49 790 EUR: trojjediné mätúce číslo v dani z príjmov a DPHčke. Nepleťme si to

Možno to poznáte. Občas si z vás (nás) niekto vystrelí, či dokonca systematicky uťahuje. Niečo ako príbehy vo filmoch Woodyho Allena, ktoré sa miestami tvária vážne, no cítite, že kdesi v pozadí sa autor neskutočne dobre baví.

Číslo 49 790 EUR sa v slovenských daňových zákonoch objavuje na 3 miestach. V 3 rôznych pravidlách, ktoré spolu vôbec nesúvia – presne ako taký zákerný vtip. Ako keby tých nejasností, záludností a chytákov nebolo v slovenskej podnikateľskej legislatíve že fakt dosť. No napríklad aj na školení “Eseročka ľudskou rečou” (opakujeme v máji 2023) sa ukázalo, že podnikatelia – práve tí, ktorých sa tieto zákony týkajú a majú ich aplikovať – majú v týchto 3 súvislostiach často hokej. Poďme na to, ešte raz a pre istotu:

Sadzba dane z príjmov 15%

Sadzbou dane sa zdaňuje základ dane z príjmov po odpočítaní starých daňových strát. Teda suma vypočítaná podľa pomerne rozsiahlych pravidiel zákona o dani z príjmov (§ 17 až § 30), v najhrubšom a najednoduchšej verzii rozdiel medzi príjmami a daňovými výdavkami (SZČO), resp. medzi výnosmi a daňovými výdavkami (eseročky).

Pre eseročky a iné právnické osoby (akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti) platí:

• do sumy zdaniteľných výnosov za zdaňovacie obdobie maximálne 49 790 EUR sa základ dane zdaňuje sadzbou 15%
• od sumy zdaniteľných výnosov za zdaňovacie obdobie 49 791 EUR sa základ dane zdaňuje sadzbou 21%.

SZČO s aktívnymi príjmami v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov – živnostníci, notári, sprostredkovatelia, autori s príjmami za vytvorenie diela:

• do sumy zdaniteľných výnosov za zdaňovacie obdobie maximálne 49 790 EUR sa základ dane zdaňuje sadzbou 15%
• od sumy zdaniteľných výnosov za zdaňovacie obdobie 49 7910 EUR sa základ dane zdaňuje sadzbou 19%, prípadne kombináciou 19%+25%.  Tu sa to už trochu spestruje: sadzbou 19% sa zdaní základ dane (pozor, tentoraz už neposudzujú celkové ročné príjmy, ale “iba” základ dane) max cca 38-39 000 EUR (pre rok 2022 ide o 38 553,01 EUR), rozdiel prevyšujúci túto sa zdaní sadzbou 25%.

A teda pozor na rozdiely:

• suma výnosov sa posudzuje za zdaňovacie obdobie – čím je spravidla kalendárny rok. Eseročky a iné právnické osoby však môžu voliteľne použiť ako zdaňovacie obdobie hospodársky rok prípadne sa zdaňovacie obdobie urči rozdielne oproti kalendárnemu roku v niektorých osobitných situáciách (konkurz, likvidácia, zrušenie bez likvidácie). Pre SZČO (fyzické obdobie) je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok.
• posudzujú sa zdaniteľné výnosy – pre eseročky a iné právnické osoby v podstate vyfakturované výnosy, bez výnosov od dane z príjmov oslobodených či dani z príjmov ako predmet dane nepodliehajúcich (napr. prijaté dary). Pre SZČO ide o zinkasované príjmy (zinkasované v predmetnom kalendárnom roku, tj od 1.1 do 31.12), rovnako bez príjmov od dane z príjmov oslobodených či dani z príjmov ako predmet dane nepodliehajúcich
• no a jednou alebo druhou sadzbou sa zdaňuje až základ dane. Hrubo povedané: rozdiel medzi výnosmi a daňovými výdavkami (eseročky) resp medzi zinkasovanými zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami (reálnymi alebo paušálnymi) v prípade SZČO. Podrobnejšie: suma vypočítaná podľa pravidiel zákona o dani z príjmov.

Mikrodaňovník

Výhodný – alebo aspoň “wannabe výhodný” – režim mikrodaňovník nemá nič spoločného so sadzbou dane z príjmov 15%. Podmienky pre uplatnenie tejto sadzby som vymenoval vyššie – a týkajú sa všetkých daňovníkov: aj tých “štandardných”, aj tých “mikro”.

Mikrodaňovník je osobitný režim, ktorý pre firmy (právnické aj fyzické osoby) znamená niekoľko jednoduchších a výhodnejších režimov či úľav. Napríklad:

• daňové odpisovanie hmotného majetku v odpisových skupinách 0 – 4 dľa ľubovôle a bez ohľadu na štandardnú dobu odpisovania stanovenú pre odpisové skupiny
• odpočítanie starých daňových strát dľa ľubovôle a bez ohľadu na pravidlá pre odpočítanie daňovej straty pre štandardných daňovníkov
• daňový odpis trvale vyradených pohľadávok z obchodného styku dľa ľubovôle a bez ohľadu na nevýhodné či komplikované pravidlá možného daňového odpisu pohľadávok pre ostatných štandardných daňovníkov. Uvedené platí aj pre daňové opravné položky ako dočasné riešenie zatiaľ nevyradených pohľadávok
• mikrodaňovník nemusí povinne aplikovať limity daňových odpisov majetku (odpisové skupiny 0 – 4) používaného na prenájom. (O limitoch a prenájme napr. tuto)

No a zdaniteľné výnosy sú len jednou z podmienok pre splnenie režimu mikrodaňovník. Podmienkami teda sú:

• ročné zdaniteľné výnosy max. 49 790 EUR – áno, táto jediná podmienka je zhodná s podmienkou pre sexi sadzbu dane 15%. Platí pre eseročky (zdaniteľné výnosy) i SZČO (zinkasované príjmy z aktívnych príjmov v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) – presne tak, mikrodaňovníkom môže byť eseročka či iné právnické osoby ako aj SZČO.
• nerealizoval kontrolovanú transakciu s prepojenou „závislou“ osobou (prenájom od spoločníka, kúpa auta či PC od spoločníka a bohužiaľ ani pôžička od spoločníka a pod.) Od r. 2023 sa síce (pravdepodobne) zavedie pojem “významná kontrolovaná transakcia”, ktorá odstráni niektoré povinnosti ohľadne transferového oceňovania kontrolovaných transakcií medzi závislými osobami nad 10 000 EUR, no vyzerá to, že tento priaznivý limit podmienky pre režim mikrodaňovník neovplyvní.
• zdaňovacím obdobím firmy je plný kalendárny rok
• firma nie je v likvidácii/konkurze.

Podrobnejšie: Mikrodaňovník a iné novinky pre daň z príjmov 2020/2021/2022

Platiteľ DPH a obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH

Sleduje sa:

• nie za kalendárny rok ani iné zdaňovacie obdobie zákona o dani z príjmov, ale za akýchkoľvek 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. Prípadne aj menej mesiacov, ak sa darí. Napr. február 2023 až január 2024 prípadne rovno február 2023 až apríl 2023. Sledujeme ho teda kumulatívne, po mesiacoch.
• nezaujímajú nás príjmy, ktoré SZČO či eseročke prišli na účet. Sleduje sa “hodnota dodaných tovarov a služieb”. Tj v podstate vyfakturované sumy podľa dátumov dodania tovarov a služieb – na základe faktúr vystavených de facto podľa pravidiel zákona o DPH.
• a niečo sa do tohto obratu počíta a niečo zas nie. Podrobnejšie tuto. V praxi: aj keď máš “50k ročne” – a občas aj 70k či 100k ročne – povinne sa platiteľom DPH stať občas nemusíš. Keďže miestom dodania Tvojich služieb či iných dodávok je iná krajina než SR. A zas pozor na pojem “miesto dodania” na účely DPHčkovej legislatívy: určite nejde o fyzické miesto, na ktorom sedíte, ak poskytujete služby. Ale o pomerne komplikovane stanovenú sústavu pravidiel – preberáme ju napr. na školení (opakujeme v máji). Príklad: ak slovenský živnostník dodáva programovacie práce českej firme s registráciou pre DPH v ČR, miestom dodania na účely DPHčky je Česká republika. DPHčku v princípe vykazuje český odberateľ a suma danej dodávky sa do ostro sledovaného obratu nepočíta. Uvedené samozrejme platí, aj keď slovenský živnostník nevytiahne päty z prešovského bytu či bratislavskej kaviarne. 

No a ak sa už podnikateľ stane plnohodnotným platiteľom DPH, tak trochu sa mu zmení život. Písal som o tom napríklad tu:

4 x odpočítanie DPH: Kedy ÁNO vs kedy NIE?
Platiteľ DPH a paušálne výdavky
Faktúra z Českej republiky za cenu vrátane DPH: čo s ňou?
Lízing, kúpa, úver: ako odpočítať DPH z áut kúpených ešte pred registráciou za platiteľa DPH?
Ako na faktúru zo zahraničia
10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
Ako na daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz

Už jasnejšie? 🙃

Pomôž kamarátovi, zdieľaj

Ilustračné foto: Gratisography