Auto v podnikaní, nákladoch a daňovom priznaní: 10 otázok a odpovedí

Podnikanie ako i ľudské aktivity čoraz viac presúvajú z offline do online, no automobil a všetky možné výdavky s ním spojené sú pre každého, kto ho používa a má rozum, stále daňovou „superstar“. V stredu (15.2.2017) priniesli Hospodárske noviny krátku špecializovanú servisnú poradňu „Auto vo firme“. Niekoľkými odpoveďami na pár otázok z praxe som prispel aj ja – text som však doplnil, rozšíril a tak tieto FAQ publikujem aj tuto na blogu. Firemné vs. súkromné auto v podnikaní, „paušál“ vs. kniha jázd, predaj auta, auto poskytnuté zamestnancovi a výpočet odpisov. Nech sa páči.

 

Transferové oceňovanie a Hra o tróny (novinky pre rok 2017)

Sledujete či aspoň poznáte Game of Thrones resp. Hru o tróny? Dobrodružno-intelektuálnej ságe o moci, spravovaní štátu, slobode či relativizme toho všetkého som nedávno podľahol aj ja. A napadlo mi, že na príklade fiktívneho sveta, ktorý vymyslel ten šikovný George R. R. Martin sa celkom pekne dá vysvetliť základný princíp desivého transferového oceňovania. V článku si prejdeme pravidlá, čosi o povinnej dokumentácii ako aj novinky, ktoré si pre nás prichystali daniari pre rok 2017.

 

ĽudskouRečou.sk 2012 – 2017: prvá päťročnica done :)

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2017/01/birthday 2

6. januára 2017 sa moje (zatiaľ) najväčšie a najúspešnejšie dieťa dožíva 5 rokov. Áno, na mysli mám punkovo odborný blog ĽudskouRečou.sk, ktorý práve čítate – pomohol mne, pomáha aj iným a za tie roky okolo neho vyrástlo mnoho súvisiacich aktivít. Pozrite si peknú infografiku, čo všetko sa podarilo. Ak Vás to zaujíma, prečítajte si aj príbeh, ako to celé vzniklo, čo sa stalo doteraz a čo sa chystá do budúcnosti.

5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/11/domaca kancelaria

Pracujem/podnikám z bytu/domu a chcem si súvisiace náklady (energie, internet a pod.) uplatniť v daňových nákladoch podnikateľa. Častá požiadavka z „terénu“. Ktosi mi hovoril, že v Británii je možné si z bytových nákladov v uplatniť v tých daňových podnikateľských jednu štvrtinu a je to vyriešené. V SR bohužiaľ žiadne pravidlo na takéto náklady neexistuje. V zákone o dani z príjmov (ani inom podobnom predpise) sa možnosť uplatniť si náklady súvisiace s domácou kanceláriou, resp. akokoľvek definovanou prácou „doma“ – v byte či dome – explicitne nenachádza. Ostávame teda pri tom, že daňovým nákladom je všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov (základná definícia) a žiadne iné pravidlo zo zákona o dani z príjmov ho neobmedzuje či nezakazuje. Inak povedané: treba to teda vyskladať, resp. pracujme s tým, čo máme.

Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/10/thailand 1

Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No „našiť“ na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom „pravidelné pracovisko“ či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre „refrešnutie“ vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.

DPH: Keď daňový úrad firmu nechce alebo nevie správne zaregistrovať. Čo s tým?

Začínajúci podnikatelia poznajú úplne prirodzene najmä otázku “Musím sa stať platiteľom DPH?”, resp. “Oplatí sa mi to?”. Tí pokročilejší – a najmä účtovní/daňoví profíci – už vedia, že typov registrácií pre DPH je viac. Máme tu napr. slovenského platiteľa DPH, firmu registrovanú podľa § 7a, firmu registrovanú podľa § 7, zahraničnú firmu registrovanú podľa § 5 alebo napr. skupinu. Každá má svoje rôzne pravidlá a povinnosti a každá má aj svoje unikátne pravidlá pre registráciu. V praxi sa však – pomerne bežne – stáva, že daňový úrad a jeho zamestnanci typy registrácie a súvisiace povinnosti doslova popletú. Z čoho môžu firme, ktorá si úplne prirodzene chce splniť svoje povinnosti prípadne uplatniť niektoré zákonné možnosti, plynúť zbytočné naťahovačky a hlavne pokuty. V tomto článku si prejdeme niekoľko zaujímavých situácií, ktoré sa naozaj stali a povieme si najmä, čo s tým a ako z takýchto hlúpych situácií von.

Čo, ak daňový úrad nesprávne posúdi obrat a odmietne zaregistrovať platiteľa DPH?
Aký je rozdiel medzi povinnou a zákonnou registráciou DPH?
A hlavne ako – a čím – sa má podnikateľ brániť?

Podrobnejšie v článku na blogu danovepriznaniedph.sk

Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/07/working on website layout picjumbo com2

Ktorákoľvek fyzická osoba – teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky – si môže občas čosi privyrobiť. Kamarátovi naprogramovať reklamu na Facebooku, zhotoviť jednoduchý web alebo spracovať daňové priznanie – skrátka niečo, čo nerobí štandardne v priebehu dňa, ale iba tak „popri“. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka – zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. aj doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov – a takým dokladom zmluva je.

Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme. Aspoň doteraz.

Show Buttons
Hide Buttons

Stiahni si ešte náš "fakturačný" príbeh podnikateľa Martina

Dozvieš sa, čo robiť a ako fakturovať v situácii neplatiteľa DPH, firmy registrovanej podľa § 7a či platiteľa DPH.

Okrem toho Ti pošlem 5 tipov, resp. "NAJ" článkov z tohto blogu: Oplatí sa prechod na SRO? Ako na daňové náklady? Ako možno v podnikaní využiť auto či pracovné cesty (a ako vďaka nim ušetriť)? 

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - eBook Ti dorazí v priebehu pár minút