Nielen platiteľ DPH – typov registrácie pre DPH je viac

Otázku  “Oplatí sa mi byť platiteľom DPH?” často sprevádzajú aj situácie typu “plánujem nakupovať tovar z Poľska a predávať ho v SR, mám sa stať platiteľom DPH?” alebo “poskytujem programovacie služby do ČR, počul som, že sa musím stať platiteľom DPH”. Vysvetliť býva niekedy ťažké, minimálne však odlíšiť “platiteľa DPH” od ostatných typov registrácie pre DPH je však dôležité.

Registrovať pre DPH je totiž možné niekoľkými rôznymi spôsobmi, pričom “platiteľ DPH” je len jedným z nich. Tu sú:

“Plnohodnotný” platiteľ DPH (§ 4)

  • odvádza DPH z väčšiny dodávok, ktoré uskutoční v rámci SR – platiteľom DPH, neplatiteľom i súkromným osobám. 
  • zo slovenských vstupov, fakturovaných platiteľmi DPH, má právo na odpočítanie DPH.
  • väčšinu nákupov z EÚ samozdaňuje – teda z dodávky fakturovanej bez DPH si vypočíta DPH – , zároveň má však tiež právo na odpočítanie – jeho celková daňová povinnosť je teda v tomto prípade nulová (podrobnejšie vysvetlené tu a tu)
  • firma-neplatiteľ DPH je povinná sa registrovať, ak za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, príp. môže požiadať o dobrovoľnú registráciu pred dosiahnutím takéhoto obratu (napr. z dôvodu tlaku odberateľov či pre možnosť odpočítania DPH na vstupe)
  • okrem toho existuje ešte niekoľko situácií, kedy zákon prikazuje sa registrovať povinne – napr. pri podnikaní na základe zmluvy o združení, pred dodaním stavby či pri kúpe podniku.

Skupinová registrácia (§4a + §4b)

  • viac slovenských firiem, ktoré sú zároveň prepojené finančné, ekonomicky a organizačne, sa môžu dobrovoľne zaregistrovať ako jeden subjekt
  • medzi sebou DPH neuplatňujú, uplatňujú ju len voči ostatným firmám
  • podávajú len jedno daňové priznanie k DPH a jeden súhrnný výkaz
  • možnou výhodou je zjednodušenie a minimalizovanie agendy týkajúcej sa DPH

Firma registrovaná pre DPH v zmysle § 7 zákona o DPH

  • povinnosť registrácie jej vzniká, ak ako neplatiteľ DPH v rámci jedného kalendárneho roka nadobudne z EÚ tovar v hodnote 14 000 EUR a viac 
  • každý ďalší nákup po registrácii samozdaňuje, nemá však nárok na odpočítanie DPH ako platiteľ DPH
  • rovnako samozdaňuje každú prijatú službu, ktorej miesto dodania sa nachádza v SR – bez ohľadu na to, či odberateľ pochádza z EÚ či krajín mimo EÚ
  • môže sa zaregistrovať aj dobrovoľne, ešte pred dosiahnutím spomenutého obratu. Na druhej strane, môže sa zaregistrovať rovno aj ako plnohodnotný platiteľ DPH s právom na odpočítanie DPH – čo býva v prípade obchodu s tovarom často výhodné.

Firma registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH

  • ide o podnikateľov, ktorí za určitých okolností poskytujú služby podnikateľom so sídlom v EÚ, prípadne z EÚ služby na podnikateľské účely nakupujú
  • registrovať sa sú povinní a to ešte pred dodaním služby odberateľovi do EÚ, resp. presnejšie služby s miestom dodania v inej krajine EÚ. Povinnosti som podrobnejšie rozpísal v článku o zarábaní na Google Adsense prípadne v ucelenom návode “Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to”. Ide napr. o podávanie súhrnného výkazu (pri dodaní služby) a daňového priznania k DPH (pri samozdanení) – rovnako totiž samozdaňujú prijaté služby, ktorých miestom dodania sa nachádza v SR. Keďže nie sú platiteľmi DPH, rovnako ako podnikatelia opísaní v predchádzajúcom bode si túto DPH nemôžu odpočítať. Celková cena ich nákupu teda tvorí suma fakturovaná zahraničným dodávateľom plus slovenská DPH.
  • nákup tovaru od dodávateľa z EÚ však samozdaňovať nemusia – majú tzv. “právo na nezdanenie nadobudnutého tovaru”. Teda kým dodávateľovi neoznámia svoje slovenské IČ DPH, tento im správne tovar predá za cenu vrátane miestnej DPH. Keď však – omylom či naschvál – pri objednávke svoje IČ DPH použijú, vtedy musia v SR “absolvovať” samozdanenie (čiže iba trochu papierov navyše).

Zahraničná firma (§5 či osobitné úpravy § 68a až 68c)

  • je povinná sa registrovať, ak v SR začne vykonávať činnosť podliehajúcu DPH. Pre tento bod existujú aj výnimky – napr. prepravné služby či dodávky, ktoré samozdaňuje slovenský odberateľ (registrácia podľa § 5)
  • okrem toho sa môže dobrovoľne registrovať v osobitných úpravách/režimoch v zmysle § 68a až 68c zákona o DPH: pre prípady dodávania služieb, pri ktorých sa miesto dodania určí v zmysle niektorého z osobitných pravidiel podľa § 16 (digitálne produkty, ako aj iné výnimky), dodávania fyzického tovaru “na diaľku”, dovážania fyzického tovaru na diaľku z tretích krajín do 150 EUR vrátane na zásielku a to všetko pre odberateľov-nezdaniteľné osoby.

Registrácia pre DPH pri predaji digitálnych produktov alebo tovaru do EÚ

“Digitálne produkty” je môj zjednodušujúci pojem pre oficiálne “elektronické služby”. V praxi ide často o softvér na báze predplatného/členského (softvér ako služba / SaaS ), aplikácie, hry, fotografie, online kurzy či eBooky. Ak slovenský podnikateľ – bez ohľadu na to, či ide o platiteľa alebo neplatiteľa DPH – takéto produkty predáva tzv. nezdaniteľným osobám (teda súkromným osobám prípadne firmám bez prideleného IČ DPH) s bydliskom/sídlom v krajinách EÚ, podliehajú jeho predaje zdaňovaniu DPH-čkou. A to v sadzbe podľa jednotlivých odberateľských krajín.

Ak celková hodnota takýchto predajov do iných krajín EÚ nie je viac ako 10 000 EUR v prebiehajúcom kalendárnom roku a nepresiahla 10 000 EUR ani v tom minulom, miestom dodania je Slovensko. Podnikateľ nemusí riešiť: teda platiť ani vykazovať DPH z týchto predajov. Ako neplatiteľ DPH DPH-čku v SR neplatí. Ak by išlo o platiteľa DPH, DPH-čku platí, no na Slovensku a slovenskú, nie v krajine spotreby.

Ak však túto hodnotu presiahne, miestom dodania je práve príslušný štát odberateľa (spotreby). V tomto prípade sa použije osobitné pravidlo určenia miesta dodania služby v zmysle § 16 ods. 14 zákona o DPH. DPH sa teda platí tomuto štátu. A slovenský podnikateľ má opäť 2 možnosti:

  • buď sa zaregistruje v každej z krajín, v ktorej sídlia jeho odberatelia (súkromné osoby), resp. jednoducho zdaní predaje v každej krajine podľa miestnych pravidiel – čo v prípade množstva krajín neznie príliš lákavo. V každej z krajín sa totiž musí zaregistrovať a podávať miestne výkazy plus platiť.
  • alebo využije tzv. Mini One-stop-shop (MOSS) úpravu – čiže zaregistruje sa iba v jednom zo štátov, v ktorom sa nachádzajú ich zákazníci (súkromné osoby), ktorým poskytuje uvedené služby. Takýto štát sa bude nazývať “štát identifikácie”. V tomto štáte raz za štvrťrok podá tzv. “osobitné daňové priznanie k DPH”, v ktorom priznajú DPH z týchto služieb predaných súkromným osobám v celej EÚ.

Ešte predtým však musí mať slovenské IČ DPH – a teda registráciu. Buď ako plnohodnotný platiteľ (§ 4) alebo napr. ako firma registrovaná podľa § 7a.

Rovnaké pravidlo platí aj pre tzv. “tovar na diaľku” – tj predaj fyzického tovaru zo SR do iných členských krajín a to buď nezdaniteľným osobám alebo aj podnikateľom či neziskovkám, ktorí nie sú povinní nákup tovaru samozdaniť DPHčkou v danej krajine. Aj tu platí hranica 10 000 EUR v roku prebiehajúcom ako aj v roku minulom a rovnako sa vzťahuje aj na neplatiteľov DPH. Pozor: ak slovenský podnikateľ dodáva nezdaniteľným osobám so sídlom/bydliskom v iných členských krajinách EÚ digitálne produkty a zároveň aj fyzický tovar (“na diaľku”), hranica 10 000 EUR sa sleduje za služby i tovar spolu.

Podrobnejšie:

Elektronické služby a DPH od 2015 resp. 2019: predaj aplikácií, časť II+III.

“Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to”

Predaj – tovarov a  služieb/digiproduktov – do zahraničia, resp. z miesta v zahraničí, môže priniesť ďalšie možné povinné registrácie v konkrétnej krajine mimo SR. V praxi môže ísť napr. o veľké e-shopy s tovarom či predaj tovaru na výstavách a veľtrhoch v zahraničí. Aspoň stručne tuto: Kedy je potrebné sa pre DPH registrovať v zahraničí?

Situácií, v ktorých sa podnikateľ môže ocitnúť, je teda viac – niekedy sa registrovať musí, niekedy nie, inokedy to môže byť pre neho výhodné, ak si to správne prepočíta. Každá z nich má však svoje výhody aj nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť tiež. A určite je potrebné brať ohľad aj na nárast agendy súvisiacej s DPH a riziko možných sankcií z prípadných chýb – predpisov pre DPH je totiž mnoho a – minimálne pre podnikateľa – spolu vytvárajú celkom slušný bábel.

Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík

Áno, chcem minikurz ZDARMA!

alebo preskoč rovno na profi návody:

Ilustračné foto: Photo by Kaboompics .com from Pexels

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Share This