Zmluva o dielo: druhy, dane a odvody

Občas dostanem otázku typu “Je výhodné pracovať či poskytovať služby na základe zmluvy o dielo?”, prípadne “Aké dane a odvody sa platia z odmeny na základe zmluvy o dielo?” či “Dajú sa takouto zmluvou optimalizovať dane a odvody?”. Komplexne spracovanú tému “zmluva o dielo z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia” som nikde nenašiel , pokúsil som sa teda o stručný sumár:

Zmluva o dielo môže byť uzatvorená vo viacerých podobách a teda aj právnych úpravách:

• zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka
• zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka
• zmluva o dielo ohľadne autorského diela – podľa autorského zákona resp. podľa Občianskeho zákonníka.

Vo všetkých spomenutých predpisov ide o vzťah medzi tzv. objednávateľom a zhotoviteľom, ktorý sa týka zhotovenia presne definovaného hmotného či nehmotného diela.

A teraz konkrétne:

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka

• je uzatvorená medzi 2 podnikateľmi – teda medzi 2 obchodnými spoločnosťami, medzi 2 SZČO či medzi spoločnosťou a SZČO, resp. dokonca aj družstvom
• objednávateľ si odmenu vyplatenú zhotoviteľovi dá do nákladov – samozrejme po splnení podmienky, že ide o daňovo uznateľný náklad
• zhotoviteľ si odmenu zdaní sám – buď ako SZČO (príjem z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti – § 6 zákona o dani z príjmov), resp. ako spoločnosť (podvojné účtovníctvo, daň z príjmov právnických osôb)
• zhotoviteľ – ak ide o SZČO – platí zo svojich podnikateľských príjmov samozrejme aj riadne odvody podnikateľa do Sociálnej i zdravotnej poisťovne

Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka

• zhotoviteľ je občan – tj nepodnikateľ. Môže ním byť aj podnikateľ, ale musí ísť o činnosť, ktorú nemá uvedenú ako predmet svojho podnikania.
• ak ide o samostatný výkon, resp. zhotovenie diela, ktoré nie je možné klasifikovať ako tzv. “závislú prácu” (tj zamestnanie), objednávateľ si vyplatenú odmenu dá do daňových nákladov a odvody ako zamestnávateľ z nej neplatí
• občan-zhotoviteľ si odmenu zdaní sám – ako tzv. ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov). V prípade, že ide o jednorazový alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených. Pozor, doplnenie: od r. 2018 príjem na základe zmluvy a v prípade, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je. Viac a podrobnejšie: Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj? a Daň z príjmov 2018: končia príležitostné príjmy aj daňová optimalizácia ako taká?
• nemôže si však uplatniť nezdaniteľné časti základu dane – na seba či na manželku. Ide totiž o pasívny príjem.
• občan-zhotoviteľ je z odmeny (resp. jej od dane neoslobodenej časti) povinný platiť odvody sám
• ostatný príjem nepodlieha sociálnym odvodom
•  zhotoviteľ platí len zdravotné odvody – a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. Jedenkrát ročne v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia.
• v konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Čo je v prípade príležitostných privýrobkov dosť veľa, chápem, ale je to tak
• či sa to dá znížiť? Áno, dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže. Reálne áno, no na rozdiel od podnikateľov iba náklady na dosiahnutie príjmu (nie na “zabezpečenie či udržanie”) (Viac o daňových nákladoch).

Zmluva ohľadne autorského diela

• uzatvára sa pri diele podliehajúcom autorskému právu
• zhotoviteľ-autor ju zdaní ako príjem z podnikania – § 6 zákona o dani z príjmov
• platí z nej teda odvody na zdravotné i sociálne poistenie
• uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela – tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti. Aký je rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi príjmami z hľadiska daní a odvodov?
• podrobnosti ohľadne zmlúv, náležitostí a formy poskytne právnik, no principiálne sa zmluva o vytvorení autorského diela (od r. 2016) uzatvára podľa Občianskeho zákonníka (§ 631 a nasl.) a licenčná zmluva o použití diela podľa Autorského zákona (§ 65 a nasl.).

Ak ste dočítali až sem, pre istotu jeden disclaimer: článok hovorí o tom, ako rôzne typy príjmov fyzických osôb zdaniť, resp. čo z nich zaplatiť. Článok nehovorí o tom, aký typ zmluvy s niekým uzatvoriť resp. čo má daná zmluva obsahovať – na tento účel sa prosím obráťte na právnika.

Viac: (Ako na) autorské diela, autorské zmluvy, licencie, príjmy, dane a odvody: 16 otázok a odpovedí

Pozor na znaky závislej práce

Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní – tj cca 35% z vlastného vrecka zamestnávateľa a 13,4% zrazených z odmeny zamestnanca. O ostatných povinnostiach zamestnávateľa ani nehovoriac.

S témou teda súvisí otázka: oplatí sa v SR ešte vôbec zamestnávať? A ako – na trvalý pomer, na dohody, na živnosť či zmluvu o dielo? Môj prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a spolupráce v novom tisícročí.

A teraz ťahák: príklady, ako zmluvy zdaniť

Ako zmluvy o dielo, ako aj zmluvy o spolupráci či zmluvy licenčné zdaniť či zaúčtovať – a to na oboch stranách?

Stiahni si moje PDF zdarma!