“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Peter Furmaník
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Odloženie daňového priznania skutočne odloží aj odvody. Neurobte však túto hlúpu chybu
Tým, že si podnikatelia legálne posunú povinnosť podať daňové priznanie z marca na jún, nezískajú len čas, ale môžu ušetriť aj pár platieb odvodov – ak v ich platení teda nevidia zmysel. Tento trik tí šikovnejší SZČO používajú už nejakú dobu, potiaľto je to v pohode. Proces odloženia daňového priznania a stratégiu “posunutia” odvodov však treba zvládnuť do detailov: napr. napísať list so správnymi náležitosťami a mať do bodky preštudované súvislosti. Dnes prípadová štúdia z praxe – o jednej chybe, ktorá sa skutočne stala a teda aj jeden tip pre vás.