Ako na daňovú stratu v období pandémie, pred ňou i po nej

Pravidlá pre uplatňovanie daňovej straty dostanú raz za pár rokov politický zásah, vďaka ktorému aj pri pomerne jednoduchých číslach dokážete nad samotným daňovým priznaním – a to aj vo vlastný prospech – presedieť aj celý deň. Ten najnovší poteší, lebo zjednoduší a ušetrí. Aj keď nie hocikomu. A aj keď nie naveky, iba dočasne.

Princíp daňovej straty:

Daňová strata je suma, ktorej uplatnenie v číslach konkrétneho podnikateľa znamená len – za podmienky, že podnikateľ bude fungovať a prosperovať dlhodobo – odloženie potenciálnej dane z príjmov do budúcna. Štát o nič nepríde, len si na svoju daň trochu počká – ak prvé roky podnikania nechá podnikateľa trápiť sa s rozbehom biznisu a riadením svojho cashflow bez platieb dane, je celkom možné, že v neskorších rokoch zinkasuje v absolútnych číslach tučnú daň.

Uvedené však platí len za predpokladu, že štát – tj volení politici a spravidla nevolení úradníci – rozumejú princípu chovania husi v zmysle “najprv kŕmim, zožeriem až neskôr”. Bohužiaľ však za účelom plátania akútnych dier v štátnom rozpočte si od podnikateľov pýtajú možnú budúcu tučnú daň už skôr a to aspoň v nejakej sume – práve pravidelným deformovaním a komplikovaním pravidiel pre odpočítanie daňovej straty.

Poďme na to.

Daňová strata kedysi (2004 – 2010 – 2013)

Kedysi dávno bolo skutočne možné vlastnú vykázanú stratu použiť dľa ľubovôle. A to:

  • až počas 5 resp. 7 nasledujúcich rokov, resp. zdaňovacích období
  • podľa potreby, tj do výšky vykázaného daňového zisku (základu dane) – daň z príjmov ziskového roku tak mohla byť po uplatnení starých strát znova raz nulová
  • daňovú stratu bolo možné vykázať od všetkých príjmov SZČO – vrátane pasívnych autorských príjmov či príjmov z prenájmu nehnuteľností
  • daňovú stratu bolo možné odpočítať od všetkých druhov príjmov fyzickej osoby – o stratu z podnikania bolo teda možné znížiť aj pasívne príjmy: príjmy z prenájmu nehnuteľností, kapitálové príjmy či ostatné príjmy.

Zlatá éra.

Neskôr (2012) pribudlo obmedzenie, vďaka ktorému je možné straty vykázať aj odpočítať iba z aktívnych príjmov a ešte neskôr (2014) to začalo byť tvrdšie a zábavnejšie:

Daňová strata 2014: 4 roky, štvrtinky a rovnomerne

Od r. 2014 je možné odpočítať vykázanú daňovú stratu len rovnomerne počas nasledujúcich 4 rokov – tj po štvrtinkách. Teda možnosti dovtedy legálnej daňovej optimalizácie “vyhrať sa” s daňovou stratou v zmysle “odpočítam celú stratu celú teraz” alebo “rozdelím si ju podľa toho, ako sa mi kedy hodí” padli.

“Rovnomerne” znamená, že každý z nasledujúcich rokov je možné uplatniť si štvrtinu predmetnej straty. No ak to v prípade, že podnikateľ znova vykázal stratu – a teda starú stratu nie je od čoho odpočítať – nie je možné, daná štvrtinka prepadá.

Btw, v rokoch 2014 a 2017 právnické osoby s vykázanou daňovou stratou – s výnimkou prvého roku podnikania či firiem v konkurze a likvidácii – okrem každoročného sledovania a možného odpočítanie iba štvrtiny kedysi vykázanej straty vykazovali a štátu platili ešte čosi navyše: “daň zo straty”, tj legendárnu daňovú licenciu. Aj tú bolo potrebné z roka na rok sledovať a v priznaní uvádzať v zmysle: skutočne vypočítaná daň vs. daňová licencia vs. suma daňovej licencie prevyšujúcej vypočítanú daň za účelom jej neskoršieho započítania do vypočítanej dane prevyšujúcej daňovú licenciu budúceho roka. Daňová licencia je už dnes preč, no v daňovom priznaní za rok 2019 je ešte stále možné od vypočítanej dane odpočítať rozdiel medzi daňovou licenciou a vypočítanou daňou z roka 2017. Ak sa samozrejme osoba kompletizujúca daňové priznanie v bordeli sledovania vykázanej / odpočítanej / neodpočítanej straty + zaplatenej a doteraz neodpočítanej daňovej licencii nestratí.

Daňová strata 2020: pred koronou

S účinnosťou od 1.1.2020 sa po dlhých rokoch – a ešte pred coronou – dostali do zákona o dani z príjmov nie štvrtinky, ale pätinky. Daňovník si môže odpočítať síce iba jednu pätinu starých daňových strát, ale až do výšky 50% aktuálneho základu dane aktuálneho daňového priznania, tj priznania, v ktorom daňovú stratu odpočítava. Čo môže v niektorých prípadoch znamenať v absolútnej sume vyššiu úľavu, ako pri uplatňovaní doterajšieho pravidla. Uvedené pravidlo sa použije na straty vykázané od r. 2020 neskôr. Uplatniť je ich teda možné v daňových priznaniach za rok 2021 a neskôr, tj nie v dobe korony (za predpokladu, že mimoriadna situácia skončí v dohľadnej dobe).

Daňová strata 2021: mikrodaňovníci po korone

S účinnosťou od r. 2021 – zatiaľ – sa zavádza špeciálna kategória daňovníkov zvaná “mikrodaňovníci”. Vzťahuje sa na fyzické i právnické osoby rovnako a neradno si ich pliesť “mikro účtovnými jednotkami” či platiteľmi DPH (i keď sa to vzhľadom na číselné limity môže ľahko stať). Viac: Mikrodaňovníci, elektromobily, 15%-ná daň a iné úľavy pre roky 2019/2020/2021: pravidlá, súvislosti a pikošky

No a mikrodaňovníci si vykázanú daňovú stratu môžu ako jediní odpočítať ľubovoľne, tj do výšky základu dane. Naraz alebo postupne, ako sa hodí, daňová optimalizácia ako za zlatých čias. Pozor, supervýhodné odpočítanie je možné iba v rokoch, v ktorých sa daná firma môže považovať za mikrodaňovníka, tj spĺňa všetky podmienky (príjmy resp. výnosy do 49 790 EUR, nerealizovaná kontrolovaná transakcia so závislou osobou atď). Uvedené je možné urobiť až so stratami vykázanými za rok 2021 a neskôr.

Daňová strata 2020: lex korona. Možnosť, ktorá môže i nemusí byť výhodnešia v dobe corony

Pre mimoriadny rok 2020 ustanovuje – popri stále platnom zákone o dani z príjmov – samostatný “lex korona” zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 možnosť ľubovoľného (vrátane jednorazového) odpočítania daňových strát vykázaných v rokoch 2015 až 2018. Ako?

  • ide o straty doteraz neuplatnené, no podľa súčasných pravidiel stále uplatniteľné. Podľa všetkého teda zvyšné štvrtinky neodpočítané od daňových ziskov v predchádzajúcich rokoch. Nemusíme čakať na ďalšie roky, ale dve, tri či štyri zostávajúce štvrtinky odpočítame v daňovom priznaní za rok 2019
  • strata sa odpočítava postupne od najskoršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu
  • tieto straty je možné odpočítať v úhrnnej hodnote maximálne 1 000 000 EUR. Podľa formulácie pravidla sa tento limit vzťahuje – ešte raz – na straty doteraz “neuplatnené”
  • uvedené platí len v období, ktorého “posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie uplynie v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020”. Tj nie naveky, ale iba teraz: akože úľava pre ťažké obdobie, ktoré začalo v marci 2020 a vyzerá, že je čoskoro preč, hoci krízologické odhady hovoria o rokoch.
  • v praxi je možné mimoriadne odpočítanie daňových strát uplatniť najmä v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019. Daňovníci, ktorí si za zdaňovacie obdobie zvolili namiesto kalendárneho roka rok hospodársky, si takéto odpočítanie uplatnia v daňovom priznaní k dani z príjmov končiace najskôr 31.10.2019.

Uplatnenie daňovej straty po novom sa oplatí daňovníkom, ktorí daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 ešte nepodali, keďže riadna lehota nebola pre tento rok 31. marca 2020, ale ešte stále plynie.

No rovnako aj daňovníkom, ktorý priznanie za rok 2019 už podali a daňovú stratu si odpočítali po starom. A to prostredníctvom inštitútu opravného daňového priznania – keďže lehota na podanie priznania za rok 2019 v tejto chvíli ešte stále plynie a nevieme, ktorý deň to bude.

No rovnako je možné podať ešte jedno ďalšie daňové priznanie v poradí aj po tomto termíne – ako dodatočné daňové priznanie.

V oboch prípadoch však daň vo vyššej želanej sume už bola zaplatená a prostredníctvom opravného či dodatočného priznania si daňovník vyžiada rozdiel. Ten však podľa znenia súčasného lex korona daňového zákona (č. 67/2020) príde do 40 dní od konca mesiaca, v ktorom opravné či dodatočné priznanie podali.

O potenciálne dodatočné doodpočítanie starých strát sa opravuje len daňové priznanie, účtovníctvo ani účtovná závierka s jej výsledkami (účtovnou stratou prípadne účtovným ziskom) sa neopravuje.

Dôvodová správa k novele zákona uvádza, že ultrazľubovoľné “corona” odpočítanie daňovej straty je dobrovoľné a daňovník ho môže, no nemusí využiť – tj ak je pre neho výhodnejší postup uvedený v platnom zákone o dani z príjmov (štvrtinky, rovnomerne), môže ísť “po starom”. Hoci zo znenia samotného zákona – áno, práve ten a ten jediný je “sväté písmo” – to podľa mňa až tak nevyplýva. Ale ok, ak veríme zámerom metodikov, daňovník si teda môže vybrať:

  • buď bude pokračovať v pôvodnom / doterajšom režime – tj doodpočítava si doterajšie štvrtinky z doterajších daňových strát vykázaných za roky 2015 až 2018, vrátane možného prepadnutia
  • alebo si v daňovom priznaní za rok 2019 (v prípade, ak je zdaňovacím obdobím kalendárny rok) doopočíta jednorazovo v úhrnnej sume všetky doteraz neuplanené straty.

Teda daňovník, ktorý už daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 podal a odpočítal si v ňom prípadne len limitovanú stratu – tj jednu zo štvrtiniek starých strát – a zároveň je to pre neho takto v poriadku, môže to nechať tak a žiadne opravné či dodatočné daňové priznanie nekompletizovať ani neotvárať.

Príklad

Malá výrobná eseročka vznikla v r. 2014 a v jednotlivých doterajších rokoch dosiahla takéto výsledky:

  • rok 2014: účtovná strata 10 000 EUR, daňová strata 8 000 EUR. Spoločnosť logicky neplatila žiadnu daň. Rovnako neplatila daňovú licenciu, keďže išlo o prvý rok podnikania.
  • rok 2015: účtovná strata 12 000 EUR, daňová strata 16 000 EUR. Vzhľadom na opätovnú stratu, prvá štvrtinka daňovej straty vykázanej v r. 2014 2 000 EUR prepadla a nie je možné ju teda odpočítať od kladného základu dane v roku 2015. Spoločnosť zároveň platila daňovú licenciu 960 EUR. Keďže vypočítaná daň zo základu dane 0 EUR je 0 EUR, sumu 960 EUR, ktorá prevyšuje sumu dane 0 EUR, môže eseročka “použiť” v ďalších rokoch na zníženie dane
  • rok 2016: účtovný zisk 5 000 EUR, daňový zisk (základ dane) 7 000 EUR. Ten je možné znížiť o druhú štvrtinku straty vykázanej v r. 2014 2 000 EUR a prvú štvrtinku straty z r. 2015 4 000 EUR. Spoločnosť teda zdanila 7 000 EUR mínus 2 000 EUR mínus 4 000 EUR, tj 1 000 EUR sadzbou dane 22%. Daň vyšla v sume 220 EUR, čo však bol pod hranicou daňovej licencie 960 EUR. Spoločnosť teda na dani z príjmov zaplatila 960 EUR, pričom 960 EUR mínus 220 EUR, tj 740 EUR vie eseročka použiť na zníženie dane v ďalších rokoch
  • rok 2017: bohužiaľ znova účtovná strata 4 000 EUR, daňová strata 10 000 EUR. Tretia štvrtinka daňovej straty z r. 2014 prepadáva, rovnako druhá štvrtinka straty z r. 2015. Spoločnosť zaplatila daňovú licenciu 960 EUR.
  • rok 2018: účtovný zisk 30 000 EUR, základ dane (daňový zisk) 36 000 EUR. Ten sa zníži o štvrtú štvrtinku daňovej straty z r. 2014 2 000 EUR, tretiu štvrtinku daňovej straty z r. 2015 4 000 EUR a prvú štvrtinku daňovej straty z r. 2017 2 500 EUR. Spoločnosť teda zdanila 36 000 mínus 2 000 EUR mínus 4 000 EUR mínus 2 500 EUR, tj 27 500 EUR. Daň v sadzbe 21% vyšla na sumu 5 775 EUR. Sumu dane prevyšujúcu výšku daňovej licencie 960 EUR (tj 4 605 EUR) je zároveň možné znížiť o daňové licencie prevyšujúce dane z predchádzajúcich rokov, tj 960 EUR z r. 2015 a 740 EUR z r. 2016 a 960 EUR z r. 2017, spoločnosť teda zaplatí len 3 115 EUR.
  • rok 2019: účtovný zisk 35 000 EUR, daňový zisk 37 000 EUR. Tu vie uplatniť buď:
  1. spôsob “štandardný” podľa zákona o dani z príjmov, tj od daňového zisku 37 000 EUR si vie odpočítať štvrtú štvrtinu daňovej straty 2015 4 000 EUR a a druhú štvrtinu daňovej straty 2017 2 500 EUR. Zvyšné dve štvrtiny daňovej straty 2017 si odpočíta od základov dane (ak ich vykáže) rokov 2020 a 2021
  2. alebo spôsob “mimoriadny” podľa zákona č. 67/2020, tj ako všetko doteraz neuplatené, no uplatniteľné odpočítať štvrtú štvrtinu daňovej straty 2015 4 000 EUR a a druhú, tretiu a štvrtú štvrtinu daňovej straty 2017, tj 3 x 2 500 EUR.

Pre istotu: hovoríme o strate daňovej, nie účtovnej

Ak v článku do zblbnutia používam plný výraz “daňová strata”, nie je to kvôli SEO, ale pre jednoznačné odlíšenie od straty účtovnej. V praxi totiž mnoho firiem v rámci jedného roka vykazuje úplne prirodzene rozdielnu výšku účtového vs daňového výsledku – dôvodom je rozdielna metodika pre účtovníctvo (cieľ: čo najpresnejšie vykázanie výsledku hospodárenia firmy) a pre základ dane z príjmov (cieľ: výpočet dane podľa daňových pravidiel). Strata, ktorá na vás “pozerá” pri overovaní firiem skrze Finstat je strata účtovná, tj niečo iné, o čom sa bavíme v tomto článku.

Vráťme odpočítaniu daňovej straty pôvodnú jednoduchosť

Osobne som za ľubovoľné odpočítanie daňovej straty odteraz až naveky a pre všetkých pre rozdielu. Štát svoje peniaze – v ideálnom prípade pokračujúceho a prosperujúceho podnikania – skôr či neskôr dostane. No hlavne: jednoduchosť. Ocenia všetci, ktorí aspoň raz sedeli nad daňovým priznaním prípadne vysvetľovali – či nechali si vysvetľovať – čo sa kedy dá či nedá odpočítať. Nehovoriac o tom, že ponechať podnikateľom ich vlastné peniaze je určite prirodzenejšia a hlavne priamejšia či rýchlejšia podpora, ako dotácie v rámci prvej či inej pomoci.

Ak máte k téme tip, iný názor či výklad, podeľte sa v komentároch. Ďakujem za každú spätnú väzbu a zdieľanie

Autor ilustračnej fotky cottonbro na Pexels

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This