Dá sa odpočítať DPH z nákupov pred začatím podnikania? A čo daňové výdavky? Väčšinou áno

7892741260_3b57284550_bPodnikatelia bežne uskutočnujú nákupy tovaru, materiálu, majetku či služieb ešte pred tým, než s podnikaním oficiálne začnú. A často sa na ne aj pýtajú. Môžem si ich uplatniť v daňových nákladoch? Môžem si odpočítať DPH ešte pred tým, než som sa stal platiteľom DPH? Alebo ešte pred tým, než som vôbec začal podnikať? A čo zahraničie? Odpoveď: niečo áno, niečo nie a niečo je také všelijaké…

 

Spätné odpočítanie DPH z nákupov v SR: áno

Právo odpočítať DPH zo vstupov od „svojej“ DPH zo svojich výstupov má len platiteľ DPH. Teda nie podnikateľ registrovaný pre DPH iným spôsobom – napr. podľa § 7 (nákupy tovaru z EÚ) alebo § 7a (poskytovanie či nákup služieb do a z EÚ) zákona o DPH (viac o jednotlivých druhoch registrácie tu). A vstupy musia byť samozrejme použité na dodávky resp. obchody daného podnikateľa, ktoré podliehajú DPH, k dispozícii musia byť doklady a splnené ďalšie podmienky podľa zákona.

A čo spätné odpočítanie DPH pri registrácii podnikateľa za platiteľa DPH, tj DPH z nákupov, ktorý podnikateľ uskutočnil ešte „pred“?

Zákon o DPH dnes umožňuje „oddaniť“ nákup majetku – áno, majetku, neskôr sa k tomu pojmu vrátime – ktorý podnikateľ nakúpil ešte pred tým, než sa stal platiteľom DPH.

Ako?

  • majetok neodpisovaný – teda napr. hmotné predmety (napr. PC či tablet) do 1 700 EUR či nehmotný majetok (napr. softvér) do 2 400 EUR, ktorý kúpil v roku registrácie za platiteľa DPH – z neho si DPH odpočíta v plnej sume. Z neodpisovaného majetku, ktorý kúpil v predchádzajúcich rokoch – teda už bol plne zahrnutý medzi daňové výdavky – spätne odpočítať DPH možné nie je;
  • majetok odpisovaný – DPH si neodpočíta v plnej sume uvedenej na faktúre, ale odpočíta si iba jej časť, tj fakturovanú DPH zníži o sumu, zodpovedajúcu pomeru medzi už uplatnenými daňovými odpismi a celkovou vstupnou cenou tohto majetku. Inak povedané: odpočítať je možné DPH spätne vypočítanú z daňovej zostatkovej ceny majetku k 31.12. predchádzajúceho uzavretého roka. Príklad: V júli 2014 kúpil podnikateľ, zatiaľ neplatiteľ DPH, auto v sume 10 000 EUR + 2 000 EUR DPH. Zo vstupnej ceny (zatiaľ) 12 000 EUR v r. 2014 daňovo odpísal 1 500 EUR. V januári 2015 sa stal platiteľom DPH. DPH z nákupu auta si teda môže odpočítať v prvom daňovom priznaní k DPH. Nie však v plnej sume 2 000 EUR – tú zníži o sumu, zodpovedajúcu pomeru odpisov (1 500 EUR) k celkovej vstupnej cene (12 000 EUR), tj 2 000 EUR – 0,125 x 2 000 EUR, odpočítať si teda môže 1 750 EUR. (Následne však treba prepočítať vstupnú cenu a odpisy – ako na to, podrobnejšie v tomto článku)
  • zásoby – áno, odpočítať je možné DPH z nákupných cien materiálu a tovaru, ktoré má podnikateľ ku dňu registrácie za platiteľa DPH na sklade. Na základe inventúry, teda ešte nespotrebované
  • služby – od začiatku r. 2016 je možné aj spätné odpočítanie z nákupov nielen tovarov, ale aj služieb, nakúpených v roku, v ktorom sa podnikateľ stal platiteľom DPH. Okrem majetku, ktorý má firma vo vlastníctve a spomenutých služieb, sa teda možnosť oddanenia vzťahuje aj na tovary typu elektrická energia a pravdepodobne aj iné energie. Do konca r. 2015 zákon hovoril o majetku, teda o všetkom, čo firma krátkodobo či dlhodobo používa na svoj biznis- „majetok“ v zákone od r. 2016 nahradili „tovary a služby“.

photo-1432462770865-65b70566d673

Spätné odpočítanie DPH z nákupov v zahraničí: väčšinou ho netreba riešiť, inokedy však krkolomne

So zahraničím je to trochu komplikovanejšie. Ako je na tom platiteľ DPH?

Väčšinu dodávok zo zahraničia fakturuje zahraničný dodávateľ za cenu bez DPH. Tzv. nadobudnutie tovaru z EÚ podlieha slovenskej DPH formou samozdanenia v SR, zároveň má však platiteľ DPH často právo na plné odpočítanie tejto DPH, tovar teda v podstate nakupuje za cenu bez DPH. Podobný postup platí pri väčšine služieb – tie rovnako samozdaňuje slovenský odberateľ, spravidla s právom na odpočítanie tejto DPH. Hrubo povedané: z väčšiny zahraničných nákupov vlastne z hľadiska pohybu peňazí ani nie je čo odpočítavať (zdanenie i odpočítanie sa vykazuje iba evidenčne).

Niektoré dodávky – ide napr. o služby s miestom dodania v zahraničí – sú však fakturované za cenu vrátane zahraničnej DPH. Môže ísť napr. o vzdelávacie a kultúrne služby (tj rôzne konferencie a semináre) či ubytovacie služby. Túto DPH môže za určitých podmienok získať tzv. „vrátením DPH z iného členského štátu“, konkrétne prostredníctvom elektronickej žiadosti na portáli Finančnej správy (teda mimo daňového priznania k DPH).

Jedno aj druhé platí iba pre platiteľa DPH. Čiže pre firmu, ktorá už platiteľom DPH je.

Čo však s tými, ktorí ešte platiteľmi DPH nie sú, no už zo zahraničia čosi kupujú na účely budúceho podnikania? Alebo s podnikateľmi, čo dokonca nie sú ešte ani len zaregistrovanými podnikateľmi?

Situáciu „DPH vs. podnikateľ, ktorý ešte nenavštívil živnostenský úrad“ zákon o DPH nerieši, preto som si osobne dlho myslel, že nič také možné nie je. Riešenie však hľadať treba v rozsudkoch Európskeho súdneho dvora: podľa nich môže o registráciu pre DPH (so všetkými príslušnými výhodami) požiadať každý, kto sa na podnikanie ešte len pripravuje. Pre istotu citát z usmernenia Finančnej správy (vrátane odkazov na jednotlivé rozsudky ESD):

O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu na DPH neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, ak má zámer vykonávať podnikateľskú činnosť a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na budúce zdaniteľné plnenia

Teda aj začínajúci podnikateľ, ktorý ešte oficiálne nefunguje ako živnostník alebo prostredníctvom inej právnej formy, môže požiadať o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH (resp. o inú registráciu podľa zákona o DPH). A ako platiteľ DPH nakupovať zo zahraničia za cenu bez DPH, príp. o vrátenie prípadnej zahraničnej DPH požiadať. Doplnenie: aj v prípade, ak budúci podnikateľ požiada o registráciu pre DPH ešte pred vznikom firmy či dátumom ohlásenia živnosti, registrácia je platná až odo dňa začatia podnikania; nie skôr.

Celý tento postup však trochu komplikuje povinnosť skladať zábezpeku. V súčasnosti ju – okrem osôb a firiem, ktoré čosi dlhujú na DPH, prípadne sú s daňovými dlžníkmi prepojené – musia povinne zložiť aj firmy, ktoré ešte nedodávajú tovary a služby (tj nič nepredávajú) a vykonávajú len prípravnú činnosť na podnikanie. Toto „poleno pod nohy“ však bude platiť už iba do konca roka 2015. Jednou z ďalších pozitívnych noviniek roka 2016 je totiž jeho zrušenie – od januára 2016 už začínajúci podnikatelia nebudú povinní skladať zábezpeku.

Vzhľadom na stále aktuálnu zábezpeku je prípadným budúcim platiteľom DPH najlepšie odporučiť odloženie registrácie na nový rok. Ako platitelia DPH kúpia väčšinu dodávok tovaru a služieb zo zahraničia de facto bez DPH, príp. si o vrátenie zahraničnej DPH môžu požiadať.

Stretol som sa aj však s prípadom, keď podnikateľ potreboval čosi zo zahraničia nakúpiť čím skôr (a teda nákup samozrejme aj oddaniť) a samotná Finančná správa v jednej z odpovedí nepriamo odporučila nasledovné riešenie:

  1. najprv sa zaregistrovať pre DPH, nie však ako platiteľ DPH, ale ako osoba registrovaná podľa § 7 zákona o DPH. Finančná správa pridelí podnikateľovi slovenské IČ DPH, podnikateľ ho oznámi zahraničnému dodávateľovi a zahraničný dodávateľ tovar vyfakturuje za cenu bez DPH. DPH zaplatí slovenský podnikateľ v SR prostredníctvom samozdanenia v daňovom priznaní – avšak bez odpočítania DPH, právo na odpočítanie má totiž iba platiteľ DPH. Cena tovaru sa teda v tomto bode predraží o DPH
  2. neskôr sa zaregistrovať ako plnohodnotný platiteľ DPH (§ 4) a DPH, ktorú odviedol štátu z nákupu tovaru zo zahraničia, si v ňom odpočítať z titulu spätného odpočítania pri registrácii. Tovar týmto spôsobom „oddaní“, teda de facto ho kúpi za cenu bez DPH. Toto riešenie je teda možné použiť aj pre podnikateľov, ktorí už síce podnikajú, no ešte z rôznych dôvodov nechcú byť plnohodnotnými platiteľmi DPH.

Prestávka: stiahni si 5 +1 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík

Áno, chcem tipy ZDARMA!

picjumbo.com_HNCK9042

A ešte čosi: daňové výdavky pred začatím podnikania

S témou odpočítania DPH súvisí aj téma „daňové náklady pred začatím podnikania“. Podnikateľ totiž nerieši len DPH, ale aj sumy daného majetku, služieb či zásob bez DPH, tj daňové výdavky – tie sa týkajú rovnako platiteľov ako aj neplatiteľov DPH. Môže si nákupy uskutočnené pred začatím podnikania uplatniť v daňových výdavkoch?

SZČO: zákon o dani z príjmov o tom hovorí v jedinej vete (§ 4 ods. 4):

Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať

Veta síce hovorí len o výdavkoch uskutočnených v predchádzajúcom roku, no podľa elementárnej logiky možnosť uplatniť si v daňových nákladoch jednorazovo nákupy uskutočnené ešte „pred“ začatím podnikania existuje.

Eseročky a iné právnické osoby:  rovnako si môže odpočítať zriaďovacie výdavky súvisiace so založením eseročky – tj napr. právne, poradenské a účtovné služby, pracovné cesty, rôzne poplatky, licencie, tvorbu názvu atď. A samozrejme poplatky a kolky obchodnému a živnostenskému registru. So zásobami a majetkom je to inak – eseročka ho pravdepodobne nemôže kupovať pred dňom svojho založenia. Jednoznačný postup bohužiaľ daňové ani účtovné zákony neobsahujú. Existujú však výklady, že bežné výdavky na zásoby (materiál, tovar), služby (marketing, nájomné) či majetok (stroje, softvéry, počítače, autá či budovy), ktoré boli vynaložené medzi založením (podpisom spoločenskej zmluvy) a vznikom (zápisom firmy do obchodného registra) eseročky, je možné do daňových nákladov uplatniť.


photo-1445019980597-93fa8acb246c

Ilustr. foto: Flickr, Unsplash, Unplash, Picjumbo (obrázky sú skutočne len ilustračné, žiadny product placement)

Aký je Váš názor resp. Vaša skúsenosť?

Podeľte sa v komentároch

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Prechod na SRO? Automobil v podnikaní? Daňové výdavky? Pracovná cesta?

Stiahni si 5+1 najobľúbenejších článkov, ktoré sú základom pre každého podnikateľa či účtovníka!

Pridaj sa k vyše 7 000 aktívnym PROFÍKOM, ktorí novinky z ĽudskouRečou.sk odoberajú a čítajú

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - prvý z mojich tipov Ti dorazí v priebehu pár minút

  • Eva

    Ďakujem, že ste toľko času strávili nad týmto článkom, ale isto pomôže mnohým, nielen začínajúcim podnikateľom.

    • Peter Furmaník

      Rado sa stalo :)

  • Zuzana Ciňova

    A čo S odpočtom DPH pri kúpe stavebného pozemku na rodné číslo podnikateľa ak to bola podmienka banky pri poskytnutí úveru? Na pozemku časom vyrastie stavba,ktorá sa následne predá. Teda je to pozemok na podnikateľské účely. Ďakujem ☺

    • Peter Furmaník

      Medzi podmienkami práva na odpočítanie nie je to, či má podnikateľ kúpiť daný vstup na IČO alebo na rodné číslo. Prioritnou podmienkou je, že daný vstup použije na zdaniteľné obchody, tj obchody podliehajúce DPH