„Tieňové“ daňové náklady: ako dostať do nákladov obedy, víno, výlety či techniku? 

„Čo všetko si môžem dať do nákladov?“ je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či „na hrane“. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete „ohnúť“ alebo do nich „skryť“ to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.

 

Zo súkromného auta firemné, prípadne kombinácie

 

  • ak podnikateľ nejazdí veľa, môže si v nákladoch uplatniť iba občasné používanie súkromného auta. Auto teda ostáva stále súkromné, len ho podnikateľ/spoločník/zamestnanec používa na firemné účely
  • v tomto prípade musí viesť evidenciu jázd, mať tieto jazdy zdokladované (bločkami za tankovanie, potvrdeniami z obchodných rokovaní a pod.) a musia súvisieť s dosahovaním príjmov
  • nemôže si uplatniť náklady na opravy a údržbu či poistku
  • uplatní si náhrady za spotrebované pohonné hmoty, náhrady za každý prejazdený kilometer 0,183 EUR a aj paušálne stravné. Nákladom je teda vyplatená náhrada. A áno: cestovná náhrada na strane zamestnanca resp. spoločníka eseročky je čistým príjmov bez daní a odvodov
  • auto však môže zaradiť do podnikania ako firemné (tj zaradiť ho do obchodného majetku) a uplatniť si aj ostatné náklady súvisiace s automobilom. Buď v 100%-nej výške (na základe podrobnej evidencie jázd) alebo vo forme 80%-ného paušálu, keď si do nákladov uplatní iba 80% z každého nákupu súvisiaceho s automobilom, jazdy však v tomto prípade evidovať nemusí (hurá). Druhá možnosť je výhodná najmä pre tých, ktorí jázd či ciest veľa nemajú, svoje podnikanie dokážu totiž „ošéfovať“ z domu, kanceláriu, coworkingu či kaviarne
  • „odvážnejší“ resp. „optimalizačne agresívnejší“ podnikatelia niekedy v praxi zvolia kombináciu: v nákladoch firmy si uplatnia náklady na 2 autá, jedno firemné s 80% paušálom (bez evidencie jázd), druhé ako súkromné na tie konkrétne a preukázateľnejšie jazdy (s evidenciou jázd). Závisí od miery drzosti a sklonu k riziku

Tip na podrobnejší materiál: Auto v podnikaní, nákladoch a daňovom priznaní: 10 otázok a odpovedí

 

Darčeky pre obchodných partnerov

  • darčekové a iné reklamné predmety klientom do 17 EUR za kus sú daňovo uznaným výdavkom
  • nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky (okrem podnikateľa, ktorý tabak vyrába) a alkohol okrem vína (to je daňovým nákladom uznaným max. do 5% základu dane v daňovom priznaní, v prípade vinára neobmedzene)
  • nemusia byť označené logom firmy, no v prípade, ak označené sú, má podnikateľ k preukázaniu daňového nákladu o dôkaz viac
  • zákon nepredpisuje takéto predmety evidovať, no v skladovej prípadne inej evidencii je ideálne mať vyznačené, koľko kusov čoho a koľko bolo rozdaných kedy a komu

 

Počítač, tablety, televízia, nábytok…

 

 

  • kancelárska technika, počítače, tablety, telefóny či nábytok sú štandardným daňovým nákladom každého podnikateľa
  • počet uplatnený v nákladoch však musí dávať „uveriteľný“ zmysel – viac kusov počítačov či tabletov vyzerá preukázateľne vo firme s väčším tímom zamestnancov či v prípade programátora webov, ktorý svoje weby potrebuje otestovať na viacerých zariadeniach, menej dôveryhodne už však pôsobí v prípade inštalatéra, stavebníka či právnika
  • podnikateľ si môže zvoliť „režim 80%“ – z príslušných nákupov si v nákladoch uplatní len 80% a nemusí pritom preukazovať, že tieto položky použil na podnikanie
  • televízor sa v dnešnej dobe dá použiť aj PC displej. Síce to možno niektorí technickí maniaci kvôli rozlíšeniu či kvalite nie vždy odporúčajú, no na rozdiel od situácie, keď mi pred x rokmi ktosi volal, či to môže urobiť a ja som mu odpovedal „na tvoje riziko“, ide dnes o už úplne štandardné riešnie. A nezabúdajte: pracovná stanica skutočného profesionála si nevystačí len s 2 monitormi, ale čím viac, tým lepšie…
  • majetok s dobou používania viac ako 1 rok je však potrebné evidovať v samostatnej evidencii
  • majetok v hodnote vyššej ako 1 700 EUR sa do nákladov nedostane naraz v roku obstarania, ale postupne vo formou odpisov
  • ak hnuteľný majetok kúpite od súkromnej osoby, príležitostný predaj je na strane predávajúceho oslobodený od dane. Radšej však vynechajte príbuzných.

Pracovné odevy, obleky, kostýmy, kravaty, hodinky….

 

  • montérky, helma, pracovné rukavice či obuv sú štandardným daňovým nákladom v oblastiach či profesiách, kde to dáva zmysel – čiže skôr pre manuálne pracujúcich SZČO, z nákladov právnika či SEO konzultanta to kontrola určite vyhodí
  • pracovné oblečenie „bielych golierov“, tj napríklad právnikov, účtovníkov, obchodníkov či konzultantov – obleky, kostýmy, saká, obuv či kravaty – sa však v slovenskom daňovom práve považuje štandardne za výdavky na reprezentáciu a teda nedaňové
  • niektorí podnikatelia si ich aj napriek tomu v nákladoch uplatňujúna základe internej smernice, kde zdôrazňujú nevyhnutnosť takéhoto oblečenia pre dosahovanie svojich príjmov, stanovujú „zdravý“ počet kusov či sumu či podiel na súkromných nákupoch prípadne si oblečenie označia firemným logom.
  • kúpa „repre“ oblečenia môže v eseročkách vyriešiť aspoň čiastočne večný problém s vyberaním peňazí. Síce možno sú takéto položky nákladom nedaňovým, sú však nákladom účtovným – veď podnikateľ ich na reprezentáciu svojej firmy skutočne používa, tak prečo ich nekúpiť z firemného účtu?

 

Jedlo a občerstvenie, káva & alkohol

 

  • obedy, kávičky, alkoholické nápoje sa vo všeobecnosti považujú za výdavky na reprezentáciu a teda náklady jednoznačne nedaňové
  • ako ich však do nákladov dostať? Tu je pár možností:
  • fľaše vína ako darčekové predmety klientom do 17 za kus sú však daňovo uznaným výdavkom max. do 5% základu dane v daňovom priznaní. Základ dane podnikateľa (SZČO aj eseročka) sa po jeho „prvom“ výpočte testuje a v druhom kroku sa upraví práve o položky, súvisiace s testom (okrem vína ide napr. aj o úpravu nákladov pri luxusných autách)
  • za každý deň pracovnej cesty si podnikateľ SZČO či spoločník alebo konateľ eseročky môže uplatniť paušálnu sumu stravného bez dokladovania. V závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty ide o 4,50 EUR až 10,30 EUR
  • SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 4,20 na deň. V tomto prípade iba na základe dokladu (bloček, faktúra, stravovacia poukážka) a iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty (predchádzajúci bod) a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ (ak je napr. živnostníkom „popri“ zamestnaní). Ďalším limitom je, že si napr. poukážky nemôže kúpiť spätne. No výhodou zas formulácia „odpracovaný deň“ – výkladov je veľa, nedefinuje ju však podľa mňa nikto nikde.

 

Nájom, byt, internet, telefón

 

  • nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom, rovnako ako aj výdavky na telefóny či internet
  • zložitejšia situácia je v prípade domácej kancelárie podnikateľa – zákony žiadny postup neuvádzajú, na základe interného predpisu a prepočtu však SZČO môže dostať náklady za domácu kanceláriu do svojich podnikateľských nákladov. Časť z nákladov na internet, elektrickú energiu či vybavenie domácej kancelárie áno, určite však nie vodu v kúpeľni či napr. daň za psa :)
  • v prípade eseročky je možné časť nákladov spojených s bývaním resp. domácou kanceláriou dostať do nákladov eseročky formou prenájmu medzi vlastníkom bytu/domu a eseročkou. Ide však o pomerne administratívne náročný proces s malým daňovým efektom
  • pri telefóne je možné si zvoliť možnosť uplatniť si v nákladoch iba 80% – a to z nákupu zariadenia, ako aj mesačných faktúr. V tom prípade nemusí podnikateľ dokazovať, že všetky hovory použil na svoje podnikanie.

Tip: 5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov

 

Pracovné cesty, výlety, pobyty na pláži či pobyty tvorivé

 

  • ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať – napr. vybavovať zákazky či zháňať klientov – pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom
  • zmysel dávajú samozrejme aj cesty za vzdelávaním či budovaním značky – tj účasť na konferenciách, seminároch, a to aktívna aj pasívna – prípadne stretnutie s „remote“ zamestnancami, s ktorými inak komunikujete online prípadne teambuilding
  • náklad podnikateľa tvorí principiálne najmä paušálne stravné na každý deň pracovnej cesty (v závislosti od počtu hodín jej trvania), náklad za ubytovanie a cestovné (či už verejným dopravným prostriedkom alebo súkromným automobilom spoločníka/konateľa/zamestnanca). Áno, uvedené platí aj pre zamestnanca podnikateľa a áno, aj v tomto prípade ide o „čistý“ príjem zamestnanca
  • ak je firme na pravidelné pracovné cesty efektívnejšie prenajať byt namiesto platieb za hotel, daniari nájomné ako daňový výdavok uznávajú
  • pracovnou cestou však v prípade živnostníka nie je pravidelné chodenie „na týždňovky“, ak má navyše len jedného odberateľa („zamestnávateľa“)
  • polemickými môžu byť tvorivé pobyty za účelom vytvorenia diela či networkingu – sú síce moderným spôsobom dosahovania, zabezpečovania či udržiavania príjmov, no štandardné vnímanie pracovných ciest v slovenských predpisoch na ne akosi zatiaľ nie je pripravené. Dlhodobý výkon práce v zahraničí však nie je pracovnou cestou
  • pracovná cesta by mala byť nepriestrelne zdokladovaná. Pomôže aj správa z pracovnej cesty a občas kontroly žiadajú aj podpisy osôb, s ktorými podnikateľ rokoval.

Tip:

Pracovná cesta alebo výlet

Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)

 

Aké sú Vaše skúsenosti s „tieňovými“ daňovými nákladmi či uznateľnosti daňových nákladov vymenovaných v článku?

Podeľte sa v diskusii, pomôžete tak aj ostatným

 

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Prechod na SRO? Automobil v podnikaní? Daňové výdavky? Pracovná cesta?

Stiahni si 5+1 najobľúbenejších článkov, ktoré sú základom pre každého podnikateľa či účtovníka!

Pridaj sa k vyše 7 000 aktívnym PROFÍKOM, ktorí novinky z ĽudskouRečou.sk odoberajú a čítajú

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - prvý z mojich tipov Ti dorazí v priebehu pár minút

  • Laura

    Perfektny clanok…chcela by som vediet vas nazor ak som konatel/spolocnik sro bez pracovneho pomeru,poberam len prav.mes.odmenu z vykonu funkcie konatela, sidlo firmy je na inej adrese ako mam prenajatu kancelariu do kancelarie chodim na cca 7 hod denne je nejaka moznost uplatnit si stravne za tychto 7 hodin?

  • Sisa Sand

    a co SZCO autori, nie zivnostnici? aj na nich to plati ci ani nie…

    • Peter Furmaník

      Čo čo? :) Autori si – ako väčšina SZČO – môžu v nákladoch uznať všetko, čo použili na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov, samozrejme po zohľadnení všetkých limitov, obmedzení a zákazov v zákone o dani z príjmov (prípadne zákone o účtovníctve) a samozrejme v rámci týchto limitov a možností. Viac http://ludskourecou.sk/2015/04/danove-naklady-3-najrozsirenejsie-myty/

  • Peter Tomčány

    „pracovnou cestou však v prípade živnostníka nie je pravidelné chodenie „na týždňovky“, ak má navyše len jedného odberateľa“ – ak je miesto podnikania na inej adrese, ako dodávané služby pre odberateľa, prečo by v tomto prípade nemohla byť takáto cesta, na ktorej sa využívané súkromné vozidlo pracovnou cestou ?