Pôžičky “eseročka – spoločník” ako nástroj na vyťahovanie peňazí z eseročky: sú legálne?

7K0A0597Pôžičky, ktoré poskytuje eseročka svojim spoločníkom, príp. naopak, sú – či sa to niekomu páči alebo nie – v praxi bežným spôsobom, akým si spoločníci v praxi “vyberajú” peniaze z vlastnej firmy, čo môže byť iným spôsobom príliš drahé. O tejto chúlostivej téme sa samozrejme veľa nepíše, no existuje ňu mnoho názorov a v podstate súvisí aj s nedávno skončeným uzavieraním roka eseročiek. Spísal som súvislosti, ktoré napadajú mňa a niektorých mojich kolegov. Teda nie rady, ale súvislosti, preto sa v diskusii poteším skôr názorom, než otázkam :)

 

Pôžička – ako a prečo sa poskytuje?

 

  • pôžička je vlastne “presunutím” peňazí eseročky inému subjektu – v tomto prípade spoločníkovi, ktorý tu vystupuje ako fyzická, resp. súkromná osoba. Prípadne naopak. V každom prípade ide o štandardný obchod, resp. vzťah medzi dvoma subjektmi. Poskytuje sa predovšetkým z praktických dôvodov – eseročka potrebuje peniaze, spoločník jej presunie zo svojich a neskôr mu ich firma vráti späť (takto nastavená injekcia je jednoduchšia ako zvýšenie základného imania či kapitálový vklad). Prípadne naopak – peniaze potrebuje spoločník, eseročka mu ich poskytne a neskôr ich spoločník spláca.
  • pôžička sa najčastejšie poskytuje na základe formálnej zmluvy. Ak ide o pôžičku medzi spoločnosťou a fyzickou osobou, uzaviera sa zmluva podľa Občianskeho zákonníka
  • z hľadiska vecnosti aj z pohľadu platných zákonov je poskytnutie pôžičky medzi 2 subjektmi – nech je už nimi ktokoľvek – úplne legálnym obchodným vzťahom 

 

Aké sú riziká a obmedzenia?

 

  • pôžička “eseročka – spoločníkovi” býva v praxi častým spôsobom, ako “dostať von” peniaze z vlastnej firmy. Štandardné či tie správne a legálne spôsoby sú totiž príliš drahé – mzda vyplatená zamestnancovi podlieha odvodom na strane zamestnanca aj zamestnávateľa (spolu takmer 50% z hrubej mzdy) a prípadné vyplatenie podielu na zisku spoločníkovi pred časom politici obdarili druhým zdanením – zdravotným odvodmi
  • v prípade dlhodobého vyplácania peňazí touto formou – teda požičiavaním spoločníkovi – vzrastajú pohľadávky voči tomu spoločníkovi. Teda stav na účte pohľadávok. Čo na jednej strane zvyšuje účtovný stav majetku firmy, no niekedy v budúcnosti – pri prípadnej likvidácii či predaji eseročky – ich teoreticky spoločnosť od spoločníka môže vymáhať. Minimálne na papieri ich spoločník bude dlžiť. Rovnako sa pohľadávky za určitých okolností zdaňujú, za niektorých však nie (napr. zamiestnutie návrhu na konkurz).
  • štandardne spôsobom likvidácie takýchto pôžičiek/pohľadávok je ich splácanie “účtovne do pokladne” – v priebehu roka si spoločník zašle nejaké platby z bankového účtu (spoločnosť požičiava spoločníkovi) a niekedy po jeho skončení vráti spoločník požičanú sumu do oficiálnej účtovnej pokladne. Problém s pohľadávkami odpadne, takto však zase nereálne a umelo narastá stav v účtovnej pokladni – opäť sa zvyšuje stav majetku, opäť však ide o majetok, ktorý tam reálne nie je. Čo s ním pri neskoršej likvidácii a predaji?
  • pri takýchto formálnych pôžičkách – a najmä v prípade ich splácania v hotovosti – je potrebné rešpektovať pomerne čerstvý zákon o obmedzení platieb v hotovosti. Podľa neho nesmie byť v hotovosti vykonaná nielen platba nad 5 000 EUR, ale ani akákoľvek čiastočná suma obchodu či vzťahu, ktorý znie na sumu vyššiu ako 5 000 EUR. Teda žiadna splátka zmluvy o pôžičke sumy vyššej než 5 000 EUR.

 

A čo úrok a daň z príjmov?

 

  • pôžičková istina nie je predmetom dane – poskytnutá pôžička ako taká (resp. jej suma) sa teda nezdaňuje u žiadneho z partnerov
  • zdaňuje sa iba úrok z tejto pôžičky – ten je príjmom veriteľa a výdavkom dlžníka.
  • pôžičku možno dohodnúť aj ako bezúročnú – umožňuje to pravidlo v samotnom Občianskom zákonníku a v prípade pôžičiek “eseročka – spoločník” sa často využíva.
  • odpustený úrok je však darom. Dar vo všeobecnosti sa nezdaňuje, problematický však môže byť dar spoločníkovi. Každý príjem spoločníka je však na účely dane z príjmov tzv. “príjmom zo závislej činnosti”, tj niečo na spôsob príjmu zamestnanca. A dar poskytnutý v súvislosti so závislou činnosťou sa zdaňuje. Resumé: v prípade poskytnutia pôžičky od eseročky spoločníkovi sa nejaký úrok – či už dohodnutý je alebo nie je – v každom prípade nejak zdaniť musí. A to na strane spoločníka, tj v jeho daňovom priznaní ako fyzickej osoby (úrokový príjem). Samozrejme ak takýto prípadný úrokový príjem nepresahuje sumu príjmu, od ktorej sa podáva daňové priznanie (a spoločník iné príjmy ako fyzická osoba nemá), daňové priznanie nepodáva a nič nezdaňuje.
  • otáznou môže byť výška úroku – na toto podľa mňa neexistuje žiaden predpis ani usmernenie. Niekto dáva/zdaňuje symbolický EURIBOR, niekto priemer komerčného kurzu na krátkodobé spotrebné pôžičky – možno je ako tak uspokojujúcim riešením zdaniť úrok aspoň v nejakej sume.
  • zákon o dani z príjmov obsahuje desivé pojmy ako “závislé osoby”, “ekonomická prepojenosť” či “cena obvyklá”. Inými slovami: ak spoločnosť poskytne pôžičku svojmu spoločníkovi (príp. naopak), mala by byť poskytnutá za bežnú cenu, tj bežný trhový úrok. A tento samozrejme zdaniť. V praxi sa občas vyskytujú názory, že by odpustený resp. fiktívny názory mali zdaniť obe strany: teda aj prijímateľ pôžičky (dlžník), ktorý takto získal nepeňažný príjem a rovnako aj poskytovateľ pôžičky (veriteľ), ktorý by takto zdanil obvyklú trhovú cenu, aj keď ju nedostal, no dostať mal. Presné pravidlo na túto situáciu zatiaľ neexistuje, poteší však aj odpoveď od metodikov z FRSR:

 

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke v § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku, t.j. pôžičku bez dohodnutých úrokov. Zákon č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v zásade rešpektuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v danom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka, to znamená, bezúročné poskytnutie pôžičky nepovažuje za nepeňažný príjem dlžníka alebo veriteľa. V prípade poskytnutia bezúročnej pôžičky sa teda nezvyšuje základ dane u veriteľa (PO a rovnako aj FO) o sumu obvyklého úroku .

 

Pokiaľ by však bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti.

 

Resumé: so zdaňovaním prípadného fiktívneho (tj dohodnutého) úroku si vo väčšine prípadov nie je potrebné lámať hlavu. Jedinou situáciou, kedy je potrebné odpustený úrok zdaniť, je poskytnutie pôžičky spoločníkovi- fyzickej osobe (bez ohľadu na to, či je oficiálnym zamestnancom tejto firmy alebo nie).

 

 


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This