Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)

Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)

Text je aktuálny k 27.5.2020, tj po nadobudnutí účinnosti 9 zákonov (+ 5 relevatných nariadení):

• Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, účinný od 4.4.2020 + jeho 4 novely, tj zákon č. 96/2020 účinný od 25.4.2020, zákon č. 120/2020 účinný od 20.5.2020, zákon č. 198/2020 Z.z. účinný od 21.7.2020 a posledná novela, s plánovanou účinnosťou 29.9.2020
• Zákon č. 68/2020 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 6.4.2020 + jeho 2 novely: zákon č. 95/2020, ktorý novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 25.4.2020 a tj zákon č. 127/2020 účinný od 21.5.2020
• Zákon č. 73/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19, účinný od 9.4.2020
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z 10.4.2020
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2020 Z. z. o rozsahu a osobitných podmienkach uplatňovania opatrení v oblasti dane z príjmov v súvislosti s pandémiou, účinné od 30.4.2020
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z.o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, účinné od 22.05.2020
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z.z. zo 17. júna 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 196/2020 Z.z. 15. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z. z.

Dokedy je potrebné či možné podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019?

Jednotlivé verzie:

• najprv Finančná správa povedala, že všetky doterajšie termíny a pravidlá platia v dobe “som doma” presne tak, ako v zákone o dani z príjmov či daňovom poriadku uvedené donedávna boli, resp. ešte stále sú. Tj: riadny marcový termín si podnikatelia vedia – ako každý rok – oznámením skrze konto na webe Finančnej správy posunúť na 30. júna resp. 30. septembra 2020, z akýchkoľvek dôvodov. Nepodnikatelia a neziskovky – keďže títo v súčasnosti nemajú povinnosť komunikovať s Finančnou správou elektronicky – majú automaticky posunutý termín do 31. mája. 2020. Bez oznamovania, no aj bez zmeny v zákone, na dobré slovo.
• neskôr vláda nariadením č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z príjmov de facto odpustila sankcie pri prípadnom podaní priznania aj zaplatení dane do 30.6.2020 – áno, iba to a ani tentoraz sa nemenili platné pravidlá a súvislosti s termínmi (odvody SZČO, preddavky, 2%, uvádzanie v zoznamoch dlžníkov a pod.)
• no a až od 2. apríla 2020 je v rámci setu “lex korona” na svete aj zákon. Teda práve záväzný text, písmo sväté, podľa ktorého majú daňovníci i správcovia i ktokoľvek pri plnení si svojich povinností v období pandémie postupovať. “Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, účinný od 4.4.2020”. Štandardnou / riadnou lehotou na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických i právnických osôb nie je / nebol štandardný 31. marec 2020, ale nateraz neznámy dátum, definovaný ako “koniec mesiaca nasledujúceho po mesiaci skončenia mimoriadnej situácie.” Presnejšie: “koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie”. Obdobie pandémie je obdobie “od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu (zákon o civilnej ochrane obyvateľstva) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá”. Čiže ešte raz: v priebehu roka 2020 sme nevedeli, kedy to bude.
• a po niekoľkých doplňujúcich/upravujúcich novelách tohto zákona je na svete aj riadny – áno, stále riadny – termín pre podanie daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2019. Je ním 31. október 2020 – ups, presnejšie až najbližší pracovný deň, tj 2. november 2020. V rovnakom termíne je splatná aj daň z príjmov za rok 2019. Pozor, mimoriadna situácia vyhlásená vládou síce nekončí, no 30. septembra 2020 končí “obdobie pandémie” iba na účely termínov pre podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019 a súvisiacich oblastí (napr. odvody, preddavky na daň) v “lex korona”.

Pre istotu:

• mimoriadna situácia, resp. “obdobie pandémie” vyhlásená vládou stále trvá. Veď viete
• mimoriadna situácia na účely termínov pre podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019 a súvisiacich oblastí (napr. odvody, preddavky na daň) končí 30.9.2020
• mimoriadna situácia na účely zverejňovania podnikateľ v zoznamoch daňových dlžníkov končí 31.12.2020.

Kto už daňové priznanie vo februári či marci 2020 podal a daň zaplatil, tak na jednej strane možno nemusel tak skoro, na druhej strane to má z krku.

Kto už daňové priznanie podal a daň zatiaľ nezaplatil, v podstate ju – zatiaľ – zaplatiť nemusí. Jednak je totiž splatná až v lehote na podanie priznania – áno, až 31. októbra 2020. A ak by splatná aj náhodou bola, platí zároveň pravidlo, že ak v období pandémie – tj od 12. marca 2020 do 31. októbra 2020/2. novembra 2020 – je akákoľvek daň splatná, no bude zaplatená do konca kalendárneho mesiaca po skončení pandémie/mimoriadnej situácie, nestáva sa daňovým nedoplatkom a nebudú sa na ňu uplatňovať úroky z omeškania.

A kto ho ešte nepodal, je do 31. októbra 2020/2. novembra 2020 stále v plynutí de facto riadnej lehoty. Výhodné pre podnikateľov, ktorí vzhľadom na obmedzenia nestihli dať dokopy svoje doklady, prípadne kontaktovať doma zabárikádovaného účtovníka a hlavne im bude v nasledujúcich mesiacoch každé euro dobré. No rovnako aj pre tých, ktorým sa jednoducho zíde rozložiť čas na spracovanie minuloročnej agendy, najmä v zložitejších prípadoch.

Uvedené sa pravidlo sa týka všetkých daňovníkov: tj aj živnostníkov a iných SZČO, eseročiek a iných právnických osôb resp. firiem s podvojným účtovníctvom a povinnosťou spracovať a odovzdať aj účtovnú závierku ako aj nepodnikateľov/súkromných osôb.

A dá sa stále resp. ešte treba termín na podanie daňového priznania odložiť?

Kto podal oznámenie o predĺžení lehoty z 31. marca 2020 na 30. júna 2020 resp. 30. septembra 2020 – ľudovo povedané “odklad” – vlastne z dnešného pohľadu nemusel strácať čas. Základná lehota je totiž posunutá z 31. marca 2020 na: pôvodne na neurčito, neskôr definitívne na 31. októbra 2020 / 2. novembra 2020. A v rámci nej sa dá:

• daňovému úradu oznámiť jej predĺženie o ďalšie 3 mesiace,
• alebo o ďalších 6 mesiacov – ak v r. 2019 daňovník (fyzická i právnická osoba) dosiahol aj tzv. “príjmy zo zdrojov v zahraničí”. (Opäť a znova, častý omyl: netýka sa to každého, kto fakturuje do Nemecka či Kanady, ale iba tých, ktorí mali príjmy “zo zdrojov v zahraničí”. Teda užšej skupiny. Patria sem najmä osoby, ktoré mali živnosť v inej krajine, v inej krajine prenajímali nehnuteľnosť prípadne v nej boli zamestnaní.)

Alebo inak:

• ak si niekto posunul termín na podanie priznania na 30. jún 2020 a riadnou lehotou bude napokon 31.5.2020, tak mu tento “odklad” pravdepodobne platí v zmysle “predĺžená lehota”
• no ak si niekto posunul termín na podanie priznania na 30. jún 2020 a riadnou lehotou je napokon 31.10.2020, tak je pravdepodobne naozaj stále v plynutí základnej lehoty. Aj so všetkými súvislosťami uvedenými nižšie.

Najprirodzenejším dôvodom na predĺženie lehoty je získať čas. Na spracovanie agendy, dohľadanie dokladov, vyčistenie účtovných problémov (po sebe, softvéri, predchádzajúcom účtovníkovi či podnikateľovi samotnom) a niekedy aj legálne vyhranie sa s možnými úsporami. No a prečo by to niekto robil, keď už dnes je jasné, že času máme dosť?

V doterajšej praxi môžu byť dôvodom odvody SZČO či napríklad preddavky:

Termíny podania daňového priznania a “sociálne” odvody SZČO

Princíp je dlhodobo jednoznačný:

• ak SZČO podá daňové priznanie v riadnej marcovej lehote, odvody platené Sociálnej poisťovni sa mu na základe predmetného daňového priznania menia od nasledujúceho júla
• ak si SZČO oznámením lehotu predĺži na apríl až september, odvody sa mu menia až od nasledujúceho októbra.

Viac: Odloženie daňového priznania a odvody

Podať priznanie v marci sa teda – v prípade ak s odvodmi “kamaráti” nie sú – oplatí tým, ktorí od nasledujúceho júla sa platením odvodov buď končia alebo sa im na základe výsledkov predchádzajúceho roka znižuje mesačná suma a naopak: odložiť sa oplatí tým, ktorí odvody platiť začínajú prípadne budú na základe výsledkov predchádzajúceho roka platiť viac.

Trochu nešťastnou dierou – zatiaľ – v uvedených pravidlách, je totiž to, nový zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti uvedené pravidlo nespomína ani neinovuje, pričom platný zákon o sociálnom poistení stanovuje začiatok platenia odvodov SZČO vyslovene na “júl”, resp. “október”. Nie je teda stanovený v zmysle “mesiac či tri mesiace či x mesiacov” po lehote na podaní daňového priznania k dani z príjmov resp. po jeho podaní. Čo sa teda stane v prípade, ak lehota na podanie daňového priznania bude napr. 31. júla resp. 31. augusta 2020? Ako sa určí výška sociálnych odvodov resp. povinnosť ich platenia?

Začatie či skončenie platenia odvodov do Sociálnej poisťovne v rokoch 2020/2021: po novele z 21.5.2020

SZČO, ktorá podala daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 do 31. marca 2020, postupuje ako doteraz:

• ak bol jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 vyšší ako 6 078 EUR, platiť odvody začína od júla 2020 resp. v platení pokračuje, no v novej výške podľa čísiel uvedených v jej daňovom priznaní 2019
• ak bol jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 menší alebo rovný 6 078 EUR, platiť odvody od júla 2020 prestáva.

SZČO, ktorá podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 v mimoriadnej “corona” lehote – tj do 2.11.2020 – a:

• jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 bol vyšší ako 6 078 EUR, platiť odvody začína od “prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania” k dani z príjmov v zmysle lex korona, tj až od februára 2021. Resp. pokračuje v ich platení, no v novej výške.
• jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 je nižší/rovný ako 6 078 EUR, platiť odvody prestáva “posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania” v zmysle lex korona, tj od februára 2021. Do januára 2021 vrátane pokračuje v platení po starom.

SZČO, ktorá si riadnu lehotu predĺžila oznámením na novú a:

• táto nová lehota uplynie do 30. septembra 2020 a jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 vyšší ako 6 078 EUR, platiť odvody začína od 1. decembra 2020. Resp. pokračuje v ich platení, no v novej výške. Prvé odvody (resp. prvé odvody v novej výške) tak zaplatí až v r. 2021 (keďže odvody sa platia spätne mesiac dozadu)
• táto nová lehota uplynie do 30. septembra 2020 a jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 bol nižší/rovný sume 6 078 EUR, platí odvody do 30. novembra 2020
• táto nová lehota nová uplynie po 30. septembri 2020 (čo uplynie) a jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 bol vyšší ako 6 078 EUR, platiť odvody začína “prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania” k dani z príjmov v zmysle lex korona, tj až od februára 2021. Resp. pokračuje v ich platení, no v novej výške.
• táto nová lehota uplynie po 30. septembri 2020 (čo uplynie) a jej podnikateľský príjem z aktívnych príjmov za rok 2019 bol nižší/rovný sume 6 078 EUR, platiť odvody prestáva “posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania” v zmysle lex korona, tj od februára 2021. Do januára 2021 vrátane pokračuje v platení po starom.

Šialene veľa kombinácií môže v tomto roku nastať… :)

Preto update len pôvodných príkladov:

Príklad

Finančná poradkyňa Júlia platila doteraz – v druhej polovici roka 2019 a v prvej polovici roka 2020 – odvody do Sociálnej poisťovne v sume 250 EUR mesačne. Či je to veľa alebo málo, nechajme na ňu, no v každom prípade ju poteší ich zníženie. A to čím skôr. Na základe výsledkov roka 2019, vykázaných v daňovom priznaní za tento rok, sa jej odvody znižujú na 180 EUR mesačne.

Ak daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 podala v štandardnom termíne 31. marca 2020, odvody sa jej na základe súčasných i vynovených pravidiel pre sociálne poistenie zároveň znižujú už od júla 2020.

Naopak: ak by Júlia z rôznych dôvodov (napr. vysoká suma splatnej dane) využila najneskorší možný termín a daňové priznanie podá/podala nie v marci 2020, ale napr. v októbri 2020 – tj v mesiaci, v ktorom uplynie mimoriadna lex corona lehota za rok 2019), odvody sa jej znížia až od 1. februára 2021.

Ak by si dokonca Júlia lehotu na podanie priznania 2019 predĺžila napr. v júni 2020 a táto uplynie napr. v júli 2020, odvody sa jej znížia až od 1. decembra 2021.

Opačný príklad:

Programátor Robo platil doteraz – v druhej polovici roka 2019 a v prvej polovici roka 2020 – odvody do Sociálnej poisťovne v sume 170 EUR mesačne. Na základe výsledkov úspešného roka 2019, vykázaných v daňovom priznaní za tento rok, sa mu odvody zvyšujú na 400 EUR mesačne. Vzhľadom na to, že v sociálnom poistení stále neexistuje inštitút celoročného spätného zúčtovania/výpočtu odvodov (až od r. 2022 – ak sa niečo nezmení), môže/mohol Robo taktizovať a daňové priznanie za rok 2019 nepodá ani v riadnej lehote 31.10.2020, ale aj túto si oznámením predĺži o ďalšie 3 mesiace. Platenie odvodov si tak posunie až na nový rok 2021. No keďže novú lehotu už máme a rovnako máme aj pravidlo pre zmenu sumy odvodov, Robo nič nevyhral a odvody začína platiť tak či tak od februára 2021.

Tip: oznámenie o posunutí lehoty pre podanie priznania sa dá – z logiky zákona ako aj na základe výkladu na webe Finančnej správy – podať tesne pred uplynutím lehoty na podanie priznania aj v prípade, ak už bolo daňové priznanie podané.
No zas – keďže pravidlá sa každým dňom menia a meniť ešte pravdepodobne budú a ja sám sa pri písaní tohto každú chvíľu zamotávam – aby sme to neprešpekulovali :)

Termíny podania daňového priznania a zdravotné odvody SZČO:

Na rozdiel od princípu odvodov “sociálnych” sa v podstate ich výška nedá voľbou termínu na podanie daňového priznania žiadnym smerom v sumáre zvýšiť či znížiť. Rozdiel je skôr v riadení cash-flow:

• ak SZČO podá daňové priznanie v riadnej marcovej lehote, prípadný nedoplatok mu jeho zdravotná poisťovňa vyúčtuje plusmínus v lete, podľa zákona najneskôr do 30. septembra 2020. Rovnaké pravidlo platí samozrejme pre preplatok
• ak SZČO podá daňové priznanie v predĺženej lehote, prípadný nedoplatok mu jeho zdravotná poisťovňa vyúčtuje plusmínus na jeseň, najneskôr do 31. októbra 2021. Rovnako ako preplatok.

Rozdiel je teda v “cash-flow”, teda podanie priznania v riadnej vs. predĺženej lehote môže oddialiť platbu “tam”, prípadne priblížiť platbu “sem”. Čo v nasledujúcich – pre mnohých z nás pravdepodobne krízových mesiacoch – môže byť podstatné. Tí, ktorí daňové priznanie už podali, môžu byť v prípade nedoplatku v nevýhode; tí, ktorí zatiaľ nie, vo výhode. Septembrová “ukončujúca” novela pandemického zákona stanovuje termín pre ročné zúčtovanie zdravotného poistenia na 15. január 2021.

Okrem nedoplatku je podstatnou aj výška mesačného preddavku plateného od januára nasledujúceho roka: ak SZČO podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019, na základe priznaných čísiel jeho zdravotná poisťovňa – okrem prípadného nedoplatku/preplatku – stanoví aj sumu mesačného preddavku plateného mesačne od januára 2021 (so splatnosťou 8.2.2021). V prípade, ak riadny či predĺžený termín neuplynie do konca roka 2020, opäť je zatiaľ nie celkom otázkou, čo s touto sumou. Hoci súčasný zákon o zdravotnom poistení už dávno hovorí, že ak zdravotná poisťovňa nedisponuje informáciami pre ročné zúčtovanie, preddavok stanoví v minimálnej zákonnej výške pre SZČO. Aktuálne to vyzerá, že januárové ročné zúčtovanie dane stanoví hneď aj januárový preddavok.

Preddavky na daň z príjmov SZČO

SZČO, ktoré na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2018 vykázali tzv. “poslednú známu daňovú povinnosť” v sume vyššej ako 2 500 EUR, platia štvrťročné (posledná známa daňová povinnosť do 16 600 EUR) resp. mesačné (16 600 a viac EUR) preddavky na nasledujúcu daň. Pozor, posledná známa daňová povinnosť sa mohla i nemusela rovnať vykázanej dani, ešte pre roky 2018 a 2019 je to pomerne komplikované číslo, od r. 2020 už menej komplikované číslo :). Platia ich od termínu na podanie predmetného daňového priznania (tj za rok 2018) do termínu na podanie nasledujúceho daňového priznania za rok 2019.

Z uvedeného pravidla vyplýva:

• živnostník a iná SZČO, ktorá platila napríklad štvrťročné preddavky v druhom, treťom a štvrtom štvrťroku 2019, platí ich aj v prvom, druhom a …. každom ďalšom štvrťroku 2020 až do riadneho termínu/lehoty na podanie daňového priznania za rok 2019. Tj keby na základe daňového priznania za rok 2019 preddavky platiť už nemusela – lebo jej/jeho posledná známa daňová povinnosť je nižšia ako 5 000 EUR – stále ich platí do neznámeho dátumu (konca mesiaca alebo štvrťroka) v budúcnosti. Samozrejme tie sa nestratia – môže ich štátu ponechať na budúcu daň (za rok 2020) alebo si ich vypýtať späť. Update: uvedená nevýhoda bola dodatočne upravená v prospech daňovníkov, čítaj nižšie.
• a naopak: kto doteraz preddavky neplatil a povinnosť platiť preddavky mu vznikne až na základe daňového priznania za rok 2019 , “cash-flowovo” si platenie rozloží, lebo ich vlastne začne platiť neskôr. Teoreticky môže v r. 2020 zaplatiť iba 2 či 1 preddavok. A možno aj žiadny.

Áno, od 1.1.2020 platia pre preddavky na daň z príjmov nové pravidlá – hoci pre fyzické a právnické osoby čiastočne rovnaké, čiastočne rozdielne: preddavky platí ten, ktorého buď “posledná známa daňová povinnosť” (fyzické osoby) resp. daň (právnické osoby) z posledného daňového priznania je vyššia ako 5 000 EUR, tj nie 2 500 EUR ako po predošlé roky.

Preddavky na daň z príjmov eseročiek a iných právnických osôb: ako to je v štandardnom roku

Funguje to čiastočne podobne a čiastočne rozdielne. Právnické osoby – na rozdiel od fyzických – preddavky v prípade, ak im povinnosť ich platenia na základe daňového priznania “vyjde” neplatia “od”, ale: “furt”. V ich prípade existuje totiž povinnosť “dorovnania preddavkov” aj “dozadu”: ak teda právnickej osobe na základe výsledkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019 vznikne povinnosť platiť preddavky, neplatí ich len od nasledujúceho štvrťroka či mesiaca, ale aj za všetky štvrťroky či mesiace v roku 2020 dozadu.

Áno, aj v prípade, ak právnická osoba podá daňové priznanie stále v riadnej lehote, ktorá končí nevieme kedy, doteraz preddavky platila a na základe daňového priznania za rok 2019 už ich platiť nebude – keďže keďže vypočítaná daň je nižšia ako 5 000 EUR – povinnosť ich platiť stále trvá do lehoty na podanie daňového priznania, riadnej či predĺženej, v závislosti od toho, ktorú si vybrala/vyberie. S preddavkami zaplatenými v priebehu roka 2020 môžu právnické osoby naložiť rovnako, ako osoby fyzické: buď si ich žiadať späť ako preplatok alebo ich ponechať na daň za rok 2020.

Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní za rok 2019 bude vyššia ako 5 000 EUR, tak:

• v lehote na podanie priznanie bude potrebné zaplatiť aj samotnú daň za rok 2019, resp. jej doplatok 
• zároveň do konca nasledujúceho mesiaca dorovnať preddavky za doterajšie mesiace/štvrťroky roka 2020. Tak aby ich výška za každý mesiac/štvrťrok zodpovedala dvanástine/štvrtine dane z daňového priznania za rok 2019.

A ak niektorá eseročka preddavky doteraz neplatila, no na základe výsledkov za rok 2019 bude musieť, môže jej cash-flow nárazovo ovplyvniť platba dane i preddavkov “nahustených” v jednom období.

Príklad

Eseročka, ktorá zatiaľ preddavky na daň z príjmov neplatí, vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019 daň v sume 10 000 EUR. Daňové priznanie – spolu s účtovnou závierkou – podá napr. 30.6.2020. Jej platobné povinnosti budú:

• 30. júla 2020 musí zaplatiť samotnú daň z príjmov v sume 10 000 EUR
• následne do 31. júla 2020 musí  dorovnať- teda rovno zaplatiť – 2 štvrťročné preddavky za 1. a 2. štvrťrok spätne, tj 2 x 2 500 EUR
• a následne do 30. septembra zaplatiť preddavok za 3. štvrťrok 2020 v sume 2 500 EUR.

Ak by nebodaj termín na podanie daňového priznania pripadol napokon na 31. august 2020, okrem dane splatnej rovnako 31. augusta 2020 sú 30. septembra splatné hneď 3 preddavky po 2 500 EUR.

Možnosti riešenia preddavkových platieb na prekonanie ťažkých časov v r. 2020:

Možnosť 1: aj doteraz aj v súčasnosti platí možnosť požiadať o platenie preddavkov inak. Tj v inej výške, než “vychádzajú” podľa zákonných pravidiel z posledne podaného daňového priznania. V mierových časoch je potrebné ku každej žiadosti podať set zostáv, analýzu vývoja firmy a na základe týchto čísiel návrh novej sumy. V súčasných časoch Finančná správa sľubuje, že v týchto mimoriadnych časoch nie je potrebné nič dokladať – hoci občas v praxi predsa len treba.

Možnosť 2 pribudla po novele spomenutého nového “corona” zákona – neplatiť preddavky vôbec pri poklese tržieb. Ak daňovník, ktorému za niektorý zo súčasných mesiacov alebo štvrťrokov poklesli v porovnaní s rovnakým mesiacom alebo štvrťrokom 2019 tržby o minimálne 40%, preddavky neplatí za nasledujúci mesiac alebo štvrťrok. Tj stále podľa toho, či je daňovník povinný platiť preddavky mesačne alebo štvrťročne:

1. pri tejto možnosti sa porovnávajú tržby z niektorého z období roka 2020 s rovnakým obdobím roka 2019. Napr. daňovník s povinnosťou platiť mesačné preddavky porovnáva apríl 2020 s aprílom 2019, daňovník povinný platiť preddavky štvrťročne porovnáva II. štvrťrok 2020 s II. štvrťrokom 2019
2. pojem “tržba” je tento účel zas zadefinovaný nanovo a trochu inak: v prípade firiem s podvojným účtovníctvom ide o zaúčtovaný výnos, v prípade SZČO o reálne zinkasovaný príjem z predaja tovaru, výrobkov a služieb
3. pokles tržieb/príjmov o najmenej 40% sa preukazuje čestným vyhlásením, ktoré je potrebné podať správcovi dane. A to najneskôr 15 dní pred splatnosťou preddavku
4. na každé jedno obdobie (opäť mesiac alebo štvrťrok), počas ktorého má daňovník záujem preddavky legálne neplatiť, je potrebné mať a preukázať pokles tržieb/príjmov. Inak sa platí preddavok “po starom” – tj v pôvodnej vypočítanej výške resp. vo výške, ktorú na žiadosť “platenia preddavkov inak” schválil správca dane
5. neplatenie preddavkov za týchto podmienok sa uplatňuje iba počas “obdobia pandémie”. Tj do konca mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá. Potom sa preddavky platia opäť v pôvodnej vypočítanej výške resp. vo výške, ktorú na žiadosť “platenia preddavkov inak” schválil správca dane.

Príklad:

Eseročka platí ešte na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2018 (daňové priznanie za rok 2019 podá vzhľadom na slabší biznis legálne po skončení pandémie, tj čo najneskôr) mesačné preddavky v sume 2 000 EUR mesačne. A to takto:

• preddavok splatný 31.3.2020 ešte zaplatila
• preddavok splatný 30.4.2020 už vyzerá, že nezaplatí a preto požiadala o platenie preddavkov inak, v nulovej výške. Správca dane zatiaľ nerozhodol, keďže “legislatívny chaos”. Úplne pochopiteľne. Možnosť nezaplatiť aprílový preddavok legálne a bez sankčných úrokov zatiaľ neexistuje
• preddavok splatný 31.5.2020 – ak správca dane nerozhodne o platení preddavkov v nulovej výške – môže jednoducho nezaplatiť, ak čestným vyhlásením podaným správcovi dane najneskôr 16.5.2020 vyhlási, že výnosy za apríl 2020 boli minimálne o 40% nižšie ako výnosy za apríl 2019
• preddavok splatný 30.6.2020 – ak správca dane nerozhodne o platení preddavkov v nulovej výške – môže rovnako nezaplatiť, ak čestným vyhlásením podaným správcovi dane najneskôr 15.6.2020 vyhlási, že výnosy za máj 2020 boli minimálne o 40% nižšie ako výnosy za máj 2019
• a tak ďalej až do skončenia pandémie, tj konca mesiaca, v ktorom vláda ukončí mimoriadnu situáciu. Potom platí naša eseročka preddavky v pôvodnej vypočítanej výške alebo vo výške určenej správcom dane ako odpovedi na “žiadosť o platenie preddavkov inak”. 
• do mesiaca po skončení pandémie – tj v novej legálnej lehote – podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019, na základe ktorého jej vyplynie nová výška a lehoty mesačných resp. po novom štvrťročných preddavkov, prípadne neplatenie preddavkov. A v tom mu môže pomôcť práve nový ultraodpočet starých daňových strát… :)

Možnosť 3 pribudla po ďalšej novele (21.5.2020). Ak daňovník podal resp. podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019, podľa kombinácie pravidiel “štandardného” zákona o dani z príjmov a “mimoriadnych lex corona” pravidiel, platí do mimoriadnej lehoty na podanie daňového priznania preddavky vypočítané ešte na základe priznania za rok 2018. Ak ide o preddavky v sume vyššej ako preddavky, ktoré mu vychádzajú na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019, nemusí ich platiť. Ak ich už zaplatil, môže požiadať o ich vrátenie. Prípadne použiť na budúce preddavky, pretože po skončení mimoriadneho obdobia sa pri platení preddavkov bude postupovať podľa pôvodných pravidiel.

Teda napr. živnostník či iná SZČO, ktorá platila napríklad štvrťročné preddavky v druhom, treťom a štvrtom štvrťroku 2019, mala by ich platiť aj v prvom, druhom a …. každom ďalšom štvrťroku 2020 až do riadneho termínu/lehoty na podanie daňového priznania za rok 2019. No keby na základe daňového priznania za rok 2019 preddavky platiť už nemusela – lebo jej/jeho posledná známa daňová povinnosť je nižšia ako 5 000 EUR – platiť ich nemusí, a prípadné už zaplatené preddavky si môže vypýtať späť.

Možnosť 4 vyplýva pre zmenu nie zo zákona, ale z nariadenia vlády č. 104/2020. Ak daňovník už podal resp. podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 a z tohto priznania mu vyplýva povinnosť platiť preddavky, platí ich len v prípade, ak sú nižšie ako tie doterajšie (tj vyplývajúce z daňového priznania za rok 2018). Táto možnosť sa dá nahradiť možnosťou 1 (požiadať o platenie preddavkov inak) alebo možnosťou 2 (oznámiť medziročný pokles tržieb konkrétneho obdobia o viac ako 40% atď).

Možnosť, resp. úľava 5: pribudla po letnej novele,, v rámci podnikateľského kilečka (21.7.2020). Dopĺňa možnosť 4 :) Právnické osoby nie sú povinné dorovnať rozdiel na preddavkoch “nižších” resp. “nulových” (tj vypočítaných podľa daňového priznania k dani z príjmov za rok 2018) a tých, ktoré mala platiť v priebehu roka 2020 (tj vypočítaných podľa daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019) a to do konca mesiaca, nasledujúceho po termíne na podanie daňového priznania. Uvedené platí do 31.102020 – teda v roku 2020 sa preddavky nedorovnávajú/nedoplácajú spätne vôbec. Za mesiace november a december 2020 resp. za III. štvrťrok 2020 sa platia v novej výške – tj podľa daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019 – no stále bez dorovnania. V roku 2021 sa pokračuje už v normálnej výške a zároveň aj dorovná daň z príjmov za ukončený rok 2020.

Možnosť 6: Preddavky sa samozrejme dajú aj jednoducho neplatiť. Podľa skúseností z praxe správcovia dane nemajú kapacity splatné preddavky na daň vymáhať a – ak ich nie je možné započítať voči prípadným preplatkom či nadmerným odpočtom – daňovník zaplatí iba splatnú daň. A niekedy v budúcnosti sa daniari aj dostanú k tomu, aby z preddavkov, ktoré mali byť ku koncu konkrétnych mesiacov/štvrťrokov zaplatené, dorubili sankčný úrok odo dňa splatnosti k termínu zaplatenej dane – aj keď bude/bola samotná daň už dávno zaplatená (áno, takúto absurdnosť obsahuje slovenský daňový systém). Oplatí sa samozrejme len podnikateľom, ktorí vedia peniaze “otočiť” za lepšieho zhodnotenia, než je prípadný sankčný úrok. Teda skôr v dobrých časoch

Preplatok dane plynúci zo zaplatených preddavkov či vzniknutý inak: kedy príde?

Či už podnikateľ fyzická alebo právnická osoba zaplatila za rok 2019 preddavky vo vyššej výške než je celoročná daň a chce ich žiadať späť, prípadne ide o zamestnanca, ktorému na základe nepravidelného zamestnania či uplatnenie si nezdaniteľnej časti na manželku či kúpele ( 🙂 ) , dohodára-študenta či dohodára-dôchodcu, ktorý zarábali iba príležitostne a chcú zrazenú daň legálne späť, v štandardných časoch sa preplatok vracia do 40 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

Po novom tj počas pandémie:

• daňovníkom, ktorí daňové priznania k dani z príjmov za rok 2019 podali od 1.1.2020 do 11.3.2020, daňový úrad vráti preplatok do 10. mája 2020
• ostatným do 40 dní od konca mesiaca, v ktorom daňové priznanie za rok 2019 podali.

Uvedené platí pre všetkých rovnako – tj pre právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov i fyzické osoby nepodnikateľov.

A čo daň z pridanej hodnoty ?

DPH-čka sa podnikateľov týka na mesačnej či štvrťročnej báze a nový zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti ju ako samostatnú daň vyslovene nerieši. No ak podnikateľ výstupnú DPH-čku v týchto časoch platiť nezvláda, prípadne z rôznych dôvodov niečo nepodal, je možné využiť niektoré staré a niektoré nové pravidlá:

• či už ide o platiteľa DPH alebo neplatiteľa DPH (napr. firmu registrovanú podľa § 7a či 7 zákona o DPH), výkazy sa podávajú. Platitelia mesačne resp. štvrťročne daňové priznanie k DPH + kontrolný výkaz, ostatní mesačne (za mesiace, v ktorých im vznikla povinnosť vykázať DPH-čku) daňové priznanie k DPH a všetci mesačne či štvrťročne súhrnný výkaz. Podľa nového zákona sa síce “zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie” odpustí, ak zmeškaný úkon/podanie zrealizované do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, uvedená výnimka sa však nevzťahuje na podanie daňového priznania, kontrolného výkazu, súhrnného výkazu či zaplatenie dane alebo preddavku na daň. Samozrejme, naďalej existuje v daňovom poriadku možnosť požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty, ak oň daňovník požiada do 30 dní a rovnako aj uskutoční zmeškané podanie či úkon. Odpustenie je však možné iba zo “závažných dôvodov”, pričom podľa textu na webe Finančnej správy je potrebné: “preukázať priamu súvislosť medzi týmto závažným dôvodom a zmeškaním lehoty (napr. hospitalizácia v nemocnici, povinná karanténa zodpovednej osoby, neexistencia alternatívneho riešenia situácie…)”
• ak je však potrebné čosi za príslušné obdobia zaplatiť – teda najčastejšie samotnú výstupnú DPH – a vyslovene “nie je z čoho”, de facto to počká. Daň splatná v období pandémie sa za podmienky, že bude zaplatená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie, nestáva daňovým nedoplatkom (daniari ju teda nebudú vymáhať ani exekuovať) a firma dlžná na dani nebude zverejnená v zozname dlžníkov. Na no úrok z omeškania raz vyrubený bude.

Odvody SZČO do Sociálnej i zdravotnej poisťovne v roku 2020

Odvody za marec 2020 mávajú štandardnú splatnosť 8.4.2020. Samostatnou novelou zákonov o sociálnom i zdravotnom poistení sa splatnosť marcových – a žiadnych iných odvodov – posúva na 31. júl 2020.

Musí však ísť o živnostníka alebo inú SZČO (autor, výkonný umelec, advokát, notár atď), ktorej “čistý obrat” “klesol” (formulácia zo zákona o sociálnom poistení) alebo “klesol medziročne” (zdravotné poistenie) o 40%.

“Čistý obrat” je definovaný pomerne presne:

• v prípade SZČO s podvojným účtovníctvom ide o zaúčtované výnosy
• v prípade SZČO s daňovou evidenciou, jednoduchým účtovníctvom alebo paušálnymi výdavkami zinkasované príjmy.

Spôsob určenia a preukazovania poklesu obratu vláda stanovila samostatným nariadením. Podľa všetkého  pôjde o podobný mechanizmus, akým sa pokles obratu preukazuje na účely získania záchranných dotácií: porovnanie marca 2020 s marcom 2019 resp. marca 2020 s priemerom súm z roku 2019. Podnikatelia, ktorý počas “zrkadlového” mesiaca v roku 2019 ešte nepodnikali, porovnávajú marec 2020 s februárom 2020.

Ďalšími nariadeniami môže vláda odložiť splatnosť odvodov aj za nasledujúce mesiace 2020 – v tom prípade sa bude porovnávať čistý obrat práve z predmetného mesiaca 2020 vs buď zrkadlový mesiac 2019, priemer 2019 alebo február 2020.

Pokles obratu sa preukazuje čestným vyhlásením: pre Sociálnu poisťovňu tu, zdravotné poisťovne si stanovia vlastný spôsob preukazovania.

Pôvodne bolo v úvahách vládnych strán odloženie splatnosti odvodov za viacero mesiacov a následné rozloženie dlžnej sumy na nasledujúci rok a pol. Toto sa zatiaľ nekoná, v zmysle zákone ide naozaj iba o odloženie odvodov za marec 2020, pričom však tento zákon umožňuje vláde prostredníctvom samostatného nariadenia posunúť aj splatnosť odvodov za ďalšie mesiace. Ďalšími nariadeniami vlády sa napokon splatnosť odvodov SZČO do Sociálnej (a iba Sociálnej) poisťovne a iba za marec, máj, jún, júl a december 2020 posúva na 30. jún 2021. 

Odvody za apríl 2020 neplatí SZČO, ktorá mala v apríli 2020 povinne zatvorenú prevádzku aspoň 15 dní a túto skutočnosť preukáže Sociálnej poisťovni podaním čestného vyhlásenia najneskôr do 11.5.2020. Uvedené sa týka iba odvodov do Sociálnej poisťovne. V tomto prípade sa neposúva splatnosť: odvody sa vôbec neplatia. A zo znenia novely vyplýva, že toto nezaplatenie nebude mať vplyv na nemocenské či dôchodkové dávky.

Odvody zamestnancov do Sociálnej i zdravotnej poisťovne v roku 2020:

Rovnaké pravidlo platí pre firmy-zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov na trvalý pracovný pomer a z ich miezd vykazujú a odvádzajú odvody do oboch poisťovní: 13,4% zrazených z hrubej mzdy zamestnanca + 35,2% z vlastného vrecka.

Splatnosť časti odvodov “z vlastného vrecka” – tj platených zamestnávateľom – za marec 2020 sa posúva na 31. júl 2020. Za rovnakých podmienok, ako v prípade SZČO: tj pri preukázanom poklese čistého obratu o 40%.

Odvody zrazené zamestnancovi zo mzdy (13,4%) sa odvedú štandardne, tj vo výplatnom termíne firmy.

Uvedené sa teda netýka vykazovania a vypočítavania odvodov či miezd, iba splatnosti časti celkovej sumy odvodov. Výkazy je potrebné podať ako doteraz.

Uvedené sa – za splnenia podmienok – týka aj odmien konateľov, aj títo sa na účely odvodov považovaní za zamestnancov.

Odvody za apríl 2020 neplatí zamestnávateľ, ktorý mal v apríli 2020 povinne zatvorenú prevádzku aspoň 15 dní a túto skutočnosť preukáže Sociálnej poisťovni podaním čestného vyhlásenia najneskôr do 11.5.2020. Uvedené sa týka iba odvodov do Sociálnej poisťovne a iba odvodov platených zamestnávateľom “z vlastného vrecka”. V tomto prípade sa však neposúva splatnosť: odvody sa vôbec neplatia. A zo znenia novely vyplýva, že toto nezaplatenie nebude mať vplyv na nemocenské či dôchodkové dávky.

Ďalšími nariadeniami vlády sa napokon splatnosť odvodov platených zamestnávateľom do Sociálnej (a iba Sociálnej) poisťovne a iba za marec, máj, jún, júl a december 2020 posúva na 30. jún 2021. 

Čo so živnosťou, ak “nejde biznis”: prerušenie v čase corony

Dočasné prerušenie – presnejšie “pozastavenie” živnosti – nemôže byť za štandardných okolností “kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky”. Neviem, kto to vymyslel a s akou logikou a preto – v prípade ak niekto nevie, kedy a či sa biznis rozbehne – volí radšej definitívne zrušenie živnosti, tá sa totiž dá znovuzaložiť kľudne aj na druhý deň. Okrem živnostníkov však máme aj iné SZČO, ktoré podnikajú podľa iného než živnostenského oprávnenia, prípadne iba na základe registrácie na daňovom úrade (autori, umelci) a tí môžu svoju činnosť prerušiť kedykoľvek a na akékoľvek obdobie.

V čase pandémie sa však pravidlo “min. 6 mesiacov, max. 3 roky” neuplatňuje. Podľa novely živnostenského zákona sa neuplatňuje “počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19”. Čiže živnostenské podnikanie možno prerušiť aj na pár dní, týždňov či mesiacov, teda akékoľvek obdobie podľa potreby podnikateľa.

A od mája 2021 sa navrhuje definitívna zmena pre obdobia aj mimo pandémie: živnosť bude možné prerušiť na minimálne 1 mesiac a maximálne 4 roky.

Viac: Pozastavenie (prerušenie) živnosti počas pandémie: daň z príjmov, odvody a DPH

Ostatné dočasné novinky

“Prvá pomoc” vo forme štátnej dotácie pre zamestnávateľov s povinnosťou zatvoriť prevádzku (a teda nemožnosťou prideliť zamestnancom prácu z dôvodu tzv. prekážky na strane zamestnávateľa) alebo poklesom tržieb 20% a viac či SZČO s poklesom tržieb o 20% a viac – skrze web “Pomáhame ľuďom”.

Niektoré avizované zjednodušenia, ktoré by mňa osobne potešili:

• možnosť prerušiť živnosť na 1 mesiac resp. možno aj na iné kratšie obdobie (už vyriešené, v predchádzajúcej časti) – v súčasnosti je totiž možné živnosť prerušiť na minimálne 6 mesiacov, čo je zbytočne obmedzujúce (čo keď o 2 mesiace biznis znova pôjde). Samozrejme, dá sa to aj obísť zrušením a opätovným otvorením živnosti kľudne aj za pár dní, ale toto bude jednoduchšie. Samozrejme “len tak” na pár mesiacov prerušiť živnosť je pomerne jednoduché pre dizajnéra či účtovníka, no krčmár či výrobca potravín to môže mať s obnovením rôznych povolení ťažšie.
• zjednodušenie odpočítavania daňovej straty dľa ľubovôle podnikateľa (tiež vyriešené)- momentálne sa totiž strata odpočítava jednak komplikovane, jednak nevýhodne. Odpočítanie starej daňovej straty podľa potreby podnikateľa je zavedené od roka 2021 jedine pre tzv. “mikrodaňovníkov“. Druhou novelou zákona č. 67/2020 je možné doteraz neodpočítané daňové straty za roky 2015 až 2018 naraz a jednorazovo odpočítať v daňovom priznaní k dani z príjmov, ktorého lehota uplynie od 1.1.2020 do 31.12.2020, tj predovšetkým v daňovom priznaní za kalendárny rok 2019 – či ste ho už podali alebo nie. Podrobnejšie: Ako na daňovú stratu v období pandémie, pred ňou i po nej.
• odpustenie platenia 2%-ného odvodu do umeleckých fondov: odpustenie, ktoré podľa mňa fakt nebude nikomu chýbať. Odvod do literárneho a iných umeleckých fondov – ktorí z odmeny autora zráža a odvádza vyplácateľ – sa od 21. mája do konca roka 2020 neodvádza. No autor, ktorý má na vec iný názor, môže 2% zo svojej odmeny dobrovoľne odviesť. Ak by ste potrebovali základný prehľad, čo kedy a ako platia či neplatia autori, nech sa páči tu a tu.

Legislatívnych zmien či metodických usmernení a iných právne nezáväzných informácií bolo v r. 2020 slušne veľa. Článok je v poradí x-tou aktualizovanou verziou. Druhá vec je aplikačná prax, v každodenných zmenách pravidiel sa strácajú nielen profíci, ale aj samotní daňoví správcovia a úradníci. Verím, že v časoch uplatňovania uvedených pravidiel nebudeme na seba veľké svine. #zvladnemeto

Ak máte k téme iný názor, výklad prípadne ste našli chybu, podeľte sa v komentároch
A zdieľajte