Eseročka a možnosti odmeňovania jej spoločníka či konateľa

Štát chcel obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” – ok, dáva zmysel, veď vlastne to je podstata štátu a celej hry: naháňať podnikateľov a snažiť sa ich o niečo ošklbať. Podarilo sa mu to skrze novelu zákona o zdravotnom poistení od roku 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci – s kratšími resp. mikro úväzkami – odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”. Dnes stručný prehľad možností “ako na odmeňovanie sa vo vlastnej eseročke” počas platnosti týchto pravidiel. Článok je aktualizovaný na čísla platné pre rok 2024: aj tie pre zdravotné odvody, ako aj nové sumy či limity pri daňový bonus na dieťa.

Na úvod: ako sa vlastne môže spoločník vo vlastnej eseročke “zamestnať”, resp. odmeňovať?

• pracovný pomer v režime pracovného práva -tj pracovná zmluva, mzda určená aspoň v minimálnej sume pre príslušný stupeň náročnosti práce (1 až 6), mzda určená na časovú jednotku (mesiac, hodinu prípadne kombinácie). Ruka v ruke s týmto sa na eseročku ako zamestnávateľa vzťahujú mnohé pracovno-právne povinnosti (povinnosť zabezpečiť stravné niektorou z foriem, BOZP, pracovná zdravotná služba atď). Vrátane rizík a súvisiacich pokút z ich nesplnenia. Či možných súdnych sporov zamestnanca s eseročkou-zamestnávateľom – čisto teoreticky 🙂.
• odmena konateľa na základe mandátnej zmluvy či zmluvy o výkone funkcie konateľa – obchodno-právny pomer podľa Obchodného zákonníka. Pokrýva samozrejme funkciu a činnosť konateľa eseročky – napr. obchodné vedenie firmy, zabezpečenie (a porozumenie) účtovníctva či krotenie spoločníkov 🙂. A tento “pomer” sa s pracovným pomerom v mnohom podobá a v niečom líši. Líši sa tým, že nepodlieha pracovno-právnym povinnostiam a teda Inšpektorát práce až tak nemá čo kontrolovať – aj keď legislatívne snahy kontrolovať aj jednoosobovky tu už raz boli. A nepodlieha teda ani akémukoľvek minimálnemu limitu odmeny – ani z hľadiska pracovného práva a dokonca ani podľa pravidiel pre transferové oceňovanie nezávislých obchodných vzťahov. Môže byť teda stanovená ľubovoľne – 1 000 EUR, 100 EUR či 1 EUR. No podobá v mnohom. Vtip je v tom, že odmena konateľa sa zdaňuje aj zodvodňuje rovnako ako mzda zamestnanca – ide skrátka o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. A teda aj tu je potrebná registrácia zamestnávateľa na Finančnej správe, sociálke i zdravotke, ako aj registrácia samotného konateľa aka zamestnanca. A každý mesiac výplatná páska, výkazy a odvody – ktoré sa vlastne počítajú rovnako ako tie zo mzdy zamestnanca.
• aj aj – zamestnanec a konateľ sú totiž 2 rozdielne činnosti a vlastne sa až tak prekrývať podľa mňa nemôžu. V jednej eseročke, kde je Jožko spoločníkom, je ten istý Jožko aj konateľom, konajúcim ako fyzická osoba za spoločnosť a tento Jožko môže byť zároveň aj zamestnancom, ktorý na prevádzke predáva miešané drinky. Na vykonávanie funkcie konateľa má zmluvu o výkone funkcie (resp. mandátnu zmluvu) s nejakou tou mesačnou či ročnou odmenou, na miešanie drinkov môže mať len a len pracovnú zmluvu s pracovným časom, dovolenkou, príplatkami a s mesačnou mzdou. Teda 2 pomery, 2 výplaty a 2 výplatné pásky.
• alebo nič – lebo ako konateľ vykonáva funkciu konateľa bez odmeny. A vyslovene prácu pre vlastnú spoločnosť vykonáva bez pracovnej zmluvy – lebo môže. Jeho odmenou je budúci zisk a teda podiel na zisku spoločníka. Ak spoločník eseročky vo svojej spoločnosti zamestnaný nie je a zároveň nie je zamestnaný ani inde, nie je ani niektorou zo SZČO, nie je na účely zdravotného poistenia tzv. poistencom štátu (študent, mamička/otecko na materskej/rodičovskej, dôchodca a pod.), neostáva mu byť len tzv. samoplatiteľom zdravotného odvodu. Z vlastného rozpočtu, mimo eseročky.

Zdravotný odvod pri nízkopríjmových zamestnancoch: čo sa platí od r. 2023 a aj naďalej

• nízkopríjmoví zamestnanci (pracovné právo) ako i mesačnou odmenou odmeňovaní konatelia budú musieť zdravotnej poisťovni doplatiť určitú sumu poistného do zákonného minima. Teda: z 10 eurovej hrubej mesačnej odmeny platia v princípe odvody do sociálnej i zdravotnej poisťovne 1,34 EUR (zrážka zamestnancovi), plus zamestnávateľ zaplatí navyše 3,52 EUR. Po novom bude musieť samotný odmeňovaný zamestnanec zdravotke niečo doplatiť.
• tým minimom bolo pôvodne o 14% z minimálnej mzdy pre prvý stupeň náročnosti práce. Platná verzia je miernejšia: minimom je 14% z inej štátom stanovenej sumy a to zo životného minima, ktoré je od 1.1.2024 v sume 268,68 (štát ju mení zakaždým k 1. júlu). A teda minimálnym poistným je 14% z tejto sumy, tj pre rok 2024 40,32 EUR.
• pozor, sumu pre rok 2024 ovplyvnila ešte jedna premenná: zvýšenie sazdby zdravotného odvodu za firmu-zamestnávateľa z 10% na 11%. Čiže to skrátka bude o trochu viac aj z tohto dôvodu
• odvodová odpočítateľná položka v legislatíve ostáva. V skratke: zamestnanci s príjmom do 380 EUR mesačne zdravotný odvod “za seba” neodvádzajú, čiže im neznižuje ich čistý príjem; pri vyššom príjme sa odvodová úľava znižuje a od príjmu 570 EUR je nulová. Odvodová odpočítateľná položka sa týka zamestnancov v pracovnom pomere, nie konateľov odmeňovaných na základe obchodného práva.
• výsledok tejto regulácie legislatívu zas len spestrí: iné zákonné minimum budú mať zamestnanci, iné živnostníci a ostatné SZČO, iné samoplatitelia. Yes :)

Zdravotný odvod nízkopríjmového konateľa a doplatok do minima: ako na to

A teraz jednotlivé modely, ktoré si Jožko ako “eseročkár – začiatočník” Jožko môže zvoliť.

“Mikroúväzok”: 100 EUR. 10 EUR. 1 EUR

Pojem, ktorý nenájdete nikde v legislatíve a viacmenej ani v odborných výkladoch či článkoch – najčastejšie asi u mňa 🙂 V podstate ide o akýsi minimalistický model, aby bol plusmínus “vlk sýty aj ovca celá”. Teda výhody:

• podľa pravidiel platných pred zavedením doplatku do minimálneho zdravotného odvodu plné verejné zdravotné poistenie v SR.
• za určitých okolností aj sociálne poistenie. Sociálne poistenie však – na rozdiel od poistenia zdravotného – funguje na princípe zásluhovom, nie solidárnom. V preklade: koľko platíš, toľko dostaneš. Komplikovaná slovenská verzia: z čoho platíš, toľko dostaneš. Budúca dávka – starobný dôchodok, materské, náhrada za PN-ku – teda závisí od sumy, z ktorej sa poistenie platí (vymeriavací základ). Sociálne odvody v jednotkách EUR – z mikroúväzku – zabezpečia hlavne nárok na dôchodok či materské. Človek je skrátka poistený a za určitých okolností má nárok na príslušnú dávku. Druhá vec je však výška budúcej dávky: a tá už skutočne závisí od sumy, ktorá sa platila (resp. z ktorej sa odvody platili). Podľa mnohých názorov sa však dávky v Európe budú časom solidarizovať – vezmite si napr. snahy o nepodmienený príjem (ktorý je podľa mňa ekonomický nezmysel) či napr. odvodový bonus, ktorý je vlastne jeho variáciou. Čiže možno je dobré platiť si “aspoň niečo”, aby sme v budúcnosti dostali “to, čo všetci”.

Nevýhody:

• spoločník z “mikropríjmu v čistom” – napr. 8,66 EUR z odmeny 10 EUR či 86,6 EUR z odmeny 100 EUR – veľmi ako fyzická osoba nevyžije
• súvisiaca administratíva a možné kontroly zo strany sociálky, zdravotky i Finančnej správy
• v prípade pracovno-právneho vzťahu aj povinnosť zabezpečiť si niektoré externé služby (BOZP, PZP) a možnosť kontroly/sankcií zo strany Inšpektorátu práce
• na základe daného príjmu veľmi nevyjde daňový bonus na deti. Keďže jeho absolútna výška je limitovaná percentom z čiastkového základu dane – v preklade: hrubej odmeny/mzdy mínus odvody zamestnanca 13,4%. Samozrejme, daňový bonus na predmetné deti si môže uplatňovať druhý z rodičov.
• povinnosť doplatiť zdravotný odvod aspoň na sumu 14% z platného životného minima. Pre rok 2023 musí firma na zdravotnom odvode (za zamestnanca i zamestnávateľa spolu) odviesť 32,81 EUR a pre rok 2024 40,32 EUR.

400+500 EUR: stredný model = daňový bonus na deti a minimálny dôchodok

Výhody:

• nestojí to vlastne až tak veľa. Totiž: hrubá konateľská odmena 400 EUR mesačne = odvody za konateľa a firmu zaplatené štátu 200 EUR. No zároveň hrubá odmena 400 EUR + odvody platené firmou 145 EUR sú spolu daňovým výdavkom firmy, teda znížia daň z príjmov o cca 115 EUR (resp. 82 EUR pri 15%-nej sadzbe). Keď si spočítate peniaze “odchádzajúce” plus tie daňovou úsporou “prichádzajúce”, stojí to mesačne 84-116 EUR. Cca toľko, koľko by konateľ/spoločník zaplatil ako samoplatiteľ, keby sa vo svojej firme vôbec neodmeňoval. Not bad.
• plné verejné zdravotné poistenie v SR – aj podľa pravidiel pred zavedením doplatku do minimálneho zdravotného odvodu aj podľa tých súčasných.
• sociálne poistenie môže pokryť nárok na štátny starobný minimálny dôchodok. Starobný minimálny dôchodok je akýsi kočkopes medzi dávkou zo sociálneho poistenia a sociálnou dávkou – štát jednoducho tým, ktorým po dosiahnutí dôchodkového veku stanoveného štátnym zákonom o sociálnom poistení (!) nevyjde starobný dôchodok aspoň vo výške minimálneho dôchodku, doplatí do zákonom stanovenej výšky tohto minimálneho dôchodku. Podmienkou však nie je 15 rokov dôchodkového poistenia (ako pri “štandardnom” starobnom dôchodku), ale až 30 rokov poistenia. A poistenia dokonca nie hocijakého – na takto stanovený minimálny dôchodok musí náš modelový spoločník/konateľ/zamestnanec mať každý mesiac odmenu aspoň vo výške 0,241 násobku priemernej mzdy v danom roku. Čo v praxi znamená naozaj tých cca 400 EUR mesačne. S každoročnou úpravou sumy smerom hore. Ja osobne však tomuto samozrejme neverím: minimálny starobný dôchodok je na svete iba od r. 2015 a odvtedy pravidlá pre jeho získanie už dvakrát zmenili (raz tesne pred voľbami, raz tesne po nich) – takže tak.
• no a daňový bonus na deti. Ten nedostane každý. Fyzická osoba, poberajúca bonus na deti, musí mať aktívny príjem (§ 5 zamestnanie alebo § 6 ods. 1+2 SZČO) aspoň v nejakej výške. Tú aktuálnu vám nepoviem, lebo kombinácií – počet detí, výška príjmu – je neúrekom, ale dá sa s tým pohrať a už to ktosi aj urobil. V princípe napr. konateľ s odmenou 400 EUR vie od r. 2024 získať maximálny bonus iba v prípade, ak má – alebo si ho uplatňuje iba na – 1 dieťa nad 18 rokov: Mesačná suma bonusu na toto dieťa 50 EUR teda spĺňa zákonné maximum, tj 20% z jeho mzdy/odmeny zníženej o odvody zamestnanca (13,4%) – a teda jeho odmena v čistom bude cca 250 EUR a v hrubom teda cca 290 EUR. Ak by si chcel uplatniť bonus na viac detí alebo deti mladšie ako 18 rokov (to už je 140 EUR mesačne), odmena bude musieť byť o dosť vyššia.

Nevýhody:

• súvisiaca administratíva a možné kontroly zo strany sociálky, zdravotky i Finančnej správy
• v prípade pracovno-právneho vzťahu aj povinnosť zabezpečiť si niektoré externé služby (BOZP, PZP) a možnosť kontroly/sankcií zo strany Inšpektorátu práce

“Poriadna výplata”. Napr. 1 000 – 2 000 EUR

Výhody:

• spoločník vie za určitých okolností pokryť svoje bežné výdavky ako fyzickej osoby
• v prípade, že sa touto sumou spoločník odmeňuje ako zamestnanec v režime pracovného práva – s dochádzkou, dovolenkami atď – už mu snáď definitívne aj tí najväčší konzervatíci dajú pokoj v zmysle “v eseročke sa musíš aj zamestnať”
• plné verejné zdravotné poistenie v SR – aj podľa pravidiel pred zavedením doplatku do minimálneho zdravotného odvodu aj podľa tých súčasných.
• sociálne poistenie pokryje nárok na možný štátny starobný minimálny dôchodok – viď predchádzajúci model
• sociálne poistenie pokryje nárok aj na iné možné dávky – materské pre mamičku i otecka, invalidný dôchodok, dávku v nezamestnanosti. A tentoraz už nielen nárok, ale zabezpečí aj ich priaznivú výšku.
• pokrytý daňový bonus na deti. Tiež to závisí od počtu detí, ale čím vyššia výška mzdy/odmeny, tým potenciálne vyšší nárok na daňový bonus (tj bližšie k zákonnému maximu). Napr. konateľ s 2 deťmi do 18 rokov vie od r. 2023 získať daňový bonus po 140 EUR mesačne na dieťa iba v prípade, že týchto 2 x 140 EUR bude nie viac, ako 27% z jeho mzdy/odmeny zníženej o odvody zamestnanca (13,4%) – a teda odmena v čistom bude cca 1 040 EUR a v hrubom teda cca 1 200 EUR.
• suma mzdy/odmeny plus odvody platené zamestnávateľom (36,2%) idú firme do daňových výdavkov a teda znižujú daň z príjmov za spoločnosť. Napr. spomenutá odmena 1 000 EUR (hrubá zmluvná) stojí firmu (odchádzajúce odvody a preddavok na daň zo závislej činnosti) cca 573. EUR, no na dani z príjmov vlastne ušetrí 284 resp. 203 EUR. “Stojí” teda cca 290-370 EUR mesačne.

Nevýhody:

• tu už štátu zaplatíte slušne veľa. Vlastne: stále cca 50% z danej mesačnej mzdy/odmeny. No z odmeny 1 000 EUR to je cca 500 EUR a v čistom príde konateľovi/spoločníkovi cca 780 EUR
• súvisiaca administratíva a možné kontroly zo strany sociálky, zdravotky i Finančnej správy
• v prípade pracovno-právneho vzťahu aj povinnosť zabezpečiť si niektoré externé služby (BOZP, PZP) a možnosť kontroly/sankcií zo strany Inšpektorátu práce

Mikroúväzok + doplatok do zákonného minima zdravotného poistenia

Výhody:

• pokryté zdravotné poistenie. V tomto prípade už bohužiaľ o trochu drahšie. V praxi v prípade jedného spoločníka to v roku 2024 na sumu cca 484 EUR ročne.
• za určitých okolností má spoločník zabezpečené aj sociálne poistenie. Ako sme už spomenuli, drobné poistné – z drobného vymeriavacieho základu – zabezpečí nárok na budúce dávky, no už menej ich zaujímavú výšku.
• spoločník stále šetrí peniaze, ktoré v podstate neodvádza do Sociálnej poisťovne – namiesto povinných odvodov do čiernej diery ich vie použiť na vlastné investovanie s vlastnou hlavou a na vlastnú zodpovednosť.

Nevýhody:

• doplatok poistného do zákonného minima môže byť administratívne náročný – podľa aktuálnej verzie ho bude zúčtovávať, zamestnancovi zrážať a poisťovni odvádzať eseročka-zamestnávateľ, tak ako postupuje pri ostatných odvodoch zrazených zamestnancovi/konateľovi. Ale bude ho musieť teda doplatiť samotný poistenec. Čo skomplikuje život jemu, no aj jeho mzdárovi – keďže už teraz je samotný postup vykazovania miezd a zamestnaneckých odvodov komplikovaný ažaž, plus to celé raz ročne spestrí aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Metodikov a programátorov mzdových či účtovných softvérov pri takýchto hurá zmenách úprimne ľutujem
• a – ak dobre rozumiem – ide z vrecka spoločníka – tj nie z peňazí firmy. Aj keď zdravotke ho odvedie zamestnávateľ. Takéto navýšenie zdravotného odvodu teda nezníži základ dane ani daň eseročky. Ak si napr. zoberieme malú eseročku, v ktorej sú 2 spoločníci (napr. ona a on) odmeňovaní mikroúväzkom, tak im ročný odvod stúpne cca o 800 EUR a v čistom možno nedostanú nič…
• pozor aj na súbeh zamestnanca a SZČO: podľa doterajších pravidiel mohol “živnostník popri” za určitých okolností platiť v podstate nižšie celoročné zdravotné odvody. Na neho sa totiž nevzťahuje zákonné minimum (v r. 2024 12 x 97,80 EUR). Aj podľa súčasných pravidiel síce ako živnostník stále zaplatí odvody občas nižšie, ale ako zamestnanec s mikroodmenou si ich tak trochu doplatí. Aspoň na sumu 12 x 40,32 EUR, tj cca 484 EUR ročne. Po novom teda jedna fyzická osoba s nízkym príjmom ako zamestnanec/konateľ v kombinácii so živnosťou zaplatí skrátka viac. Síce nie skrze mesačné preddavky, ale jednorazovo po skončení roka v ročnom zúčtovaní. Príklad tu.
• alebo súbeh viacerých pracovných pomerov, resp. obdobných pomerov, ktoré sa na účely zdravotného poistenia považujú za zamestnanie – ak má daný spoločník/konateľ viacero zamestnávateľov (tj z viacerých firiem poberá buď mzdu alebo konateľskú odmenu), povinný doplatok uplatní iba u jedného z nich, no ostatným musí túto voľbu oznámiť. Mzdoví účtovníci, ktorí vedia, ako si takéto informačné povinnosti pri viacerých zamestnávateľoch “plnia” napr. študenti-dohodári s odvodovou úľavou, vedia, aké “rodeo” sa blíži.
• na základe daného príjmu veľmi nevyjde daňový bonus na deti. Keďže jeho absolútna výška je limitovaná percentom z čiastkového základu dane – v preklade: odmeny/mzdy zníženej o odvody zamestnanca (13,4%). Samozrejme, daňový bonus na predmetné deti si môže uplatňovať druhý z rodičov.

Žiadna odmena/mzda.

= žijem z dividend. Prípadne sa hrám s inými modelmi – ak vlastnej eseročke prenajímam kanceláriu, dostávam trhové nájomné; ak jej poskytujem služby ako nezávislý kontraktor, platí mi trhovú hodinovku; ak som jej poskytol právo na používanie diela, dostávam autorskú odmenu. Uvedené modely sa vlastne dajú aj skombinovať s jedným s vyššie uvedených pomerov – zamestnanie resp. konateľ s odmenou. A nemusia. Nateraz to viac rozoberať nebudem, o týchto modeloch sa na tomto blogu dočítate až až.

Výhody:

• odpadáva časť agendy so zamestnávaním/odmeňovaním, zmluvami, registráciami, výkazmi a možnými kontrolami. Vrátane prípadných doplatkov zdravotného poistenia.
• spoločník eseročky, ktorý ako FO má nejaký cash-flow, si svoj dôchodok resp. budúcnosť vie namiesto odvodov do socky zabezpečiť slobodným investovaním. A rizikové situácie pokryť komerčným poistením.
• nebude potrebné si zdravotný odvod doplácať do minima, ako prípadný zamestnanec/konateľ eseročky s mikroodmenou. Daná fyzická osoba – v tomto prípade samoplatiteľ – zaplatí mesačne iba spomenutých 97,80 EUR (2024 – nie menej a nie viac.

Nevýhody:

• ak teda spoločník nie je povinne zdravotne poistený z iného titulu (zamestnanec v inej firme, SZČO, poistenec štátu), platí si zdravotný odvod ako samoplatiteľ. A to z vlastného vrecka a z vlastných peňazí a bez možnosti znížiť si o tieto sumy daň z príjmov eseročky. A konštantnej výške, trochu vyššej než je aktuálne navrhované minimum nízkopríjmových zamestnancov. V r. 2024 97,80 EUR.
• ak by spoločník mal okrem eseročky zároveň aj aktívnu živnosť, prípadne inú samostatne zárobkovú činnosť, podliehajúcu zdravotným a sociálnym odvodom, tak v podstate zdravotné odvody z “plnej” živnosti platí v podstate tiež v nejakej minimálnej výške. Za plných 12 mesiacov podnikania to bude v r. 2024 12 x 97,80 EUR – aj to je iba minimum, ak totiž zarobí výrazne viac, aj zdravotné odvody budú vyššie. A dokonca od určitej výšky príjmu už ako SZČO platí aj sociálne poistenie a nie v malých sumách.
• spoločník nemá daňový bonus na deti. Keďže jeho absolútna výška je limitovaná percentom z čiastkového základu dane. Samozrejme, daňový bonus na predmetné deti si môže uplatňovať druhý z rodičov.

Žiadna odmena/mzda a žiadne verejné zdravotné poistenie v SR

Povinné verejné zdravotné poistenie sa na spoločníka/konateľa eseročky nevzťahuje najmä v týchto prípadoch:

• nemá trvalý pobyt v SR a nemá ani verejné zdravotné poistenie v inej krajine EÚ a v SR nemá ani zamestnanie (pracovný pomer alebo pomer s odmenou konateľa) s mzdou/odmenou aspoň vo výške minimálnej mzdy ani nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť podliehajúcu poisteniu (živnostník, autor/umelec s aktívnymi príjmami, iná SZČO)
• dlhodobo (viac ako 6 mesiacov) sa zdržiava v zahraničí a je tam zdravotne poistený – za zdravotné poistenie v krajinách mimo EÚ sa na tento účely akceptuje aj akékoľvek komerčné poistenie. Aktuálne postačuje už iba dlhodobý pobyt v zahraničí bez povinnosti preukazovať poistenie v zahraničí.

Zrušiť trvalý pobyt v SR spolu s odovzdaním občianskeho preukazu je vhodné pre hardcore nomádov, ktorí naozaj dlhodobo v SR žiť nechcú. Toto nie je manuál a zrušenie trvalého pobytu rovná sa pravdepodobne viacero súvislostí – nech sa páči, môžete ma doplniť resp. ten manuál rovno spísať. Na úvod Pavol.

A čo s krytím zdravotných výdavkov po zrušení povinného poistenia?

To, čo v prípade vlastného auta, psa či bytu. Komerčné poistenie, prípadne kombinácia komerčného poistenia s vlastnými peniazmi. Keď si vieme platiť poistku za auto, byt či priamo platiť lekárske úkony vlastnému psovi, tak snáď tisícnásobne prijateľnejšie, dôležitejšie a prirodzenejšie je platiť si za support vlastného tela (i duše).

V prípade povinných zdravotných odvodov nejde totiž o žiadne zdravotné “poistenie”, ale zdravotnú daň. Nikto z poistencov si totiž nevolí možné plnenia, nevyberá si medzi balíkmi služieb/krytí poisťovne a teda ani nemá na výber si podľa zvoleného či želaného výstupu stanoviť výšku poistného. Je to povinná platba: buď platíš alebo príde exekútor. A plnenie je rovnako povinné prijať: akceptuj alebo umri, sorry.

Komerčné zdravotné poistenie stojí od pár desiatok EUR mesačne až po stovky EUR – cena totiž skutočne závisí od toho, čo potrebuješ a aký výstup chceš v prípade potreby dostať na konci. Zohľadňuje sa samozrejme aj spoluúčasť či vek, prípadne krajiny pobytu. A áno, z hľadiska ceny vyjde často lacnejšie aj tá stovka mesačne, ktorú chce od spoločníka/konateľa slovenský zákon o zdravotnom poistení. Z hľadiska výstupu to však vyzerá omnoho funkčnejšie. Verím, že aj tento článok trochu prispeje k posunu myslenia od “chceme mizerné zdravotníctvo akože zadarmo” k individuálnej zodpovednosti a slobodného rozmýšľaniu dospelých ľudí “rád si zaplatím za kvalitné služby”.

Zabudol som na niečo? Doplň ma v diskusii

Zdieľaj & užívaj v zdraví 💪

a kúp mi cafe 😎

Možnosti, modely a témy z článku preberáme aj na školení: