Blogeri a zárobky či podnikanie: ako zarábať legálne

Blogovanie – teda pravidelné písanie článkov na určitú tému na vlastnom webe resp. inom vlastnom priestore, no najmä pod vlastným menom – je skvelým spôsobom na triedenie myšlienok, hľadanie riešení aj prepojenie či budovanie komunity okolo danej témy či branže. A napríklad aj na budovanie značky či získavanie klientely. Písanie ako hobby sa občas môže dokonca rozrásť na menej pravidelné či naopak systematické zarábanie až podnikanie. Po čase som opäť jedným zo spoluautorov odbornej knihy z dielne siete Dognet, tentoraz “Tvorba úspešného zarábajúceho blogu“. Moja téma sa týka možností zarábania blogerov a ich legalizácie, daní, evidencií atď. resp. podnikania, ktoré môže vzniknúť okolo single blogu. Tu je časť, nech sa páči.

Mám blog a neplánujem prostredníctvom neho zarábať. Musím sa stať podnikateľom?

Nie. “Neplánujem zarábať” znamená, že nebudem ako bloger vykonávať zárobkovú činnosť a teda nemusím sa ani “ničím stať” a z hľadiska daní a odvodov nikde registrovať a nič zdaňovať. Priznávam a zdaňujem len svoje zárobky z iných zdrojov – najmä zo zamestnania, z podnikania a pod.

Mám blog a chcem prostredníctvom blogu čosi zarobiť. Musím sa stať podnikateľom?

Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka – ako základného podnikateľského zákona – “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”. Inak povedané: pravidelná aktivita alebo aktivity, ktorých cieľom je zarábať. Nie je pritom podstatné, či ide o príjmy veľké alebo malé, či chodia často alebo len raz do roka a dokonca ani či sa úsilie podarí a podnikateľ skončí “v pluse” – podstatná je sústredená aktivita a cieľ zarobiť.

Každý, kto pod túto definíciu spadá, by sa mal zaregistrovať ako podnikateľ, resp. svoje aktivity zastrešiť jednou z možných právnych foriem podnikania. Najjednoduchšou a najdostupnejšou je podnikanie formou živnosti – teda podnikanie jednej fyzickej osoby, individuálneho podnikateľa. Je možné samozrejme podnikať aj formou spoločnosti s ručením obmedzeným (eseročky) alebo inej obchodnej spoločnosti.

Naopak: podnikanie bez oficiálnej právnej formy registrovanej na úradoch je nelegálne a je dokonca trestným činom. Okrem problémov s úradmi, ktoré občas v podnikaní riskujeme všetci, však podnikanie bez oficiálnej značky môže spôsobiť nedôveru pred mnohými klientmi. Okrem toho čokoľvek, čo iní podnikatelia “čiernemu” podnikateľovi neoficiálne a bez dokladu platia, si nemôžu dať do daňových nákladov.

V praxi a internetových diskusiách sa často vyskytujú otázky, či sa len predsa nedá vyhnúť podnikaniu ako oficiálnej forme od prvej sekundy blogovania so symbolickými zárobkami a či neexistuje nejaký “medzistupeň” 😃 A vyskytujú sa teda aj mnohé odpovede a názory, často protichodné.

Modelový príklad: občan-nepodnikateľ Janka si založí blog o cvičení, na ktorom umiestni reklamné bloky zo služby Google Adsense. Blog je čítaný, obsahu pribúda, čitatelia ho čítajú a občas dokonca na reklamu aj kliknú. V Google Adsense konte sa Janke postupne zbierajú zarobené eurá, ktoré Janka napríklad jedenkrát do roka dostane naraz vyplatené – napr. v sume pár stoviek či tisícov EUR. A cca o rok znova.

Je takáto aktivita podnikaním alebo nie? Reštriktívny – a teda ten prísnejši a obmedzujúci – výklad znie: bez ohľadu pravidelnosť a výšku príjmu by sa mal každý, kto na svojom webe umiestnil napr. reklamné bloky, vlastné produkty či inú možnosť potenciálneho zárobku, registrovať ako podnikateľ. Poskytuje totiž služby, prípadne predáva tovar – a to za úhradu.

No je možný aj miernejší postoj:

ak ide o blogera či majiteľa webu, ktorého cieľom nie je pravidelne, výrazne či dlhodobo zarábať, len čosi tvoriť a zároveň si privyrobiť na náklady, nemusí ísť o podnikanie. Bloger zdaní svoj príjem ako tzv. “ostatný príjem” v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov – tj ako občan, nie podnikateľ. Teda z rozdielu medzi zárobkom a súvisiacimi nákladmi zaplatí 19%-nú daň z príjmov a 14%-né zdravotné odvody. A ak má takýto bloger celkové ročné príjmy maximálne do 1 968,68 EUR (pre rok 2019) resp. 2 206,10 EUR (2020) – napr. študent, mamička na rodičovskej dovolenke či dôchodca – nemusí ani len podávať daňové priznanie a teda nič platiť. Neskôr – ak sa jeho zarábanie stane pravidelnejším, výraznejším, prípadne príde na iné možnosti, ako prostredníctvom svojho webu pravidelne dosahovať príjmy – mal by už získať podnikateľské oprávnenie.
ak majiteľ webu či bloger zarába pravidelne a často – napr. inkasuje “mix” zárobkov za reklamu, affiliate sprostredkovanie či povedzme predaj digitálnych produktov, napĺňa táto činnosť znaky podnikania – ide totiž o sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj vyslovene na podnikateľa, ktorý vlastní viacero tematických webov/blogov s cieľom systematického zarábania. V tom prípade by mal byť prevádzkovateľ webu registrovaný ako podnikateľ – či už ako živnostník, eseročka alebo inou z možných právnych foriem. Ak už bloger podnikateľom je – napr. kvôli iným činnostiam, ktoré vykonáva – zaregistruje si nový predmet činnosti, svoje “nové” príjmy správne zahrnie medzi svoje ďalšie podnikateľské príjmy a správne zdaní.

Nižšie uvádzam stručne rozdiely medzi najčastejšou živnosťou a eseročkou. Ešte predtým však jeden tip:

Naša cvičiteľka Janka z predchádzajúceho príkladu, zatiaľ stále nepodnikateľka, zarobí ročne na reklame v systéme Google Adsense a províziách od affilliate partnerov napr. 3 500 EUR. Iné príjmy nemá. Ak podá daňové priznanie k dani z príjmov ako nepodnikateľ a tieto príjmy uvedie ako ostatné príjmy, zaplatí z nich štátu spolu na dani z príjmov a zdravotnom poistení 33%, tj 1 155 EUR. (Je síce pravda aj to, že nemusí zdaňovať celých 3 500 EUR a aj ako nepodnikateľ má možnosť zdaniť iba rozdiel medzi príjmami a prípadnými nákladmi – no ako vstupy si kupuje len hosting, doménu a nejaké tie obrázky, čo ročne činí iba nevýrazných pár desiatok EUR).

Ak by si však Janka založila živnosť, môže si od príjmov odpočítať legálne fiktívne a zároveň úžasné paušálne náklady vo výške 60% z príjmov (tj 2 100 EUR) a rovnako aj nezdaniteľnú časť “na seba” (cca 3 937 pre rok 2019, 4 412 EUR pre rok 2020), na dani z príjmov teda nezaplatí nič. Ako podnikateľ tak počas prvých rokoch podnikania platí len preddavky na zdravotné poistenie cca 70 EUR mesačne a v prípade podnikania popri štúdiu, materskej či rodičovskej dovolenke môže byť zdravotné poistenie dokonca ešte o čosi nižšie. Ako vidíme, živnosť môže byť niekedy aj výhodnejšia ako “nepodnikanie”.

Podrobnejšie:

Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť

Živnosť popri zamestnaní: aké sú rozdiely či výhody?

Študent živnostník a dane + odvody: čo všetko sa naňho vzťahuje

Stávam sa podnikateľom: dane, odvody, účtovníctvo či ručenie

Prejdime si 2 najčastejšie právne formy podnikania:

Živnosť:

jednoduché, lacné a rýchle založenie a zrušenie – podnikať je možné začať de facto hneď a keď vám “biznis” nepôjde, je možné činnosť kedykoľvek ukončiť
možnosť uplatniť si skvelé paušálne výdavky vo výške 60% z príjmov – 60% z príjmov podnikateľ jednoducho nemusí zdaniť. Toto nemá zamestnanec v trvalom pomere ani eseročka, toto ber
daňové úľavy – podnikateľ si príjmy v prvom kroku zníži o spomenuté paušálne výdavky a ďalej si ho môže znížiť aj o nezdaniteľné časti na seba či manželku (základnou sumou je v r. 2020 4 412,20 EUR), rovnako vie dostať daňový bonus na dieťa (cca 22 EUR mesačne)
jednoduchá evidencia a účtovníctvo
spočiatku sa platia iba malé odvody do poisťovní (zdravotná a Sociálna poisťovňa) – odvody narastajú od druhého-tretieho roku podnikania (a závisí samozrejme aj od príjmov a celkových výsledkov)
žiadny problém s vyberaním si peňazí na súkromné účely – peniaze na podnikateľovom účte sú jeho a môže si s nimi robiť, čo chce
plné ručenie – za záväzky spojené s podnikaním ručí podnikateľ neobmedzene celým svojim podnikateľským aj nepodnikateľským majetkom. V prípade nejakého dlhu voči štátu na daniach, odvodoch, pokutách (napr. za GDPR) či záväzkoch (napr. zo súdneho sporu) môže v krajnom prípade prísť aj o byt či iný súkromný majetok. Práve s cieľom obmedziť toto riziko si podnikatelia často zakladajú eseročky.

Eseročka:

založenie eseročky trvá pár týždňov a stojí od 200 do 400 EUR, likvidácia eseročky je niekoľko mesačný proces a stojí ešte o čosi viac
eseročka si môže uplatniť iba skutočné náklady spojené s podnikaním (náklady na weby, vzdelávanie, pracovné cesty, techniku, služby, kanceláriu či zamestnancov), paušálne výdavky nie
a preto musí viesť aj pomerne zložité a rozsiahle podvojné účtovníctvo, ktoré predsa len komplikuje život (doklady, systém) a navyše aj čosi stojí (účtovník)
peniaze z eseročky nie je možné len tak vybrať na súkromné účely bez vysokých daní či odvodov, preto je potrebné vymýšľať rôzne spôsoby, ako sa k de facto “vlastným” peniazom dostať častejšie a lacnejšie
eseročka principiálne ručí za svoje záväzky len do výšky svojho oficiálneho účtovného majetku. Súkromný majetok spoločníka eseročky je chránený.

Čo je výhodnejšie: živnosť alebo eseročka?

Ťažko povedať. Ide o 2 rozdielne právne formy, pôvodne určené pre 2 rozdielne spôsoby podnikania. Každá z nich má svoje výhody aj nevýhody – právne, daňové či odvodové. Tie sú často pomôckou pre rozhodovanie, ktorú právnu formu si zvoliť. Pre individuálneho a rozbiehajúceho sa blogera osobne odporúčam vybrať si najprv jednoduchšiu živnosť a kým je to možné, zotrvať pri nej – znamená totiž skutočne jednoduchý život. Neskôr – ak bude firma rásť či podnikateľovi do portfólia čosi pribudne (iné aktivity, spolupracovníci atď) – je možné “prejsť” na eseročku. Niektorí právnici odporúčajú – najmä ak už na začiatku podnikania máte víziu veľkej firmy – začať rovno eseročkou. Môžete neskôr “pracovať” so svojím podielom či prípadne prenechať riadenie firmy niekomu inému. Ak však chcete obmedziť či minimalizovať prípadné riziká, že o svoj majetok prídete, potom bude eseročka prioritnou voľbou. Jedným zo “strašiakov” je napr. GDPR – teda rozsiahle povinnosti ohľadne novej ochrany osobných údajov (e-maily, cookies, PPC reklama a pod.), za ktorých porušenie hrozia až likvidačné pokuty.

Podrobnejšie:

Eseročka: oplatí sa prejsť?

Prechod na eseročku nie je pre všetkých

Prechádzam zo živnosti na eseročku: čo ma čaká?

DPH: kedy sa ma týka a kedy nie

Pri podnikaní v oblasti blogov, webov – a hlavne súvisiacom poskytovaní služieb – sa podnikateľ môže “stretnúť” s DPH-čkou v týchto situáciách:

dosiahne obrat 49 790 EUR za 12, resp. menej po sebe idúcich mesiacov – vtedy je povinný požiadať o registráciu za plnohodnotného platiteľa DPH. Rovnako môže požiadať o registráciu aj dobrovoľne pri nižšom obrate. Odo dňa zaregistrovania však musí takmer každú svoju službu dodanú v rámci SR (napr. vlastné služby či reklama) fakturovať za cenu vrátane DPH. Rovnako si však môže odpočítať DPH zo svojich vstupov / nákupov, ktoré použil na toto svoje podnikanie. Teda napr. z nákupov programátorských prác, dizajnu, webhostingu a domén ale napr. aj z prenájmu kancelárie, kúpy auta či benzínu. Pozor: do obratu sa nepočíta všetko, čo podnikateľ predá. No principiálne sa doň počítajú vyfakturované sumy, bez ohľadu na úhradu. Tip: ak ide o podnikateľa, ktorý dodáva len služby a to iba slovenským odberateľom a zároveň má minimálne vstupy/náklady, bude vhodné sa za platiteľa DPH neregistrovať vopred dobrovoľne, ale skutočne až pri dosiahnutí zákonného obratu. Znamená to totiž menej agendy a teda jednoduchší život.
dodá službu do krajiny EÚ odberateľovi s IČ prideleným v tejto krajine – vtedy je povinný sa zaregistrovať pre DPH podľa § 7a, ľudovo ako “čiastočný platiteľ DPH”. Pribudne mu niekoľko povinností, no principiálne v rámci SR fakturuje predaj svojich služieb či tovaru stále za sumu bez DPH. Čo má “na krku”:
- za každý predaj takejto služby vystaviť faktúru s náležitosťami podľa slovenského zákona o DPH
- každý štvrťrok vykázať hodnotu dodaných služieb odberateľovi z inej krajiny EÚ v súhrnnom výkaze
- každú nakúpenú službu či digitálny produkt (napr. webhosting, fotografie, PPC reklamu, softvér a pod.) zo zahraničia (z krajiny EÚ ako aj z krajín mimo EÚ) je povinný samozdaniť DPH-čkou – tj z hodnoty nakúpenej služby vypočítať slovenskú 20%-nú DPH-čku a odviesť ju štátu. Na tento účel aj za každý predmetný mesiac povinný podať daňové priznanie k DPH.

Viac a podrobnejšie:

Nielen platiteľ DPH: typov registrácie pre DPH je viac

Faktúra za poskytnuté služby do EÚ: ako postupovať?

Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to

Samozdanenie prijatej služby – postup

Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. DPH, samozdanenie a odpočítanie

Nákup služby z EÚ znamená registráciu, služba z tretích krajín sa samozdaňuje bez registrácie

10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)

Ako na daňové priznanie k DPH (platiteľ DPH)

Najčastejšie spôsoby či formy zarábania blogerov

Reklama Google Adsense

Na účely dane z príjmov ide samozrejme o podnikateľský príjem, ktorý treba riadne zaevidovať, priznať a zdaniť. A to rôzne, v závislosti od toho, či blog prevádzkuje živnostník alebo eseročka – živnostník zdaňuje len svoj reálne zinkasovaný príjem, ktorý mu v danom roku dorazil na niektorý z jeho účtov – či už účet v banke, účet v službe PayPal či virtuálny účet v službe Google Adsense. Áno, nie je podstatné, či a kedy si bloger zarobené peniaze preposlal na “klasický” účet v banke, podstatné je už inkaso od Googlu. Eseročka účtuje a zdaňuje už dosiahnuté výnosy – čiže už priznané (a po správnosti aj vyfakturované) platby, bez ohľadu na to, či v danom roku aj na ktorýkoľvek z účtov dorazili alebo nie.

Vzhľadom na to, že Google je zahraničná spoločnosť so sídlom v inej krajine EÚ, bloger ako slovenský podnikateľ má aj niekoľko povinností ohľadne ďalšej dane, a to dane z pridanej hodnoty (DPH): keďže poskytuje službu (umiestnenie reklamných blokov je poskytnutím reklamnej služby) zahraničnej spoločnosti z inej členskej krajiny EÚ, je povinný sa registrovať pre DPH. Nie však ako plnohodnotný platiteľ DPH, ale podľa §7a zákona o DPH – ide o “čiastočnú” registráciu pre DPH práve z dôvodu obchodovania so zahraničím a podnikateľovi ukladá zopár povinností, ktoré som už spomenul vyššie.

Viac a podrobnejšie:

Príjmy na účte PayPal resp. na virtuálnych účtoch: zdaňuje ich vôbec SZČO?

Google Adsense a DPH: ak chceš zarábať, musíš sa registrovať

Reklama Google Adsense v súhrnnom výkaze DPH

Affiliate marketing

Affiliate marketing je de facto sprostredkovaním. Bloger prostredníctvom aktívnych linkov na svojom blogu sprostredkuje svojim čitateľom predaj tovar a služieb iného podnikateľa, tretej strany. Za čo mu táto tretia strana vypláca sprostredkovateľskú províziu.

Čiže opäť štandardné podnikanie s povinnosťou vykazovať a zdaňovať spomenuté príjmy z provízii v závislosti od toho či ide o živnosť s reálnymi výdavkami, živnosť s paušálnymi výdavkami, eseročku prípadne inú právnu formu. Poskytnutou službou je sprostredkovanie a bloger ako svoj príjem priznáva a vykazuje iba sprostredkovateľskú províziu – nie hodnotu sprostredkovaného tovaru či služby tretej strany.

Z hľadiska DPH je – rovnako ako v predchádzajúcom bode – potrebné rozlíšiť, či ide o:

sprostredkovanie na účet slovenského podnikateľa (teda províziu vypláca firma zo sídlom v SR) – teda fakturácia za cenu bez DPH alebo vrátane DPH v závislosti od postavenia “platiteľ-neplatiteľ DPH” plus prípadné sledovanie obratu na účelu budúcej povinnej registrácie
alebo sprostredkovanie na účet firmy sídliacej v EÚ (províziu vypláca firma z EÚ) – a teda registrácia podľa § 7a, podávanie súhrnného výkazu a prípadne aj daňového priznania k DPH pri nákupe služieb zo zahraničia
v praxi sa slovenskí blogeri občas zaregistrujú v affiliate programe firmy sídliacej mimo EÚ – v tomto prípade povinnosť registrácie podľa § 7a zákona o DPH nevzniká a nemusia teda službu ani vykazovať v súhrnnom výkaze.

A ďalšie spôsoby zarábania/podnikania:

reklama priama
predaj vlastných digitálnych produktov (on-line kurzy, eBooky, SaaS softvér a pod.) – napriamo prostredníctvom samotného webu/blogu prípadne cez niektoré väčšie online platformy, slúžiace ako sprostredkovatelia
fyzické školenia, kurzy & workshopy
predaj vlastných hmotných produktov (vlastné výrobky či tovar)
predaj vlastných služieb, dary/príspevky od čitateľov, a mix :)

Aby sa vydavatelia nenahnevali, zvyšok v samotnej knihe :)

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.