“Príjmy zo zdrojov v zahraničí” a odklad daňového priznania. Je to inak, ako si myslíte

Možnosť odloženia daňového priznania k dani z príjmov jednoduchým listom  sme za ostatné roky využili mnohí – dôsledkom bolo menej stresu, neskoršia splatnosť samotnej dane z príjmov a niektorí ušetrili aj na odvodoch . Ide samozrejme o legálnu cestu, pozor však na nástrahy ukryté v jednotlivých slovách zákona o dani z príjmov – táto možnosť totiž nie je taká samozrejmá vo všetkých prípadoch.

 

Odloženie daňového priznania – kto o 3 mesiace a kto až o polroka

 

Ako teda znejú základné pravidlá?

Všetci daňovníci – zamestnanci, SZČO, eseročky či iné právnické osoby – si môžu daňové priznanie odložiť max. o 3 mesiace – tj z 31. marca na 30. jún.

Daňovníci, ktorí za daný rok dosiahli aj “zdaniteľné príjmy v zahraničí”, si môžu daňové priznanie (a teda aj platbu dane) odložiť až o 6 mesiacov – tj z 31. marca na 30. september. 

Príjmy zo zdrojov v zahraničí: ktoré to sú a ktoré nie

A teraz pojem “príjmy zo zdrojov v zahraničí”. Jeho definícia sa nikde v zákone o dani z príjmov nenachádza a pokiaľ viem, rovnako sa nenachádza ani nikde inde – v žiadnom metodickom usmernení či pokyne Finančného riaditeľstva či Ministerstva financií. Preto sme si ho mnohí vysvetlili jednoducho a prirodzene – mám príjem, ktorý “prišiel” zo zahraničia alebo mám odberateľov v zahraničí, ktorí mi platia (napr. príjem z Google Adsense) a môžem si preto odložiť daňové priznanie. Tak sme aj v dávnejších rokoch urobili. S vedomím, že konáme správne.

 

V r. 2013 však daniari vydali usmernenie, ktoré nás usmernilo, že je to inak.  Príjmami zo zdrojov v zahraničí teda sú iba:

 

  • aktívne príjmy za činnosti, ktoré daňovník fyzicky vykonal na území iného štátu – napr. zamestnanie, rôzne stavebné či webové práce a pod.
  • pasívne príjmy z nakladania majetku, fyzicky umiestneného v zahraničí – napr. nájomné
  • pasívne príjmy, ktoré vypláca rezident iného štátu – napr. licenčné poplatky či tantiémy. (Pod pojmom “pasívne príjmy” rozumej definíciu slovenského zákona o dani z príjmov, nie v praxi častú podnikateľskú či “kyosakiovskú” definíciu každého príjmu, o ktorý sa nemusíme snažiť:) ) Viac o aktívnych a pasívnych príjmoch v tomto článku.

 

Príjmy od zahraničného odberateľa za činnosti, ktoré sme vykonali v SR, príjmami zo zahraničia nie sú a daňové priznanie si v tomto prípade do neskorého septembra odložiť nemôžeme.

 

Usmernenie zároveň hovorí, že táto definícia sa v zákone nachádzala aj doteraz a to nepriamo – prostredníctvom definície príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (zahraniční rezidenti). Viac o tejto téme, postupe, súvislostiach a dôsledkoch v tomto článku.

 

Celá séria “Odloženie daňového priznania”:

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This