Vymáhanie pohľadávok: neuhradené faktúry je možné vymôcť, ak sa začne včas

Neuhradené faktúry sú v slovenskom podnikateľskom prostredí pomerne častým javom. Okrem chýbajúcich peňazí spôsobujú aj rôzne daňové nevýhody – podnikateľ totiž v určitých prípadoch platí dane aj z toho, čo mu nikto neuhradil. O možnostiach vymáhania pohľadávok a riešení situácií dlžníkov som sa rozprával s odborníkom na na vymáhanie pohľadávok a konkurzné právo JUDr. Jánom Ivanom zo spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o.

 

Slovenskí podnikatelia akceptujú možnosť, že im časť faktúr odberatelia neuhradia, ako štandard. Neuhradené faktúry majú v určitých prípadoch dokonca aj daňové nevýhody – z neuhradených faktúr príp. ich sumy sa často platí daň z príjmov aj DPH. Dá sa s neuhradenými pohľadávkami niečo urobiť?

 

Nemyslím si, že ich je väčšina. Podnikanie je záležitosť za účelom dosiahnutia zisku (napokon ho tak definuje Obchodný zákonník), preto nevidím zmysel v tom, aby niekto vstupoval do podnikania s tým, že bude očakávať a hlavne akceptovať nevyplatenie vlastných faktúr. S daňovou povinnosťou však máte úplnú pravdu –  odvedenie DPH je práve to, čo veľakrát podnikateľa položí na kolená.

 

S pohľadávkou sa dá určite niečo robiť, avšak netreba dlho čakať. Štatistické čísla vymožiteľnosti pohľadávok sú alarmujúce. Už po 6 mesiacoch po uplynutí splatnosti pohľadávky klesá jej vymožiteľnosť na 55 % a po jednom roku je to už iba 25%. Bežne sa nám stáva, že našu spoločnosť oslovia podnikatelia už s premlčanými pohľadávkami. Pohľadávku je potrebné riešiť najmä včas, neveriť na sľuby o vyplatení a hlavne sa nebáť straty obchodného partnera. Sme profesionálny tím, ktorý ma dlhoročné skúsenosti s pohľadávkami, pre danú pohľadávku vieme urobiť všetko, čo zákon pripúšťa – a to korektným prístupom. Po skončení procesu vymáhania nás dokonca často oslovujujú naši bývalí dlžníci a požiadajú nás o pomoc s rovnakým problémom.

 

Aké je percento úspešnosti vymoženia pohľadávky vo Vašej praxi?

 

Všeobecnú štatistiku vymožiteľnosti pohľadávok z časového hľadiska som už spomenul. V rámci prípadov, ktoré sme prevzali, sa naše percento úspešnosti sa pohybuje vyše 70 % – a to pri vyhámaní formou mimosúdnej dohody. Dôvodom je, že naša politika je založená na úprimnom jednaní. Nepostupujeme na seba pohľadávky, ktoré sa už nedajú vymôcť. Nie je totiž v našom záujme, aby klient zbytočne investoval do pohľadávok, pri ktorých to už nemá žiaden zmysel.

 

Bežný človek si pri pojme “vymáhanie pohľadávok” predstaví hrubokrkých chlapíkov, s ktorými sa neradno stretnúť. Aké metódy používate pri vymáhaní pohľadávok?

 

Stretol som sa už s takýmto názorom viackrát, no slovenčina pod týmto slovným spojením hádže všetko do jedného vreca. Je potrebné rozlišovať, o aké vymáhanie pohľadávok ide. Trestný zákon totiž pamätá aj na trestné činy, akými sú nátlak,hrubý nátlak alebo vyhrážanie, preto je dôležité postupovať opatrne, aby sa to v konečnom dôsledku neobrátilo proti veriteľovi a paradoxne dlžník ostane nedotknuteľný – nevyplatenie pohľadávok totiž na druhej strane trestným činom nie je.

 

My využívame najmä naše odborné vedomosti. Sme právnici a väčšina z nás disponuje osvedčením správcu konkurznej podstaty, ktoré vydáva iba Ministerstvo spravodlivosti po úspešnom absolvovaní neľahkých odborných skúšok. Preferujeme osobné stretnutie s dlžníkom, kde mu jasne načrtneme, ako sa situácia môže vyvinúť v prípade, , ak sa nedohodneme. Konkrétne postupy nechám radšej zahalené rúškom obchodného tajomstva a samotného know-how našej spoločnosti (smiech).  Pre lepšiu dostupnosť našich služieb sme prikročili k tomu, že pri vymáhaní pohľadávok neberieme žiadne poplatky, a naša odmena nám patrí až po ich úspešnom vymožení. Ak sa nepodarí vymocť pohľadávku mimosúdne, stále je tu cesta súdna. V niektorých prípadoch dokonca podávame návrhy na konkurz na samotných dlžníkov.

 

Skúsme sa na to pozrieť z pohľadu druhej strany, teda dlžníka. Aké riešenia je možné nájsť v prípadoch, keď firma niekomu dlží a reálne nie je v jej možnostiach dané záväzky uhradiť? Čo jej hrozí, ak má problémy a s veriteľmi nekomunikuje?

 

Myslím si, že korektné jednanie a postavenie sa k spomínanej situácii zodpovedne sú najdôležitejšie. Zatajovať sa a čakať na to, čo sa bude diať, riešením nie je. Často dochádza k tomu, že veriteľovi dôjde trpezlivosť a vymáha svoju pohľadávku súdnou cestou. Po priznaní pohľadávky súdom, však prichádzajú na rad exekútori, ktorí blokujú účty a speňažujú majetky, čím vlastne individuálne uspokojujú veriteľov, čo nie je najspravodlivejším riešením. Platí pravidlo: „Kto skôr príde, ten skôr berie“. V prípade konkurzu, je to však inak – tam ide o pomerné uspokojovanie veriteľov. Zo strany štátu hrozia samozrejme pokuty za neplnenie si daňových povinností a štatutár má plnú hlavu starostí vysvetľovaním situácie svojím veriteľom.

 

Vyhlásenie konkurzu však nie je právom, ale povinnosťou. Podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii  je dlžník, ktorý sa nachádza v úpadku, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu – a to do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

 

Problém je v tom, že väčšina povinných osôb v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní túto povinnosť poruší. Ešte pred poslednou novelou bola v § 11 ods. 4 tohto zákona upravená zodpovednosť štatutárov za škodu, ktorá vznikla veriteľom v dôsledku nepodania návrhu včas. Od začiatku roka je však účinný nový § 74a, ktorý posilňuje postavenie správcu v tom, že môže vyzvať osoby, pri ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, aby mu preukázali, či túto povinnosť riadne a včas splnili. Ak to vyzvaná osoba nepreukáže, správca podá návrh na súd, aby jej súd uložil pokutu až do výšky dvojnásobku základneho imania – a to štatutárovi ako fyzickej osobe. Až prax však ukáže, či sa týmto ustanovením podarí zvýšiť počet dlžníckych návrhov.

 

Ak sa už spoločnosť dostane do konkurzu, tak nastáva úloha správcu, aby vyriešil Vami spomínané problémy. Správca zisťuje výšku majetku, pričom je povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Pri odporovaní u spriaznených osôb dokonca zákon predlžuje lehoty na odporovanie.

 

Moja rada preto znie, že ani v tomto prípade sa neoplatí čakať, ale čestne podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dlžník tým, že podá návrh na konkurz, zachráni vlastne aj finančné prostriedky svojich veriteľov,  ktorí by zbytočne investovali do svojich pohľadávok. Osobne konkurz považujem za najčistejšiu formu likvidácie obchodnej spoločnosti, ktorá je v úpadku. Štatutárny orgán môže kľudne spávať a neúspech v jeho podnikaní nemusí vôbec prenášať do svojho súkromného života.

 

Existujú totiž ešte iné formy riešenia „likvidácie spoločností“, ktoré sú v úpadku a to rôzne fúzie alebo prepisy obchodných podielov na nemajetných občanov. Netreba však zabúdať na to, že trestná zodpovednosť aj po takýchto krokoch zotrváva.

 

Je oficiálny bankrot katastrofou? Alebo je možné zbankrotovať slušne a so cťou?

 

K tomuto presne smerujem. Myslím si, že v podnikateľskom prostredí si pojem bankrot mnohí spájajú s podvodom.

 

Vo vyspelejšich krajinách sú podnikateľovi, ktorý zbankrotoval, čestne poskytnuté ďalšie šance k podnikaniu, pretože takýto podnikateľ sa dokáže vyhnúť negatívnym skúsenostiam, ktoré už v podnikaní nadobudol. Naopak tých, ktorí to čestne neurobili, čakajú tresty a rôzne previerky od príslušných orgánov. Táto myšlienka sa pomaly dostáva aj do Európskeho parlamentu. Možno, že aj my sa raz dočkáme politiky druhej šance a čoskoro aj u nás široká verejnosť bude vedieť rozlíšiť, kto zbankrotoval čestne a kto nie. Môj pohľad je však trochu skeptický. Netreba však zabúdať na to, že bankrot spoločnosti je v ekonomickom svete prirodzeným javom.

 

Dostávame sa k téme rušenia spoločností. Ako to prebieha pri eseročkách či odkiaľ má majiteľ firmy na rušenie zobrať peniaze – o týchto témach sa budeme rozprávať v druhej časti rozhovoru. Aby Vám neunikla, zanechajte svoj email alebo ostaňme v kontakte na facebooku.


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This