti” (fyzické osoby) a “poslednej známej daňovej povinnosti” + “dane za predchádzajúce zdaňovacie osoby” (právnické osoby). Až takto vypočítanú sumu delíme 4-mi resp. 12-imi. Pre právnické osoby navyše platí: ak sa však medzi 2 rokmi zmenila sadzba dane z príjmov, v roku s novou novou sadzbou sa odvádza preddavok zo správne definovaného základu, no s použitím tejto novej sadzby – teda prepočítaný ešte raz.
  • fyzická osoba začína platiť preddavky až nasledujúci štvrťrok po podaní daňového priznania. A platí ich až do podania daňového priznania za nasledujúci rok. Príklad: ak SZČO podala daňové priznanie v marci 2018, štvrťročné preddavky platí takto: prvý do konca júna 2018, druhý do konca septembra 2018, tretí do konca decembra 2018 a zaplatí aj štvrtý – do konca marca 2019. A to aj v prípade, ak už v marci podáva daňové priznanie za rok 2018 a zaplatí celoročnú daň za rok 2018. Od tejto celoročnej dane 2018 si však môže odpočítať len 3 preddavky – práve tie, ktoré zaplatí ešte do konca r. 2018. Preddavok zaplatený v marci 2019 si odpočíta až v tom nasledujúcom daňovom priznaní – za ďalší rok 2019. Daňovému úradu tak teda v jednom termíne zaplatí daň z príjmov ako aj jeden z preddavkov. Niečo ako bezúročná pôžička.
  •  ak si však náš podnikateľ daňové priznanie za rok 2018 odloží na jún 2019, zaplatí až 5 preddavkov. Áno, štvrtý bude ten v marci 2019 a piaty ten v júni 2019 – zaplatený spolu s celoročnou daňou za rok 2018. Obe si odpočíta až v daňovom priznaní za rok 2019 – teda o rok neskôr.
  • v prípade právnických osôb je to pre firemný rozpočet ešte dobrodružnejšie. Ak eseročka podá daňové priznanie v marci 2018 a na základe “poslednej známej daňovej povinnosti” je povinná platiť štvrťročné preddavky (áno štvrťročné – pre jednoduchosť sa v celom článku točíme okolo preddavkov štvrťročných), prvý zaplatí už do konca apríla 2018. Preddavky sa totiž spätne dorovnávajú do začiatku roka. A ak eseročka podala daňové priznanie v júni 2018, do 31. júla je dokonca povinná zaplatiť 2 preddavky naraz – za 1. aj 2. štvrťrok spätne. V priebehu jedného mesiaca teda štátu zaplatí 3 platby – celoročnú daň za predchádzajúci rok a 2 preddavky na ten budúci.
  • pozor, chyták: firma, ktorá vznikla “už dávnejšie” (teda nepodáva svoje prvé daňové priznanie za prvý rok svojej existencie), dorovnáva preddavky do 30.4, resp. 31.7. (ako sme si povedali), no firma, ktorá vznikla len predchádzajúci rok (teda napr. za rok 2018 podala daňové priznanie prvýkrát) ich dorovnáva už v lehote na podanie daňového priznania, teda v marci 2018. Inak povedané: do 31. marca 2018 zaplatila naraz daň za rok 2018 ako aj jeden z preddavkov
  • ak už eseročka platí preddavky – podľa dane vypočítanej zo základu dane v najstaršom daňovom priznaní – a v marci či júni daného roka podá daňové priznanie, podľa ktorého má v jednotlivých štvrťrokoch či mesiacoch daného roka platiť preddavky vyššie ako tie doterajšie, rozdiel je potrebné zaplatiť do 30. apríla (resp. 31. júla pri odložení daňového priznania). V opačnom prípade – ak sú nové preddavky nižšie ako tie “staré” – sa rozdiel započíta na budúce preddavky alebo ho daňový úrad vráti.
  • pri kompletizovaní daňového priznania je od celkovej dane za daný rok možné odpočítať preddavky zaplatené iba práve v tom roku a vzťahujúce sa práve na tento rok. Teda ak podnikateľovi v daňovom priznaní za rok 2017 vyšla povinnosť platiť štvrťročné preddavky v sume A, v daňovom priznaní za rok 2018 sa odpočítavajú práve tieto štvrťročné preddavky zaplatené do 30. júna, 30. septembra a 31. decembra 2018 – aj to iba v prípade, ak ich podnikateľ zaplatil (3 x A). Preddavky zaplatené v 1. a 2. štvrťroku 2019 sa odpočítajú až od celkovej dane za rok 2019 – najskôr v marci 2020. Ak by ich podnikateľ všetky zaplatil napr. v januári 2019, tak si ich odpočíta v daňovom priznaní za rok 2019. Uvedené platí pre fyzické aj právnické osoby rovnako – no nehľadajte to v príslušných paragrafoch zákona o dani z príjmov, ktoré o preddavkoch pojednávajú (§ 34 a § 42), ani v tlačive daňových priznaní a ich poučeniach, ktoré pôsobia pomerne mätúco, ale až na konci zákona o dani z príjmov v jeho § 51c.

 

Ukončenie biznisu, kombinácia so zamestnaním, kryptomeny: výnimky, kedy sa preddavky neplatia

  • preddavky na daň z príjmov neplatia fyzické osoby, ktoré dosahovali kapitálové príjmy alebo rôzne ostatné príjmy – napr. príjem z predaja bytu, príležitostné príjmy za služby, ak ich nezlegálnili živnosťou či obchodovania s kryptomenami. Aj v prípade, ak ich daň je ďaleko vyššia ako 2 500 EUR
  • rovnako sa preddavky netýkajú tých, ktorých príjmy sú zdanené zrážkou pri zdroji. Môže ísť napr. o autorov a umelcov, ktorí si ako pomerne jednoduchý vybrali tento spôsob zdaňovania ich príjmov či vlastne aj o spoločníkov eseročiek a iných akcionárov/podielnikov, ktorí si vyplácajú svoje (dnes už predsa len atraktívnou sadzbou zdanené) dividendy
  • preddavky na daň neplatí “SZČO popri” zamestnaní, ak minimálne polovicu jeho príjmov tvoria príjmy zo zamestnania. Ak sú tieto príjmy vyššie ako 50%, preddavky sa síce platia, ale len v polovičnej výške Viac o výhodách “SZČO popri” zamestnaní, štúdiu, materskej a pod.
  • preddavky na daň neplatí SZČO, ktorý ukončil podnikanie. Pod ktoré v rámci zákona spadá aj napr. prerušenie živnosti resp. ukončenie poberania autorských príjmov či príjmov z prenájmu. Všetky preddavky splatné po dni ukončenia/prerušenia činnosti sa neplatia (čítaj nižšie). Prerušenie živnosti sa však za ukončenie podnikania považuje iba vtedy, ak je z termínu prerušenia jasné, že živnosť (resp. autorská činnosť či prenájom) nebudú obnovené do termínu na podanie najbližšieho daňového priznania – ak sa však dovtedy obnoviť má, preddavky sa platia
  • pozor: ak živnostník napr. 31. júla 2018 ukončil živnosť, počas ktorej preddavky platiť mal a pokračuje v podnikaní formou vlastnej jednoosobovej eseročky, v rámci ktorej si vypláca napr. licenčnú autorskú odmenu či príjem z prenájmu kancelárie/sídla firmy, v platení preddavkov pokračuje. Stále je totiž samostatne zárobkovo činnou osobou.
  • eseročka a iné právnické osoby neplatia preddavky v obdobiach likvidácie a konkurzu
  • TIP: plateniu preddavkov sa dá vyhnúť, ak sa s daňovým úradom dohodnete na tzv. “platení preddavkov inak” – napr. v prípadoch a so zdôvodnením, ak v budúcom roku neočakávate vysoké príjmy, ukončili ste živnosť a pokračujete ako autor či prenajímateľ, prípadne ste podali dodatočné daňové priznanie, na základe ktorého vám vychádzajú preddavky oveľa nižšie, než v tom pôvodnom. Daňový úrad však novú sumu preddavkov schváliť môže, no aj nemusí.

 

Finančná správa list

 

Ako si preddavky (ne)sledovať a ako sa v nich vyznať

  • na povinnosť platiť preddavky vás nikto neupozorní. Žiadny “alert” v konte na Finančnej správe (ktorého zriadenie je pre všetky osoby s prideleným DIČ v súčasnosti už povinné), žiadny e-mail, žiadna správa na slovensko.sk. A už vôbec vám zo strany štátu nikto ani nezavolá či nepošle sms-ku, ako to robia napr. mobilní operátori, keď im dlžíte úhradu faktúry. Dokonca ani vám nepríde list, akými daniari podnikateľa občas vydesia. Musíte mať za chrbtom niekoho, kto to sleduje za vás, má na to systém a v komplikovaných pravidlách výpočtu a sledovania preddavkov sa vyzná
  • občas sa Finančná správa ozve nie iba v prípade, ak chce dorubiť úroky za de facto neodvedené preddavky, ale napr. aj vtedy, ak si pýtate nejaký preplatok. Pokojne na inej dani – DPH-čke či dani za zamestnancov. V tom prípade sú povinní skontrolovať, či im čosi nedlžíte – a ak im náhodou dlžíte nezaplatené preddavky, preplatok, ktorý si pýtate, s vašim dlhom na preddavku započítajú a dostanete iba rozdiel, prípadne nič. No a samozrejme list. Ako mi povedala jedna daňová správkyňa, že na sledovanie, či preddavky platí každý, kto má, určite nemajú kapacitu – ozvú sa až vtedy, keď si čosi pýtate
  • v prípade preddavkov nikdy neviete, či sa už v téme dostatočne vyznáte alebo vás ešte prekvapí paragraf či pravidlo, o ktorom ste ani netušili. Spravidla nemilo.
  • ak už ich však poznáte, je niekedy namieste sa biť. Tak ako v mikrostory o nemilej exekúcii, ktorej autorkou je moja kolegyňa Danka Fráková z Libertax Consulting:

 

Preddavok a ukončenie podnikania: radšej si s daňovým úradom vyjasnite, či veciam rozumiete rovnako

Daň za úspech: aj takto by sme mohli pomenovať jednu z platobných povinností živnostníka,
ktorému sa podľa posledne podaného daňového priznania darilo tak, že mu okrem iného vznikla aj
povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov fyzických osôb. A aj napriek tomu, že ich platil poctivo a podľa zákona, ho jedného rána prekvapili zablokované bankové účty a exekúcia. Skutočný príbeh z praxe:

Živnostník Jožo, štvrťročný platiteľ preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb, sa rozhodol
prerušiť živnosť k 1.3.2018. A ako iste správne tušíte – keďže živnosť môže pozastaviť na minimálne
obdobie 6 mesiacov – k termínu podania daňového priznania ju neobnoví. Pre daňové účely sa teda
považuje živnosť za zrušenú.

Ak by živnosť neprerušil, preddavok za 1. štvrťrok 2018 by nadobudol splatnosť 31.3.2018 a v tomto termíne by ho teda musel zaplatiť. Situácia však bola iná: živnosť prerušil a zdravý rozum nám vravel, že tento preddavok už platiť nemusí. Náš úsudok sme podopreli legislatívnym ukotvením v zákone o
dani z príjmov (v § 34 ods. 8): „Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú
zárobkovú činnosť….., nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je
splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností….“

Daňovník Jožo oznámil správcovi dane ukončenie činnosti dňa 3.3.2018. Správca dane
odpovedal vydaním rozhodnutia o ukončení registrácie pre daň z príjmov zo 14.3.2018, voči
ktorému je možné podať odvolanie v lehote 15 dní. Kto sa trochu orientuje v právnických pojmoch,
tomu je jasné, že rozhodnutie nadobúda právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty – teda 4.4.2018.

A tu sa dostávame k príčine začatia exekučného konania zo strany správcu dane. Správca dane však totiž vyhodnotil dátum 4.4.2018 ako dátum ukončenia podnikania a v zmysle tohto výkladu mal Jožo daniarom zaplatiť ešte aj preddavok k za 1. štvrťrok 2018 splatný do 31.3.2018. Čo však neurobil (keďže o tomto výklade nevedel ani on ani jeho účtovník). Nezaplatenie preddavku malo za následok zablokovanie bankových účtov podnikateľa Joža.

Prečo sa správca dane pozerá „do systému“ a neopiera sa o daňový zákon, nevedno. Inak by sa
riadil dátumom zapísaným v živnostenskom registri ako dátumom pozastavenia činnosti (a podľa
daňového zákona dátumom, kedy došlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre platenie
preddavkov), a nie dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ukončení registrácie pre
daný typ dane.

Happy ending: v tomto prípade bol správca ústretový, svoju chybu uznal a dal podnet na zrušenie
exekučného konania. Krízu vyriešila komunikácia – jednoduchšie pravidlá a ich kvalitné porozumenie nám však mohli ušetriť starosti.

Ešte jeden TIP: niektorí podnikatelia vedome a cielene neplatia preddavky, pretože vedia peniaze viazať lepšie vo svojom biznise ako v bezúročnej pôžičke štátu. A to aj s rizikom vyrubenia penále, ale v rámci biznis modelu si to dovolia, pretože ich vedia zhodnotiť vyššie aj za cenu príslušných sankcií.

 

Photo by rawpixel.com from Pexels

Preddavky na daň z príjmov sú teda ultra zložitou témou, v ktorej nie je problém sa pošmyknúť a narobiť si problémy – aj keď nechcete a žijete v tom, že si svoje povinnosti plníte. Aké sú vaše skúsenosti prípadne tipy? Podeľte sa komentároch, pomôžete tak aj ostatným

 

Ilustračné foto by freestocks.org from Pexels

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This