Dohodári – ako na nich v r. 2013

Uzatvoriť s brigádnikom dohodu o vykonaní práce (resp. dohodu o pracovnej činnosti či dohodu o brigádnickej práci študentov” bolo do konca r. 2012 relatívne jednoduché. Na objednávku jednej mojej kamarátky-podnikateľky som už dlhšie chcel napísať čosi ako “Ako na dohodu – je to celkom jednoduché”. Bohužiaľ, jednoduchosť pri uzatváraní dohôd platila do konca r. 2012. Od januára 2013 pribudne k zamestnávaniu na dohody toľko absurdných povinností, že z dôvodu vyhnúť sa im a uľahčiť si prácu by bolo ideálne nezamestnávať na dohodu, ale nejakým iným spôsobom alebo vôbec.

V tejto chvíli je už totiž jasné, že najväčším bremenom pri zamestnávaní dohodárov od r. 2013 nebudú ani tak vysoké odvody (ktoré mnohí ľahko obídu), ale spomenuté celkové skomplikovanie práce podnikateľov a ich mzdových účtovníkov. Pri hlbšom štúdiu nových viet v jednotlivých predpisoch sa ťažko bránim dojmu, že autori-metodici to možno mysleli dobre (pre ľudí), no jednotlivé súvislosti (pre podnikateľov a ich mzdárov – teda tiež ľudí) nedomysleli.

Povinností, súvislostí a otázok je mnoho. Tak aspoň niektoré, týkajúce sa najmä odvodov:

• dohodárov s rôznymi sadzbami odvodov je od januára 2013 až 6 skupín (vrátane predčasných “dočasných” dôchodcov dokonca až 8), na účely prihlasovania a vykazovania pre Sociálnu poisťovňu je ich však dokonca až 12. Každá z troch typov dohôd má svoju “pravidelnú” a “nepravidelnú” verziu. Dohoda o brigádnickej práci študentov má po pridaní odvodových výnimiek dokonca až 6 variánt: dve klasické s plnými odvodmi v študentských sadzbách (7% a 22%), dve s oslobodením od odvodov a dve, ktoré sa nahlasujú spätne, ak dohodár prekročil oslobodenú sumu zárobku.

 

• pribudlo nové “vyhlásenie” – k vyhláseniu na uplatnenie nezdaniteľnej čast základu dane a daňového bonusu sa pridáva aj vyhlásenie na uplatnenie výnimky z odvodov (pre rok 2013 sumy 66 EUR a 155 EUR). Vrátane sledovania, či niektorý z dohodárov nepodpísal z neznalosti rovnaké vyhlásenie v inej firme či náhodou neprekročil oslobodenú sumu. Tlačivo “Oznámenie a čestné vyhlásenie” je už k dispozícii na stránke Sociálnej poisťovne v sekcii “Formuláre”.

 

• 2 typy výkazov – doteraz sa mesačné odvody dohodárov vykazovali spolu s trvalými pracovníkmi v jednom sumárnom výkaze. Dnes do základného “Mesačného výkazu” poputujú len dohodári s pravidelným príjmom. Tí nepravidelní sa vykazujú v samostatnom “Výkaze poistného a príspevkov” a predsa len o niečo komplikovanejšie – veď je potrebné napr. vypočítať vymeriavací základ spriemerovaním nepravidelných príjmov.

 

• vymeriavací základ bude mať rovnako viac verzií – okrem klasického “plného” vymeriavacieho základu pre výpočet buď plných odvodov alebo iba garančného a úrazového poistenia pribudne napr. priemerný príjem pri dohodároch s nepravidelným príjmom či pri študentoch bude potrebné odpočítavať oslobodené sumy

 

• rôznorodé prihlasovanie – samostatná zábavná časť. Okrem tradičného prihlasovania a odhlasovania dohodárov pred a po začatí pracovného pomeru pribudlo napríklad druhé, dodatočné prihlásenie dohodára-študenta na dôchodkové poistenie, ak v niektorom mesiaci “prešvihol” oslobodenú sumu – a to nie po skončení pracovného pomeru, ale až v lehote splatnosti jeho odmeny. Uvedené platí rovnako aj pre odhlásenie, ak jeho príjem túto sumu nepresiahol. Dohodára s nepravidelným príjmom musí zamestnávateľ prihlásiť dokonca až po skončení jeho dohody (8. deň nasledujúceho mesiaca)

 

• splatnosť odvodov – väčšina odvodov je splatná rovnako ako po starom: teda v deň určený na výplatu miezd. Odvody za dohodára s nepravidelným príjmom sú však splatné až 8. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy dohoda skončila.

 

• evidenčný list dôchodkového poistenia – zamestnávateľ ho po ukončení pracovného pomeru zasiela Sociálnej poisťovni za každého zamestnanca v trvalom pomere. Je totiž podkladom pre výpočet v dôchodku v budúcnosti – a to aj napriek absurdnému faktu, že Sociálna poisťovňa už všetky údaje dávno má. Po novom ich musí zamestnávateľ zasielať aj za dohodárov, a to za tých, ktorí boli dôchodkovo poistení – veď ich odvody na dôchodkové poistenie vstupujú do výšky ich budúceho štátneho dôchodku. Pre firmy s mnohými dohodármi na niekoľkohodinové alebo niekoľkodňové práce budú evidenčné listy určite zábavou. Určite potešia aj dohodári, ktorí budú mať v priebehu roka uzatvorených viac dohôd – po každom ukončení takejto dohody je potrebné zaslať nový evidenčný list.

 

• práceneschopnosť, materské a pracovné úrazy – keďže dohodári doteraz nemocenskému poisteniu nepodliehali, zamestnávateľ nič z uvedeného neriešil. Po novom však bude potrebné (za dohodárov s nemocenským poistením, tj dohodárov s pravidelným príjmom) zasielať Sociálnej poisťovni doklady o práceneschopnosti, materskej či pracovnom úraze dohodára, rovnako ako viesť zodpovedajúcu evidenciu.

Povinnosti voči zdravotným poisťovniam sú možno z určitého hľadiska jednoduchšie. Veď mnohí dohodári (študenti, dôchodcovia) pod zdravotné poisťovne nespadajú – teda z ich príjmov sa neplatia odvody, nezasielajú výkazy a samotní dohodári sa neprihlasujú či neodhlasujú.

Nečakanou komplikáciou pre tých ostatných je však nový spôsob prihlasovania a odhlasovania, ktorý vydal Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou  – dohodára (dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti neštudenta a nedôchodcu) bude do jeho zdravotnej poisťovne povinný prihlásiť zamestnávateľ len na dni, počas ktorých reálne pracuje. Ak prácu skončí, zamestnávateľ ho musí odhlásiť a dohodár – ak nie je zároveň poistený z iného titulu – sa musí vo svojej zdravotnej poisťovni prihlásiť ako samoplatiteľ. Ak takýto dohodár príde na príležitostných pár hodín niekoľkokrát mesačne, musia obaja zakaždým absolvovať tento kolotoč, ktorého autorom je akiste nejaký úradník-sadista, ktorý v živote nepracoval v súkromnej firme.

Jedno z východísk poskytuje samotný text spomínaného usmernenia (článok 2 ods. 13): ak nie je možné určit presný dátum výkonu práce, dohodár sa prihlasuje iba na posledný deň daného mesiaca, tj mesiaca, v ktorom pracoval. Inou možnosťou uľahčiť si prácu je napísať do oficiálnej dochádzky dohodára, že pracoval aspoň každý deň v mesiaci aspoň pár hodín – teda celý mesiac bez prerušenia. Čo teda vždy možné nie je.

Pravidiel na prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov a zamestnancov privádza dané usmernenie do života viacero:  okrem iného existuje niekoľko kombinácií, keď dohodár môže pracovať zároveň aj ako zamestnanec u rovnakého či iného zamestnávateľa. Pre každé z nich existuje samozrejme konkrétny postup.

Periličkou je, že pravidlo pre pomerne dôležité rozdelenie dohodárov na dohodárov s pravidelným príjmom a ich kolegov s príjmom nepravidelným nie je nikde v zákone o sociálnom poistení presne definované či stanovené. Rovnako sa nenachádza ani v iných predpisoch – rozdiel v povinnostiach mzdára pre obe situácie je však pomerne veľký. Zatiaľ pátram a ak ho nájdem, tak niekedy nabudúce o ňom.

Ďalšie tipy o financiách priamo do emailu?