Zisk v eseročke: sociálny fond, zápočty, priebežné vyberanie a iné otázky z praxe

Od prvej verzie návodu “Ako si rozdeliť zisk” sa – úplne prirodzene – počas školení či mastermindových odborných debát nazbieralo pár zaujímavých otázok z praxe. Poďme na ne:

Prídel zisku do sociálneho fondu: dá sa to? Kedy a prečo to môže byť výhodné?

Je pravda, že samotný Obchodný zákonník – ako základný predpis pre fungovanie eseročiek a obchodných spoločností – možnosť presunúť časť účtovného zisku firmy do sociálneho fondu nespomína. No zmienka o tejto možnosti sa pre zmenu nachádza v zákone o sociálnom fonde. Ten povinne tvorí každá firma, ktorá je zamestnávateľom – a teda zamestnáva aspoň 1 osobu v režime pracovné právo (na trvalý pomer či jednu z dohôd). A to povinným prídelom – v sume 0,6 až 1% z hrubých miezd. A možným dobrovoľnými prídelmi. Jedným z nich je aj príspevok z použiteľného zisku – z logiky veci ide o účtovný zisk po zdanení, povinných prídeloch (napr. do rezervného fondu) a po otestovaní príslušných limitov, aké sa vzťahujú na rozdelenie zisku spoločníkom (najmä limity uvedené v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, tj či sa použitím zisku spoločnosť nedostane do úpadku alebo jej vlastné imanie neklesne, kam klesnúť nesmie.). No samotný prídel je legálny. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia resp. jediného spoločníka (§ 125 ods. 1 písm. a) + § 132 ods. Obchodného zákonníka) sa interným dokladom príslušná odklepnutá suma zaúčtuje zápisom 428 / 472 (resp. 431 / 472, ak sa zisk tvorí zo zisku posledného roka).

Sociálny fond sa následne môže použiť na niektoré presne vymedzené plnenia pre zamestnancov a ich príbuzných či bývalých zamestnancov na dôchodku – no nie konateľov či nezávislých externých kontraktorov. Napr. rekreácie a dopravu zamestnancov či doplatok do plnej výšky sumy stravy, aby ho nemuseli zamestnanci doplácať sami. A či už ho firma vedie na samostatnom bankovom účte, v samostatnej pokladnici alebo “iba” účtovne (ako účtovnú kategóriu/kôpku), nemôže ísť z logiky veci do mínusu. Ak tam teda na želané plnenia pre zamestnancov nie je dostatok prostriedkov, práve vtedy sú namieste prídely “nad rámec” zákona o sociálnom fonde. Napr. aj ten z účtovného zisku po zdanení.

No a zdanenie:

• účtovný zisk sa zdaní na úrovni spoločnosti. Samotný presun / prídel do sociálneho fondu sa nezdaňuje. Veď nejde o žiadnu kategóriu, ktorá podlieha zdaneniu – nejde totiž o rozdelenie konkrétnym spoločníkom-fyzickým osobám.
• pestrejšie je to už s použitím sociálneho fondu na konkrétne plnenia pre zamestnancov:

• ak ide o úhradu niektorých vybraných plnení priamo z firemných peňazí (účtovaných ako sociálny fond) a priamo konkrétnemu poskytovateľovi, na strane zamestnancov sa nezdaňujú. V praxi teda úhrada za “použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom” (§ 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov). Či hodnota nealko nápojov na spotrebu na pracovisku (§ 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov).
• väčšina ostatných plnení uhradených zo sociálneho fondu – napr. preplatenie vstupenky do fitka či výletu – je však príjmom zdaňovaným. Na strane zamestnanca bude teda príslušná suma tvoriť zložku mzdy na výplatnej páske, samozrejme zdanenú preddavkom na daň a odvodmi (vrátane odvodov vyčíslených a zaplatených zamestnávateľom).
• od začiatku roka 2022 je však zároveň možné uplatniť oslobodenie od dane pre nepeňažné (no iba nepeňažné) príjmy zamestnancov v sume 500 EUR za všetky nepeňažné príjmy od všetkých zamestnávateľov (!) daného zamestnanca za rok (§ 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov). No iba za podmienky že si daný zamestnávateľ (zamestnávatelia) poskytnuté plnenia neuplatnia v daňových výdavkoch. Znie to ako výhodná úľava a sem by teoreticky bolo možné niektoré benefity vopchať, ale je to tak neskutočne zložité – ako odsledujete všetkých zamestnávateľov? preboha, ako sa bude vylučovať z daňových výdavkov suma, ktorú firma účtuje ako paušálnu tvorbu sociálneho fondu z mesačných hrubých miezd na účte 527 – že to nestojí za to.

Je možné podiel na zisku započítať s pohľadávkou voči spoločníkovi?

Keď spoločnosť rozhodne o rozdelení zisku spoločníkom, spoločnosti vzniká záväzok. Ktorý zaniká napr. vyplatením predmetnej sumy z bankového účtu či pokladnice. Záväzok však rovnako zaniká aj zápočtom. “Uhradiť” podiel na zisku bez reálneho prevodu peňazí, no iba započítaním s pohľadávkami voči rovnakej osobe, ktoré vznikli v minulosti rôznym spôsobom, teda možné je.

Druhá vec je, že aj úhrada zápočtom – v prípade spoločníka-fyzickej osobe – podlieha zdaneniu (§ 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov). A ak hovoríme o daňových rezidentoch SR s podielom na základnom imaní eseročky, tak zrážkovou daňou 7%.

Viac napr.: Dlžíš vlastnej firme? 9 spôsobov riešenia (a súvislostí) pohľadávok voči spoločníkovi

Je možné si “zisk vyberať” priebežne “do pokladnice” a neskôr ho oficiálne zdaniť?

Preddavky na zisk vyplácať možné nie je. Takýto právny úkon je zakázaný. Zákaz sa samozrejme týka vyplácania akejkoľvek sumy, ktorá bude ako preddavok na budúci zisk označená a rovnako ako preddavok za budúci zisk zaúčtovaná.

Vyberať peniaze z účtu možné je. Čo sa v praxi samozrejme často deje. A keďže je to často bez právneho podkladu či označenia právneho úkonu resp. akéhokoľvek papiera, dokladu či zmluvy, účtovník má iba 2 možnosti:

• zaúčtovať výber peňazí z bankového účtu firmy ako pohľadávku voči spoločníkovi. Z logiky veci najsprávnejší postup. Túto pohľadávku je možné – okrem iného – započítať so záväzkom z titulu rozdelenia zisku spoločníkom. A zdaniť. Viď predchádzajúci bod.
• zaúčtovať výber peňazí z bankového účtu firmy ako presun peňazí do firemnej pokladnice. Postup menej správny – pokladnica účtovne narastá, čo nie vždy celkom zodpovedá reálnemu stavu. A po obchodno-právnom, účtovnom a daňovom uzatvorení roka a rozdelení podielu na zisku tento podiel akokeby spoločníkom vyplatiť z pokladnice – v podstate ex post, neskôr a dávno po reálnom vyplatení použitých peňazí. Samozrejme s príslušným zdanením.

Môžeme zisk “darovať”?

O tejto téme sa tak pofidérne diskutuje a ja sa priznám, že v nej nemám jasno. Darovať zisk (ako sumu na účte 428) sa podľa všetkého dá (nikto to nezakazuje).

Ale: prečo to komplikovať? Darovať je možné “peniaze” ako zložku majetku, pričom dar je nákladom účtovným (došlo k spotrebe či použitiu tohto majetku), nie daňovým (tj samotná eseročka týmto úkonom štát neukráti). Teda dar z nákladov, nie zo zisku. Nehovoriac o obídení zdanenia – ak eseročka rozhodne o rozdelení časti zisku spoločníkovi eseročky (prípadne zamestnancovi), na jeho strane sa podiel na zisku spravidla zdaňuje (prípadne “zodvodňuje”, ak ide o staršie zisky z rokov 2010-2016 resp. zisky vyplatené zamestnancom bez podielu na imaní firmy). Ak namiesto rozdelenia zisku konkrétnej fyzickej osobe rozhodne eseročka o darovaní zisku, tak na strane obdarovaného sa prijatý dar nezdaňuje – ak teda nejde o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti či samostatnej zárobkovej činnosti (i keď tento limit nie je celkom jasný). Minimálne v prípade spoločníkov či zamestnancov firmy môže teda daňový úrad i prokurátor v tomto úkone zhodne vidieť disimulovaný resp. zastretý právny úkon a možné obídenie zdanenia s výhľadom na trestný čin skrátenia dane. Treba vám to?

Pre istotu ešte: špecifické pravidlo proti zneužívaniu v § 50a zákona o dani z príjmov ako hmotnoprávneho predpisu:

Pravidlá proti zneužívaniu

§ 50a

(1) Ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať z viacerých opatrení alebo z ich častí.

(2) Na účely tohto zákona sa opatrenie podľa odseku 1 nepovažuje za skutočné v rozsahu, v akom nie je uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich ekonomickej realite.

či všeobecné – a kontroverzné – pravidlo z Daňového poriadku ako procesného predpisu (§ 3 ods. 6):

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Článok je úryvkom z aktuálnej verzie eBooku “Ako si rozdeliť zisk: pravidlá, limity, zdaňovanie a účtovanie” 👇👇👇

Ilustračné foto by Alari Tammsalu