5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/11/domaca kancelaria

Pracujem/podnikám z bytu/domu a chcem si súvisiace náklady (energie, internet a pod.) uplatniť v daňových nákladoch podnikateľa. Častá požiadavka z “terénu”. Ktosi mi hovoril, že v Británii je možné si z bytových nákladov v uplatniť v tých daňových podnikateľských jednu štvrtinu a je to vyriešené. V SR bohužiaľ žiadne pravidlo na takéto náklady neexistuje. V zákone o dani z príjmov (ani inom podobnom predpise) sa možnosť uplatniť si náklady súvisiace s domácou kanceláriou, resp. akokoľvek definovanou prácou “doma” – v byte či dome – explicitne nenachádza. Ostávame teda pri tom, že daňovým nákladom je všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov (základná definícia) a žiadne iné pravidlo zo zákona o dani z príjmov ho neobmedzuje či nezakazuje. Inak povedané: treba to teda vyskladať, resp. pracujme s tým, čo máme.

Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/10/thailand 1

Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.

DPH: Keď daňový úrad firmu nechce alebo nevie správne zaregistrovať. Čo s tým?

Začínajúci podnikatelia poznajú úplne prirodzene najmä otázku “Musím sa stať platiteľom DPH?”, resp. “Oplatí sa mi to?”. Tí pokročilejší – a najmä účtovní/daňoví profíci – už vedia, že typov registrácií pre DPH je viac. Máme tu napr. slovenského platiteľa DPH, firmu registrovanú podľa § 7a, firmu registrovanú podľa § 7, zahraničnú firmu registrovanú podľa § 5 alebo napr. skupinu. Každá má svoje rôzne pravidlá a povinnosti a každá má aj svoje unikátne pravidlá pre registráciu. V praxi sa však – pomerne bežne – stáva, že daňový úrad a jeho zamestnanci typy registrácie a súvisiace povinnosti doslova popletú. Z čoho môžu firme, ktorá si úplne prirodzene chce splniť svoje povinnosti prípadne uplatniť niektoré zákonné možnosti, plynúť zbytočné naťahovačky a hlavne pokuty. V tomto článku si prejdeme niekoľko zaujímavých situácií, ktoré sa naozaj stali a povieme si najmä, čo s tým a ako z takýchto hlúpych situácií von.

Čo, ak daňový úrad nesprávne posúdi obrat a odmietne zaregistrovať platiteľa DPH?
Aký je rozdiel medzi povinnou a zákonnou registráciou DPH?
A hlavne ako – a čím – sa má podnikateľ brániť?

Podrobnejšie v článku na blogu danovepriznaniedph.sk

Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/07/working on website layout picjumbo com2

Ktorákoľvek fyzická osoba – teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky – si môže občas čosi privyrobiť. Kamarátovi naprogramovať reklamu na Facebooku, zhotoviť jednoduchý web alebo spracovať daňové priznanie – skrátka niečo, čo nerobí štandardne v priebehu dňa, ale iba tak “popri”. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka – zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. aj doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov – a takým dokladom zmluva je.

Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme. Aspoň doteraz.

Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?

“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/07/pexels photo

3

Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?

Pravdepodobne ste ho dostali aj vy. List zo Sociálnej poisťovne, ktorým úradníci doslova huckajú zamestnancov proti svojim zamestnávateľom (tj chlebodarcom) – aby ich skontrolovali, či nepodvádzajú na odvodoch, resp. či čosi neoptimalizujú. Keď si odmyslíme spoločníkov eseročiek, ktorí vo svojich firmách zamestnávajú sami seba (určite sa pobavili), je často práve optimalizácia/šetrenie/fixlovanie zamestnaneckých odvodov (cca 50% z hrubej mzdy) dôvodom, prečo tieto pracovné miesta ešte stále trvajú a zamestnávatelia ich nenahradili flexibilnejšími a lacnejšími formami, prípadne nezrušili vôbec. A rovnako aj dôvodom, prečo podnikatelia majú zamestnancov stále z čoho vyplácať. Z tohto pohľadu mi príde takáto propaganda zo strany štátu – mimochodom asi nebude lacná a čo myslíte, kto to celé platí? – zákerným ťahom, ktorý sa snaží len vybrať viac do svojej kasy. Lebo jej v nej – z logiky jej fungovania a riadenia – vždy čosi chýba.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/05/sp 2016 vyhrazka 2

2

Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?

Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/04/63h

Show Buttons
Hide Buttons

Stiahni si ešte náš "fakturačný" príbeh podnikateľa Martina

Dozvieš sa, čo robiť a ako fakturovať v situácii neplatiteľa DPH, firmy registrovanej podľa § 7a či platiteľa DPH.

Okrem toho Ti pošlem 5 tipov, resp. "NAJ" článkov z tohto blogu: Oplatí sa prechod na SRO? Ako na daňové náklady? Ako možno v podnikaní využiť auto či pracovné cesty (a ako vďaka nim ušetriť)? 

Skvelý krok! Skontroluj si svoju e-mailovú schránku - eBook Ti dorazí v priebehu pár minút